Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18P-183-2014.pdf
PDF · 100.93 KB
Case nature
Area
Subarea
18P/183/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Žákovou Máriou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. N. N., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, na návrh matky: S.. N. L., nar. X.X.XXXX, bytom X. Č.. X, H., L. Ú. otca: F.. N. I., nar. XX.X.XXXX, bytom N. Č.. XX, A. K., zast. na základe plnej moci: Mgr. Jaroslav Šíp, bytom Rožňava, Edelenýska č. 31, v konaní o zvýšenie výživného takto
rozhodol:
Z v y š u j e výživné zo strany otca pre mal. N. N., J.. XX.X.XXXX zo sumy 130 EUR mesačne na sumu 170 EUR mesačne od 7.11.2014 do budúcna, ktoré výživné je otec platiť do rúk matky maloletej, vždy do 15-tého dňa toho ktorého mesiaca vopred, čím sa mení rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 30.11.2011, č.k. 11P 17/2010-129.
Dlžné výživné, ktoré vzniklo za obdobie od 7.11.2014 do 31.8.2015 v sume 392 EUR, je otec povinný zaplatiť do rúk matky, v lehote 30-tich dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, pod následkom straty výhody splátok.
V prevyšujúcej časti návrh matky na zvýšenie výživného z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka mal. N. N., nar. XX.X.XXXX sa návrhom, ktorý podala súdu dňa 7.11.2014 domáhala zvýšenia výživného zo strany otca maloletej zo sumy 130 EUR mesačne na sumu 340 EUR mesačne, počnúc dňom 1.9.2013 do budúcna. Svoj návrh odôvodnila tým, že mal. N. navštevuje 2. ročník D. G. A. I. H., čím sa podstatne zvýšili výdavky s ňou súvisiace. Je nadaná v speve, reprezentuje Slovensko na súťažiach a vystúpeniach, čo si vyžaduje nemalé finančné prostriedky, má svoje CD a videoklip. Navštevuje II. stupeň hudobného odboru na umeleckej škole, hru na husliach, tiež hrá v orchestri Piccolo. Má široké spektrum záujmov, ktoré si vyžadujú nemalé, mimoriadne výdavky. Otec maloletej prispieva iba výživným 130 EUR mesačne a zvýšené výdavky na maloletú vo veľkej miere kryjú jej rodičia a jej stará matka. Matka poukázala na to, že jej finančná situácia je kritická a napriek tomu, že sa pokúšala podnikať, a získala príspevok z úrade práce, v podnikaní sa jej nedarilo a musela požiadať o ukončenie prevádzky second handu. Zostala bez zisku a zadlžená. Podľa nej otec má mimo výsluhového dôchodku príjem aj z pracovného pomeru a jeho finančná situácia je podstatne lepšia, ako to bolo v čase posledného rozhodnutia súdu o zvýšení výživného, preto sú splnené podmienky pre zvýšenie výživného na maloletú. Matka žiadala zvýšiť výživné aj pozadu, od 1.9.2013, odkedy maloletá nastúpila na stredoškolské štúdium.
Otec podal k návrhu dňa 21.1.2015 písomné vyjadrenie v ktorom uviedol, že s návrhom nesúhlasí, lebo príjmové a majetkové pomery mu neumožňujú platiť vyššie výživné. Okrem výsluhového dôchodku, ktorý poberá od roku 2011, podniká od roku 2012 ako SZČO a za rok 2014 zaplatil daňovú povinnosť v sume 246,50 EUR. Pravidelne platí odvody do sociálnej a zdravotnej poisťovne. V období od 1.3.2014 do 31.5.2014 bol zamestnancom J. N.. G. I. V. a.s. s príjmom 2.967,37 EUR. Má naďalej vyživovaciu povinnosť voči mal. Diane, v sume 80 EUR mesačne. Otec predložil súdu svoje daňové priznanie za r. 2013, 2014 a peňažný denník vo fotokópii z r. 2013 a 2014.
Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení, ktoré podal dňa 30.1.2015 uviedol, že matka mal. je od júna 2014 ako SZČO bez príjmu, neevidovaná na úrade práce, poberala od svojho bývalého manžela výživné na rozvedenú manželku v sume 80 EUR mesačne. Býva s mal. v dvojizbovom byte, za ktorý hradí 150 EUR mesačne. Maloletá je študentkou 1. ročníka H. I. H. s výborným prospechom, je nadaná hudobne, venuje sa hre na husliach, klavír a spevu, reprezentuje Slovensko v speve. Navštevuje II. stupeň hudobného odboru na umeleckej škole. Matka zvýšené výdavky uvádza najmä v súvislosti s týmto záujmom maloletej, ale aj na stravovanie, cestovanie, mobil, nákup spoločenského oblečenia, úhradou potrieb pre jej umeleckú činnosť a pod. Matka dieťa doprevádza na koncerty a dáva jej aj vreckové. V r. 2014 matka maloletej zakúpila husle za 160 €. Otec s návrhom na zvýšenie výživného nesúhlasí. Má príjem z výsluhového dôchodku 400 EUR mesačne, a zo živnosti. Býva u svojich rodičov v 3 izbovom byte, spláca ešte úvery bývalých manželov. Má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči mal. O. 166 EUR mesačne. Na základe uvedených skutočností kolízny opatrovník doporučil zvýšiť výživné s ohľadom na odôvodnené potreby dieťaťa, podľa možností a schopností a majetkových pomerov otca.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi konania a vyžiadanými súdom, pripojenými spismi a zistil nasledujúci skutkový a právny stav:
Súd zistil, že posledná úprava výživného zo strany otca pre mal. N. N. bola rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 30.11.2011 č.k. 11P 17/2010-20. Týmto rozsudkom Okresný súd Košice I zvýšil výživné zo strany otca pre maloletú za obdobie od 1.3.2010 do 30.6.2011 zo sumy 165,97 EUR na 220 EUR mesačne a znížil výživné za obdobie od 1.7.2011 do budúcna, zo sumy 220 EUR na sumu 130 EUR mesačne. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že maloletá bola v tom čase žiačkou 6. triedy ZŠ, aj v tom čase navštevovala základnú umeleckú školu, hru na husle, navštevovala koncerty a sústredenia, súkromnú umeleckú školu so zameraním na spev a pohybovú prípravu, navštevovala hypoterapiu, bola počas prázdnin v jazdeckom tábore, absolvovala letnú univerzitu a podobne. Matka bola v tom čase nezamestnaná, žiadne dávky v nezamestnanosti nepoberala a jediným zdrojom jej príjmu bolo výživné zo strany otca na maloletú sumou 166 EUR mesačne a výživné na jej osobu zo strany otca sumou 80 EUR mesačne. Otec bol v čase rozhodnutia súdu prepustený zo služobného pomeru Vojenského útvaru v Rožňave z dôvodu ukončenia doby výsluhy v hodnosti, bol mu priznaný výsluhový dôchodok v sume 392,39 EUR mesačne a v mesiaci august 2011 mu bolo vyplatené odchodné vo výške 7.686,12 EUR. Do 1.7.2011 jeho príjem predstavoval 983,05 EUR čistého mesačne. Uvedený rozsudok Okresného súdu Košice I bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 26.9.2012, č.k. 8 CoP 72/2012-159 a rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 5.10.2012.
Matka vo svojej výpovedi uviedla, že trvá na svojom návrhu na zvýšení výživného pre maloletú zo sumy 130 EUR mesačne na 340 EUR mesačne od 1.9.2013. Ako odôvodnenie návrhu na zvýšenie výživného pre čas pred podaním návrhu matka uviedla, že prebiehalo konanie na tunajšom súde pod sp. zn. 18P 193/2012 (v tomto konaní bol zamietnutý jej návrh na zvýšenie výživného) a až po rozhodnutí Krajského súdu o odmietnutí jej odvolania sa rozhodla požiadať o zvýšenie výživného opätovne, a preto žiada pozadu od 1.9.2013, čiže podľa nej tam bola prekážka toho prebiehajúceho konania. Matka uviedla, že má živnosť, avšak z tejto živnosti príjem nemá. Doposiaľ platí otec výživné na mal. dcéru sumou 130 € mesačne, výživné bolo takto určené v r. 2012, otec toto výživné platí pravidelne mesačne, mimo výživného však otec ničím na mal. dcéru neprispieva. Zmena pomerov nastala v tom, že maloletá nastúpila po skončení 8. ročníka ZŠ na gymnázium, skončila 1. ročník, ale od 1.9.2014 v gymnáziu nepokračovala, ale nastúpila na konzervatórium do 1. ročníka. Vlastne takto zmenila školu. Je to z toho dôvodu, že dieťa je hudobne nadané a tejto hudbe sa venuje, najmä spevu a hre na husliach. Okrem toho podľa nej nastala zmena pomerov na strane otca, lebo od januára 2014 jej už neplatí výživné rozvedenej manželky v sume 80 EUR mesačne.
Mal prešla od 1.9.2014 na 2. stupeň umeleckej školy, tam študuje spev v kombinácii s husľami, mesačný poplatok je 11 EUR. Matka žije iba s maloletou v prenajatom 2-izbovom byte, ktorý vlastnícky patrí jej starej matke. Poplatok za byt činí 160 EUR mesačne, internet 20 EUR, potom sú to poplatky spojené s mobilom matky - 20 EUR, maloletej 10 EUR, stravovanie v škole za 20 EUR, životné poistenie mal. 10 EUR mesačne. Vysoké náklady sú spojené najmä s návštevou školy a chodením maloletej na rôzne súťaže, len samotné podklady pre spev stoja asi 25 EUR (CD). Maloletá dosahuje úspechy v speve a chodí na aj na medzinárodné súťaže. Vznikajú zvýšené náklady s cestovným a ubytovaním, vreckovým. Niekedy ju musí doprevádzať aj matka. Vzhľadom na takéto výdavky, je matka zadlžená, aj keď ju finančne podporujú rodičia- dôchodcovia, ktorí takto suplujú otca, ktorý sa o ňu nezaujíma. Otec jej nikdy nič nekúpil a mimo výživného ničím iným neprispel. Tak, ako sa maloletá vyvíja, je potrebné jej kupovať nové husle. Vreckové dáva matka maloletej 30 EUR mesačne, musí jej zakupovať spoločenské oblečenie na vystúpenia- napr. naposledy šaty stáli 100 EUR. Okrem toho sa maloletá chce stravovať diétne, kaderníčka každý mesiac stojí asi 20 EUR, drogéria, kozmetika, zubár asi 50 EUR, vitamíny kvôli hlasivkám, ktoré stoja asi 15 EUR v mesiaci a 10 EUR sú ostatné výdavky súvisiace so spoločenským vyžitím maloletej (koncerty, kino). Mala ísť do P. na výlet, kde sa požaduje zaplatiť 250 EUR, ale na to financie nie sú. Mesačník MHD stojí 10 EUR.
Otec vo svojej výpovedi uviedol, že je stále poberateľom výsluhového dôchodku z Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia, ktorý v súčasnosti predstavuje sumu 393,07 EUR. Okrem toho pracuje ako živnostník v oblasti elektroinštalácií, jeho príjem je veľmi kolísavý, za minulý rok (2014) asi 200 € na mesiac v čistom. Ako živnostník pracuje sám, vykonáva elektroinštaláciu od projektu po montáž a po revíziu, pričom vyhotovuje aj revízne správy. S mal. sa nestretáva, lebo v predchádzajúcom období boli problémy so stykom, musel k tomu volať aj policajtov, a nakoniec od toho upustil. Platí výživné sumou 130 EUR mesačne s tým, že má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči O. N., J.. XX.X.XXXX v sume 80 EUR mesačne. Toto výživné platí na základe rozhodnutia súdu uvedenou čiastkou. Je to rozsudok Okresného súdu v Rožňave sp. zn. 7P 208/2013 z o dňa 20.6.2013.
Maloletej platí investičné životné poistenie s kapitálovým výnosom Invest Junior od 1.5.2004 mesačne 16,60 EUR. Zo svojho príjmu má výdavky súvisiace s bývaním u rodičov, a to 100 € mesačne. Za r. 2014 vykazoval zo svojho podnikania stratu, za r. 2013 mal zisk a daň bola asi 200 EUR. Odvody do zdravotného poistenia a dôchodkové zabezpečenia sú obsiahnuté v daňovom priznaní. Za svoj mobil platí otec asi 20 EUR mesačne, strava 150 EUR mesačne a za dopravu do práce 200 EUR, má auto požičané od brata, a náklady súvisia najmä s používaním nafty do tohto auta. Ďalej ešte stále platí dlhy vyplývajúce z manželstva s matkou maloletej (300 EUR mesačne), konanie o vyporiadanie BSM vedené na súde v Rožňave nie je ukončené. Otec uviedol, že používa požičané auto a žiaden majetok nevlastní.
Podľa § 163 ods. 1,2 O.s.p. rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
Podľa ust. § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa ust. § 78 ods. 1,2 ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno meniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena, alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Podľa ods. 3 cit. §-u, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti, súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú v spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov u povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.
Podľa § 63 ods. 1 až 3 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval. Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.
Pri posudzovaní zmenených pomerov treba prihliadať na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti rodičov je taká zmena okolností za ktorých bolo doteraz výživné určené, ktorá sa výraznejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov. Nemôže sa jednať o obyčajnú zmenu pomerov na strane účastníkov konania, ale o kvalifikovanú, podstatnú zmenu pomerov. Podľa zaužívanej súdnej praxe u mal. dieťaťa sa takáto zmena pomerov predpokladá uplynutím troch rokov, prípadne začatím plnenia školskej dochádzky, prechodom medzi jednotlivými stupňami školského systému, zmenou zdravotného stavu a pod. Nie je žiaduce a prípustné reparovať právoplatné súdne rozhodnutie pre nepodstatnú zmenu pomerov. Pre zistenie podstatnej zmeny pomerov súd postupuje stále porovnávaním stavu v čase predchádzajúceho súdneho rozhodnutia so stavom súčasným.
V prejednávanom prípade takáto podstatná zmena pomerov nastala na strane maloletej jej fyzickým vývojom, návštevou strednej školy a pokračovaním štúdia na hudobnej škole. Preto podľa zváženia súdu je jednoznačné, že potreby takéhoto dieťaťa sa podstatne zvýšili, pričom matka, s ktorou navrhovateľka stále žije v spoločnej domácnosti časť svojej vyživovacej povinnosti plní vo forme osobnej starostlivosti o navrhovateľku. Je jednoznačné, že je to práve matka, ktorá plní svoju vyživovaciu povinnosť aj vo forme finančnej, pretože otec platí iba výživné, s dieťaťom nie je v žiadnom kontakte a mimo výživného na maloletú ničím iným neprispieva.
Na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu súd dospel k tomu záveru, že je odôvodnený návrh na zvýšenie výživného pre navrhovateľku od dátumu podania návrhu, nie však za obdobie pred podaním tohto návrhu tak, ako to požadovala matka navrhovateľky, t.j. od 1.9.2013 do budúcna. Súd výživné za obdobie predchádzajúce dátumu podania návrhu môže priznať iba za okolností hodných osobitného zreteľa, a takéto okolnosti v tomto konaní preukázané neboli. Skutočnosť, že matka zmeškala v predchádzajúcom konaní sp. zn. 18 P 193/2012 lehotu na podanie odvolania a odvolací súd jej odvolanie odmietol, nie je takouto okolnosťou, na ktorú by súd mal prihliadať. Naviac rozsudok prvostupňového súdu o zamietnutí návrhu matky na zvýšenie výživného nadobudol právoplatnosť dňa 6.9.2013, teda v tomto období matke nič nebránilo podať nový návrh na zvýšenie výživného, pokiaľ maloletá od 1.9.2013 nastúpila na strednú školu. Matka však v tomto konaní podala dovolanie, ktoré neskôr vzala späť. Preto súd priznal matke zvýšenie výživného od dátumu podania návrhu, 7.11.2014 a za obdobie pred dátumom podania návrhu jej návrh zamietol.
Otec v priebehu konania sám uznal, že vzhľadom na hudobné záujmy maloletej, ako aj na návštevu strednej školy je aj z jeho strany nesporné, že potreby maloletej sa zvýšili, a preto súhlasil so zvýšením výživného o 40 EUR mesačne, ale žiadal, aby súd mu uložil platiť takto zvýšené výživné ako sporivú časť výživného.
Pri rozhodovaní o zvýšení výživného súd vychádzal nielen z tohto vyjadrenia otca, ale aj zo zárobkových možností matky, ktoré sú v súčasnosti nulové, a zo zárobkových a majetkových možností otca, ktorý poberá výsluhový dôchodok a má príjem zo živnosti.
Z daňového priznania otca, z jeho peňažného denníka za roky 2013 a 2014 vyplýva, že otec v roku 2013 vykázal príjem v sume 15.331,72 EUR, výdavky v sume 14.034,32 EUR, základ dane predstavovala suma 1.297 EUR a daň 246,50 EUR. V roku 2014 predstavoval príjem otca zo živnosti 21.761,30 EUR, výdavky 22.642,50 EUR, v tomto roku teda vykázal daňovú stratu v sume 881,20 EUR, daň O. Z peňažného denníka, ktorý otec predložil v elektronickej forme tak za rok 2013, ako aj za rok 2014 vyplýva, že v roku 2013 na osobnú spotrebu otec použil sumu 4.733,63 EUR, v roku 2014 to bola suma 2.500 EUR. v roku 2014 otec v peňažnom denníku vykazoval aj spotrebu za auto, teda náklady súvisiace s údajne požičaným autom otec odpisuje v účtovníctve.
Zákon o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú povinnosť (§ 62 ods. 1 a ods. 5 Zákona o rodine) a upravuje, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Cieľom ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine je zvyšovať mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb. Preto súd dospel k tomu záveru, že odporca je schopný zo svojho príjmu platiť navrhovateľke zvýšené výživné, zo sumy 130 EUR mesačne na sumu 170 EUR mesačne, od podania návrhu. Potreby dieťaťa takéto zvýšenie výživného vyžadujú a jedná sa denno-denné potreby dieťaťa, ktoré matka pre potreby dieťaťa aj používa. V tomto prípade nie sú splnené zákonné podmienky pre tvorbu úspor (cit. § 63 ods. 3 ZR) a to tak na strane dieťaťa, ani na strane otca. Preto sú neurčil žiadnu sporivú časť výživného.
V prevyšujúcej časti súd návrh matky zamietol ako neodôvodnený, lebo pre určenie vyššieho výživného súd podmienky nezistil.
Z dôvodu zvýšenia výživného vzniklo otcovi za obdobie od 7.11.2014 do 31.8.2015 dlžné výživné v sume 40 EUR mesačne, t.j. za 9 mesiacov x 40 = 360 EUR a za 24 dní v mesiaci november 2014 (40: 30 x 24) v sume 32 EUR, spolu dlžné výživné 392 EUR. Toto dlžné výživné je otec povinný zaplatiť do rúk matky v lehote určenej vo výroku rozsudku súdu.
Výrok o trovách konania vyplýva z ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2 O.s.p.:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.