Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_6CoE-152-2015.pdf
PDF · 77.55 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoE/152/2015
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25, Bratislava, IČO 35 807 598, právne zastúpeného JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so sídlom Pribinova č. 25, Bratislava, proti povinnému: K. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. č. XX, zastúpenému opatrovníčkou E. P., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Zvolen o vymoženie pohľadávky oprávneného v sume 118,30 Eur a trov exekúcie, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka č. 60, 821 08 Bratislava pod spisovou značkou EX 471//07, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 11Er/3489/2007-79 zo dňa 17.03.2015, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd exekúciu vykonávanú súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. pod spis. značkou EX 471/07 zastavil. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že exekučné konanie je vedené na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom v Bratislave, Karloveské rameno č. 8, IČO 35 922 761 pod spis. značkou SR 0555/07 zo dňa 02.02.2007. Právny rámec nároku, ktorý bol oprávnenému priznaný exekučným titulom, bol podľa konštatovania súdu daný zmluvou o úvere uzavretou medzi oprávneným ako veriteľom a pôvodným povinným ako dlžníkom dňa 27.07.2006 (ďalej len „zmluva o úvere“), ktorú posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú, preto na daný právny vzťah aplikoval normy spotrebiteľského práva, predovšetkým ustanovenia § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“) v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere. Skúmaním podmienok podľa § 103 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), za ktorých môže vo veci konať, súd zistil, že exekučný titul - rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého je exekúcia vedená, nie je spôsobilým exekučným titulom, keďže rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc vec prejednať a rozhodnúť od rozhodcovskej doložky majúcej charakter neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Na základe uvedeného súd považoval za preukázané, že exekúcia je vedená na podklade exekučného titulu s absenciou formálnej vykonateľnosti, preto rozhodol podľa § 57 ods. 1, písm. a) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) a exekúciu zastavil.
Proti tomuto rozhodnutiu podal oprávnený prostredníctvom splnomocneného zástupcu v zákonom stanovenej lehote odvolanie. V odvolaní namietal, že zmluvu o úvere nie možné podriadiť pod právny režim spotrebiteľských zmlúv, pretože vznikla podľa Obchodného zákonníka a v čase svojho vzniku bola tzv. absolútnym obchodom. Bol zároveň toho názoru, že zmluvu o úvere, na základe ktorej poskytuje povinným dočasne finančné prostriedky, nemožno považovať za spotrebiteľskú v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom k 27.07.2006, pretože zmluvné strany uzavreli zmluvu podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a v bode 19 Všeobecných zmluvných podmienok poskytnutia úveru sa dohodli, že právne vzťahy medzi nimi sa budú spravovať Obchodným zákonníkom.
Aplikáciu zákona o spotrebiteľských úveroch vylúčil aj z dôvodu, že povinný neuhrádza celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom v zmysle § 2, písm. b) tohto zákona, ale len časť týchto nákladov, z ktorých 1/3 je dohodnutý úrok a 2/3 náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere. Keďže predmetom úverov poskytovaných zo strany oprávneného sú finančné prostriedky, nie služby alebo tovar, zmluvy o úvere nemôžu obsahovať viaceré náležitosti vyžadované ustanovením § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Oprávnený nesúhlasil s právnym posúdením rozhodcovskej doložky, ktorá je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, nakoľko každej zmluvnej strane umožňuje domáhať sa ochrany svojich práv nielen v rozhodcovskom konaní, ale aj v konaní pred všeobecným súdom. Takto formulovaná rozhodcovská doložka nie je podľa niektorých názorov publikovaných v odbornej právnej literatúre dotknutá ustanovením § 53 ods. 4, písm. r) Občianskeho zákonníka. Podľa názoru oprávneného je nepochybné, že zmluvné strany sa dohodli na tzv. alternatívne určenej právomoci súdu na riešenie sporov, ktorá je dohodou právne prípustnou v zmysle vnútroštátneho, ale aj európskeho práva. Nemožno sa preto stotožniť s právnym názorom konajúceho súdu o výlučnej právomoci rozhodcovského súdu. Prijatie takejto argumentácie by pre dodávateľa znamenalo úplné znemožnenie využitia rozhodcovského konania, hoci z ustanovenia § 53 ods. 4, písm. r) Občianskeho zákonníka je zrejmé, že zákonodarca nemal úmysel rozhodcovské konanie úplne zakázať alebo obmedziť. V závere zdôraznil, že v zmysle príslušnej smernice (93/13/EHS) sa neprípustnosť týka len rozhodcovského konania, ktoré nespadá pod príslušné právne predpisy, t.j. ide o prípady rozhodcovských konaní ad hoc uskutočňovaných bez príslušného právneho predpisu. Ako poukázal, v danom prípade však rozhodcovské konanie prebiehalo podľa rozhodcovskej doložky v súlade so zákonom o rozhodcovskom konaní.
Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.
Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník Okresného súdu Zvolen. Zákonný sudca odvolaniu nemienil vyhovieť, preto ho podľa § 374 ods. 4, veta prvá a druhá O.s.p. predložil odvolaciemu súdu na rozhodnutie.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v dôsledku podaného odvolania vec prejednal v medziach daných § 212 ods.1) O.s.p. a postupom podľa § 214 ods. 2) O.s.p. bez nariadenia pojednávania napadnuté uznesenie okresného súdu podľa § 221 ods. 1, písm. h) O.s.p. zrušil a podľa odseku 2 citovaného ustanovenia mu vec vrátil na ďalšie konanie.
Z predloženého súdneho spisu odvolací súd zistil, že Okresný súd Zvolen poverením č. 5611 016089 zo dňa 17.07.2007 poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. vykonaním exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky oprávneného s príslušenstvom. Exekučným titulom v predmetnej veci je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom v Bratislave, Karloveské rameno č. 8, IČO 35 922 761 pod spis. značkou SR 0555/07 zo dňa 02.02.2007, ktorým bola právnemu predchodcovi povinného Z. C. uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 463,42 (13. 961,- Sk), spolu s 0,25% úrokom z omeškania denne zo sumy 390,36 Eur (11.760,- Sk) od 20.12.2006 do zaplatenia a nahradiť trovy konania v sume 142,53 Eur (4. 294,- Sk), a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Z rozhodcovského rozsudku ďalej vyplýva, že základný právny rámec nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom bol nárok veriteľa z titulu poskytnutia úveru dlžníkovi na základe zmluvy o úvere, uzavretej medzi oprávneným ako veriteľom a pôvodným povinným ako dlžníkom dňa 25.05.2006.
Uznesením Okresného súdu Zvolen č.k.11Er/3489/2007-15 zo dňa 06.10.2009, právoplatným dňa 09.06.2010, súd rozhodol o zmene účastníka konania na strane povinného tak, že na namiesto povinného Z. C., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX, pripustil vstup povinného K. C., nar. XX.XX.XXXX.
Napadnutím uznesením okresný súd exekúciu podľa § 57 ods. 1, písm. a) Exekučného poriadku zastavil z dôvodu, že exekúcia sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným. Absenciu formálnej vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, ktorý je exekučným titulom v predmetnej veci, dôvodil nedostatkom právomoci rozhodcovského súdu, ktorý nárok oprávneného voči pôvodnému povinnému prejednal a vo veci rozhodol. Právomoc rozhodcovského súdu bola podľa záveru okresného súdu odvodená od rozhodcovskej doložky, ktorú hodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve s právnym účinkom absolútnej neplatnosti.
Po preskúmaní skutočností zistených z predloženého spisu odvolací súd nemá námietok voči postupu okresného súdu, ktorý aj po vydaní poverenia súdnemu exekútorovi skúmal, či sú splnené zákonné podmienky pre vedenie exekúcie, avšak pokiaľ zistil nespôsobilosť rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu pre nedostatok právomoci rozhodcovského súdu vzhľadom na ustanovenia zmluvy o úvere, uvedené závery považuje odvolací súd za predčasné a nezodpovedajúce obsahu súdneho spisu. Z doposiaľ predložených listinných dôkazov nemal odvolací súd za preukázané, či bola medzi oprávneným a povinným platne uzavretá rozhodcovská zmluva, a to či už formou osobitnej zmluvy alebo formou rozhodcovskej doložky v zmluve a zároveň či bola splnená zákonná požiadavka jej písomnej formy podľa § 4 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Odvolací súd na uvedené nedostatky v postupe okresného súdu poukázal už v uznesení č.k.6CoE/85/2013-51 zo dňa 10. 10.2013, ktorým zrušil uznesenie okresného súdu č.k. 11Er/3489/2007-43 zo dňa 28.02.2012 o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení. Za účelom skúmania existencie platnej rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky okresný súd vyzval oprávneného na predloženie zmluvy o úvere medzi oprávneným a pôvodným povinným, ktorej súčasťou boli aj všeobecné podmienky poskytnutia úveru, podľa článku 17 ktorých si zmluvné strany dojednali rozhodcovskú doložku. Oprávnený súdu predložil zmluvu o úvere č. XXXXXXX zo dňa 27.07.2006, kde je ako dlžník označená K. C., nar. XX.XX.XXXX. Je teda zrejmé, že vzhľadom na rozdielnosť údajov o čase uzatvorenia zmluvy aj osobu povinného okresný súd v konaní nemal k dispozícií zmluvu o úvere medzi oprávneným ako veriteľom a pôvodným povinným ako dlžníkom a zrejme ani všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré súd jej neoddeliteľnou súčasťou, vzhľadom na variabilitu ich formulárových verzií.
Okresný súd tak pochybil, pokiaľ k právnym záverom o absolútnej neplatnosti nekalej zmluvnej podmienky dospel na základe skutkových okolností zistených na základe nesprávne predloženej zmluvy o úvere, keďže sa jedná o iný záväzkovoprávny vzťah, kde na strane dlžníka vystupuje manželka pôvodného povinného. Keďže súčasťou predloženého spisového materiálu nie je rozhodcovská zmluva a naďalej absentuje aj samotná zmluva o úvere, na základe hodnotenia predložených dôkazov nie je možné vysloviť záver o nekalej povahe rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky, a tým o nedostatku právomoci rozhodcovského súdu, ktorý rozhodol o nároku oprávneného voči pôvodnému povinnému rozhodcovským rozsudkom.
Nakoľko okresný súd nedostatočne zistil skutkový stav a vec nesprávne právne posúdil, odvolací súd jeho uznesenie podľa § 221 ods. 1, písm. h) O.s.p. zrušil a podľa odseku 2 citovaného ustanovenia mu vec vrátil na ďalšie konanie.
V prípade, že rozhodcovská doložka bola dohodnutá tak, ako ju do rozsudku prevzal Stály rozhodcovský súd, je nepochybné, že sa nejedná o individuálne dojednanú rozhodcovskú doložku. Okresný súd tiež zhodnotí, či uvedená rozhodcovská doložka nepredstavuje neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve (§ 53 Občianskeho zákonníka). Za tým účelom je potrebné, aby zabezpečil v ďalšom konaní všetky potrebné listinné dôkazy, t.j. zmluvu medzi oprávneným a pôvodným povinným a jej neoddeliteľné súčasti pre posúdenie otázky, či exekučný titul predložený oprávneným je po formálnej i materiálnej stránke vykonateľný, a teda na jeho základe je možné viesť exekúciu.
Odvolací súd zároveň považuje za potrebné uviesť, že pokiaľ okresný súd doručil odvolanie oprávneného K. C. z dôvodu zistenia jej pobytu, postupoval pri doručení súdnej písomnosti nesprávne, keďže povinná je v konaní naďalej zastúpená opatrovníkom, ktorý jej bol súdom ustanovený a v konaní je jej zákonným zástupcom. Z uvedeného dôvodu je potrebné, aby súd v zmysle ust. 209a ods.1 O.s.p. bezodkladne doručil odvolanie ostatným účastníkom konania a zároveň, vzhľadom na úspešnosť doručenia súdnej písomnosti povinnej v konaní opätovne posúdil, či naďalej trvá okolnosť podľa § 29 ods. 2 O.s.p., ktorá bola dôvodom ustanovenia opatrovníka účastníkovi konania.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.