Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_6S-86-2014.pdf
PDF · 104.76 KB
No categories available
6S/86/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Baranovej, členov senátu JUDr. Milana Končeka a JUDr. Valérie Mihalčínovej, v právnej veci žalobcu 1. day s.r.o., Košice, Mlynárska 19, zastúpeného JUDr. Janou Pavlovou, advokátkou, so sídlom Košice, Mlynárska 19, proti žalovanému Slovenskej obchodnej inšpekcii, Ústrednému inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie, so sídlom v Bratislave, Bratislava, Prievozská 32, v konaní o žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 15.05.2014 č. SK/0018/99/2014, takto jednomyseľne
rozhodol:
Podľa § 250j ods.2 písm.e) O.s.p. z r u š u j e rozhodnutie žalovaného z 15.05.2014 č. SK/0018/99/2014, ako aj rozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Prešove pre Prešovský kraj z 26.11.2013 č. F/0411/07/13 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Žalobcovi p r i z n á v a právo na náhradu trov konania v sume 396,08 eur, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalovaný napadnutým rozhodnutím zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Prešove pre Prešovský kraj zo dňa 26.11.2013 č. F/0411/07/13, ktorým bola žalobcovi pre porušenie povinnosti uvedenej v § 6 ods.2 v nadväznosti na § 6 ods.3 zákona č. 377/2004 Z.z. o ochrane nefajčiarov uložená peňažná pokuta vo výške 1.500,-- eur. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že porušenie povinností bolo zistené inšpektormi SOI pri kontrole vykonanej dňa 04.09.2013 v prevádzke Predaj alkoholických nápojov a tabaku 1. day, 8. mája 51, Svidník, keď predávajúci neodoprel predať a odpredal osobe mladšej ako 18 rokov, 14-ročnému maloletému 1 krabičku cigariet zn. L&M a 2,80 €/krabička.
Proti rozhodnutiu inšpektorátu podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal, že ustanovenia upravujúce výkon kontroly neumožňujú osobám vykonávajúcim kontrolu používať pri výkone kontroly pomoc alebo súčinnosť maloletých osôb. Pokiaľ správny orgán ako štátny orgán na výkon kontroly dodržiavania zákazu predaja tabakových výrobkov osobám mladším ako 18 rokov prizval osobu mladšiu ako 18 rokov (v konkrétnom prípade 14 rokov), prekročil rozsah zmocnenia vyplývajúceho zo zákona o štátnej kontrole, zákona o správnom konaní a konal jednoznačne v rozpore s článkom 2 Ústavy SR. Uviedol tiež, že použitie maloletej osoby ako „agenta provokatéra“ nie je v súlade so žiadnym právnym predpisom upravujúcim správanie sa štátnych orgánov, pretože takýto inštitút je definovaný výlučne na účely trestného, a nie správneho konania. Žalobca v odvolaní namietal výšku uloženej pokuty, s tým, že jej odôvodnenie nebolo podľa jeho názoru dostatočné, lebo správny orgán sa bez hlbšej správnej úvahy obmedzil len na konštatovanie porušenia zákona, vek spotrebiteľa a sledovaný účel zákona bez toho, aby vzal do úvahy aj osobné postavenie predavačky, ktorá v inkriminovanom čase vzhľadom na fyzické danosti bola presvedčená, že v prípade prizvanej osoby ide o osobu staršiu ako 18 rokov. Podľa názoru
žalobcu správny orgán mal výšku pokuty odôvodniť podľa kritérií uvedených v § 10 ods.9 zákona o ochrane nefajčiarov. Žalobca v odvolaní vytýkal tiež porušenie ustanovenia § 32 ods.1 Správneho poriadku a § 47 ods.3 tohto zákona, t.j. absenciu úvah ktorými bol správny orgán vedený pri hodnotení dôkazov.
Žalovaný v rozhodnutí uviedol, že po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia nezistil dôvod na vyhovenie odvolania. Konštatoval, že skutkový stav popísaný v inšpekčnom zázname zo dňa 04.09.2013 pokladá za spoľahlivo zistený a námietky uvedené v odvolaní vyhodnotil ako bezpredmetné, nemajúce vplyv na skutkové zistenia a zodpovednosť účastníka konania za porušenie zákona.
K námietke žalobcu ohľadne nezákonnosti použitia maloletej osoby na vykonanie kontrolného nákupu uviedol, že inšpektori SOI postupovali v súlade s postupom upraveným v ustanovení § 5 ods.3 zákona č. 128/2002 Z.z., keď vykonali kontrolu za prítomnosti maloletej osoby s predchádzajúcim písomným súhlasom jej zákonného zástupcu. Poukázal na to, že v zmysle zákona č. 142/2013 Z.z., v ktorom sa mení a dopĺňa zákon č. 377/2004 Z.z. o ochrane nefajčiarov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 128/2002 Z.z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, bol upravený postup SOI pri výkone kontroly dodržiavania zákazu predaja tabakových výrobkov osobám mladším ako 18 rokov v súčinnosti s maloletými osobami. Na základe uvedeného žalovaný na túto námietku žalobcu neprihliadal.
Účastník konania musí pri predaji tabakových výrobkov postupovať obzvlášť obozretne, v prípade pochybností má možnosť overiť si dátum narodenia spotrebiteľa a po jeho odmietnutí, má zákonnú možnosť odmietnu predaj. Žalovaný uviedol, že účastník konania za zistené porušenie zákona o ochrane nefajčiarov zodpovedá na základe objektívnej zodpovednosti. Výšku uloženej pokuty žalovaný považoval za primeranú zistenému skutkovému stavu a dostatočne odôvodnenú.
Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote žalobca žalobcu, ktorou navrhol, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Prešove pre Prešovský kraj zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Navrhol, aby súd zaviazal žalovaného nahradiť trovy konania na účet jeho právneho zástupcu. Podľa názoru žalobcu sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí dôsledne nevysporiadal so všetkými námietkami, žalobca odôvodňoval nezákonnosť rozhodnutia prvostupňového orgánu pre rozpor s právnymi predpismi a nedostatočne (nespoľahlivo) zisteným skutkovým stavom, a to najmä porušením ustanovenia článku 2 ods.2 Ústavy SR, ustanovení § 4 ods.3, § 5 ods.2, 3 a 5 zákona o štátnej kontrole ustanovení § 3, 32, 34, 46 a 47 Správneho poriadku, keď podľa názoru žalobcu žalovaný v správnom konaní vykonal dôkaz v rozpore so zákonom o štátnej kontrole.
Žalobca v žalobe opätovne tvrdil, že žalovaný ako štátny orgán na výkon kontroly dodržiavania zákazu predaja tabakových výrobkov osobám mladším ako 18 rokov vykonaním kontrolného nákupu osobou mladšou ako 18 rokov (v konkrétnom prípade 14 rokov) prekročil rozsah oprávnení vyplývajúcich mu zo zákona o štátnej kontrole, zákona o správnom konaní a konal tak jednoznačne v rozpore s článkom 2 Ústavy SR, pretože ustanovenia § 5 ods.2, 3 zákona o štátnej kontrole neumožňujú ani po žalobcom uvedenej novele vykonať kontrolný nákup maloletou osobou, ale len kontrolu dodržiavania zákazu predaja a povinnosti odopretia predaja tabakových výrobkov kontrolným nákupom vykonaným správnym orgánom v prítomnosti maloletej osoby, a to výlučne za predpokladu, že k tomu udelil predchádzajúci písomný súhlas jej zákonný zástupca. Z uvedeného je zrejmé, že maloletá osoba v postavení „osoby prítomnej“ pri kontrole vykonávanej správnym orgánom nie je oprávnená sama vykonať kontrolný nákup. Žalobca poukázal na ustanovenie § 5 ods.2 zákona o štátnej kontrole, že maloletá osoba nie je prizvanou osobou, nevzťahujú sa na ňu žiadne práva a povinnosti inšpektorov s výnimkou oprávnenia vstupovať do prevádzkarní, na pozemky a do iných priestorov kontrolovaných osôb, ktoré súvisia s výrobou, predajom výrobkov a poskytovaním služieb. Podľa názoru žalobcu správny orgán nemôže získavať dôkazy tak, že si svojvoľne a bez akéhokoľvek zákonného splnomocnenia vysvetlí svoje zákonom dané oprávnenie vykonať kontrolu vnútorného trhu, resp. dodržiavania zákazu predaja tabakových výrobkov osobám mladším ako 18 rokov.
Žalobca uviedol, že v danom prípade inšpektori správneho orgánu prvého stupňa úmyselne a umelo vytvorili situáciu, účelom ktorej bolo odhaliť porušenie ustanovenia § 6 ods.2 zákona o ochrane
nefajčiarov. Nešlo o reálnu situáciu v pravom slova zmysle, ktorej priebeh by inšpektori neovplyvňovali, avšak svojím konaním priamo zasiahli do deja, resp. daný dej priamo vytvorili prostredníctvom u dospelo pôsobiacej maloletej osoby a sám kontrolný orgán takto vytvoril podmienky na porušenie zákona kontrolovaným subjektom. Žalobca konštatoval, že ak by žalovaný chcel pri získavaní dôkazov použiť maloletú osobu na vykonanie kontrolného nákupu, musela by byť táto možnosť zakotvená v príslušnom právnom predpise. Uviedol, že zámer zákonodarcu nemôže byť a nie je prameňom práva a zámer zákonodarcu nemôže byť pre štátny orgán inšpiráciou na porušovanie právnych predpisov a vykonávanie dôkazov v rozpore so správnym poriadkom. Poukázal na právny názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v rozsudku sp. zn. 5Sžo/18/2010 zo dňa 28.09.2010 a 2Sžo/97/2010 zo dňa 24.11.2010.
Podľa názoru žalobcu žalovaný vo svojom rozhodnutí sa dôsledne nevysporiadal so všetkými kritériami uvedenými v ustanovení § 10 ods.9 zákona o ochrane nefajčiarov, na ktoré sa má pri určení výšky pokuty prihliadať, keď vo svojej správnej úvahe ani nespomenul kritérium času trvania, a ani vzniknuté alebo hroziace škodlivé následky. Správny orgán sa podľa žalobcu bez hlbšej právnej úvahy obmedzil len na konštatovanie porušenia zákona, vek spotrebiteľa a sledovaný účel zákona.
Z uvedeného dôvodu žalobca považuje napadnuté rozhodnutie žalovaného v časti týkajúcej sa uloženej pokuty a jej výšky nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Z týchto dôvodov považoval žalobca rozhodnutie žalovaného za nepreskúmateľné.
Žalovaný v písomnom vyjadrení z 29.09.2014 k žalobe odmietol tvrdenie žalobcu, že kontrola nebola vykonaná v súlade so zákonom. Konštatoval, že vykonať kontrolný nákup, t.j. preveriť dodržiavanie zákazu predaja tabakových výrobkov osobám mladším ako 18 rokov, nie je možné iným spôsobom, ako prostredníctvom maloletej osoby, ktorá vykoná predmetný nákup. Slovenská obchodná inšpekcia na základe predchádzajúceho písomného súhlasu zákonného zástupcu maloletej osoby je oprávnená vykonať kontrolu dodržiavania zákazu predaja podľa osobitného predpisu prostredníctvom maloletej osoby. Výsledok pozorovania jej konania a posúdenia konania predávajúceho inšpektormi SOI je predmetom kontroly vykonanej inšpektormi SOI. Žalovaný zastáva názor, že práve novelou zák.č. 143/2013 Z.z. (účinnou od 01.07.2013) sa legislatívne upravilo oprávnenie SOI vykonať kontrolu dodržiavania zákazu predaja podľa § 6 ods.2 zák.č. 377/2004 Z.z. a povinnosť odopretia predaja podľa § 6 ods.3 zák.č. 377/2004 Z.z. za prítomnosti maloletej.
Žalovaný uviedol, že každý, kto predáva tabakové výrobky a výrobky, ktoré sú určené na fajčenie a neobsahujú tabak, je povinný odoprieť ich predaj osobe, ktorá je mladšia ako 18 rokov a stanovuje povinnosť odoprieť ich predaj osobe, ktorá je mladšia ako 18 rokov. Tým aj nepriamo umožňuje predávajúcemu overiť si dátum narodenia spotrebiteľa, u ktorého si predávajúci nie je jednoznačne istý, či spĺňa podmienku veku. Poskytnutie tohto údaja je dobrovoľné, v prípade, že spotrebiteľ sa odmietne preukázať, má predávajúci zákonnú možnosť odmietnu realizáciu predaja.
K žalobcovej námietke ohľadom nedostatočného odôvodnenia výšky uloženej pokuty žalovaný uviedol, že s touto námietkou nesúhlasí, pretože správny orgán pri určení výšky pokuty vzal do úvahy závažný charakter protiprávneho konania, nakoľko žalobca tabakový výrobok predal maloletému 14-ročnému spotrebiteľovi. Výška pokuty je obzvlášť prísna vzhľadom k tomu, že tabakový výrobok bol odpredávaný maloletému spotrebiteľovi. Pokutu uloženú vo výške 1.500,-- eur považuje za primeranú aj preto, že kontrola dodržiavania zákazu predaja tabakových výrobkov určených na fajčenie maloletým osobám bola propagovaná a ohlasovaná prostredníctvom médií už mesiac pred jej vykonaním a predajcovia boli upozorňovaní na presné termíny kontroly. Výšku uloženej pokuty správny orgán dostatočne odôvodnil na str. 3, 4 rozhodnutia a žalovaný na str. 5 napadnutého rozhodnutia. Z týchto dôvodov navrhol, aby súd žalobu zamietol.
Súd v konaní podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. (§ 247 a nasl. O.s.p.) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie v medziach žaloby, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a zistil v konaní správneho orgánu také porušenie procesného predpisu, ktoré mohlo mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Hoci na porušenie procesných predpisov žalobca neupozornil, súd je na túto okolnosť povinný prihliadať z úradnej povinnosti.
V administratívnom spise sa nachádza inšpekčný záznam vyhotovený inšpektormi Slovenskej obchodnej inšpekcie inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Prešove pre Prešovský
kraj dňa 04.09.2013 o vykonanej kontrole dodržiavania povinností ustanovených zákonom č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a dodržiavania zákona č. 377/2004 Z.z. o ochrane nefajčiarov v platnom znení, najmä dodržiavania zákazu predaja tabakových výrobkov osobám mladším ako 18 rokov. Kontrola bola vykonaná v prevádzke žalobcu „Predaj alkoholických nápojov a tabaku 1. day, 8. mája 51, Svidník“. Z obsahu inšpekčného záznamu vyplýva, že predavačkou kontrolovanej prevádzkovej jednotky boli predané cigarety v cene 2,80 eur osobe mladšej ako 18 rokov. Inšpekčný záznam bol podpísaný predavačkou prevádzky, ktorá sa k výsledku kontroly aj vyjadrila.
Dňa 07.10.2013 bolo žalobcovi zaslané oznámenie o začatí správneho konania, v ktorom boli popísané výsledky vykonanej kontroly v prevádzke vo Svidníku. Zo spisu vyplýva, že na podklade výsledkov kontroly bolo vydané prvostupňové rozhodnutie z 26.11.2013 č. F/0411/07/13, ktorým žalobcovi pre porušenie povinnosti podľa zákona č. 377/2004 Z.z. o ochrane nefajčiarov a o zmene a doplnení niektorých zákonov - dodržiavania zákazu predaja tabakových výrobkov a výrobkov, ktoré sú určené na fajčenie a neobsahujú tabak osobám mladším ako 18 rokov a pre porušenie povinností každého, kto predáva tabakové výrobky a výrobky, ktoré sú určené na fajčenie a neobsahujú tabak, odoprieť ich predaj osobe, ktorá je mladšia ako 18 rokov - podľa § 6 ods.2 v nadväznosti na § 6 ods.3 zákona, ku ktorému došlo tým, že účastník konania neodoprel predať a odpredal v kontrolnom nákupe 14-ročnej maloletej osobe cigarety značky „LM RED“ á 2,80 eur zistené pri výkone kontroly dňa 04.09.2013 v prevádzkarni účastníka konania Predaj alkoholu, tabaku 1. day, 8. mája 51, Svidník, uložil podľa § 10 ods.2 zákona o ochrane nefajčiarov pokutu vo výške 1.500,-- eur.
Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím z 15.05.2014 č. SK/0018/99/2013 tak, že rozhodnutie inšpektorátu potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol.
Právna teória v rámci verejno-právnej zodpovednosti za protispoločenské konanie rozoznáva trestné činy, priestupky a iné správne delikty. Ďalšej špecifikácii podliehajú správne disciplinárne delikty a správne delikty poriadkové, pričom za delikt sa považuje také porušenie povinnosti, ktoré konkrétny zákon takto označuje a rozlišovacím kritériom medzi jednotlivými druhmi deliktov podľa závažnosti je miera ich typovej spoločenskej nebezpečnosti vyjadrenej v znakoch skutkovej podstaty. U iných správnych deliktoch a disciplinárnych deliktoch je rozlišovacím znakom aj okruh subjektov, ktoré sa deliktu môžu dopustiť. Iné správny delikty sú svojou povahou najbližšie priestupkom, o ktorých sa rozhoduje podľa zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. V prípade priestupkoch aj v prípade správnych deliktov ide o súčasť tzv. správneho trestania správnym orgánom za určité nedovolené konanie alebo opomenutie. Je potrebné zdôrazniť, že formálne označenie určitého typu protispoločenského konania a tomu zodpovedajúcemu zaradeniu medzi trestné činy, priestupky, iné správne delikty, a z toho vyvodené následky v podobe sankcií, vrátane príslušného konania, pritom či už ide o oblasť súdneho alebo správneho trestania, je len vyjadrením reálnej trestnej politiky štátu, teda reflexia názoru spoločnosti na potrebnú mieru ochrany jednotlivých vzťahov a záujmov. Kriminalizácia, či naopak, dekriminalizácia určitého konania nachádza výraz v platnej právnej úprave a v ich zmenách, voľbe procesných nástrojov potrebných k odhaleniu a dokázaniu konkrétnych skutkov, ako aj v prísnosti postihu delikventa. V konaniach zisťovania správneho deliktu, rozhodovania o vine páchateľa za spáchanie deliktu a ukladaní sankcie zaň na základe analogie legis treba postupovať v súlade so zásadami trestno-právnej zodpovednosti v zmysle právnej úpravy v zákone č. 372/1990 Z.z. o priestupkoch v znení neskorších predpisov alebo trestného zákona (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/51/2011 zo dňa 22.08.2012).
Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a menšieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že na konanie a rozhodovanie správnych orgánov o postihu za správny delikt s uložením peňažnej pokuty je treba aplikovať článok 6 ods.1 prvá časť Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd dohovoru, v zmysle ktorého každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhoduje o jeho občianskych právach alebo záväzkoch, alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Dohovor sa podľa článku 154c Ústavy SR stal súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky a má prednosť pred zákonom.
Z judikatúry Najvyššieho súdu SR vyplýva, že trestno-právne princípy sa analogicky aplikujú i v správnom trestaní a že v trestaní za správne delikty (priestupky, správne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb - podnikateľov) obdobnému režimu ako trestný čin za trestné činy.
Napokon aj odporúčanie výboru ministrov č. R (91) pre členské štáty o správnych sankciách, ktoré bolo schválené výborom ministrov 13.02.1991 na 452. Zasadnutí zástupcov ministrov odporúča vládam členských štátov, aby sa vo svojom práve aj v praxi riadili zásadami, ktoré vyplývajú z tohto odporúčania. Pokiaľ ide o rozsah pôsobnosti tohto odporúčania, je v ňom uvedené, že sa vzťahuje na správne akty, ktorými sa ukladá postih za správanie, ktoré je v rozpore s uplatniteľnými pravidlami, či už ide o pokuty, alebo iné opatrenia trestnej povahy bez ohľadu na to, či majú peňažnú alebo inú povahu. Tieto druhy postihu sa považujú za správne sankcie. V zmysle zásady č. 6 uvedeného Odporúčania vo vzťahu k ukladaniu správnych sankcií je potrebné aplikovať aj nasledované zásady: každá osoba, ktorá čelí správnej sankcii, má byť informovaná o obvinení proti nej, mal by byť jej daný dostatočný čas na prípravu prípadu s tým, že do úvahy sa vezme zložitosť veci, ako aj tvrdosť sankcie, ktorá by mohla byť uložená, osoba, prípade jej zástupca, má byť informovaná o povahe dôkazov proti nej, má dostať možnosť vyjadriť sa (byť vypočutá) predtým ako sa prijme akékoľvek rozhodnutie, správny akt, ktorým sa ukladá sankcia, má obsahovať dôvody, na ktorých sa zakladá“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/51/2011 z 22.08.2012).
Podľa § 10 ods.2 zákona č. 377/2004 Z.z. o ochrane nefajčiarov v znení neskorších predpisov Slovenská obchodná inšpekcia uloží pokutu od 331,-- eur do 6.638,-- eur fyzickej osobe - podnikateľovi alebo právnickej osobe, ktorá nerešpektuje zákaz alebo obmedzenie predaja tabakových výrobkov a výrobkov, ktoré sú určené na fajčenie a neobsahujú tabak, podľa § 6.
Podľa § 10 ods.11 citovaného zákona ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na ukladanie pokút všeobecné predpisy o správnom konaní.
Podľa § 3 ods.1, 4 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej „správny poriadok“) orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.
Podľa § 32 ods.1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady na rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Súd zistil, že správny orgán prvého stupňa sa dopustil v konaní takej vady, ktorá mohla mať za následok nedostatočne zistený skutkový stav podmieňujúci zákonnosť jeho rozhodnutia a tento nedostatok žalovaný v odvolacom konaní neodstránil. Zákonodarca v zákone č. 128/2002 Z.z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, v ustanovení § 4 ods.2 písm.h), j) za stanovil, že Slovenská obchodná inšpekcia pri kontrole vnútorného trhu u fyzických osôb a právnických osôb predávajúcich alebo dodávajúcich výrobky na vnútorný trh alebo poskytujúcich služby ukladá pokuty a objasňuje priestupky. Zákon tu odkázal na zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, podľa ktorého o priestupku vykoná správny orgán v prvom stupni ústne pojednávanie. V neprítomnosti obvineného z priestupku možno vec prejednať len vtedy, ak sa
odmietne dostaviť na ústne pojednávanie, hoci bol riadne predvolaný, alebo sa nedostaví bez náležitého ospravedlnenia a bez dôležitého dôvodu (§ 74 ods.1).
Zo spisu nevyplýva, že by správny orgán so žalobcom správny delikt prejednal na ústnom pojednávaní, alebo že by sa žalobca odmietol dostaviť na ústne pojednávanie. Na túto vadu súd prihliadol z úradnej povinnosti, pretože má za následok odňatie práva žalobcovi na spravodlivý proces pred orgánom verejnej správy v zmysle článku 46 ods.1 Ústavy SR.
Vzhľadom na toto procesné pochybenie napadnuté rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Prešove pre Prešovský kraj, tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku, zrušil z dôvodu uvedenom v § 250j ods.2 písm.e) O.s.p. Žalobnú námietku žalobcu týkajúcu sa zákonnosti vykonania kontrolného nákupu maloletou osobou súd nepovažuje za dôvodnú, pretože argumenty uvedené v žalobe nie sú súladné s právnou úpravou. Je logické, že dodržiavanie zákazu predaja tabakových výrobkov osobám mladším ako 18 rokov, sa môže uskutočniť len tak, že kontrolný nákup vykoná osoba, ktorá nedovŕšila vek 18 rokov. Argumentácia a dôvody žalobcu ohľadom správnosti a zákonnosti vykonania kontrolného nákupu nie sú v súlade s právnou úpravu a odporujú aj účelu vykonania takejto kontroly.
S ostatnými žalobnými námietkami sa súd vzhľadom na to, že v konaní správneho orgánu došlo k vážnemu procesnému pochybeniu, ktoré malo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, nezaoberal, pretože vo veci je potrebné vykonať ústne pojednávanie, na ktorom žalobca ak sa ho zúčastní, bude mať právo sa k veci vyjadriť, podať námietky a navrhnúť prípadné dôkazy.
Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu súd priznal právo na náhradu trov konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku 70,-- eur a trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby, a to príprava a prevzatie zastúpenia a účasť na pojednávaní á 139,83 eur, režijný paušál á 8,39 eur a 20 % DPH 177,86 eur. Žalovaný je povinný zaplatiť trovy konania na účet JUDr. Jany Pavlovej, advokátky, so sídlom Mlynárska 19, Košice do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.