Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1T-152-2014.pdf
PDF · 130.98 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/152/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Samosudca Okresného súdu Zvolen JUDr. Mariana Philadelphyová v trestnej veci obžalovanej S.V. H., J.. XX. XX. XXXX, pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 10. 09. 2015 vo Zvolene, takto
rozhodol:
obžalovaná S. H. , nar. XX. XX. XXXX v E. Y.H., trvale bytom O. J., N. XX/XX,
j e v i n n á, ž e
dňa 25.12.2013 v čase o 18.30 h mimo katastra obce Dobrá Niva, okres Zvolen, na križovatke ciest I/66 s miestnou komunikáciou Ul. Slávikova v 59,65 km, ako vodička jazdiaca na OMV zn. Citroen Xsara, ev. č. L. XXX G. spôsobila dopravnú nehodu tak, že jazdila s vozidlom po hlavnej ceste I/66 v smere od obce Podzámčok, pričom v križovatke pri odbočovaní doľava na vedľajšiu cestu na ulicu Slávikovu, nedala prednosť oproti idúcemu osobnému motorovému vozidlu zn. BMW 346L, ev. č. G. XXX U., ktoré viedol ako vodič L. V., J.. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. G., Y. XXXX/XX, vošla do križovatky a následne došlo k vzájomnej zrážke vozidiel, čím došlo k zraneniu spolujazdkyne vo vozidle BMW M. V., nar. XX.XX.XXXX, G. Y. XXXX/XX, G. G. a to - podvrtnutie a natiahnutie puzdra stredného kĺbika II., III. prsta pravej ruky, psychosomatický šok ľahkého stupňa, ktoré zranenia si vyžiadali dobu jej PN a liečenia 5 až 6 týždňov, čím porušila dôležitú povinnosť uloženú v ustanovení § 19 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke,
t e d a
inému z nedbanlivosti ublížila na zdraví tým, že porušila dôležitú povinnosť uloženú jej podľa zákona,
č í m s p á c h a l a
prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e :
Podľa § 158 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, 3, 8 Tr. zákona, § 36 písm. j) Tr. zákona, § 46 Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 4 ( štyri ) mesiace.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona súd výkon trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Tr.zákona súd určuje skúšobnú dobu v trvaní 12 ( dvanásť ) mesiacov.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona, súd obžalovanej u k l a d á aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 12 ( dvanásť ) mesiacov.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku, súd poškodených:
- M. V., V.. Č., J.. XX.XX.XXXX, G. G. G., Y. XXXX/XX,
- Zsolta Rimóciho, nar. 25.01.1970, trvale bytom Banská Bystrica, Tatranská 6329/53,
- Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a.s., Mamateyova 17, 850 05 Bratislava, IČO: 35 937 874
- Sociálnu poisťovňu, a.s. pobočka Kapitulská 27, 974 01 Banská Bystrica,
- Spoločnosť KIKA nábytok Banská Bystrica, Zvolenská cesta 30G, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 35 883 103, s ich nárokmi na náhradu škody ich o d k a z u j e na občianske súdne konanie.
odôvodnenie:
Samosudca vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie v zmysle § 2 ods. 10 Tr. poriadku výsluchom obžalovanej, svedkov-poškodených, ďalších svedkov, oboznámením sa so znaleckým posudkom, lekárskymi správami, čítaním listinných dôkazov, pričom zistil skutkový stav tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaná poprela spáchanie žalovaného skutku. Vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní dokazovala, že dňa 25.12.2013 vo večerných hodinách asi o 18.15 h išla ako vodička na vozidle Citroen Xara zo Zvolena domov do Dobrej Nivy. Vo vozidle bola sama a bola pripútaná bezpečnostným pásom. Vozidlo po technickej stránke bolo v poriadku, nemalo žiadnu závadu majúcu nejaký vplyv na vznik, či priebeh predmetnej dopravnej nehody. Bola tma, povrch vozovky bol suchý, nepršalo, nesnežilo. V okamihu odbočovania jej vozidla z hlavnej cesty doľava na vedľajšiu cestu spomalila, s vozidlom aj zastala. V protismere od obce Dobrá Niva v smere na Zvolen videla jazdiť nejaké vozidlo, nevedela uviesť ako ďaleko toto od nej bolo, malo však riadne rozsvietené svetlá. Toto vozidlo sa veľmi rýchlo k nej približovalo a ona mu dávala prednosť. Na hlavnom pojednávaní obžalovaná nevedela uviesť, či pri odbočovaní vľavo a pri tom, keď s vozidlom stála, bola za stredovou čiarou. Nespomenula si ani na to, či stála rovno vo svojom jazdnom pruhu alebo či už bola s vozidlom natočená doľava. Následne došlo k nárazu, pričom si myslela, že sa jednalo len o vzájomné šuchnutie vozidiel, avšak po vystúpení z vozidla uvidela ich poškodenie. Po nehode bolo jej vozidlo nepojazdné, malo poškodenú ľavú prednú časť. Na hlavnom pojednávaní obžalovaná sa nevedela vyjadriť ani k polohe jej vozidla po nehode. Uviedla však, že po nehode ostatné vozidlá v jej jazdnom pruhu mohli popri jej vozidle vpravo prejsť. Druhé vozidlo po náraze a po tom, čo z auta vystúpila, videla mimo vozovku na lúke. Potvrdila, že pani z tohto vozidla jej povedala, že sa v podstate nič vážne nestalo, len sa sťažovala na bolesť prstov na pravej ruke, ktoré neskôr už mala aj obviazané obväzom. K jazde tohto protiidúceho vozidla obžalovaná na hlavnom pojednávaní uviedla, že sa jednalo o obyčajnú premávku, toto vozidlo šlo vo svojom jazdnom pruhu, nebalansovalo, podľa nej len išlo veľmi rýchlo. K príčine dopravnej nehody sa obžalovaná vyjadriť nevedela, nechápala ako k nej vôbec došlo, keďže protiidúce vozidlo jazdilo vo svojom pruhu a ona nevie, či s vozidlom prešla za stredovú čiaru alebo nie, stála však a dávala tomuto vozidlu prednosť. Pokiaľ aj v prípravnom konaní ( čl. 13, prvý odsek, predposledná veta ) vypovedala, že si je vedomá zavinenia dopravnej nehody, na hlavnom pojednávaní tento rozpor vo svojej výpovedi z prípravného konania vysvetlila tým, že je pravdou, že takto pred policajtom vypovedala, čo bolo v čase nehody, kedy bola v šoku a až neskôr si uvedomila, že túto celú situáciu vzala na seba. Zopakovala, že sa nevie vyjadriť k tomu, či nehodu spôsobila ona. Ďalej na hlavnom pojednávaní dokazovala, že podľa nej rýchlosť protiidúceho vozidla nebola primeraná, nevedela uviesť, aký čas uplynul od momentu, keď ho zočila do momentu stretu vozidiel. Poukázala na to, že poškodená odmietla ísť na ošetrenie do nemocnice, že policajti túto udalosť posúdili ako škodovú, s
poškodeným L. V. spísali správu o nehode, ktorú v nasledujúci deň doručila poisťovni. Na mieste nehody videla aj sanitku, ktorá prechádzala popri miestu nehody a pristavila sa, túto nikto z účastníkov nehody neprivolal. Následne telefonicky s poškodenými V. komunikovala, takto sa dozvedela, že poškodená M. V. do rána nemohla spať a že s rukou bola na ošetrení. Medzi nimi prebehol rozhovor aj ohľadom úhrady škody na vozidle BMW, avšak jej ponuku uhradiť im 500,- € s poukazom na jej nízky príjem, poškodení odmietli. Podotkla, že sa rozprávali len o škode na vozidle, nie o škode na zdraví. Na záver dokazovala, že v prípade, že je v stresovej situácii, máva výpady pamäti.
Svedok-poškodený L. V. na hlavnom pojednávaní uviedol, že dňa 25.12.2013 viedol OMV zn. BMW ev. č. G. XXXCO, v ktorom na mieste spolujazdca sedela jeho manželka M. V. a na zadnom sedadle ich dcéra H.. Vracali sa z Veľkého Krtíša a prechádzali cez Dobrú Nivu. Všetci traja boli pripútaní bezpečnostnými pásmi. V čase nehody už bola tma, vozovka bola suchá, nepršalo, nesnežilo. Pri pokračovaní v jazde na Zvolen v blízkosti pred jeho vozidlom, ani za ním nejazdili žiadne vozidlá. V protismere vozidlá jazdili, plynulo. On išiel rýchlosťou 90 km/h. Vypovedal, že náhle na mieste nehody v protismernej časti vozovky mu z ničoho nič prešlo do jeho jazdného pruhu vozidlo. Či malo zapnutú smerovku, uviesť nevedel. Toto sa udialo v bezprostrednej blízkosti pred jeho vozidlom, už stihol len inštinktívne strhnúť riadenie jeho vozidla vpravo, i napriek tomuto manévru došlo k stretu ich vozidiel a to ľavou prednou časťou jeho vozidla. Po náraze ich vozidlo odhodilo a zišli mimo cestu do priekopy. Súčasne došlo k vystreleniu predných airbagov. Okolo vozidla bol dym a smrad, preto ihneď z vozidla všetci traja vystúpili. Keďže videl na ceste stáť to druhé vozidlo, pričom nikto z neho nevyšiel, išiel k nemu a vtedy z miesta spolujazdca na prednom sedadle vystúpila obžalovaná. Nikto iný v tomto druhom vozidle nebol. Jednalo sa o vozidlo Citroen Xsara červenej farby. Svedok dokazoval, že vozidlo po nehode bolo v polohe takej, že jeho predná časť zasahovala do jazdného pruhu, v ktorom jazdil on. Obžalovaná mu uviedla, že je v poriadku a na jeho otázku, čo sa stalo mu odpovedala, že jej zvonil mobilný telefón, pričom dôvod, prečo mu vošla do jazdného pruhu, mu nepovedala. Svedok a jeho dcéra po nehode boli v poriadku, jeho manželka M. V. sa ešte priamo na mieste nehody sťažovala, že má niečo s prstami pravej ruky. Nejaké odborné ošetrenie na mieste nehody nebolo potrebné, nejednalo sa u nej o vonkajšie, krvácajúce zranenie, preto ani sanitku neprivolali. Následne na miesto nehody prišli policajti, hasiči. Na hlavnom pojednávaní svedok vysvetlil, z akého dôvodu v prípravnom konaní udalosť uzatvorili ako škodovú. Uviedol, že na mieste nehody obžalovaná s manželom a nejakým pánom znalým v tejto problematike, za nimi chodili a vyvíjali snahu, aby daná vec bola uzatvorená ako havária, nie ako dopravná nehoda. Svedok uvedenému nechápal, mal za to, že havária a dopravná nehoda sú totožné pojmy. Bolo mu vysvetlené, že o dopravnú nehodu ide vtedy, keď je táto spojená s ujmou na zdraví a liečením, pričom podstata bola v tom, že obžalovaná by v takom prípade mohla byť stíhaná a mohla by ísť do väzenia. O haváriu ide len v prípade škodovej udalosti. Až po takomto vysvetlení pochopili danú situáciu. Z dôvodu, že boli Vianoce, oni sa práve vracali z nemocnice, kde boli navštíviť jeho matku, chorú na onkologické ochorenie, nikomu sa pri tejto nehode nič vážne nestalo, bolo im povedané, že minuli betónový stĺp, tak pod vplyvom týchto okolností súhlasili s uzatvorením predmetnej nehody len ako škodovej udalosti. Neskôr, keď sa o uvedenom radili s právnikom, dospeli k záveru, že neurobili správne, keďže manželka zranenie utrpela a tak uvedenú vec dali na správnu mieru a boli vypovedať pred policajtom, pričom tomuto uviedli to, čo na hlavnom pojednávaní. Dokazoval, že manželka pred nehodou žiadny iný úraz neutrpela. Na hlavnom pojednávaní nevedel uviesť, o čo sa manželka prstami udrela. Potvrdil, že po nehode sa telefonicky s obžalovanou rozprával, konkrétne o tom, či sa dohodnú o náhrade škody mimosúdne, svedok o konkrétnej sume nehovoril, bol len spomenutý rozdiel medzi tým, čo im vyplatí poisťovňa a skutočnou škodou, obžalovaná mu ponúkla nejakých 200,- €, s čím on nesúhlasil. Neskôr pri opakovanom telefonáte mu manžel obžalovanej ponúkol 500,- €, 150,- € v hotovosti a zvyšok na splátky, s čím poškodení nesúhlasili. Kedy tieto telefonáty prebehli, či pred ich výpoveďami na polícii ( t.j. pred 30.-31.12.2013 alebo po tomto dátume ), si už svedok nespomenul. Podotkol, že vtedy riešili len nárok škody na vozidle. Svedok - poškodený L. V. si na hlavnom pojednávaní uplatnil škodu a to:
- cestovné náklady vzniknuté v dôsledku dopravnej nehody ( podrobne vyčíslených na čl. 122-123 - napr. odvoz poškodených z miesta nehody, odvoz poškodenej M. V. na urgentný príjem, k všeobecnému lekárovi, k zamestnávateľovi atď.. ) v sume 149,47 €,
- oprávnenia poškodených a uplatnenie nároku na náhradu škody ( vyčíslené podrobne na čl. 157 - rozdiel medzi skutočnou škodou na vozidle a poistným plnením ) v sume 574,65 €
- náklady vzniknuté v dôsledku havárie ( čl. 162 - prenájom iného motorového vozidla za obdobie od 30.12.2013 do plnenia poisťovňou t.j. do dňa 03.03.2014, 62 dní x 11,- € za jeden deň ) v sume 682,- €,
- cestovné náklady vzniknuté v dôsledku dopravnej nehody a liečenia úrazu ( vyčíslené na čl. 172-175, napr. návšteva lekárov, poisťovne, polície, absolvovanie rehabilitácií, prevzatie prenajatého vozidla, atď. ) v sume 300,98 €,
- náklady vzniknuté v dôsledku havárie ( špecifikované a vyčíslené na čl. 238 - podacie lístky, náplň do tlačiarne, papier ) v sume 24,49 € a
- nárok na náhradu ušlej mzdy ( špecifikovanej, vyčíslenej na čl. 243-244 ) v sume 571,01 €.
Svedkyňa - poškodená M. V. na hlavnom pojednávaní potvrdila skutočnosti uvedené jej manželom L. V. ohľadom dňa, času, osôb jazdiacich v ich vozidle v čase nehody, smer ich jazdy. Rovnako potvrdila, že povrch vozovky bol suchý, bola tma. Ďalej uviedla, že sledovala priebeh cesty. Ich vozidlo jazdilo vo svojom jazdnom pruhu, nebalansovalo, nemalo poruchu. Dokazovala, že videla oproti idúce vozidlo, pričom tesne v okamihu, kedy mali popri sebe prejsť, toto vozidlo prešlo cez stredovú čiaru do ich jazdného pruhu. Nevedela sa vyjadriť, či malo rozsvietenú smerovku, či vozidlo obžalovanej bolo za stredovou čiarou. Nasledoval náraz, evidovala, ako manžel strhol riadenie vozidla vpravo, vystrelili im airbagy. Takto s vozidlom zišli mimo cestu vpravo, kde napokon s vozidlom zastali. Všade vôkol bol dym, preto manžel povedal, aby ihneď vyšli z vozidla. Následne manžel išiel k vozidlu, ktoré do nich narazilo, ona utešovala dcéru, ktorá plakala. Vypovedala, že ihneď po nehode pociťovala bolesti prstov pravej ruky, nepripisovala tomu však nejakú vážnosť, nemala vonkajšie zranenie, či krvácajúce, preto sa venovala dcére. Na miesto nehody prišli policajti aj hasiči, ktorým povedala o bolesti v prstoch a títo jej ruku prehmatali, uviedli, že sa nejedná o zlomeninu, ruku jej obviazali. Potvrdila výpoveď obžalovanej, že odmietla v danom okamihu ísť na lekárske ošetrenie a to z dôvodu, že sa nejednalo o vonkajšie zranenie, nejednalo sa o neznesiteľnú bolesť, myslela si, že prsty má len udreté. Nehoda preto bola uzatvorená ako škodová udalosť. Na hlavnom pojednávaní dodala, že pred nehodou neutrpela žiadny úraz a to ani prstov. Dňa 16.12.2013 nastúpila do práce KIKA nábytok, kde prvé 3-4 dni sa len zaúčala na pokladni, 2 dni sa oboznamovala so sortimentom na úseku butiku ( dekorácie, kvety, porcelán a iný drobný tovar ). Nevedela na hlavnom pojednávaní sa vyjadriť, ako k zraneniu jej prstov došlo. Vystrelil jej airbag do tváre, bolo to rýchle, nevie, o čo si ruku udrela. Vedomie nestratila. Na hlavnom pojednávaní vysvetlila rozpor vo svojej výpovedi, keď v prípravnom konaní ako aj lekárovi, ku ktorému sa dostavila na druhý deň po nehode, uviedla, že k zraneniu dospela tak, že spadla, pričom tento rozpor zdôvodnila rovnako ako jej manžel ( Vianoce, onkologicky chorá svokra, jej návšteva v nemocnici tesne pred nehodou, hrozba väzenia obžalovanej, minutie betónového stĺpa, samotné jej zranenie - nekrvácajúce, vyvíjanie nátlaku neznámej osoby ). Na hlavnom pojednávaní sa ďalej poškodená vyjadrovala k jej liečbe, obmedzeniu v pracovnej sfére, pričom vypovedala, že aj keď na vlastnú žiadosť nastúpila do práce, samotná liečba trvala až do leta 2014 ( 5 týždňov mala prsty v sádre, rehabilitácie, počas ktorých mala bolesti, nedostatočná hybnosť prstov, nemožnosť uchopenia vecí prstami ), po ktorú dobu jej v práci prideľovali menej náročné úlohy. Ohľadom komunikácie o náhrade škody s obžalovanou a jej manželom vypovedala na hlavnom pojednávaní rovnako ako jej manžel a potvrdila, že v tom čase sa s obžalovanou rozprávali len o škode na vozidle. Poškodená na hlavnom pojednávaní sa pripojila k nároku na náhradu škody uplatnenému na hlavnom pojednávaní jej manželom - poškodeným L. V. s tým, že súčasne si uplatnila aj nárok na náhradu škody z titulu bolestného vyčísleného znalcom v sume 966,- €.
Ing. Zuzana Ďurišová bola na hlavnom pojednávaní vypočutá ako svedok a súčasne aj ako splnomocnenec poškodeného a to spoločnosti KIKA nábytok Slovensko s.r.o. k nimi uplatňovanému nároku na náhradu škody. Svedkyňa uviedla, že poškodená je ich zamestnanec. Osobne ju nepozná. Vypovedala, že pani V. do práce nastúpila dňom 15.12.2013 a v čase nehody bola v skúšobnej dobe. Bola jej pridelená práca s drobnými predmetmi na oddelení porcelánu, bytových doplnkov a upratovania, pričom v tieto prvé dni sa len zoznamovala s pracovným prostredím, vykladala drobný tovar, sledovala kolegyňu pri jej práci na pokladni a následne tie posledné dni z týchto 6 dní aj sama prácu na pokladni vykonávala. Poprela, že by bola pracovala s nábytkom. Upresnila, že po jej nástupe absolvovala v prvé dni školenie BOZP, zdravotnú prehliadku a doklady o uvedenom sú súčasťou jej osobného spisu. Počas 6 dní, ktoré pani V. odpracovala do času nehody a jej nástupu na pracovnú neschopnosť, zamestnávateľ nemá vedomosť a ani hlásenie o nejakom úraze, čo i len drobnom u jej osoby, ktorú skutočnosť si overila nahliadnutím do knihy úrazov pred konaním hlavného pojednávania. Svedkyňa ďalej vypovedala, že poškodená im telefonicky oznámila, že mala dopravnú nehodu, z dôvodu ktorého bude pracovne neschopná. Telefonát učinila dňa 26.12.2013 jej priamej nadriadenej M. H., ktorá túto informáciu odovzdala svedkyni v tento istý deň. Tiež uviedla, že v roku 2013 mali obchodný dom v dňoch 24., 25., 26.12. zatvorený, čo si pamätá z dôvodu, že už v roku 2014 mali v dňoch tohto sviatku predajňu
otvorenú. Podotkla, že je obvyklé, že zamestnanci aj počas voľných dní, sviatkov, dopredu informujú svojich nadriadených o ich prekážkach v práci, pretože takáto povinnosť je im daná aj vnútorným poriadkom. Svedkyňa potvrdila, že neskôr sa s pani V. osobne rozprávala, táto jej uviedla, že má problém v zovieraní predmetov rukou. Takéto ťažkosti pani V. mala aj po jej ukončení pracovnej neschopnosti t.j. dňa 22.02.2014, z dôvodu ktorého pristupovali k výkonu jej práce opatrnejšie. Splnomocnenec poškodeného KIKA nábytok Slovensko s.r.o. F.. L. Ď. si na hlavnom pojednávaní uplatnila z titulu náhrady mzdy pri dočasnej pracovnej neschopnosti M. V. škodu vo výške 64,62 €.
Na hlavnom pojednávaní boli oboznámené aj ďalšie nároky na náhradu škody, keď poškodený Sociálna poisťovňa si z titulu vyplatených nemocenských dávok poškodenej M. V. uplatnila škodu vo výške 333,70 € ( čl. 44, 254 ), poškodený Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. si z titulu poskytnutia zdravotnej starostlivosti M. V. uplatnila škodu v sume 228,47 €.
Svedok Š. H. na hlavnom pojednávaní uviedol, že je manželom obžalovanej a spoločne sú vlastníkmi motorového vozidla Citroen Xsara, ev. č. L. - XXX G.. Vypovedal, že po tom, čo mu obžalovaná telefonicky oznámila, že mala dopravnú nehodu, dostavil sa na jej miesto. Nevedel sa vyjadriť k priebehu nehody, na hlavnom pojednávaní však vypovedal, že zranenie u poškodených nevidel, nevidel ani to, že by bola poškodená M. V. ošetrovaná, ani to, že by bola mala niečo na svojom tele obviazané. Uviedol, že v čase jeho príchodu na mieste nehody už boli prítomní policajti, hasiči. Potvrdil polohu vozidiel po nehode tak, ako to uviedla obžalovaná ( vozidlo Citroen Xsara v pravom jazdnom pruhu v smere jazdy obžalovanej a vozidlo BMW vedľa cesty na lúke ). Vypovedal, že len od obžalovanej sa dozvedel, že oproti idúce vozidlo išlo rýchlo, že zastala, že bola vo svojom jazdnom pruhu, stála rovno v smere jazdy, že nevie, akým spôsobom k nehode došlo. Dokazoval, že obžalovaná ani nemohla vedieť, či stredovú čiaru prešla, pretože podľa svedka na mieste nehody a v tom čase ani žiadne čiary na vozovke vyznačené neboli. Svedkovi na hlavnom pojednávaní bola predložená zápisnica a fotodokumentácia z ohliadky miesta nehody ( čl. 95 a nasl. ), z ktorej vyplýva, že ohliadka a fotodokumentácia boli vykonané dňa 14.01.2014 ( dopravná nehoda sa stala dňa 25.12.2013 ) a na fotografiách vidieť riadne vyznačenú stredovú čiaru na mieste nehody. Ďalej uviedol, že obžalovaná bola asi v šoku a po tom, čo jej aj policajti povedali, že je vinná, lebo odbočovala vľavo a mala dať prednosť, tak túto nehodu vzala na seba. Dokazoval, že obžalovaná niekedy stresy zvláda, inokedy nie. Rovnako od obžalovanej vedel, že ešte pred jeho príchodom sa na mieste nehody pristavila okolo idúca sanitka. Poškodená M. V.Ó. spolu s dcérou odišli v čase, keď už on bol prítomný na mieste nehody. Po nehode komunikoval s poškodeným L. V. a to len ohľadom škody na vozidle, neskôr komunikáciu prenechal obžalovanej z dôvodu, že sa jednalo o jej nehodu s tým, že nech si to dorieši ona. O iných nárokoch na náhradu škody zo strany poškodených spolu nejednali a až z písomných listín od poisťovne sa dozvedel, že poškodení si uplatňujú aj inú náhradu škody. Poprel, že by v čase ich telefonickej komunikácie s poškodenými bol mal vedomosť ohľadom nimi uplatňovanej aj náhrady škody na zdraví u M. V.. Na záver uviedol, že vozidlo Citroen Xsara nemali havarijne poistené.
Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá svedkyňa M. H., ktorá vypovedala, že poškodená M. V. je jej kolegyňa, medzi sebou majú len pracovný vzťah, v súkromí sa nestretávajú. Podotkla, že je nadriadenou poškodenej. Potvrdila výpoveď svedkyne Ing. L. Ď. ohľadom výkonu práce počas prvých dní po nástupe poškodenej do pracovného pomeru, keď uviedla, že prvé 3 dni sa len zaúčala na pokladni, kde v podstate len sedela, ďalšie dni jej svedkyňa vysvetľovala fungovanie PC systému, aby vedela reagovať na otázky a potreby zákazníkov ( jednalo sa o oddelenie drobného tovaru ako hrnčeky, príbory, vázičky a podobne ). Na tomto úseku sa tovar len dokladá do regálov. Bolo potrebné v prvé dni od jej nástupu poškodenú najskôr oboznámiť o tomto tovare, uviesť jej stratégiu jeho uloženia, z ktorého dôvodu do 23.12.2013 poškodená fyzicky žiaden tovar nevykladala, pričom dňa 26.12.2013 už utrpela úraz. V tento deň jej aj oznámila, že nebude môcť nastúpiť do práce, lebo má niečo s rukou. Svedkyňa potvrdila, že po ukončení pracovnej neschopnosti poškodená mala menej pohyblivé prsty, mala problém s manipuláciou s tým drobným tovarom. Svedkyňa vedela, že poškodená absolvovala rehabilitácie, ako dlho, k tomu sa už na hlavnom pojednávaní vyjadriť nevedela.
Na hlavnom pojednávaní sa súd oboznámil so znaleckým posudkom MUDr. Pavla Cikatricisa, znalca z odboru zdravotníctvo, odvetvia chirurgia, traumatológia, zo záverov ktorého vyplýva, že poškodená M. V. dňa 25.12.2013 pri dopravnej nehode utrpela zranenia a to podvrtnutie a natrhnutie puzdra stredného kĺbika II. a III. prsta pravej ruky a psychotraumatický šok ľahkého stupňa. Konštatoval, že sa jedná o poranenie ľahké, bez zanechania trvalých následkov s možnosťou ľahšieho obmedzenia
hybnosti v poranených kĺbikoch prstov, ktorá sa časom môže upraviť. Uviedol však, že hojenie takéhoto poranenia je zdĺhavé, vyžaduje si dokonalú a nesmiernu trpezlivosť. Pracovná neschopnosť poškodenej trvala od 26.12.2013 a bola ukončená na jej žiadosť z dôvodov problémov s absenciou na pracovisku dňa 21.02.2014, t.j. asi 8 týždňov. Podľa znalca pri nekomplikovanom priebehu takéhoto zranenia neschopnosť práce trvá asi 5-6 týždňov i viac. Pokiaľ sa jednalo o narušenie jej obvyklého spôsobu života, znalec uviedol, že vplyvom tohto zranenia poškodená počas liečby bola limitovaná vo všetkých činnostiach kladúcich nároky na pravú ruku a to tak v profesionálnej, domácej i spoločenskej, aktívnej činnosti ( najmä v samoobslužnej - hygienickej ). Zo znaleckého posudku vyplýva, že aj v čase podania znaleckého posudku ( máj 2014 ) mala poškodená ešte mierny opuch oboch prstov, ale už len mierne obmedzenú hybnosť v zovieraní, vo vystieraní. K mechanizmu vzniku zranenia znalec v znaleckom posudku uviedol, že poranenia u poškodenej boli lokalizované na pravej dominantnej ruke, ktorá bola použitá, resp. mohla byť použitá k ochrane tela poškodenej v každej fáze dopravnej nehody a to aj pri vystupovaní z poškodeného vozidla do nerovného terénu, Poranené boli len dva prsty, ktoré podľa znalca museli byť uchytené, niekde zastrčené do nejakého priestoru v interiéri vozidla tak, aby pri nehode došlo k ich páčeniu a teda poraneniu. Podotkol, že k takémuto zraneniu mohlo dôjsť rozličným spôsobom a aj na rôznom mieste, pričom v interiéri vozidla je možnosť širokej škály manévrovacieho pohybu v tomto priestore a v akejkoľvek situácii motorového vozidla, v ktorom sa poškodená viezla a ktoré havarovalo. Zo znaleckého posudku tiež vyplýva aj možnosť utrpenia takéhoto zranenia aj na inom mieste a nejaký čas pred nehodou. Znalec však tiež uviedol, že z kompletnej osobnej zdravotnej dokumentácie, ktorú pred vypracovaním posudku naštudoval, nevyplýva žiadny nález o takomto prekonanom poranení poškodenej v minulosti. Nikdy nebola liečená na reumatológii, ortopédii pre ochorenie skeletu a kĺbov. Na hlavnom pojednávaní znalec zotrval na záveroch ním podaného znaleckého posudku a ďalej uviedol, že pokiaľ v posudku konštatoval, že takéto zranenie mohla poškodená utrpieť aj na inom mieste a aj v čase pred nehodou, viedlo ho k tomu to, že vznik tohto typu zranenia skutočne môže byť mnohorakého charakteru.
V priebehu dokazovania sa súd ďalej oboznámil aj so zápisnicou o ohliadke miesta činu vrátane spracovanej fotodokumentácie ( čl. 90-100, čl. 99-112 ) zo dňa 14.01.2014, pričom z fotografií vidieť vyznačené stredové čiary na komunikácii, so záznamom o vykonaní dychovej skúšky u oboch vodičov, ktoré boli negatívne ( čl. 114 ), s lekárskymi správami ( čl. 115-117 ), z ktorých vyplýva prvotné ošetrenie poškodenej a utrpené zranenia, s oznámením poisťovne ( čl. 118 ) o poistnom plnení poškodenému L. V. v sume 2.360,85 € a tiež sa súd oboznámil s listinnými dôkazmi ohľadom osoby obžalovanej ( EKV čl. 291-293, odpis z RT čl. 298, správy na obvineného čl. 297 )..
Obžalovaná spáchanie skutku poprela. Obhajovala sa tým, že v konaní nebolo preukázané, či v skutočnosti porušila dôležitú povinnosť uloženú jej zákonom, že ohľadom tejto otázky nebol produkovaný žiadny objektívny dôkaz s výnimkou výpovedí účastníkov nehody a pokiaľ aj v prípravnom konaní pri svojom výsluchu pred policajtom svoju vinu doznala, poukázala na to, že v stresových situáciách reaguje skratovo, preto aj v okamihu nehody sa k tejto priznala, avšak s odstupom času si uvedomila závažnosť danej situácie ako aj to, že všetku vinu vzala na seba. Poprela, že by pri odbočovaní doľava nebola dala prednosť v jazde vozidlu poškodených. Vypovedala, že vozidlo poškodeného išlo veľmi rýchlo. Ďalej svoju obhajobu upriamila na to, že poškodená M. V. sa vôbec nevedela vyjadriť k príčinám svojho poranenia s poukazom na to, že inak si na priebeh nehody dobre pamätá a s poukazom aj na konštatovanie znalca, že k takémuto typu poranenia mohla dospieť aj na inom mieste a aj pred predmetnou dopravnou nehodou. Touto obhajobou obžalovaná upriamovala pozornosť na účelovosť výpovedí poškodenej. Preto zastáva názor, že v konaní nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi ujmou na zdraví poškodenej a konaním obžalovanej.
Vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní mal súd z dôkazov a to najmä výpovedí poškodených, z ktorých v zhode vyplýva priebeh dopravnej nehody, že poveternostné podmienky boli dobré, aj keď bola tma, že vozidlo nemalo poruchu, ktorá by mala vplyv na vznik nehody, obaja a to v zhode aj s výpoveďou samotnej obžalovanej vypovedali, že s vozidlom na komunikácii nebalansovali, išli rovno v smere svojej jazdy a vo svojom jazdnom pruhu. Z ďalších dôkazov a to zo záznamu z dopravnej nehody, zo zápisnice z ohliadky miesta dopranej nehody, najmä z fotodokumentácie vyhotovenej ihneď po nehode vyplýva poloha vozidiel po nehode, poškodenia na jednotlivých vozidlách, pričom jednoznačne podľa názoru súdu z fotografií vidieť, že vozidlo obžalovanej malo poškodenú ľavú prednú časť vozidla ( ľavé svetlo, ľavý nárazník ) a tiež aj celý ľavý blatník a ľavé koleso ( čl. 104 foto č. 16, 17 ), pričom vozidlo poškodených malo poškodený ľavý blatník, koleso ( čl. 108 foto
č. 30, 31, 33 ). Z ďalšej fotodokumentácie obsiahnutej v spise vyplýva, že cesta v mieste nehody a v jej čase bola vyznačená čiarami a to aj stredovou. Pokiaľ aj obžalovaná sa na hlavnom pojednávaní obhajovala stresom v skratových situáciách, akou bola aj táto dopravná nehoda, čo bol dôvod, prečo v čase vzniku dopravnej nehody vzala vinu za jej spôsobenie na seba, súd poukazuje na jej výpoveď na hlavnom pojednávaní, ktorou sama potvrdila, že jazda poškodených nebola ničím zvláštna, že vozidlo poškodených jazdilo vo svojom jazdnom pruhu, nebalansovalo, pričom nevedela uviesť, či ona so svojím vozidlom prešla za stredovú čiaru, nevedela uviesť, či vtedy stála alebo už začala s vozidlom manéver odbočovania vľavo, pričom z poškodení jednotlivých vozidiel vzhliadnutých z fotografií obsiahnutých v spise a špecifikovaných vyššie, podľa názoru súdu je potrebné konštatovať, že manéver odbočovania vľavo obžalovaná začala, inak v prípade, že by bola stála s vozidlom v smere svojho jazdného pruhu, buď by k nehode nebolo vôbec došlo, vozidlá by v takom prípade boli prešli popri sebe, alebo ak by k nej došlo, tak z dôvodu jazdy poškodeného, pričom však aj samotná obžalovaná na hlavnom pojednávaní tvrdila, že vozidlo poškodeného jazdilo riadne vo svojom pruhu, bez balansovania, a v takomto prípade by sa jednalo o čelnú zrážku vozidiel, čo nie je prípad tejto nehody. Z uvedeného dôvodu, keď už len z logického pohľadu je možné ustáliť priebeh tejto nehody ( z poškodených častí vozidiel, pri výpovediach tak poškodených ako aj obžalovanej a pri tom, keď obžalovaná nevie popísať svoju pozíciu, manéver odbočovania, či už bola v pohybe, či už bola natočená, či prešla cez stredovú čiaru, lebo si na to nepamätá, aby súd mohol preveriť aj jej verziu ), mal súd za to, že dopravnú nehodu zapríčinila obžalovaná popisom ustáleným v skutkovej vete výroku rozsudku s tým, že jej obhajobu v tom smere, že reaguje skratovo, keď aj jej manžel Štefan Kliment vypovedal, že niekedy stresy zvláda a inokedy nie, za účelovú s cieľom vyhnúť sa tejto trestnej zodpovednosti a napokon aj náhrade škody. Vzhľadom na uvedené súd nepovažoval za potrebné vykonať na hlavnom pojednávaní dôkaz navrhnutý obhajobou - podanie znaleckého posudku z odboru cestnej premávky na priebeh predmetnej dopravnej nehody a príčinu jej vzniku, pretože aj bez neho bolo na hlavnom pojednávaní preukázané, tak ako je to už vyššie uvedené ( výpoveďami poškodených, ktorý v zhode uviedli priebeh dopravnej nehody, tiež aj samotnou výpoveďou obžalovanej, ktorá verifikovala bezchybnú jazdu poškodeného pri neuvedení svojej jazdy, lebo si na to nepamätá, nepamätá si, kde stála, či už za stredovou čiarou, či sa už pohla a začala manéver odbočovania vľavo, s poukazom na fotodokumentáciu ohľadom poškodenia vozidiel ), že skutok sa stal a tento spáchala obžalovaná Pokiaľ ďalej obhajoba poukazovala na to, že k zraneniu poškodená mohla dôjsť aj inak a na inom mieste a namietala tak príčinnú súvislosť medzi dopravnou nehodou a zranením ako škodou na zdraví, súd poukazuje na to, že vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že ihneď po nehode sa poškodená sťažovala na bolesti v prstoch, tieto jej na mieste samom aj hasiči ošetrili, čo potvrdila aj obžalovaná, že videla u poškodenej obviazanú ruku, že na druhý deň po nehode bola poškodená na ošetrení a z lekárskej správy vyplývajú objektívne zistenia lekárom a to opuch II. a III. prsta, bez hematómu, bolesť, že jej bol urobený aj RTG, ktorým tiež bolo konštatované uvedené zranenie u poškodenej, že pred nehodou neutrpela úraz v súvislosti s výkonom svojej práce, čo potvrdili jej priame nadriadené a ani úraz tohto typu v práci počas 6 dní pred nehodou nemohla utrpieť, pretože nevykonávala takú prácu, pri ktorej by mohlo k takémuto zraneniu dôjsť, lebo sa podrobila školeniu, zoznamovaniu sa s prácou na pokladni a napokon mechanizmus a vznik zranení vyplýva aj zo záverov znaleckého posudku, keď podľa znalca je možný takýto mechanizmus vzniku utrpených zranení, pričom ďalej z posudku vyplýva aj to, že po preštudovaní celej zdravotnej dokumentácii poškodenej, znalec nenašiel v nej záznam o úraze, či liečbe pravej hornej končatiny - prstov. Súd preto konštatuje, že poškodená utrpela úraz prstov v príčinnej súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou spôsobenou práve obžalovanou. Na uvedenom závere nič nemení skutočnosť, že poškodená nevedela presne uviesť o čo si prsty udrela, keď vypovedala, že sa jednalo o okamih, že jej vystrelil airbeg do tváre a z týchto dôvodov aj keď nestratila pri tom vedomie a všetko si pamätá, skutočne nevie, o čo si prsty udrela, resp. či tieto mala niekde vsunuté. Podľa názoru súdu ostatné okolnosti - pociťovanie bolesti v prstoch ihneď po nehode, to, že už na mieste nehody o tom hovorila, že ju bolia prsty pravej ruky, vrátane lekárskej správy z druhého dňa, RTG, znaleckého posudku, neexistencia informácie v jej zdravotnom zázname o takomto type zranenia, vyvrátenie, že by k nemu bola dospela v práci, či v súkromí podľa výpovede manžela, vypovedajú o tom, že toto zranenie utrpela počas predmetnej dopravnej nehody. Pokiaľ aj poškodená po nehode policajtom a aj lekárovi na druhý deň uvádzala ako príčinu vzniku jej zranenia pád, na hlavnom pojednávaní ( a už aj v prípravnom konaní ) zmenu svojej výpovede podrobne vysvetlila, pričom podľa názoru súdu sa jedná o logické vysvetlenie majúce racio v udalostiach, ktoré sa udiali v čase nehody a tesne pred ňou, preto súd takéto vysvetlenie v kontexte celého prípadu vyhodnotil ako vieryhodné. Nijakým spôsobom nebolo preukázané, že by poškodená bola zranená už pred skutkom. Taktiež ničím nebolo preukázané, dokazované, že by k zraneniam bolo došlo po skutku až do samotného vyšetrenia lekárom.
Súd obžalovanú na základe vyššie uvedeného uznal za vinnú v zmysle podanej obžaloby.
Podľa § 158 Tr. zákona, prečinu ublíženia na zdraví sa dopustí ten, kto inému z nedbanlivosti ublíži na zdraví tým, že poruší dôležitú povinnosť vyplývajúcu z jeho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie alebo uloženú mu podľa zákona. Za to sa potrestá odňatím slobody až na jeden rok.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd kvalifikoval konanie obžalovanej ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zákona, pretože obžalovaná poškodenej M. V. v nedbanlivosti ublížila na zdraví tým, že porušila dôležitú povinnosť uloženú jej zákonom ( § 19 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke ) a to nedala prednosť oproti idúcemu vozidlu, vošla do križovatky, následne došlo k zrážke vozidiel a k zraneniu poškodenej.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následky tak, ako sú uvedené vyššie, zavinenie, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a osobu obžalovanej, jej pomery a možnosť jej nápravy. Obžalovaná konala v nedbanlivosti. Nepriťažovala jej žiadna okolnosť, poľahčovalo jej, že viedla pred spáchaním trestného činu riadny život. Je vydatá, zamestnaná s mesačným príjmom 380,- € netto, má dve už plnoleté deti. Z miesta bydliska nie je bližšie hodnotená. Doposiaľ nebola priestupkovo sankcionovaná, ani súdom potrestaná, nemá ani záznam v evidenčnej karte vodiča.
Vychádzajúc z týchto skutočností, pri prevahe poľahčujúcich okolností, súd obžalovanej uložil trest odňatia slobody na spodnej hranici zákonom upravenej trestnej sadzby vo výmere štyroch mesiacov s tým, že jeho výkon podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov, čo je doba určená na samej spodnej hranici zákonom stanovenej dĺžky skúšobnej doby. Súd obžalovanej uložil aj trest zákazu činnosti a to vedenia motorových vozidiel akéhokoľvek druhu vo výmere 12 mesiacov, čo je výmera tohto trestu rovnako uložená na samej spodnej hranici zákonom ustanovenej výmery. Takto uložený trest súd považoval za primeraný, dostatočný na nápravu a prevýchovu obžalovanej, ako aj ochranu spoločnosti. Pri výmere trestu súd prihliadol na osobu obžalovanej ako osoby do nehody bezúhonnej.
Poškodených, aj keď si v rámci adhézneho konania uplatnili nároky na náhradu škody, súd ich s týmito nárokmi odkázal na občianske súdne konanie, pretože sa v danom prípade v prvom rade jedná o škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, kde je potreba si túto najskôr uplatniť u príslušnej poisťovni a až následne v nepokrytej časti si túto uplatňovať od vinníka dopravnej nehody. V tomto prípade už nejaká škoda bola poisťovňou hradená, poškodení si uplatnili tiež vyčíslili škodu z titulu aj iných nárokov než je len škoda na vozidle, či zdraví, ktorej dokazovanie by už presahovalo potrebu tohto trestného konania, preto súd poškodených odkázal s ich nárokmi na náhradu škody na konanie o občianskych právnych veciach.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Zvolen do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§306/2 ). Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.