Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/43/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Žiline, v konaní pred samosudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v právnej veci navrhovateľa: D. R., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. XXXX, XXX XX Q., právne zastúpený: JUDr. Magda Poliačiková, advokátka, s.r.o., so sídlom Národná 17, 010 01 Žilina, proti odporcom: 1/ R. B., nar. X.XX.XXXX, bydliskom H. Z. XXX/XX, XXX XX Q. a 2/ I. B., rod. R., nar. XX.X.XXXX, bytom H. Z. XXX/ XX, XXX XX Q., obaja právne zastúpení: JUDr. Martin Olos, advokát, so sídlom K. Kašjaka 1, Rajecké Teplice, o určenie hranice pozemkov, takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť odporcom v 1/ a 2/ rade trovy konania vo výške 857,14 eur a tieto zaplatiť na účet právneho zástupcu odporcov, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 10.5.2013 podanom na súde dňa 5.2.2014 domáhal určenia hranice medzi pozemkom vo vlastníctve navrhovateľa KNC parc. č. XXX/X- orná pôda o výmere 551 m2, vedenom na liste vlastníctva č. XXXX pre k.ú. Q. a pozemkom vo vlastníctve odporcov KNC parc. č. XXX- orná pôda o výmere 599 m2 vedenom na liste vlastníctva č. XXXX pre k.ú. Q. a súčasne žiadal, aby bola odporcom uložená povinnosť odstrániť oplotenie z pozemku vo vlastníctve navrhovateľa a nahradiť mu trovy konania. Podaním zo dňa 23.3.2015 žiadal pripustil zmenu návrhu, o ktorej súd rozhodol uznesením zo dňa 30.3.2015 tak, že pripustil zmenu návrhu v znení „Odporcovia v rade 1/ a 2/ sú povinní vydať navrhovateľovi novovytvorené nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. Q., a to KN-C parc. č. XXX/X- orná pôda o výmere 6m2 a parc. č. XXX/X- orná pôda o výmere 44 m2, ktoré boli vytvorené geometrickým plánom Anny Panouškovej č. 22/2015 zo dňa 11.3.2015, ktorý bol autorizačne overený dňa 11.3.2015 Ing. Jurajom Rosinčinom a úradne overený dňa 23.3.2015 Okresným úradom Žilina pod. č. 424/2015, a súčasne sú odporcovia v rade 1/ a 2/ povinní odstrániť z novovytvorenej KN-C parc. č. XXX/X- orná pôda o výmere 44m2 drevené oplotenie s podmurovkou a ihličnatý strom borovicu a z novovytvorenej KN-C parc. č. XXX/X- orná pôda o výmere 6m2 murované schodište s dreveným zábradlím na kovových stĺpikoch a časť strechy rekreačnej chaty postavenej na KN-C parc. č. XXX/X- zastavané plochy a nádvoria o výmere 105 m2, ktorá presahuje na novovytvorenú KN-C parc. č. XXX/X- orná pôda o výmere 6 m2“.

Návrh odôvodnil tým, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných Okresným úradom Žilina, katastrálnym odborom, pre katastrálne územie Q., na LV č. XXXX, a to: P. parc. č. XXX/X - orná pôda o výmere XXX m2, P. parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, P. parc.č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a žalovaní sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti zapísanej, Okresným úradom Žilina, katastrálnym odborom, pre katastrálne územie Q.,

na LV č. XXXX a to: KNC parc. č. XXX - orná pôda o výmer 599 m2 a bezpodielovými spoluvlastníkmi KNC parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 97 m2. Na KNC parc. č. XXX, stojí rodinný dom č. súp. XXX, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve odporcov.

Zdôraznil, že si v roku 2011 dal vytýčiť hranice medzi pozemkami parc. č. P. XXX/X, č. XXX/X, č. XXX/ X, č. XXX/X, č. XXX/X a č. XXX/X. Vytýčenie hranice pozemkov vypracoval odborný geodet Ing. Eva Časnochová, vytyčovacím náčrtom zo dňa 11.04.2011, pod č. 103/2011. Z vytyčovacieho náčrtu žalobca zistil, že hranica na vytyčovacom náčrte medzi pozemkom žalobcu a to KNC č. XXX/X a pozemkom žalovaných a to KNC č. XXX, vedie v tesnej blízkosti rodinného domu odporcov, postaveného na KNC parc. č. XXX. Oplotenie žalovaných vedie však cca 2,50 m od rodinného domu žalovaných a teda cez KNC parc. č. XXX/X, ktorá je vo vlastníctve žalobcu. Žalovaní, ako bezpodieloví spoluvlastníci, zasahujú do pozemku žalobcu a to do KNC parc. č. XXX/X. Hranica medzi pozemkom žalobcu - KNC XXX/X a pozemkom žalovaných - KNC č. XXX je zrejmá aj z informatívnej kópie z mapy.

Po zistení skutočného stavu sa žalobca začal domáhať u žalovaných odstránenia protiprávneho stavu a požadoval posunúť oplotenie na katastrálnu hranicu. Za tým účelom požadoval aj riešenie hranice prostredníctvom Obecného úradu v Q., avšak dodnes bezvýsledne. Záujmom žalobcu bolo mimosúdne vec vysporiadať so žalovanými, avšak žalovaní odmietajú rešpektovať katastrálnu hranicu medzi pozemkami a zasahujú protiprávne do vlastníckeho práva žalobcu. Žalovaní postavili na pozemku KNC parc.č. XXX stavbu - Penzión, bez stavebného povolenia, pričom jej výstavbou prekročili katastrálnu hranicu a časť stavby zasahuje na pozemok žalobcu - KNC parc.č. XXX/X.

Odporcovia vo vyjadrení k návrhu uviedli, že z návrhu nie je zrejmé ako by mala viesť hranica pozemku. Naviac pozemok dobromyseľne ako vlastníci užívajú pozemok od 80-tych rokov minulého storočia, stavba vrátane oplotenia bola riadne skolaudovaná. Žalobca počas celej doby nič nenamietal, námietky začal mať až v roku 2011 až 2012, preto pozemok v prípade posunutia hranice vydržali.

Vo veci súd nariadil pojednávanie.

Navrhovateľ zotrval na tom, že odporcovia nemohli pozemok nadobudnúť, pretože im chýba dobromyseľnosť, nakoľko nikdy ani počas výstavby domu, ani po kolaudácii plot nepostavili. To sa vybudovalo až v roku 2005-2006, v čase keď navrhovateľ bol na 2-týždňovom pracovnom turnuse, po jeho návrate hneď namietal skutočnosť, že bolo zasiahnuté do jeho pozemku a odvtedy začali spory. On postavil dom 1998 na jeseň, skolaudoval ho v roku 1999. Začal ho stavať jeho otec v roku 1980. V tom čase už stál dom odporcov, avšak ho oplotený nemali. Oplotenie mohlo byť vybudované v roku 2005. Myslel si, že sa zahradia podľa GP, vytyčovacieho náčrtu. Keď sa vrátil z práce, tak plot už stál. Keď stavali plot tak vytyčovacie kolíky určite neboli. Má dvoch synov, A. sa narodil XX.XX.XXXX, C. sa narodil XX.X.XXXX. Sám pozemok nadobudol od otca, mali tam roľu. Pre vytýčenie bol geometrický plán z roku 1988, č. 11353131/8198 UP1789/88-Ča D. R.. Pozemok nadobudol niekedy po roku 1990, keď prišiel z vojny. Užíval ho po dom odporcov, pretože tam nebolo oplotenie. Bol tam stavebný pozemok, neskôr to vyrovnal a kosili ho až po dobu, pokiaľ sa nepostavil plot. Voči plotu namietal hneď po tom, ako ho postavili. Rozprávali sa ako susedia. Povedal odporcovi, že hranica nejde tade, povedal kade mala ísť. Sused, odporca 1/ mu povedal, že to nemá ako dokázať. Tak si musel zavolať geodeta, a vytýčiť pozemok v roku 2005. Vtedy tam geodet nabil kolíky. Na otázky súdu uviedol, že geometrický plán slúžil na kúpu pozemkov, pretože mal postavený altánok a roh altánu mu šiel do závozu, ktorý bol majetkom obce a požiadal obec o odkúpenie pozemkov z brehu aby mal altánok na svojom pozemku.

Odporca 1/ uviedol, že plot bol postavený v 1995-2000, asi rok po tom, ako postavil navrhovateľ dom. Začal stavať v 1972 na pozemku jeho rodiny, postavil si základy, z MNV ho vtedy žiadali, aby pozemok vrátane základov prenechal pre obecný úrad s tým, že sa tam bude stavať predajňa. Za to mu dal obecný úrad pozemok H., kde má postavený dom. Žiadal o vytýčenie pozemku, ako i vytýčenie miesta, kde bude stáť rodinný dom. V tomto mu bolo vyhovené a presne na tom mieste, ktoré mu vytýčili postavil rodinný dom. Vytýčený bol kolíkmi a obrysy domu boli vysypané vápnom. Dňa 7.4.2011 ho zavolal navrhovateľ keď bol vytýčený pozemok geodetom, kde ho informoval o tom, že pozemok odporcu zasahuje do pozemku navrhovateľa. Dovtedy veril tomu, že všetky tieto veci sú tak, ako majú byť. Keď začal stavať, tak navrhovateľ nebol majiteľom pozemku, súčasťou stavby domu bola aj stavba septiku,

ktorá už vtedy zasahovala do územia odporcu, bola odokrytá, viditeľná 10 rokov. Za to obdobie mu nikto nepovedal, že by sa jednalo o stavbu na jeho pozemku. Keď začal stavať penzión, prístupové schody boli taktiež na jeho pozemku, stavba bola realizovaná 1990-1993 a tiež mu nikto nič nepovedal, alebo sa odporca neohradil, že to je na jeho pozemku. V 1994-1996 požiadali o plynovú prípojku, táto bola len 30 cm od súčasného plotu a vtedy mu tiež nikto nepovedal, že to je na jeho pozemku. Plot v čase zhotovenia plynovej prípojky nestál. Keď chcel napojiť penzión, tak robil ryhu, pre odpadové potrubie do žumpy, položil ho a zahrnul bez akýchkoľvek námietok zo strany navrhovateľa. Keď mu robili elektriku, tak navrhovateľ prišiel za ním, že skrinka na elektriku už zasahuje do jeho územia asi 20 cm. On nemal nič proti tomu, teda aj navrhovateľ musel vedieť, že sporný pozemok patrí odporcom. Do 2011 sme nemali žiadny konflikt, problém, ktorý by narúšal ich vzťahy. Pozemok urobil podľa starého plotu, ktorý bol skolaudovaný. To bol vlastne len taký plot, aby tam nešli kravy a tak. Ten starý plot bol odstránený skôr, lebo tam kopal pre plyn a odpad. Keď staval veril, že je na jeho pozemku, teraz zasahuje do spornej časti.

Odporkyňa 2/ vypovedala zhodne s odporcom v 1/ rade. Uviedla, že navrhovateľ prikupoval pozemky od suseda a obce až keď mal postavený altánok. Ploty si postavila v roku 1998. Navrhovateľ prišiel 7.4.2011 okolo obeda za jej mužom a povedal jej, aby doniesla papiere od stavby, že sused tam má geodeta. Boli tam vyznačené červené kolieska a suseda povedala, že ich. Pozemok proti kravám začali stavať hneď, ako začali bagrovať, teda na jar podľa toho, ako mu kolíky vytýčili z obecného úradu.

Podľa oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Podľa takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb ( ).

Podľa do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

Podľa pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom svedkov ako aj oboznámením listinných dôkazov ako aj ohliadkou miesta.

Svedok I. R., nar. XX.X.XXXX uviedol, že pozná účastníkov, pretože sú to jeho susedia. Býva tam od 1989, začal stavať v 1979, v 1978 mu bolo vydané stavebné povolenie, pozemok mu bol pridelený od MNV, všetko bolo vymerané, vytýčené. Vtedy bolo pridelených a vytýčených všetkých päť pozemkov. Označené boli kolíkmi. Hneď potom sa zakopali kamene a každý začal stavať. V tej dobe platil zákon, že 2 metre od hranice mohla byť chalupa. Pozemok, kde má dom navrhovateľ bol vtedy pridelený inému občanovi. Potom otec navrhovateľa chcel tento pozemok. Vtedy tam už bola postavená šopa na materiál, ale pozemok potom pridelili R. R., teda otcovi navrhovateľa za pozemok v Mlynci. Začali stavať, akurát nestaval R.. Tel len spravil základy do zeme. On si pozemok oplotil v roku 1997 tak, ako boli vykopané kamene a dva metre od chalupy. Odporcovia si ho oplotili asi rok po ňom. Predtým tam mali len provizórne oplotenie. To bolo po vymeranej hranici. Všetci piati majú rovnaké pozemky 1710, pod ním sused mal 1750. Svedok predložil súdu rozhodnutie bývalého ONV v Žiline č. UP6281979 GCH z 4.4.1979 o geodetickom zameraní pozemkov. Všetko bolo v poriadku až do 2011, keď tam navrhovateľ zavolal geodeta. V 2005 spory neboli, vtedy navrhovateľovi šla hranica rovno na chalupu, tak mu predával sused pozemok. Teraz tam ostal len úzky prechod. Navrhovateľ pomáhal stavať plot odporcom.

D. R., nar. XX.XX.XXXX, uviedla, že účastníci sú jej susedia. Býva tam už vyše 20 rokov. Dom stavala spolu s manželom. Pozemky odkúpili od MNV, kupovala ich tam celá ulica. Pozemky vytýčili z geodézie. Hranice boli vyznačené kolíkmi. Predtým tam neboli žiadne ploty, postavili ich potom, ako postavili domy. Všetci vedeli aké majú pozemky, pretože metre mali nadelené pri stavebnom povolení. Plot si vybudovali sami. Rok po nich stavali plot aj odporcovia. Dovtedy tam mali len provizórny plot. Plot bol na ich pozemku, dva metre od domu mala celá ulica. Odporcovia stavali plot v 1998, rok po nich. 20 rokov

neboli spory, medzi sebou majú aj bránky. Keď v roku 2005 kupoval navrhovateľ pozemok od B., plot nemerali, ten bol vtedy postavený. Vtedy tam bola poľná cesta, 3 alebo 5 metrov.

H. M., nar. XX.X.XXXX uviedol, že pozná navrhovateľa aj odporcov aj miesto kde bývajú. Presne kedy tam niekto staval to nevedel, pretože je obyvateľ inej obce. Ale na návštevy ku švagrovi, navrhovateľovi ako príbuznému chodieval pomerne často. Keď on mal malé deti, tak si tam kopali s loptou a tá lopta tade prešla, čiže plot tam nebol. Ale kedy to bolo však presne nevedel povedať. Keď deti navrhovateľa mali tri alebo päť rokov tak plot tam jednoducho nebol. Kým tam nebol plot, tak chodili po celom, samozrejme chodili aj po susedovom.

L. M., rod. R., nar. XX.XX.XXXX uviedla, že do roku 2004 tam nebol žiadny plot. Vtedy šla k bratovi, Slovensko vstúpilo do EÚ 1.5.2004, bol jún alebo júl, letné počasie, mala obuté žabky a pred svojim penziónom sedel sused jej brata pán B. a pozval ich aj s bratom, aby si išli k nemu sadnúť na ten penzión. Nešla naokolo, dávala pozor, aby nestúpila na nejaký drôt. Vtedy nebol zahradený ani pán R.. Rozprávali sa o tom, aj s pánom R. B., že vlastne teraz sú všetci ohradení. Pozemky boli na ich roli, ktorú im zobrali a rozdelili. Označené boli len stavby, kde mali byť domy, ktoré si ľudia vysypávali vápnom a tak to robili aj jej rodičia. Prvý plot stavali R., mali ho ohradený od B., až potom v roku 2004 došlo k ohradeniu medzi parcelou jej brata a pánom B.. Pozemok mal až po dom pána B., kosil ho až po ten dom. Momentálne skalku má švagriná bližšie k svojmu domu, pretože ju zužovala. Kým tam nebol plot, skalka bola oveľa väčšia. Nejakú dobu mali odporcovia pod strechou naskladané dosky.

D. R., rod. J. nar. XX.X.XXXX, že sa vydala za navrhovateľa v roku 1996. Začali dorábať dom. Dva roky tam nebývali, bývali u rodičov. V 1998, presne dva roky po svadbe sa nasťahovali. Plot tam nikdy predtým nebol. V roku 1999 až na jeseň vyrovnávali dvor a zasiali trávu. Plot tam nebol do roku 2005. Pozemok vyrovnávali až k domu odporcov. Pozemok vyznačený nebol. V 2004 postavil plot nižnejší sused a v 2005 stavali plot B.. Namerali si plot keď bol navrhovateľ v práci. Keď manžel prišiel z roboty, tak videl, že niečo nie je v poriadku a upozornil ich na to. Riešilo sa to cez obecný úrad, pretože oni to tak chceli asi 2007-2008. Odporca povedal, že má postavené skrinky, povedal, že sú postavené na jeho pozemku a skrinky sú teraz zahradené plotom. Čiže to vypadalo, že ten pozemok potiaľ je.

D. Z., nar. XX.X.XXXX, uviedol, že to tam pozná od kedy sa začalo stavať. Plot sa staval možno v 1998, pomáhal pri stavbe plotu. Robil sa rigol, betónovalo sa a tiež sa betónovali stĺpy, ktoré sa osádzali. Zároveň sa šalovalo. Pomáhal pri betónovaní. Bol tam aj navrhovateľ. Okrem nich tam bol R. B., sused s poniže, bol tam aj pán R.. Dom navrhovateľa bol už obývaný. Stavali to týždeň alebo 10 dní. Bolo leto. Plot stojí tak ako stál. Žiadne spory neboli.

Q. R., nar. X.X.XXXX, uviedol, že je sused účastníkov, priamym susedom odporcov. Nasťahoval sa v 1989, keď bol na vojne. Stavať sa začalo v 1978, či tak nejako, v 1992 robili plyn. Vtedy ploty ešte hotové neboli. 1997 oni začali stavať plot, susedia o rok neskôr. Odporcovia tam bývali skôr asi o 5 rokov, navrhovateľ určite neskôr. Všetci sa dohodli, že každý si bude robiť plot na tú stranu, kde bude padať sneh. Prvý začal robiť plot sused poniže nich. Odporcovia stavali plot v roku 1998. Hranice mal odporca označené zahĺbenými kameňmi, stavali 2 m od hranice pozemku. S plotom u odporcu im pomáhal aj navrhovateľ. Problémy nastali až nejaké tri roky dozadu. Boli tam s D. a povedali im, že sa všetci posunuli. Začal s tým navrhovateľ.

R. B., ml. nar. XX.X.XXXX, syn odporcov uviedol, že v Q. sa robila v roku 1992 plynofikácia. Bolo to na jeseň, keď začal chodiť na strednú školu. Vedená je asi meter od domu. Keby jeho rodičia neboli majiteľom pozemku tak ju nespravia. Plot postavali v roku 1998. Vtedy bol 15 mesiacov na maródke. Do roku 2011 pokiaľ si nedal navrhovateľ robiť zameranie, mali nadštandardné vzťahy. E. J., rod. E., nar. XX.X.XXXX, svokra navrhovateľa uviedla, že keď sa tam navrhovateľ s jej dcérou nasťahovali, tak tam žiadny plot nebol. H. ako poštárka skončila v XXXX a ten plot tam nebol ani vtedy. H. bol neskôr, pretože cez pozemok navrhovateľa chodili turisti do penziónu. H. sa začali robiť po tom, ako sa tam nasťahovali navrhovatelia.

H. R., nar. X.X.XXXX uviedol, že je z Q., pozná účastníkov. Syn odporcu je jeho najlepší kamarát. A poznajú sa od roku 1998, keď mal 15 rokov. Plot tam bol predtým, ako sa začali kamarátiť. V roku 2002 robili altánok, plot tam bol na 100 %, pretože nahováral syna odporcu, aby si kúpil psa, že má pozemok oplotený a nie je problém.

Súd ohliadkou na mieste samom zistil, že medzi dvoma nehnuteľnosťami je zriadený drevený plot na betónovom základe, ktorý vedie od plynomeru k zadnej časti pozemku, kde sú postavené nehnuteľnosti a to aj k stavbe na KNC parc. č. XXX/X, ktorá nie je zapísaná v kat. nehnuteľnosti a zakreslená ako aj na KNC parc. č. XXX/X. Vzdialenosť od betónového múrika pod plotom hraničiacim s KNC parc. č. XXX/X a plotom hraničiacim s parc. XXX/X je približne 16m a 85 cm, vzdialenosť medzi plotmi spodnej časti pozemku je cca 17 m, vzdialenosť plotu od stavby na KNC parc. č. XXX (odporcov) je od hranice stavby k betónovému múriku vo vrchnej časti 164 cm, v spodnej časti 170 cm. Popri stavbe postavenej na KNC parc. č. XXX/X vedie schodisko so zábradlím, ktoré tvorí prirodzenú hranicu medzi pozemkami a schodisko so zábradlím vedie až k hornej časti susediaceho pozemku. V spodnej časti pred nehnuteľnosťou je odskok oplotenia od zábradlia cca 0,5 m. Spodná hranica pozemku navrhovateľa KNC XXX/X je cca 14,64 m od jedného oplotenia po druhé. Stavba postavená na KNC parc. XXX/ X je s previsom strechy presahujúcim po ukončenie schodiska, ktorý zároveň tvorí prirodzenú hranicu oplotenia v prednej časti sa plot odchyľuje od zábradlia, presahuje cca 0,5 m. Zábradlie spolu so schodiskom ide až k nasledujúcej nehnuteľnosti.

Podľa LV XXXX k. ú. Q. ako vlastník P. parc. č. XXX/X o výmere 551 m2 orná pôda, KNC parc. č. XXX/X o výmere 86 m2 zast. plochy a nádvoria a KNC parc. č. XXX/X o výmere 214 m2 zast. plochy a nádvoria ako aj vlastníkom stavby s.č. XXXX na KNC parc. XXX/X dom je navrhovateľ v podiele 1/1. Podľa výpisu LV č. XXXX k. ú. Q. ako vlastník KNC parc. č. XXX o výmere 599 m2 orná pôda, KNC parc. č. XXX o výmere 97 m2 ako aj stavby s.č. XXX na KNC parc. č. XXX rodinný dom sú odporcovia 1/ a 2/ v podiele 1/1 v BSM.

Súd z pripojených spisov obce Q., zistil, že odporcovia odhlásili drobnú stavbu, o ktorej sa rozhoduje v stavebnom konaní č.j. 2011-1016. Stavebník, navrhovateľ spolu s manželkou ohlásili stavbu drobnej stavby pivnice a oplotenia pozemku č. XXX/X a XXX/X v spojení s GP so zobrazením výstavby oplotenia murovanej pivnice s vyznačením oplotenia z plného plotu a stĺpikového pletiva rovnako vchodovej brány, pričom výstavba oplotenia sa týka oplotenia hranice s KNC parc. č. XXXX a ďalej hranice s KNC parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/X. Rozhodnutím v konaní č.j. 2012/435, bolo zastavené stavebné konanie na základe žiadosti odporcov 1/ a 2/, v ktorom vznášal navrhovateľ v pozícii účastníka stavebného konania námietky, že stavba zasahuje do jeho vlastníctva, pričom na jeho pozemku malo byť uložené drevo a postavený plot. V danom konaní boli vyzvaní odporcovia zo strany stavebného úradu k podaniu žiadosti o dodatočné povolenie stavby a to z dôvodu vybudovania povolenej stavby oplotenia. Súd oboznámil aj technickú správu k výstavbe oplotenia so zákresom oplotenia jestvujúceho stavu. Súd oboznámil aj projekt stavby pre vydanie dodatočného stavebného povolenia, rekreačnej chaty v Q., v ktorej odporcovia 1/ a 2/ vystupujú v pozícii navrhovateľa stavebníka ohľadom výstavby rekreačnej chaty označenej ako penzión Zvonček. V stavebnom konaní rozhodnutím stavebného úradu bolo konanie prerušené do doby rozhodnutia súdu. Súd ďalej z projektovej dokumentácie plynofikácie z nákresu L. P. pre plynofikáciu rodinného domu, prípojku domový plynovod, zistil, že plynofikácia je projektovaná od jestvujúceho STL plynu rovnobežne s hranicou domu v šírke 1 m od hranice domu bez označenia pozemkov podľa stavu KN. Stavby plynovej prípojky bola povolené stavebným povolením č. ŽP2/2002-92Ča zo dňa 3.8.1992 na pozemku č. 188 EN.

Súd zistil, že evidencia hranice medzi pozemkami podľa údajov v katastri nehnuteľností. bola zameraná vytyčovacím náčrtom vyhotoveným zhotoviteľom Geometra Žilina dňa 11.4.2011 Ing. Evou Časnochovou autorizačne overenom dňa 12.4.2011, ktorého prílohou bol protokol o vytýčení hranice pozemkov. Navrhovateľ listom na adresu Obecného úradu Q. zo dňa 28.2.2012 žiadal o úpravu pozemku do pôvodného stavu podľa GP a LV, najmä odstránenia oplotenia parc. č. XXX na jeho pozemku a vybudovanie nového oplotenia, ktoré by mu zabezpečovalo súkromie. Kolaudačným rozhodnutím bývalého ONV odboru územného plánovania v Žiline zo dňa 24.11.1988 č. 1135313253278 z protokolu č. 2368/88-Ča bolo povolené užívanie rodinného domu odporcu, žumpy a oplotenia.

OÚ Žilina na výzvu súdu uviedol, že k zápisu rodinného domu R. B. a I., rod. R. na parc. B. XXX bol vykonaný na základe listiny, rozhodnutie č. 30/2012/Ma o pridelení súp. č. v registri „Z“ kat. konaní pod č. 8904/2001. Podľa LV č. XXXX k evidenčnému listu 1196 súd zistil, že od položky výkazu zmien 75/12

a 75/79 sú ako vlastníci pozemku KN parc. č. XXX, XXX/X, XXX/X a XXX/X vedení R. B. s manželkou I., rod. R.. Dom s. č. XXX bol zapísaný do katastra nehnuteľnosti na základe žiadosti Správe katastra Žilina doručenej dňa 23.11.2011 podľa listiny o pridelení súp. č. zo dňa 21.11.2011, rozhodnutia obce Q. zo dňa 25.1.2012.

Podľa výkazu plôch ku GP č. 761-136-75 na rozdelenie parc. č. XXXX/X až 4 zo dňa 18.11.1975, ako vlastník parcely EN XXXX/XX bol vedený vdovec I. B., Q. 140 s tým, že ďalej bol vedený ako vlastník EN parc. č. XXXX v podiele 1/1. Podľa GP so zakreslením parcely XXXX a XXXX/X, podľa výkazu plôch bola parc. EN XXXX/X vedená na E. D. a parc. č. XXXX/X bola vedená na F. R..

Súd zistil, že odporcovia nadobudli vlastnícke právo k pozemku teraz označeného ako KNC parc. č. XXX o výmere 599 m2 orná pôda, KNC parc. č. XXX o výmere 97 m2 (ktorý nie je predmetom sporu) podľa § 842 Obč. zák. transformáciou osobného užívania na základe dohody o zriadení práva osobného užívania pozemku medzi MNV v Q. a I. B. s manželkou I. R., Q. XXX, podľa ktorej sa zriadilo právo osobného užívania k pozemku č. XXXX/X o výmere 594 m2 na stavbu rodinného domu. Pozemok vlastnícky patriaci československému štátu bol pridelený do osobného užívania právoplatným rozhodnutím finančného odboru ONV Žilina č. Fin551/1979-72/3 zo dňa 29.6.1979 s poukazom na stanovené podmienky. Dohoda bola registrovaná ŠN v Žiline dňa 10.9.1979 pod RII139/79 a uzavretá dňa 10.9.1979.

Podľa rozhodnutia ONV v Žiline č. UP6281979 GCH z 4.4.1979 bola daná výnimka zo stavebnej uzávery a geodetické zameranie pozemkov odporcu, z ktorého je možné zistiť, že pozemky mali mať lichobežníkový tvar a hranica pozemku neviedla okolo domu, ale bola v určitej vzdialenosti. Podľa geometrického plán z roku 1988, č. 11353131/8198 UP1789/88-Ča pre D. R. však je možné zistiť, že hranice pozemkov sa zhodujú približne s hranicami zaznamenanými v katastri nehnuteľností, rovnako ako zo situačného náčrtu rozhodnutia o umiestnení stavby navrhovateľa z 21.9.1988.

Súd zistil, že GP č. 229/2005 k. ú. Q., zo dňa 13.10.2005 autorizačne overený 13.10.2005, slúžil pre vytvorenie pozemkov z PK parc. č. XXXXX a P. parc. č. XXX/X, pričom GP novovytvorené pozemky XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX, XXX/X, XXX/X. XXX/X nevytyčovala sa hranica medzi susednými pozemkami.

Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že tak ako odporcom tak aj právnemu predchodcovi navrhovateľa bol daný do osobného užívania pozemok, na ktorom si postavili rodinný dom. Zároveň s nimi boli dané pozemky do osobného užívania aj ďalším trom susedom.

Súd zistil, že pozemky boli vyznačené na mieste samom ich vytýčením, rovnako s vytýčením stavby. Pravdepodobne pri vytyčovaní pozemku došlo k posunutiu hranice pozemkov tak, že táto bola posunutá smerom nahor, teda hranice pozemku odporcov k hranici navrhovateľa, pretože neskôr vyhotovené geometrické plány so zameraním nehnuteľností sa zhodujú s geometrickými plánmi predloženými navrhovateľom s vytýčením hranice a zameraním oplotenia.

Pozemky boli vytvorené Geometrickým plánom č. 761-136-75, pričom pozemok odporcov mal pôvodne označenie EN XXXX/X a výmeru 594 m2 a navrhovateľa EN 3027/1 a výmeru 755 m2. V súčasnosti má výmera pozemkov odporcu výmeru podľa KN XXX m2, pôvodný pozemok navrhovateľa výmeru 851 m2 (bez dodatočne nadobudnutých pozemkov XXX/X, XXX, XXX/X XXX/X). Sporná výmera podľa Anny Panouškovej zo dňa 11.3.2015 je pozemok označený ako KN-C parc. č. XXX/X o výmere 44 m2 a KN-C parc. č. XXX/X o výmere 6 m2. Týmto geometrickým plánom bolo zamerané oplotenie a faktická hranica pozemku. Súd však ohliadkou zistil, že odporcovia neužívajú pozemok vo väčšom rozsahu, nakoľko spodná hranica pozemkov je cca 17 m a postupne sa jemne zužuje.

Podľa GP č. 761-136-75 spodná hranica pozemku odporcov mala byť 17,10 cm, spodná hranica pozemku navrhovateľa mala byť v dĺžke 13 m, v súčasnosti je cca 14,64 m. Kúpou pozemku 192/4 sa mala zväčšiť o 3,4 m.

Súd z vykonaného dokazovania zistil, že každý z vlastníkov piatich pozemkov užíval pozemok podľa pôvodného zamerania a dĺžky. Súd nezistil, kedy presne bol postavaný plot ohraničujúci pozemok odporcov a navrhovateľa, ale s veľkou pravdepodobnosťou niekedy okolo roku 2000. O uvedenom svedčia výpovede svedkov, možný vek dieťaťa na fotografiách syna navrhovateľa A., výška borovice pri plynovej prípojke, ako aj fotografie klientov odporcu na ktorých je už plot postavený, pričom podľa výpovedí sa doba stavby plotu pohybuje od 1998 do 2004. Uvedenú skutočnosť súd však nepovažoval za podstatnú pre nadobudnutie vlastníckeho práva, pretože pre vydržanie neslúžil ako domnelý titul okupácia, teda faktické zabratie, ale užívanie vlastníckeho práva. O užívaní svedčí nielen to, že na hranici pozemku bol postavaný plot, ale aj to, že hranice boli ostatnými susedmi rešpektované od počiatku (hoci s istotou možno konštatovať posunutie hraníc pozemkov podľa osadenia stavieb), aj podľa fotografií predložených navrhovateľom mali odporcovia na spornom pozemku zložený materiál, vystavali na spornom pozemku stavbu chaty - penziónu, plynovú prípojku, kanalizáciu. Súd pritom až do roku 2011 nemal preukázané, že by boli odporcovia v držbe rušení. Uvedenú skutočnosť tvrdil navrhovateľ v návrhu a svoje skutkové tvrdenia zmenil počas konania. Totiž geometrický plán č. 229/2005 k. ú. Q., zo dňa 13.10.2005 autorizačne overený 13.10.2005, slúžil pre vytvorenie pozemkov z PK parc. č. XXXXX a KNC parc. č. XXX/X, pričom GP novovytvorené pozemky XXX/X, XXX/ X, XXX/X, XXX, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX, XXX/X, XXX/X. XXX/X, teda pozemky, ktoré odkupoval navrhovateľ z druhej strany pozemku, novovytvorené pozemky boli zakreslené červenou farbou a jednoznačne sa spodná hranica medzi pozemkami XXX/X a XXX/X nevytyčovala. Súd zároveň nemal vedomosť o tom, že by sa odporcovia dozvedeli o tom, že hranica pozemku vedie pri ich dome a určitej vzdialenosti a nie cez oplotenie. Bez ohľadu na skutočnosť, či sám navrhovateľ pomáhal pri stavbe plota, súd neuveril tvrdeniam navrhovateľa o tom, že keď prišiel domov našiel zhotovený plot, ktorý zasahoval do jeho pozemku a vyzval odporcov na jeho odstránenie a stav trpel ako „výprosu“. Pochybnosti vyvoláva skutočnosť, prečo od roku 2011 by boli iniciované spory nie len na súde, ale aj v stavebnom konaní. Podľa názoru súdu, skutočnosť posunutia hraníc zistil navrhovateľ pri vyhotovení vytyčovacieho plánu v roku 2011 tak, ako to uvádzal v návrhu.

Ustanovenie a upravuje vydržanie ako osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Ide o nadobudnutie vlastníckeho práva na základe inej skutočnosti ustanovenej zákonom. Vydržanie vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku kvalifikovanej držby veci, vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná „so zreteľom na všetky okolnosti". Opakom ovládania veci držiteľom je nečinnosť vlastníka. Vydržanie tak hojí najmä vady alebo nedostatok nadobúdacieho titulu. V prípade, že zmluva je neplatná pre vadu, o ktorej nemohol nadobúdateľ pri zachovaní obvyklej opatrnosti vedieť, alebo ak tu výnimočne titul vôbec nie je a nadobúdateľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že tu titul je, stane sa nadobúdateľ veci jej oprávneným držiteľom a pri splnení ďalších podmienok ju vydrží. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym. (pozri uznesenie Najvyššieho súdu z 1. marca 2011, sp. zn. ). Vydržanie však hojí nielen putatívne tituly, ale aj faktické putatívne vlastníctvo, keď vlastník užíval určitú vec ako vlastnú, hoci táto celá alebo z časti do jeho vlastníctva nebola prevedená. Uvedené sa stávalo pomerne často pri vytýčení pozemkov a posunutí hranice, pri radových stavbách, kúpe oploteného pozemku, ktorého faktický nesúlad bol zistený až s následným oneskorením a pod.. Možnosť nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním bola opätovne zavedená do nášho právneho poriadku až novelou vykonanou Zb, účinnou od 1. apríla 1983. Rozsah subjektov vydržania bol však obmedzený (vydržanie bolo obmedzené na občanov) a rovnako bol obmedzený aj rozsah predmetov vydržania, keď nebolo možné vydržať vlastnícke právo najmä k pozemkom. Novelou , účinnou od 1. januára 1992, boli tieto obmedzenia odstránené. V súvislosti s vydržaním vlastníckeho práva k pozemku predmetná novela umožnila započítanie nepretržitej držby vykonávanej aj pred 1. januárom 1992, pričom držbu nekvalifikovala odlišne v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou. Ak teda držiteľ pozemku (t.j. ten, kto s pozemkom nakladal ako s vlastným) spĺňal k 1. januáru 1992 podmienku nepretržitej držby trvajúcej po dobu desať rokov, a zároveň bol držiteľom oprávneným (t.j. bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu pozemok patrí), nadobudol k tomuto dňu vlastnícke právo k pozemku vydržaním. K zákonným predpokladom vydržania patria:

- oprávnenosť držby - nadobúdateľ musí byť oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu,

- nepretržitosť vydržacej doby- ktorou sa rozumie neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom ustanovenej doby, ktorá je pri hnuteľnostiach tri roky a pri nehnuteľnostiach desať rokov, pričom plynutie vydržacej doby sa považuje za pretrhnuté vtedy, ak držiteľ prestane byť dobromyseľný alebo prestane nakladať s vecou ako so svojou,

- spôsobilý predmet držby - držiteľ môže mať danú vec vo vlastníctve, teda najmä sa nesmie jednať o veci vymedzené v .

Primerané použitie ustanovení o premlčaní na začiatok a trvanie doby potrebnej na vydržanie vlastníckeho práva dokazuje, že vydržacia doba je doplnením pravidiel o premlčaní. Tieto ustanovenia z premlčania zásadne vylučujú premlčanie vlastníckeho práva, ale uplynutie rovnakej doby, za splnenia zákonných podmienok, odôvodňuje záver o zániku vlastníckeho práva u doterajšieho vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho práva u inej osoby než vlastníka. Po uplynutí vydržacej doby sa oprávnený držiteľ stáva vlastníkom veci bez splnenia akýchkoľvek ďalších podmienok, teda rozhodnutia súdu či iného orgánu, potreby legalizácie vyhlásením a pod..

Dobromyseľnosť subjektu spôsobilého nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním (spôsobilosť nadobúdať práva a povinnosti - právna subjektivita) musí byť oprávnená so zreteľom na všetky okolnosti. Pre oprávnenosť držby sa vyžaduje domnelý titul, teda dôvod od ktorého si odvodzoval držiteľ nadobudnutie vlastníckeho práva. Bez založenia oprávnenosti držby, že teda držiteľ vzhľadom na všetky okolnosti po celú dobu držby si myslel, že je vlastníckom veci, nemožno vec vydržať a to ani uplynutím vydržacej doby.

V súdenej veci však domnelý titul nespočíval v neplatnosti či neúčinnosti prevodu (neplatná zmluva) ale vtom, že odporcom a okolitým vlastníkom (susedom) bol odovzdaný zameraný a vyznačený pozemok, ktorého hranice rešpektovali a užívali nerušene až do roku 2011. Podľa názoru súdu, odovzdanie vyznačeného pozemku na mieste samom ktorého označené hranice rešpektujú susedia, je dostatočným titulom pre to, aby držiteľ bol považovaný za oprávneného držiteľa, ktorý drží vec ako vlastnú.

Preto vzhľadom na odovzdanie pozemku do osobného vlastníctva odporcov, transformáciu osobného užívania na vlastníctvo a okolnosti držby, súd považoval odporcov za dobromyseľných držiteľov od roku 1979, ktorí nadobudli vlastnícke právo k spornej časti k 1.1.1992. Totiž vlastníkom nehnuteľnosti sa počínajúc dňom 1. januára 1992 stane osoba, ktorá má nehnuteľnosť v oprávnenej držbe nepretržite po dobu 10 rokov, a to aj v prípade, keď sa stala oprávneným držiteľom pred 1. januárom 1992; do doby oprávnenej držby pre vydržanie treba započítať aj dobu pred týmto dňom. (R 83/2002). Dobromyseľnosť držby spornej časti zodpovedajúcej podľa Anny Panouškovej zo dňa 11.3.2015 pozemku označeného ako KN-C parc. č. XXX/X o výmere 44 m2 a KN-C parc. č. XXX/X o výmere 6 m2 bola podľa názoru súdu objektívna a nie len subjektívnym presvedčením odporcov.

Nakoľko podľa názoru súdu nadobudli odporcovia vlastnícke právo k spornej časti vydržaním, bráni táto skutočnosť tomu, aby súd nariadil odstrániť stavby z tejto časti a rozhodoval o vyprataní pozemku. Preto súd návrh navrhovateľa zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa tak, že neúspešného navrhovateľa zaviazal k náhrade trov konania za 8 úkonov právnej pomoci podľa vyhl. č. príprava a prevzatie zastúpenia 18.2.2014, vyhl. č. písomné vyjadrenie sa k návrhu 18.2.2014, vyhl. č. písomné vyjadrenie sa k zmene žaloby z 7.9.2015, vyhl. č. účasť na pojednávaniach 10.7.2014, 7.10.2014, 27.1.2015, 10.9.2015, vyhl. č. účasť na ohliadke 23.3.2015. Súd výšku úkonu priznal podľa vyhl. č. vo výške 61,84 eur za úkon v roku 2014 (spolu 4 úkony) a 64,53 eur za úkony v roku 2014 (spolu 4 úkony). K úkonom v roku 2014 priznal súd podľa vyhl. č. režijný paušál 8,04 eur a k úkonom v roku 2015 priznal súd režijný paušál vo výške 8,39 eur. Zároveň súd priznal odporcom náhradu cestovných výdavkov za cestu na pojednávanie dňa 27.1.2015 vo výške 6,48 eur za cestu Rajecké Teplice - Žilina a späť pri počte km 2 x 12, cene BA95 1,237 eur/l a základnej náhrade 0,183 eur/km, za cestu na pojednávanie dňa 10.9.2015 vo výške 6,48 eur za cestu Rajecké Teplice - Žilina a späť pri počte km 2 x 12, cene BA95 1,27 eur/l a základnej náhrade 0,183 eur/km, 10.9.2015, za cestu na ohliadku 23.3.2015 v uplatnenej výške 18,29 eur (pri nároku na 18,94

eur) za cestu Rajecké Teplice - Žilina a späť pri počte km 2 x 35, cene BA95 1,306 eur/l a základnej náhrade 0,183 eur/km, ako aj 3x náhradu straty času za spolu 2 polhodiny (á 13,98 eur/polh) za cestu Rajecké Teplice - Žilina a späť a 4 polhodiny za cestu Rajecké Teplice - Terchová a späť, spolu 27,96 + 27,96 + 55,92 eur, spolu 111,84 eur. Spolu celková odmena 714,29 eur. Súd zároveň priznal k odmene aj náhradu DPH vo výške 20% podľa vyhl. č. vo výške 142,85 eur. Súd preto podľa zaviazal navrhovateľa na náhradu trov konania odporcom v 1/ a / rade vo výške 857, eur na účet právneho zástupcu odporcov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia , súd rozhodnutie zruší, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.

Podľa ustanovenia , skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa , ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa ustanovenia , ustanovenie sa nepoužije v konaniach podľa .

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).