Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_17Cb-45-2014.pdf
PDF · 102.64 KB
Case nature
Area
Subarea
17Cb/45/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci navrhovateľa: TROX Austria GmbH, so sídlom Rakúsko, A- 1220 Viedeň, Lichtblaustrasse 15, organizačná zložka so sídlom Česká republika, 182 00 Praha 8, Ďáblická 2/553, zast. Mgr. Ondrejom Bartošovičom, advokátom so sídlom 927 01 Šaľa, Pázmaňa 2020/30, IČO: 42 335 299, proti odporcovi : JOSTA SK, s.r.o., so sídlom 927 01 Šaľa, Diakovská cesta 15, IČO : 44 228 783, o zaplatenie 137 836,50 Kč s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 137 836,50 Kč a zmluvnú pokutu vo výške 33.080,76 Kč a k rukám právneho zástupcu navrhovateľa náhradu trov konania vo výške 371,- eur titulom súdneho poplatku a vo výške 751,74 eura titulom trov právneho zastúpenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
I.
Podanie návrhu
Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 12. 8. 2014 domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy vo výške 137 836,50 českých korún (Kč) s prísl. a na náhradu trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ je obchodnou spoločnosťou so sídlom v Rakúsku, pričom organizačnú zložku má v Prahe. Odporca je obchodnou spoločnosťou so sídlom v Slovenskej republike. Navrhovateľ ako predávajúci dodával dlžníkovi - kupujúcemu spoločnosti JOSTA VSETÍN, s.r.o. so sídlom vo Vsetíne, Česká republika (odporca je sesterskou spoločnosťou kupujúceho) na základe objednávok dlžníka tovar špecifikovaný v objednávkach ako aj v dodacích listoch. Na základe dodávok objednaného tovaru navrhovateľ vystavil dlžníkovi faktúry, ktoré však uhradil dlžník iba čiastočne a ku dňu 16. 10. 2013 bol naďalej navrhovateľovi dlžný istinu vo výške 326 635, - Kč a ku dňu 16. 10. 2013 mal vyčíslené zákonné úroky z omeškania vo výške 11 409,52 Kč.
Dňa 16. 10. 2013 bola medzi navrhovateľom a dlžníkom - spoločnosťou JOSTA VSETÍN, s.r.o. uzatvorená dohoda o uznaní záväzku a jeho úhrade. V rámci tejto dohody v článku I navrhovateľ a dlžník ustálili ku dňu 16. 10. 2013 splatnú pohľadávku za riadne dodaný a prevzatý tovar tak, ako je vyčíslená vyššie. Článok II tejto dohody obsahuje záväzok dlžníka uhradiť veriteľovi dlžnú čiastku v celkovej výške 338 044,50 Kč podľa článku I tejto dohody a to podľa splátkového kalendára nasledovne: úhrada vo výške 200 000, - Kč bude pripísaná do 15. 11. 2013 a úhrada vo výške 138 044,50 Kč bude pripísaná do 15. 12. 2013. Dlžník uhradil v zmysle dohody o uznaní záväzku len sumu vo výške 200 208, - Kč s tým, že platba bola pripísaná dňa 25. 11. 2013. Zvyšnú sumu vo výške 137 836,50 Kč dlžník neuhradil a to ani v čiastočnom rozsahu.
Článok IV dohody o uznaní záväzku obsahuje ručiteľský záväzok odporcu za všetky záväzky dlžníka voči navrhovateľovi, keď uvádza: „ za splanenie súčasných a budúcich záväzkov dlžníka voči veriteľovi preberá ručenie spoločnosť JOSTA SK, s.r.o., so sídlom 927 01 Šaľa, Diakovská cesta 15, konajúca Petrom Óvárym, konateľom, ako ručiteľ.“
V dôsledku toho sa odporca stal ručiteľom za záväzky dlžníka vyplývajúce z dohody o uznaní záväzku. V dôsledku toho poslal navrhovateľ dňa 3. 2. 2014 odporcovi ako ručiteľovi výzvu na úhradu dlhu, ktorá bola odporcovi doručená dňa 6. 2. 2014, avšak odporca túto pohľadávku neuspokojil ani v čiastočnom rozsahu. V dôsledku toho odporca naďalej dlží navrhovateľovi sumu vo výške 137 836,50 Kč, ktorá suma bola splatná dňa 15. 12. 2013.
Účastníci dohody o uznaní záväzku v článku III druhý odsek si dohodli pre prípad porušenia akejkoľvek povinnosti dlžníka s úhradou záväzku podľa splátkového kalendára zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % z dlžnej čiastky denne. Preto s návrhom si uplatnil aj zmluvnú pokutu vo výške, ako bola dojednaná v dohode a to zo sumy 137 836,50 Kč od 16. 12. 2013 do dňa podania žalobného návrhu, t. j. do 12. 8. 2014. Zmluvná pokuta predstavuje 33 080,76 Kč (t. j. 137,84 Kč denne krát 240 dní).
V písomnom podaní doručenom súdu dňa 24. 6. 2015 právny zástupca navrhovateľa poukázal na právomoc tunajšieho súdu a rozhodné právo a to nasledovne: právomoc súdu je daná podľa nariadenia Rady (ES) číslo 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Brusel I). S poukazom na článok 60 písmeno a/ nariadenia má za to, že odporcu, ktorý má registrované sídlo na území Slovenskej republiky, je potrebné žalovať na súde Slovenskej republiky. Rovnako aj zo zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom vyplýva že právomoc slovenských súdov je daná, ak osoba, proti ktorej smeruje návrh, má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo. Rozhodné právo na posudzovanie sporov s medzinárodným prvkom je upravené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) číslo 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I). V danom prípade je rozhodné právo upravené v článku 4 ods. 4 nariadenia, a teda rozhodným právom v danom prípade je právo Českej republiky.
Odporca súdne zásielky na svojom sídle podľa výpisu z obchodného registra nepreberal. Tieto sa považujú za doručené podľa § 48 ods. 2 O.s.p. Odporca sa k návrhu nevyjadril.
Súd sa oboznámil s obsahom spisu a listinnými dôkazmi v ňom založených - najmä Dohoda o uznaní záväzku a jeho úhrade a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
Návrh bol bod bol podaný tak, ako je vyššie popísaný a odôvodnený.
II.
Právomoc súdu
Podľa článku 66 bod 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, Toto nariadenie sa uplatňuje len na konania začaté, na listiny úradne vyhotovené alebo zaregistrované ako verejné listiny a na súdne zmiery schválené alebo uzavreté od 10. januára 2015.
Konanie bolo začaté dňom 12. 8. 2014, preto posúdenie právomoci sa riadi Nariadením Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „Nariadenie“).
Podľa článku 60 bod 1 písm. a/ Nariadenia, Na účely tohto nariadenia obchodná spoločnosť alebo iná právnická osoba alebo združenie fyzických alebo právnických osôb má bydlisko v mieste, kde má registrované sídlo.
Podľa článku 2 bod 1. Nariadenia, Ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.
Odporcom je osoba so sídlom na území Slovenskej republiky, v Šali, preto právomoc konať vo veci má tunajší súd.
III.
Rozhodné právo
Podľa článku 4 bod 1 písm. a/, bod 2., bod 3. a bod 4. Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), 1. Pokiaľ nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu v súlade s článkom 3 a bez toho, aby boli dotknuté články 5 až 8, právo, ktorým sa spravuje zmluva, sa určuje takto: a) zmluva o predaji tovaru sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu predajcu. 2. Ak sa na zmluvu nevzťahuje odsek 1 alebo ak sú prvky zmluvy pokryté viac ako jedným z písmen a) až h) odseku 1, zmluva sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu zmluvnej strany, ktorá má uskutočniť plnenie charakteristické pre zmluvu. 3. Ak je zo všetkých okolností veci zrejmé, že zmluva má zjavne užšiu väzbu s inou krajinou, než je krajina uvedená v odseku 1 alebo 2, uplatní sa právny poriadok tejto inej krajiny. 4. Ak podľa odsekov 1 alebo 2 nie je možné určiť rozhodné právo, zmluva sa spravuje právnym poriadkom krajiny, s ktorou má najužšiu väzbu.
Z uvedených citovaných ustanovení vyplýva, že rozhodným právom pre posúdenie danej veci je právo Českej republiky, nakoľko ručiteľský záväzok, ktorý je predmetom tohto konania, je úzko spätý so samotnou kúpnou zmluvou uzatvorenou medzi navrhovateľom a dlžníkom.
Hmotnoprávna otázka záväzkového vzťahu sa bude riadiť právnym poriadkom Českej republiky, konkrétne Obchodním zákoníkem (zák. č. 513/1991 Sb. platný k 16. 10. 2013 (uzatvorenie dohody o uznaní záväzku) - ďalej len ObZ).
IV.
Skutkový stav
Dňa 16. 10. 2013 bola podpísaná Dohoda o uznaní záväzku a jeho úhrade medzi veriteľom - navrhovateľom A dlžníkom - spoločnosťou JOSTA VSETÍN, s.r.o. so sídlom Vsetín, kde dlžník prehlásil, že má ku dňu 16. 10. 2013 záväzok voči navrhovateľovi a to vo výške istiny 326 635, - Kč s príslušenstvom vo forme zákonných úrokov z omeškania vo výške 11 409,50 Kč. Tento záväzok sa zaviazal zaplatiť v dvoch splátkach tak, ako je to uvedené v návrhu. V článku IV sa odporca zaviazal ako ručiteľ za splnenie všetkých záväzkov dlžníka voči veriteľovi - navrhovateľovi, pričom v článku III druhý odsek si účastníci medzi sebou dohodli aj zmluvnú pokutu tak, ako je to uvedené v návrhu.
Dlžník uhradil v zmysle dohody o uznaní záväzku len sumu vo výške 200 208, - Kč s tým, že platba bola pripísaná dňa 25. 11. 2013. Zvyšnú sumu vo výške 137 836,50 Kč dlžník neuhradil a to ani v čiastočnom rozsahu. Navrhovateľ niekoľkokrát vyzýval dlžníka na splnenie dlhu, avšak bezúspešne.
V.
Právny stav
Podľa § 323 ods. 1 až 3 ObZ, (1) Uzná-li někdo písemně svůj určitý závazek, má se za to, že v uznaném rozsahu tento závazek trvá v době uznání. Tyto účinky nastávají i v případě, kdy pohledávka věřitele byla v době uznání již promlčena. (2) Za uznání nepromlčeného závazku se považují i právní úkony uvedené v § 407 odst. 2 a 3. (3) Uznání závazku má účinky i vůči ručiteli.
Podľa § 303 ObZ, Kdo věřiteli písemně prohlásí, že ho uspokojí, jestliže dlužník vůči němu nesplní určitý závazek, stává se dlužníkovým ručitelem.
Podľa § 306 ods. 1 ObZ, Věřitel je oprávněn domáhat se splnění závazku na ručiteli jen v případě, že dlužník nesplnil svůj splatný závazek v přiměřené době poté, co byl k tomu věřitelem písemně vyzván. Tohoto vyzvání není třeba, jestliže je věřitel nemůže uskutečnit nebo jestliže je nepochybné, že dlužník svůj závazek nesplní.
Uznanie záväzku (dlhu) je upravené ako zabezpečovací inštitút v tom zmysle, že zlepšuje procesné postavenie veriteľa tým, že mu uľahčuje vymôcť splnenie svojej pohľadávky (existencia záväzku sa v čase uznania predpokladá, pri súdnom spore dôkazné bremeno o neexistencii uznaného záväzku zaťažuje dlžníka, začiatok plynutia novej premlčacej lehoty). Právna úprava uznania záväzku v Obchodnom zákonníku je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku ucelená, a preto sa právna úprava uznania dlhu v Občianskom zákonníku v obchodných vzťahoch nepoužije ani doplnkovo. Podstatou inštitútu uznania záväzku je, že uznanie záväzku urobené spôsobom požadovaným zákonom zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že záväzok v uznanom rozsahu v čase uznania trval. Aby uznanie záväzku bolo účinné, zákon požaduje splnenie určitých požiadaviek.
Pre uznanie záväzku zákon vyžaduje písomnú formu. Z tejto zásady Obchodný zákonník ustanovuje výnimky (odsek 2). Treba zdôrazniť, že uznanie musí dlžník urobiť (adresovať) voči veriteľovi.
Uznanie záväzku má za následok dva základné dôsledky. Predovšetkým je to vznik vyvrátiteľnej právnej domnienky o tom, že záväzok v čase uznania a v uznanom rozsahu trvá. Vzhľadom na vyvrátiteľnosť domnienky ("predpokladá sa"), dlžník má naďalej možnosť preukázať, že záväzok nevznikol, prípadne že v čase uznania už netrval. Dôkazné bremeno o tejto skutočnosti (tým, že dlžník uznal záväzok) prešlo na dlžníka. Vznik vyvrátiteľnej právnej domnienky zaväzuje aj súd pri hodnotení dôkazov, a to v tom zmysle, že skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka, ktorá pripúšťa dôkaz opaku, má súd za preukázanú, pokiaľ v konaní nevyšiel najavo opak (§ 133 O.s.p.). Existencia záväzku je nesporná len v čase uznania. Preto z uznania záväzku nemožno vyvodzovať, že tento záväzok trvá aj neskôr (napr. môže zaniknúť na druhý deň po uznaní jeho splnením). Druhým významným dôsledkom uznania záväzku je, že od okamihu uznania záväzku začne plynúť nová štvorročná premlčacia lehota. Ak sa uznala iba časť záväzku, nová premlčacia doba plynie len pokiaľ ide o túto časť ( § 407 ods. 1). Tento dôsledok uznania záväzku je rovnaký, bez ohľadu na to, či sa uznal nepremlčaný alebo premlčaný záväzok ( § 407 ods. 4). Nie je rozhodujúce ani to, akú dĺžku mala pôvodná premlčacia doba. Pritom treba rešpektovať všeobecné obmedzenie premlčacej doby, t.j. že bez ohľadu na iné ustanovenia Obchodného zákonníka, premlčacia doba sa skončí najneskôr po uplynutí desiatich rokov odo dňa, keď začala plynúť po prvý raz (§ 408 ods. 1).
K účinkom uznania záväzku treba ešte uviesť, že uznanie záväzku nespôsobuje zánik pôvodného záväzku a jeho nahradenie novým záväzkom (privatívna novácia).
Zákon v odseku 2 s odkazom na § 407 ods. 2 a 3 (§ 407 ods. 2: Placení úroků se považuje za uznání závazku ohledně částky, z níž se úroky platí.; ods. 3: Plní-li dlužník částečně svůj závazek, má toto plnění účinky uznání zbytku dluhu, jestliže lze usuzovat, že plněním dlužník uznává i zbytek závazku.)
Ustanovenie odseku 3 upravuje účinky uznania záväzku voči ručiteľovi, a to v tom zmysle, že ak dlžník uzná svoj dlh voči veriteľovi, aj voči ručiteľovi platí vyvrátiteľná právna domnienka, že záväzok v čase uznania trval. Obchodný zákonník nevyžaduje súhlas ručiteľa. Uznanie záväzku v písomnej forme spôsobuje aj voči ručiteľovi začiatok plynutia novej štvorročnej premlčacej doby od okamihu uznania.
Ustanovenie § 323 je dispozitívne, a preto sa možno od neho odchýliť, prípadne niektoré jeho účinky vylúčiť. Ustanovenie § 407, na ktoré odkazuje odsek 2, je však kogentné.
Ručenie je právny pomer medzi ručiteľom (osoba odlišná od dlžníka) a veriteľom, obsahom ktorého je záväzok, že ak dlžník voči veriteľovi nesplní svoj záväzok, uspokojí ho ručiteľ. Keďže ten, kto sa zaviaže plniť za dlžníka, sa stáva dlžníkovým ručiteľom, je tu aj právny vzťah medzi ručiteľom a dlžníkom. Spravidla sa tieto vzťahy považujú za samostatné, autonómne, a to v tom zmysle, že za ručiteľský vzťah sa pokladá len vzťah medzi veriteľom a ručiteľom. Z dikcie ustanovenia § 303 sa odvíja pochybnosť týkajúca sa samej podstaty ručenia, a síce, či ručenie je zmluvný záväzok, alebo je to záväzok vznikajúci len na základe jednostranného právneho úkonu. Akceptácia ručenia bez zmluvného základu nie je prijateľná, lebo vedie k neprijateľným záverom spočívajúcim v tom, že ručenie možno veriteľovi vnútiť proti jeho vôli, a tým ho donútiť plniť aj povinnosť vyplývajúcu z § 305 (oznámiť ručiteľovi výšku svojej pohľadávky). Aj keď sa § 303 nezmieňuje o dohode medzi veriteľom a ručiteľom, treba ju predpokladať, lebo vyplýva zo samej podstaty ručenia ako jedného z druhov zábezpeky. Ručenie nemôže byť konštruované len na jednostrannom právnom úkone ručiteľa. Musí existovať dohoda medzi veriteľom a dlžníkom. Takáto dohoda, resp. akceptácia sľubu ručiteľa dlžníkom, nemá zákonom
predpísanú formu ani náležitosti. Prejav vôle veriteľa nemusí byť ani písomný, ani výslovný. Veriteľ ho môže urobiť akýmkoľvek neformálnym spôsobom, to znamená, že aj konkludentne. Veriteľ však môže sľub ručiteľa, že ho uspokojí, ak dlžník svoj záväzok nesplní, odmietnuť, teda nie je povinný ho prijať.
Na vznik ručiteľského záväzku sa nevyžaduje žiadny úkon dlžníka (napr. súhlas). Na základe uvedeného je ručenie právnym vzťahom medzi veriteľom a dlžníkom. Jeho podstatou (obsahom) je sľub ručiteľa, že uspokojí veriteľa, ak dlžník svoj dlh nesplní. Zároveň je potrebná aj akceptácia (hoci aj neformálna, faktická) veriteľa, že tento sľub prijíma; bez nej nemôže byť ručenie voči nemu účinné.
Ručiteľský záväzok je akcesorický, t.j. vedľajší, závislý čo do svojho vzniku, zániku, platnosti a spravidla aj obsahu od záväzku medzi dlžníkom a veriteľom, ktorý je hlavný, určujúci. Ručiteľský záväzok je záväzkom subsidiárnym, lebo povinnosť ručiteľa splniť záväzok má vo vzťahu k primárnej povinnosti dlžníka podpornú povahu. Ručiteľ je povinný plniť až vtedy, keď dlžník nesplnil svoj splatný záväzok napriek písomnej výzve veriteľa, aby plnil. Ručiteľ tu vystupuje ako náhradný dlžník. Medzi dlžníkom a ručiteľom nie je vzťah solidarity.
Vyhlásenie ručiteľa voči veriteľovi je jednostranným právnym úkonom, ktorý zakladá vznik ručenia. Ručiteľovo vyhlásenie musí spĺňať formálne aj obsahové náležitosti. Z hľadiska formy musí byť dodržaná písomná forma, ktorá je podmienkou platnosti vyhlásenia. Ústne vyhlásenie zákon nepripúšťa. Vyhlásenie je jednostranným právnym úkonom toho, kto ručenie ponúka, a preto musí spĺňať aj všetky všeobecné požiadavky na platnosť právneho úkonu. Z hľadiska obsahu musí preto vyhlásenie obsahovať určenie dlžníka, veriteľa a ručiteľa tak, aby nevznikla pochybnosť, o ktoré osoby ide. Z vyhlásenia musí byť tiež zrejmé, o aký záväzok ide, teda ktorý záväzok má byť zabezpečený ručením. Dôležitá je jeho presná identifikácia z hľadiska jeho obsahu a rozsahu, ale aj právneho dôvodu. Zákon tiež vyžaduje, aby vyhlásenie celkom jednoznačne obsahovalo záväzok ručiteľa, že ak dlžník svoj záväzok nesplní, splní ho veriteľovi ručiteľ. Splnenie tejto požiadavky je prvoradé v tom zmysle, že je nevyhnutné, aby úmysel ručiteľa prijať na seba ručiteľský záväzok bol celkom jednoznačný. Pritom nie je rozhodujúce, aká terminológia je použitá, ale ide o jednoznačnosť úmyslu ručiteľa. Splnenie záväzku ručiteľa možno zabezpečiť zmluvnou pokutou. Ustanovenie je kogentné, strany ho nemôžu vylúčiť, ani sa od neho odchýliť.
Ustanovenie § 306 odseku 1 je vyjadrením subsidiárnej (podpornej) povahy ručiteľského záväzku. Zákon požaduje, aby veriteľ uplatnil svoju pohľadávku predovšetkým u hlavného dlžníka a pre toto uplatnenie ustanovuje určitý postup. Je zrejmé, že pohľadávka veriteľa musí byť splatná. Pohľadávku netreba uplatniť na súde, ale stačí, ak veriteľ dlžníka na plnenie písomne vyzve. Ak dlžník nesplní svoj záväzok v zákonnej lehote, t.j. v primeranej dobe od tejto výzvy, veriteľ sa môže domáhať splnenia svojej pohľadávky od ručiteľa.
Z uvedeného postupu Obchodný zákonník pri uplatnení veriteľovej pohľadávky ustanovuje dve výnimky, keď veriteľ nie je povinný vyzvať dlžníka na plnenie a so svojím nárokom sa môže primárne obrátiť na ručiteľa. Predovšetkým je to vtedy, ak veriteľ výzvu nemôže uskutočniť (napr. preto, lebo dlžník sa skrýva alebo je nedostupný). V druhom prípade zákon vyžaduje, aby bolo nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní (napr. že je insolventný). Ide teda o prípady, keď výzva na plnenie je buď nemožná, alebo zbytočná. V oboch prípadoch ide o prelomenie zásady subsidiarity.
VI.
Záver
Po zistení skutkového a právneho stavu súd jednoznačne dospel k záveru, že pôvodný dlžník navrhovateľa si svoj záväzok voči navrhovateľovi nesplnil v plnej výške a to aj napriek tomu, že ho navrhovateľ na splnenie vyzýval. V zmysle ručiteľského záväzku, keď odporca ako ručiteľ prehlásil, že uspokojí záväzok dlžníka ak ho neuspokojí sám dlžník, je potom odporca povinný zaplatiť dlžnú sumu tak, ako je to uvedené vyššie v odôvodnení. Tento záväzok spočíva jednak v zaplatení istiny vo výške 137 836,50 Kč a zmluvnej pokuty, ktorá bola vyčíslená podľa článku III druhý odsek dohody o uznaní záväzku a to od 1. dňa omeškania po druhej splátke, t. j. od 16. 12. 2013 do dňa podania návrhu, teda od 12. 8. 2014 za 240 dní omeškania vo výške 0,1 % denne z dlžnej sumy, t. j. 137,84 Kč denne.
Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako to vyplýva z enunciátu rozhodnutia.
VII.
Trovy konania
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.; v spojení s § 149 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 8 O.s.p.
Trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za podanie návrhu vo výške 371,- eur a trov právneho zastúpenia vo výške 751,74 eura, ktoré boli vyčíslené v súlade s § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a/, c/, d/, § 16 ods. 4 a § 17 ods. 1 s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (tarifná hodnota za 1 úkon - 170,97 eura - ku dňu podania návrhu bol kurz NBS euro/CZK 27,852 Kč za 1,- euro):
- 2 úkony právnej pomoci v r. 2014 (príprava a prevzatie zastúpenia, podanie návrhu) po á 170,97 eura + 2 x režijný paušál po á 8,04 eura;
- 2 úkony právnej pomoci v r. 2015 (podanie vyjadrenia, účasť na pojednávaní) po á 170,97 eura + 2 x režijný paušál po á 8,39 eura; spolu eura 716,74 eura;
- náhrada cestovných výdavkov - cesta Šaľa - Galanta a späť - ((1,05 eura x 6,5/100) + 0,183 eura) x 28 km - 7,04 eura;
- náhrada za stratu času - cesta Šaľa - Galanta a späť - 13,98 eura x 2 polhodiny - 27,96 eura;
spolu trovy právneho zastúpenia 751,74 eura.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.