Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Tos-131-2015.pdf
PDF · 74.51 KB
Case nature
Area
Subarea
2Tos/131/2015
Uznesenie
L. súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr. Patrika Príbelského, PhD. a JUDr. Petra Tótha v trestnej veci proti obvinenému D. U., pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/, ods. 3 písm. b/ Tr.zák., na neverejnom zasadnutí dňa 10.septembra 2015 prejednal sťažnosť obvineného proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 4. septembra 2015, sp. zn. 8T/31/2015 a takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sa sťažnosť obvineného D. U. z a m i e t a, pretože nie je dôvodná.
odôvodnenie:
Okresný súd Trenčín uznesením zo dňa 4.septembra 2015, sp. zn. 8T/31/2015 po podaní obžaloby postupom podľa § 238 ods. 3 Tr. por. s poukazom na § 79 ods.2 Tr.por. rozhodol o väzbe obvineného D. U. tak, že z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. ponechal obvineného vo väzbe, pre ktorý bol vzatý do väzby uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 15.05.2015, sp. zn. 0Tp/32/2015 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 01.júna 2015, sp. zn. 2Tpo/40/2015 (výrok pod bodom I.), zároveň podľa 79 ods. 3 Tr. por. žiadosť obvineného o prepustenie z väzby na slobodu zamietol (výrok pod bodom II.), podľa § 80 ods.1 písm.b/ Tr.por. písomný sľúb obvineného ako náhradu za jeho väzbu neprijal (výrok pod bodom III.) a zároveň podľa § 80 ods.1 písm. c) Tr.por. nenahradil väzbu obvineného D. U. dohľadom probačného a mediačného úradníka (výrok pod bodom IV.). Svoje rozhodnutie odôvodnil v podstate s poukazom na to, že doposiaľ vo veci vykonané dôkazy odôvodňujú nielen podozrenie, ale aj právny záver, že skutok, pre ktorý bolo obvinenému vznesené obvinenie, pre ktorý bola na neho podaná obžaloba a pre ktorý bol doposiaľ neprávoplatným trestným rozkazom zo dňa 4.septembra 2015, sp. zn. 8T/31/2015 uznaný za vinného a odsúdený podľa § 212 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. s prihliadnutím k § 36 písm. l/ Tr. zák. a k § 37 písm. m/ Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere jeden rok s tým, že podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. na výkon tohto trestu bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, pričom podľa § 76 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 78 ods. 1 Tr. zák. bol obvinenému uložený aj ochranný dohľad na dva roky a podľa § 77 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 51 ods. 4 písm. h/, písm. j/ Tr. zák. mu bola uložená aj povinnosť spočívajúca v príkaze podrobiť sa liečeniu závislosti od návykových látok a v príkaze zamestnať sa v čase plynutia ochranného dohľadu alebo sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie, bol spáchaný, vykazuje zákonné znaky prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/, ods. 3 písm. b/ Tr.zák., tiež dôvodné podozrenie, že ho spáchal obvinený D. U. a že z jeho povahy, zo spôsobu akým bol spáchaný i z okolností negatívne charakterizujúcich osobu obvineného a jeho správanie je naďalej daná odôvodnená obava, že bude pokračovať v trestnej činnosti, teda z následkov uvedených v ustanovení § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por., tiež aj odôvodnený záver, že väzba obvineného D. U. aj po podaní obžaloby je stále adekvátnym a nevyhnutným zabezpečovacím opatrením a že s ohľadom na osobu obvineného a povahu prejednávaného prípadu nemožno účel väzby dosiahnuť prijatím písomného sľubu obvineného ani dohľadom probačného a mediačného úradníka.
Proti tomuto uzneseniu dňa 4.septembra 2015 ihneď po jeho vyhlásení podal obvinený D. U. sťažnosť. V jej písomnom odôvodnení poukázal na to, že v súčasnej dobe u neho dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. už nie je daný, pretože trestný spis je už uzatvorený, okresný súd vydal neprávoplatný odsudzujúci trestný rozkaz a dôvodnosť väzby nemôže byť daná len na podklade jeho proklamovanej trestnoprávnej minulosti súdom prvého stupňa. S touto formulkou sa pritom stretáva príliš často a podľa jeho názoru, keďže táto skutočnosť sa už zmeniť nedá, mal by byť konečne potrestaný už len za skutok a nie za minulosť. On sa naviac k spáchaniu trestného činu v plnom rozsahu priznal, úprimne ho oľutoval a uvedomil si, že má najvyšší čas začať žiť normálny život na slobode, preto aj krajskému súdu sľubuje, že v prípade prepustenia na slobodu bude do nástupu do výkonu trestu pomáhať svojej chorej matke, naďalej bude dodržiavať ochranné opatrenie z minulého trestu a nedopustí sa ďalšieho trestného činu. Domáhal sa preto zrušenia napadnutého uznesenia a prepustenia z väzby na slobodu.
Krajský súd na podklade podanej sťažnosti, ktorá mu spolu so spisom bola predložená dňa 4.septembra 2015, na neverejnom zasadnutí dňa 10. septembra 2015 preskúmal podľa § 192 ods.1 Tr. por. správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia i konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že sťažnosť obvineného D. U. nie je dôvodná.
Obvinenému D. U. bolo zákonným spôsobom vznesené obvinenie a bola na neho podaná obžaloba pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/, ods. 3 písm. b/ Tr.zák. V súvislosti s týmto trestným stíhaním bol obvinený D. U. uznesením sudkyne pre prípravné konanie Okresného súdu Trenčín, sp.zn. 0Tp/32/2015 zo dňa 15.5.2015 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne, sp.zn. 2Tpo/40/2015 zo dňa 1.6.2015, kedy nadobudlo aj právoplatnosť, vzatý do väzby z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. c/ Tr.por. dňom 13.mája 2015 o 15.36 hod.
Zabezpečené a vykonané dôkazy v prípravnom konaní (okrem výpovede obvineného D. U., ktorý sa k spáchaniu skutku priznal, usvedčujúce svedecké výpovede poškodeného B. G., tiež H. D. a s týmito výpoveďami korešpondujúce i na vec sa vzťahujúce listinné dôkazy, z nich najmä zápisnica o vydaní veci z 13.mája 2015, úradný záznam KR PZ v Trenčíne, odboru poriadkovej polície Pohotovostnej motorizovanej jednotky PZ Trenčín z toho istého dňa, trestný rozkaz Okresného súdu Trenčín z 10.januára 2014, sp. zn. 3T/148/2013, i závery znaleckého posudku znalcov z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia psychiatrie - liečby alkoholizmu a toxikománie o objektívnosti ktorých neboli zistené žiadne právne relevantné pochybnosti) v rovine závažného podozrenia a zároveň rozumnej istoty odôvodňujú naďalej podozrenie, že skutok, pre ktorý je obvinený stíhaný, bola na neho podaná obžaloba a neprávoplatným vyššie citovaným trestným rozkazom okresného súdu bol z jeho spáchania uznaný za vinného a zatiaľ neprávoplatne odsúdený, bol spáchaný, vykazuje zákonné znaky stíhaného prečinu, ako aj dostatočne odôvodnené podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený D. U., preto záver okresného súdu vyjadrený v tomto smere v napadnutom uznesení je vecne správny.
Konkrétne skutočnosti, ktoré odôvodňovali obavu z následkov uvedených v ustanovení § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por., ktoré boli dôvodom pre vzatie obvineného do väzby a ktoré boli vyvodené na podklade existencie dôvodného podozrenia, že obvinený spáchal stíhaný skutok, pre ktorý mu bolo vznesené obvinenie, z jeho povahy, zo spôsobu, akým mal byť skutok spáchaný a najmä tiež z okolností negatívne charakterizujúcich obvineného i jeho správanie (obvinený, ktorý už bol v minulosti opakovane súdne trestaný vždy pre trestné činy majetkovej povahy, v posledných ôsmich prípadoch po roku 2007 s jednou výnimkou vždy na nepodmienečné tresty odňatia slobody, pričom teraz prejednávaný prečin mal spáchať ani nie tri mesiace po vykonaní tiež nepodmienečného trestu odňatia slobody, ktorý mu bol vo výmere 10 mesiacov uložený rovnako pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák., nemá preukázaný žiadny zdroj príjmov na zabezpečenie základných prostriedkov na živobytie a má jednoznačne preukázané sklony k páchaniu majetkovej trestnej činnosti), sa rovnako v priebehu trestného stíhania nezmenili tak, ako na to dôvodne poukázal i okresný súd v napadnutom uznesení. Dôvodnosť podozrenia, že obvinený D. U. spáchal trestný čin, pre ktorý mu bolo vznesené obvinenie a ktorý je v obžalobe právne posúdený ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/, ods. 3 písm. b/ Tr.zák. a pre ktorý bol doposiaľ neprávoplatným vyššie citovaným trestným rozkazom okresného súdu uznaný za vinného a odsúdený, je na podklade doteraz vo veci vykonaných dôkazov, na ktoré v napadnutom uznesení vecne správne poukázal okresný súd, naďalej jednoznačne daná. Za súčasného stavu vykonávania dôkazov krajský súd nezistil žiadne nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zánik dôvodov tzv. preventívnej väzby obvineného stanovených podľa § 71 ods. 1 písm.c/ Tr. por.. Od predchádzajúceho rozhodnutia o väzbe obvineného už citovanými uzneseniami sudkyne pre
prípravné konanie okresného súdu a Krajského súdu v Trenčíne, nenastala totiž žiadna podstatná zmena v konkrétnych skutočnostiach odôvodňujúcich obavu z následkov uvedených v ustanovení § 71 ods. 1 písm.c/ Tr. por. Obava uvedená v týchto dôvodoch väzby, teda z pokračovania v trestnej činnosti, je stále reálna nielen vzhľadom na povahu stíhaného trestného činu, ako aj na spôsob, akým mal byť skutok spáchaný, ale najmä vzhľadom na výrazne negatívne hodnotenie osoby obvineného a jeho správanie, na ktoré okresný súd vecne správne poukázal v napadnutom uznesení a z tohto pohľadu sa krajský súd v celom rozsahu stotožnil aj so záverom okresného súdu, že s ohľadom na už spomínanú osobu obvineného a rovnako vyššie spomenuté skutkové okolnosti i povahu prejednávaného prípadu, väzbu obvineného D. U. nemožno v tomto štádiu trestného konania nahradiť jeho sľubom, že v prípade prepustenia na slobodu sa viac nedopustí trestného konania, na každé predvolanie súdu i prokuratúry sa včas dostaví, rovnako ako aj v prípade odsúdenia na nástup do výkonu trestu, ale ani dohľadom probačného a mediačného úradníka.
Hodnotiac všetky uvedené skutočnosti jednotlivo i v ich súhrne, najmä však skutočnosť, že konkrétne dôvody väzby obvineného tak, ako sú uvedené v uznesení o vzatí obvineného do väzby, sa nezmenili, je väzba obvineného D. U. z už uvedených dôvodov stále adekvátnym zabezpečovacím opatrením v tomto štádiu trestného stíhania - po podaní obžaloby a vydaní neprávoplatného trestného rozkazu (v prípade, ak bude proti trestnému rozkazu podaný oprávnenou procesnou stranou odpor, súd prvého stupňa nariadi vo veci hlavné pojednávanie). Napadnuté uznesenie je vecne správne a v súlade so zákonom. Pri rozhodnutí o väzbe obvineného neboli porušené práva obvineného na obhajobu a nebolo mu ani znemožnené uplatnenie práva na obhajobu v ďalšom priebehu trestného konania. Krajský súd, keďže si plne osvojil skutkové a právne závery okresného súdu, nepovažoval sťažnostné námietky obvineného za dôvodné a v podrobnostiach preto len poukazuje na podrobné, vecne správne a presvedčivé odôvodnenie napadnutého uznesenia.
Krajský súd na základe uvedených dôvodov dospel k záveru, že okresný súd rozhodol vecne správne, preto sťažnosť obvineného D. U. ako nedôvodnú podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.