Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25C-288-2013.pdf
PDF · 155.03 KB
Case nature
Area
Subarea
25C/288/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľov: 1/ H. A. X., nar. XX.X.XXXX, ul. L. XX, XX-XXX N.
- Z., L. republika, 2/ Z. X., nar. XX.X.XXXX, ul. L. XX, XX-XXX N. - Z., L. republika, 3/ X.ław Y. G.ń, nar. XX.X.XXXX, L. XXX, XX-XXX J., L. republika, všetci zast. advokátskou kanceláriou KOTRUSZ
- BENČÍK, s.r.o., Štefánikova 57, Nitra, proti odporcovi: Granvia Construction, s.r.o., Pri trati 25/A, Bratislava, IČO: 44 489 447, zast. JUDr. Peter Mihalda, advokát, Gogoľova 18, Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, sudcom JUDr. Petrom Heinrichom, takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Navrhovateľ v 1 rade je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov konania k rukám jeho právneho zástupcu Advokátska kancelária Mihalda, Valach, Kišac, s.r.o. v sume 1.296 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Navrhovateľka v 2 rade je povinná zaplatiť odporcovi náhradu trov konania k rukám jeho právneho zástupcu Advokátska kancelária Mihalda, Valach, Kišac, s.r.o. v sume 907,06 eura do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Navrhovateľ v 3 rade je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov konania k rukám jeho právneho zástupcu Advokátska kancelária Mihalda, Valach, Kišac, s.r.o. v sume 1.345,68 eura do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Navrhovatelia sa podaným návrhom zo dňa 30.10.2013 domáhali voči odporcovi zaplatenia náhrady škody a nemajetkovej ujmy. Svoj návrh odôvodnili tým, že odporca bol zhotoviteľ rýchlostnej cesty R1, ktorá bola oficiálne otvorená dňa 28.10.2011 o 14,00 hod.. Dňa 27.10.2011 okolo 24,00 hod., teda ešte v čase, keď mala cesta povahu staveniska došlo na nej k zrážke osobného motorového vozidla, v ktorom sa nachádzali navrhovatelia v 1. až 4. rade s neoznačenou betónovou zátarasou. Na základe dopravnej nehody utrpel navrhovateľ v 3.rade majetkovú škodu všetci traja navrhovatelia škodu na zdraví, na základe ktorej si uplatňovali účelne vynaložené náklady na odstránenie škodlivých následkov, náhrady za bolesť, náhrady za lekárske posudky a náhrady nemajetkovej ujmy. Náhrady škody voči odporcovi sa domáhali z dôvodu, že tento bol zodpovedný za stavenisko. Stavenisko nebolo uzavreté, nebolo dostatočne vyznačené dopravným značením.
Právny zástupca navrhovateľov na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava písomných podaní. Čo sa týka trestného konania v tomto neboli navrhovatelia zastúpení právnym zástupcom. Napriek tomu netvrdia, že je daná trestnoprávna zodpovednosť, avšak majú za to, že po občianskoprávnej stránke odporca
porušil svoju prevenčnú povinnosť ako aj povinnosti stavebníka dostatočne zabezpečiť stavbu, keď v čase nehody išlo stále o stavbu. Ako už uvádzal v písomnom návrhu, vyznačenie obchádzky stavby bolo nedostatočné a nejasné, na základe tohto značenia navrhovatelia vošli na stavbu, pričom o tomto nemali vedomosť, keď ako išli ďalej všetky značky boli odkryté a prezentovali rýchlostnú cestu, nie stavbu. Popierajú, že by na nich niekto mával, ak by tak bolo, určite by zastavili. Túto skutočnosť spochybňuje aj to, že subjekt, ktorý vykonával stráženie stavby sa nenachádzal v ich jazdnom pruhu ale protismere. Taktiež nebol dostatočne týmito osobami zabezpečený vstup na stavbu a tieto hliadky došli na miesto nehody neskôr ako rýchla zdravotná pomoc, čo tiež spochybňuje ich tvrdenia. Má za to, že je daná príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti odporcom a vzniknutou škodou navrhovateľov. Tiež navrhuje, aby sa vyriešila otázka zodpovednosti odporcu. Navrhovatelia doteraz nemali vedomosť o tom, že by odporca nebol stavebníkom rýchlostnej cesty, keď takto vystupoval aj v trestnom konaní. Nemôže byť ani podľa tvrdenia odporcu nárok premlčaný, keďže v podstate doteraz navrhovateľom nie je jasné kto je za škodu zodpovedný, teda ktorá fyzická, či právnická osoba. Nemohla preto začať plynúť ešte subjektívna lehota. Čo sa týka § 415 O.z. neexistuje žiadne zákonné ustanovenie, či rozhodnutie podľa ktorého by sa na túto vec nemal aplikovať § 415 a Občiansky zákonník. V danom prípade nešlo ani o dopravnú nehodu, keďže v tom čase nebola ešte rýchlostná komunikácia otvorená ale bola stavbou. Preto ani ustanovenia o dopravnom značení nemôžu byť v danej veci smerodajné. Poukazoval na to, že rozhodnutia ohľadne dopravného značenia boli žiadané odporcom aj tomuto bola ukladaná povinnosť, z čoho by bolo možné vyvodzovať zodpovednosť za porušenie povinnosti, súhlasí však s tým, že bude potrebné predložiť zmluvy o výstavbe. Vzhľadom na zmluvný vzťah medzi Granviou a.s. a odporcom vyplývajúci zo zmluvy o projektovaní (č.l. 170 spisu) vyplýva zodpovednosť odporcu a jeho pasívna legitimácia ohľadne nároku za škodu navrhovateľov. Má však za to, že táto zodpovednosť vyplýva aj priamo zo zákona, keď odporca bol priamo účastníkom správnych konaní, v ktorých sa riešilo vyznačenie organizácie dopravy, kde odporca priamo vystupoval ako účastník týchto konaní. Kontrola spomínaná práv. zást. odporcov bola tri mesiace pred nehodou, pričom táto skutočnosť nevylučuje to, že prišlo k zmene tohto označenia alebo aj poškodeniu. Samotný zástupca odporca sa vo vyšetrovacom spise vyjadroval, že na stavenisko vstupovala strážna služba a to aj tak, že si museli odsunúť dopravné značenie, prejsť a následne ho zasunúť, pričom je spochybnené, že to aj urobili, pričom bez toho aby poškodili dopravné značenie na stavenisko vošli navrhovatelia a následne aj vozidlo záchrannej služby a aj strážna služba. Navrhovateľov uviedlo do omylu, že sa nachádzajú na riadnej komunikácii aj skutočnosť, že všetky dopravné značenia boli viditeľné, a v prípade, že išlo o stavenisko, mali byť tieto zakryté. Na komunikácii sa potom nachádzala betónová zátarasa, ktorá nebola osvetlená, čo tiež prispelo k vzniku udalosti. Právny zástupca navrhovateľov v záverečnom návrhu uviedol, že má za to, že skutkový stav bol nedostatočne zistený, keď navrhovatelia nemali možnosť sa oboznámiť s projektovou organizáciou dopravy v mieste kde vošli na stavenisko, keďže táto nebola odporcom do spisu predložená a vo vyšetrovacom spise nie je možné sa s touto dokumentáciou oboznámiť, keďže spis je zviazaný. Čo sa týka zodpovednosti odporcu, k pridržiava sa doterajších vyjadrení, má za to, že odporca je zodpovedný za škodu, ktorá vznikla navrhovateľom, pričom navrhovatelia skutkový stav podrobne popísali v trestnom konaní a je uvedený aj v uznesení vyšetrovateľa zo dňa 20.04.2012. Ako už konštatoval zodpovednosťou odporcu vošli navrhovatelia na stavenisko, tento vstup sa používal, pričom doteraz nebolo vysvetlené, prečo sa na ceste nachádzala betónová zátarasa. Navrhovatelia sa až v priebehu tohto konania mohli dozvedieť o právnych vzťahoch ohľadne výstavby diaľnice, teda aj zodpovednosti ďalších subjektov, nesúhlasí preto s uznesením súdu, ktorý nepripustil ďalších účastníkov do konania a má za to, že týmto postupom bolo navrhovateľom odňatá možnosť konať pred súdom. Čo sa týka výšky nárokov navrhovateľov ako aj právneho posúdenia, poukazuje na písomné vyjadrenia, v zmysle ktorých žiada návrhu vyhovieť a zaviazať odporcu na náhradu trov konania.
Právny zástupca odporcu uviedol, že namieta pasívnu legitimáciu odporcu, ktorý nebol stavebníkom, týmto bolo Ministerstvo dopravy. Oni mali len zmluvu o zhotovení stavby, pričom mali ďalšie zmluvy s inými subjektami o vykonaní prác. Namieta taktiež premlčanie návrhu, keď navrhovatelia sa priamo pri nehode dozvedeli o vzniku škody, ktorá im reálne vznikla na veciach, či vozidle. Taktiež nárok na bolestné im vznikol z udalosti zo dňa 27.10.2011, teda v tento moment im vznikla bolesť a od tejto doby ohľadne náhrady nákladov a náhrady za bolesť plynula dvojročná premlčacia doba, ktorá uplynula pred podaním návrhu, ktorý bol podaný 30.10.2013. Čo sa týka nemajetkovej ujmy táto nie je dostatočne špecifikovaná. O osobe zodpovednej za škodu sa dozvedeli priamo pri dopravnej nehode, keď v havárii došlo na rýchlostnej ceste R1. Čo sa týka veci samej nemohlo prísť k porušeniu § 415 teda k prevenčnej povinnosti, keďže tento sa aplikuje len v prípade, že sú neni konkrétne zákonné ustanovenia, podľa
ktorých by sa pri zisťovaní škody postupovalo. V tomto prípade existujú rozhodnutia Ministerstva dopravy Obvodného úradu pre cestnú dopravu, Krajského úradu pre cestnú dopravu, ktoré určili presné dopravné značenie na základe projektovej dokumentácie. Dopravné značenie bolo vybudované podľa projektovej dokumentácie, a teda ani v trestnom konaní nebolo zistené porušenie týchto predpisov, pričom aj v civilnom konaní je súd s týmito správnymi rozhodnutiami viazaný. Nad rámec zákonných opatrení boli aj ďalšie opatrenia ako hliadky, ktoré navrhovatelia nerešpektovali. Čo sa týka nemajetkovej ujmy neboli predložené žiadne doklady odôvodňujúce jej výšku. Staveniskom pravdepodobne bola nie len tá strana kade išli navrhovatelia ale aj druhá strana, kde sa mali nachádzať hliadky. Po vybudovaní dopravného značenia, keď napr. navrhovatelia museli jednoznačne prejsť cez vodiace koľajnice, bola aj zo strany polície vykonaná kontrola, či bolo dopravné označenie osadené správne, o čom sa aj vo vyšetrovacom spise na č.l. 66 nachádza zápis zo stretnutia. Odporca zabezpečoval pre koncesionára Granvia a.s. stavenisko a koncesionár zase pre stavebníka - Ministerstvo dopravy. V prípade, ak by prišlo k nejakému porušeniu, nie je zodpovedný odporca poškodenému ale spoločnosti z ktorou mal uzavretú zmluvu teda Granviou a.s. , ktorá by bola zodpovedná stavebníkovi, teda ministerstvu. Odporca má potom ďalšie zmluvy so subdodávateľmi. Napr. aj dopravné značenie robila subdodávateľská firma. Zmluva medzi SR zast. Ministerstvom dopravy a Granviou a.s. označovaná ako koncesná zmluva je zverejnená na stránke Ministerstva dopravy. Táto zmluva má dva okruhy. Jeden bola samotná výstavba komunikácie a druhá je správa. Internou zmluvou medzi Granviou a.s. a odporcom bola výstavba realizovaná priamo odporcom. Je pravdou, že zmluvou o projektovaní a výstavbe prešli povinnosti aj ohľadne zabezpečenia stavby z Granvie a.s. na odporcu, avšak ide o interný vzťah, z ktorého nevzniká odporcovi povinnosť v zmysle Občianskeho zákonníka, teda § 420 a nasl.. Či je daná zodpovednosť Granvie a.s. sa nevyjadrujem. Má za to, že s poukazom na vyšetrovacie spisy bolo dopravné značenie osadené správne podľa projektovej dokumentácie, pričom mesiac pred nehodou toto bolo preverené aj všetkými príslušnými orgánmi, či už políciou - prezídium PZ, Krajský dopravný inšpektorát Banská Bystrica a Nitra a Národná diaľničná spoločnosť. Strážna služba vstupovala na stavenisko len cez oficiálne vstupy, nie kadiaľ sa na stavenisko dostali navrhovatelia, tadiaľ nešla ani sanitka, keď táto prišla z výjazdu Čermáň v Nitre. Navrhovatelia doteraz nekonkretizovali, ktorá konkrétna značka bola posunutá, prípadne chýbala v zmysle projektovej dokumentácie organizácie dopravy. V danom úseku boli potrebné tri rôzne povolenia od rôznych úradov, vzhľadom na to, že sa tam spájali komunikácie pod správou rôznych subjektov. Predložil len to, čo mu dal samotný odporca a to čo bolo žiadané. Vo vyšetrovacom spise dané podklady už boli založené, pričom polícia aj prokurátor z nich vyhodnotil, že nešlo o priamu zodpovednosť odporcu. Pred miestom, kde vošli navrhovatelia na stavenisko cca 200 metrov bola osadená značka " C 26" zmena smeru jazdy, na základe čoho mali navrhovatelia prejsť do protismeru, keď v tom čase, to ešte protismer nebol, ale mali prejsť tak aby stredové zátarasy nemali po ľavej strane ale po pravej, čo neurobili. Právny zástupca odporcu v záverečnom návrhu uviedol, že sa pridržiava doterajších vyjadrení. Do spisu predložili všetky súdom požadované doklady. Dokumentácia požadovaná navrhovateľom je v spise polície. Má za to, že odporca nie je pasívne legitimovaný, pričom to kto je stavebník, či koncesionár sa mali možnosť navrhovatelia dozvedieť, tieto skutočnosti sú verejne známe, zverejnené na internete. Bolo by nehospodárne, aby súd do tohto konania priberal ďalších účastníkov, pričom keďže odporca nie ej pasívne legitimovaný, nemohlo prísť k pribratiu účastníkov, ale maximálne k zámene. Navrhuje návrh zamietnuť a priznať náhradu trov konania.
Okrem výsluchu účastníkov konania súd doplnil dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to : doplneniami návrhu zo dňa 16.12.2013, 04.03.2014, podnetom na preskúmanie na podnet policajta zo dňa 16.04.2012, uznesením polície o odmietnutí začatia trestného stíhania zo dňa 20.04.2012, uznesením o zamietnutí sťažnosti prokuratúrou zo dňa 30.07.2012, fotodokumentáciou, lekárskymi správami a uznávacími vyhláseniami, faktúrou č. OF/11/060, technickým preukazom vozidla, lekárskymi posudkami o bolestnom, faktúrami a špecifikáciou výšky nákladov nemocnice, príjmovým dokladom nemocnice, poľskými lekárskymi správami v poľskom jazyku, poznámkami práv. zást. odporcu, rozhodnutiami o dopravnom značení, pripojenými vyšetrovacími spismi: ČVS: ORP-411/OVK-NR-2012, ČVS: ORP-2978/VZ-NR-2011 z nich najmä: výsluchmi navrhovateľov, T. W., fotodokumentáciou, rozhodnutiami polície a prokuratúry, náčrtmi, grafickými znázorneniami dopravného značenia, vyjadrením Ministerstva dopravy zo dňa 7.04.2014, rozhodnutiami o predčasnom užívaní objektov zo dňa 11.10.2011, 19.10.2011, 12.10.2011, 13.10.2011, protokolmi o predčasnom užívaní zo dňa 10.11.2011, vyjadrením odporcu zo dňa 27.06.2014, 15.08.2014, projektami organizácie dopravy, zmluvou o projektovaní a výstavbe, návrhom a vyjadrením navrhovateľov zo dňa 10.10.2014, uplatnením nároku zo dňa 09.10.2014, odvolaním zo dňa 04.11.2014, vyjadrením zo dňa 03.12.2014, stanoviskom
navrhovateľov zo dňa 19.01.2015, vyčíslenie trov odporcu zo dňa 10.9.2015 a zistil tento skutkový a právny stav :
Medzi Slovenskou republikou, zast. Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií SR ako verejným obstarávateľom a spoločnosťou Granvia, a.s. ako koncesionárom bola uzatvorená koncesná zmluva na projektovanie, výstavbu, financovanie, prevádzku a údržbu úsekov rýchlostnej cesty R1: Nitra - Tekovské Nemce a Banská Bystrica - Severný obchvat. Medzi Granviou, a.s. a Granviou Constructions, s.r.o. bola uzatvorená zmluva o projektovaní a výstavbe týkajúca sa projektu rýchlostnej cesty R1. Predmetná cesta R1 bola oficiálne otvorená dňa 28.10.2011 o 14,00 hod., keď bola daná do predčasného užívania. V noci zo dňa 26.10.2011 na 27.10.2011 došlo na rýchlostnej komunikácii R1 v čase, keď ešte nebola daná do užívania k nehode, pri ktorej vozidlo Wolksvagen golf EVČ: G. L. XX narazilo do neoznačeného a neosvetleného betónového zátarasu. V tom čase sa v predmetnom vozidle nachádzali traja navrhovatelia, ktorí utrpeli škody na zdraví a navrhovateľ v 3.rade aj škodu na majetku, na základe ktorej si uplatňovali účelne vynaložené náklady na odstránenie škodlivých následkov, náhrady za bolesť, náhrady za lekárske posudky a náhrady nemajetkovej ujmy. Navrhovatelia mali za to, že odporca je pasívne legitimovaný, keď ako stavebník na stavenisku rýchlostnej cesty R1 si mal vykonávať a plniť svoje práva a povinnosti podľa zmluvy o projektovaní a výstavbe na svoje náklady a na svoje vlastné riziko. Stavebník mal vykonať všetky predbežné opatrenia za účelom zabezpečenia každodennej bezpečnosti na úseku staveniska, aj za účelom udržania neoprávnených osôb mimo staveniska a uzavretia tejto oblasti pred verejnosťou. Stavebník mal použiť primerané systémy riadenia dopravy v súlade s právnymi predpismi, aby upozornil verejnosť a prechádzajúce vozidlá na možné riziká a nebezpečenstvá spojené s prácami. Na základe týchto skutočností boli rozhodnutiami Obvodného úradu pre cestnú dopravu a Pozemné komunikácie Nitra, Krajského úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Nitre a Ministerstvo dopravy výstavby a regionálneho rozvoja SR uložené opatrenia za účelom osadenia prenosného dopravného značenia. V týchto konaniach vystupoval ako účastník priamo odporca. Navrhovatelia tvrdili, že odporca nedostatočným spôsobom zabezpečil obchádzku staveniska dopravným značením, nedostatočne zabezpečil stavenisko, na základe čoho sa navrhovatelia domnievajúc, že sú na riadnej rýchlostnej ceste, dostali na stavenisko, pričom existujúce dopravné značenie ich ubezpečilo, že sa nachádzajú na rýchlostnej ceste a následne narazili do neosvetleného a neoznačeného betónového zátarasu. Rovnakým miestom ako navrhovatelia sa na stavenisko dostali aj sanitka, či bezpečnostná služba. Odporca namietal, že je vo veci pasívne legitimovaný, keď nikdy nebol stavebníkom rýchlostnej cesty R1, bol len generálnym zhotoviteľom, pričom nebol v priamom zmluvnom vzťahu so stavebníkom - Slovenskou republikou, ale len so spoločnosťou Granvia, a.s.. Zo strany odporcu nedošlo k porušeniu § 415 O.z.. K tomu, aby nedošlo k vniknutiu vozidiel verejnosti na stavenisko, mali slúžiť dopravné značenia určené príslušnými úradmi. V mieste vniknutia navrhovateľov na stavenisko, teda v križovatke K., boli potrebné tri rôzne povolenia od rôznych úradov, vzhľadom na to, že sa tam spájali komunikácie, pod správou rôznych subjektov. Dopravné značenie bolo následne správne osadené podľa projektovej dokumentácie, pričom pred nehodou toto bolo kontrolované všetkými príslušnými orgánmi a to: Políciou - prezídiom PZ, Krajským dopravným inšpektorátom Banská Bystrica a Nitra a Národnou diaľničnou spoločnosťou. Pred miestom, kde vošli navrhovatelia na stavenisko cca 200 m bola osadená dopravná značka „C26“ zmena smeru jazdy, na základe čoho mali navrhovatelia prejsť do protismeru, čo neurobili. Na ceste sa nachádzali vodiace dosky "Z4" , cez ktoré museli navrhovatelia prejsť. Na stavenisku bola strážna služba, keď navrhovatelia tvrdili, že aj táto vošla rovnakým miestom na stavenisko ako navrhovatelia a tak isto aj sanitka. Odporca uvádzal, že strážna služba vstupovala cez oficiálne vstupy na stavenisko a sanitka vchádzala cez výjazd K.. Navrhovatelia nereagovali na svetelné signalizácie strážnej služby, ktorá sa snažila tromi mobilnými hliadkami navrhovateľov zataviť. Vo veci nehody sa začalo trestné stíhanie vedené pod č. ČVS: ORP - 2978/VZ-NR-2011, ktoré bolo zastavené, z dôvodu, že poškodení nedali súhlas na trestné stíhanie. V rámci tohto spisu na nachádza kompletná dokumentácia križovatky K., kde na strane č.l. 50 na fotkách 16 a 18 vidno dopravnú značku „C26“, na fotkách na stranách č.l. 51 až 53, fotky č. 19, 21, 22, 24, 25, 26 vidno konkrétne miesto kadiaľ vošli navrhovatelia na stavenisko, pričom toto je označené dopravnými značkami a nachádzajú sa tam aj vodiace dosky "Z4". Na č.l. 62 až 65 sú priložené projektové dokumentácie vyznačenia dopravného značenia, ktoré je jasné a prehľadné a z ktorého jasne je možné zistiť, ako malo byť dopravné značenie v mieste, kadiaľ navrhovatelia vošli na stavenisko. Najkonkrétnejšie toto vidno na č.l. 62. Na Okresnom riaditeľstve PZ sa viedlo konanie ČVS: ORP - 411/ OVK-NR-2012. Toto konanie bolo uznesením polície zo dňa 20.04.2012 odmietnuté, z dôvodu, že nie je dôvod na začatie trestného stíhania. Okrem konštatovaných skutočností, bolo v uznesení uvedené, že aj samotný zátaras bol viditeľný minimálne na 200 m a opatrený odrazkou na
horných rohoch. Na základe sťažností poškodeného Okresná prokuratúra Nitra rozhodnutím zo dňa 30.07.2012 zamietla sťažnosť ako nedôvodnú. Tak políciou ako aj prokuratúrou bolo konštatované, že stavenisko rýchlostnej cesty R1 bolo riadne označené dopravnými značkami v súlade s dočasným dopravným značením a spoločnosť Granvia Construction, s.r.o. nie je trestnoprávne zodpovedná za dopravnú nehodu. Do samotného spisu na č.l. 165, 166 boli založené projekty organizácie dopravy križovatky K. z ktorých bola tiež daná situácia zrejmá, na základe čoho súd ďalšie doplnenie dokazovania nepovažoval za nutné, pričom aj zo samotného spisu polície, toto bolo taktiež zjavné. Ministerstvo dopravy zaslalo súdu vyjadrenie, podľa ktorého bol koncesionár zodpovedný za stavenisko a za to, aby nedošlo k vstupu cudzích osôb na stavenisko. Zodpovednosť verejného obstarávateľa nebola daná.
Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.
Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
Podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 420 ods.2 Občianskeho zákonníka škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
Podľa § 424 Občianskeho zákonníka za škodu zodpovedá aj ten, kto ju spôsobil úmyselným konaním proti dobrým mravom.
Podľa § 442 ods.1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Podľa § 443 Občianskeho zákonníka pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.
Podľa § 444 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.
Podľa § 445 Občianskeho zákonníka strata na zárobku, ku ktorej došlo pri škode na zdraví, uhradzuje sa peňažným dôchodkom; pritom sa vychádza z priemerného zárobku poškodeného, ktorý pred poškodením dosahoval.
Podľa § 446 Občianskeho zákonníka náhrada za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti poškodeného sa posúdi a suma tejto náhrady sa určí rovnako ako úrazový príplatok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení.
Podľa § 449 ods.1 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa uhradzujú aj účelné náklady spojené s liečením.
Podľa § 450 Občianskeho zákonníka z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd náhradu škody primerane zníži. Vezme pritom zreteľ najmä na to, ako ku škode došlo, ako aj na osobné a majetkové pomery fyzickej osoby, ktorá ju spôsobila; prihliadne pritom aj na pomery fyzickej osoby, ktorá bola poškodená. Zníženie nemožno vykonať, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne.
Podľa § 7 ods. 1 zák. č. 437/2004 Zz. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia lekársky posudok spracúva posudzujúci lekár a vydáva zdravotnícke zariadenie, ktorého posudzujúci lekár vypracoval lekársky posudok. Ak je posudzujúcim lekárom lekár zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, lekársky posudok posudzuje primár príslušného oddelenia alebo prednosta príslušnej kliniky zdravotníckeho zariadenia alebo jeho zástupca, ak rozsah následkov presahuje 200 bodov.
Podľa § 8 ods. 1 zák. č. 437/2004 Zz. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia lekársky posudok obsahuje a) meno, priezvisko, dátum narodenia, adresu trvalého pobytu alebo prechodného pobytu a povolanie poškodeného, b) dátum vzniku poškodenia na zdraví; ak ide o chorobu z povolania, dátum priznania choroby z povolania, c) miesto, kde vzniklo poškodenie na zdraví, d) čísla položiek, podľa ktorých sa hodnotila bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, e) určenie diagnózy, f) hodnotenie v bodoch a zdôvodnenie, g) celkový počet bodov.
Podľa § 43i ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb., (stavebný zákon) stavenisko je priestor, ktorý je počas uskutočňovania stavby určený na vykonávanie stavebných prác na stavbe, na uskladňovanie stavebných výrobkov a dopravných a iných zariadení potrebných na uskutočňovanie stavby a na umiestnenie zariadenia staveniska; zahŕňa stavebný pozemok, prípadne v určenom rozsahu aj iné pozemky alebo ich časti.
Podľa § 43i ods. 3 písm. a) zákona č. 50/1976 Zb., (stavebný zákon) stavenisko musí byť zabezpečené pred vstupom cudzích osôb na miesta, kde môže dôjsť k ohrozeniu života alebo zdravia, a to prípadne aj úplným ohradením,
Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb., (stavebný zákon) stavbu a jej zmenu môže uskutočňovať len právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená na vykonávanie stavebných prác podľa osobitných predpisov 2) a vedenie uskutočňovania stavby vykonáva stavbyvedúci.
Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb., (stavebný zákon) jednoduché stavby a ich zmeny môže uskutočňovať stavebník sám pre seba svojpomocou, ak vedenie ich uskutočňovania vykonáva stavebný dozor. Na uskutočňovanie jednoduchých stavieb a ich zmien [ § 139b ods. 1 písm. b) a c)], drobných stavieb a ich zmien svojpomocou stačí, ak stavebník zabezpečí odborné vedenie ich uskutočňovania osobou, ktorá má vysokoškolské vzdelanie stavebného smeru alebo architektonického smeru alebo odborné stredoškolské vzdelanie stavebného smeru a najmenej tri roky praxe v odbore (ďalej len "kvalifikovaná osoba"), ak sám nespĺňa uvedené požiadavky.
Podľa § 57 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb., (stavebný zákon) stavebník je povinný uskutočnenie stavieb, stavebných úprav a udržiavacích prác uvedených v § 55 ods. 2 vopred písomne ohlásiť stavebnému úradu. K ohláseniu drobnej stavby pripojí jednoduchý situačný výkres; ak ide o jednoduchú stavbu podľa § 55 ods. 2 písm. a), pripojí podklady s náležitosťami žiadosti o stavebné povolenie a projektovú dokumentáciu. Stavebný úrad môže určiť, že ohlásenú drobnú stavbu, stavebnú úpravu alebo udržiavacie práce možno uskutočniť len na základe stavebného povolenia.
Podľa § 57 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb., (stavebný zákon) stavebník môže uskutočniť stavby, stavebné úpravy a udržiavacie práce ohlásené podľa odseku 1 len na základe písomného oznámenia stavebného
úradu, že proti ich uskutočneniu nemá námietky. K písomnému oznámeniu stavebný úrad pripojí overený jednoduchý situačný výkres a ak ide o jednoduchú stavbu podľa § 55 ods. 2 písm. a), k písomnému oznámeniu pripojí overenú projektovú dokumentáciu. Stavebník môže začať uskutočňovať ohlásenú stavbu, stavebnú úpravu alebo udržiavacie práce do dvoch rokov odo dňa jeho doručenia stavebníkovi, pokiaľ stavebný úrad neurčí inak. Ohlásenú reklamnú stavbu, na ktorej najväčšia informačná plocha je menšia ako 3 m2, môže stavebník začať uskutočňovať len do jedného roka odo dňa doručenia oznámenia stavebného úradu stavebníkovi, pokiaľ stavebný úrad v odôvodnených prípadoch neurčil na začatie stavby dlhšiu lehotu.
Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb., (stavebný zákon) žiadosť o stavebné povolenie spolu s dokladmi a predpísanou dokumentáciou vypracovanou oprávnenou osobou podáva stavebník stavebnému úradu. V žiadosti uvedie účel a spôsob užívania stavby, miesto stavby a predpokladaný čas jej skončenia a pri stavbe na určitú dobu aj dobu užívania stavby.
Podľa § 58 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb., (stavebný zákon) stavebník musí preukázať, že je vlastníkom pozemku alebo že má k pozemku iné právo podľa § 139 ods. 1 tohto zákona, ktoré ho oprávňuje zriadiť na ňom požadovanú stavbu. To neplatí, ak tieto skutočnosti preukázal v územnom konaní a po právoplatnosti územného rozhodnutia nedošlo k zmene.
Podľa § 58 ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb., (stavebný zákon) ak ide o stavebnú úpravu, nadstavbu alebo udržiavacie práce na stavbe, môže byť stavebníkom právnická alebo fyzická osoba, ktorá je nájomcom stavby, ak o tom predloží písomnú dohodu s vlastníkom stavby.
Podľa § 58 ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb., (stavebný zákon) stavebník podzemných stavieb podliehajúcich tomuto zákonu nepreukazuje vlastníctvo alebo iné právo k pozemku alebo stavbám na ňom, ak ide o stavby, ktoré funkčne ani svojou konštrukciou nesúvisia so stavbami na pozemku ani s prevádzkou na ňom a ktoré ani inak nemôžu ovplyvniť využitie pozemku na účel, ktorému je určený.
Podľa § 59 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb., (stavebný zákon) účastníkmi stavebného konania sú: a) stavebník, b) osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté, c) ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu, 1g) d) stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba, e) projektant v časti, ktorá sa týka projektu stavby.
Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov tento zákon upravuje zadávanie zákaziek na dodanie tovaru, zákaziek na uskutočnenie stavebných prác, zákaziek na poskytnutie služieb, súťaž návrhov a správu vo verejnom obstarávaní.
Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov obstarávateľ na účely tohto zákona je a) právnická osoba, na ktorú má verejný obstarávateľ priamy alebo nepriamy rozhodujúci vplyv na základe vlastníckeho práva, finančného podielu alebo pravidiel, ktorými sa spravuje, a vykonáva aspoň jednu z činností uvedených v odsekoch 3 až 9; rozhodujúcim vplyvom sa rozumie, že verejný obstarávateľ priamo alebo nepriamo 1. vlastní väčšinu akcií alebo väčšinový obchodný podiel, 2. ovláda väčšinový podiel na hlasovacích právach alebo 3. vymenúva viac ako polovicu členov správneho orgánu alebo iného výkonného orgánu, alebo kontrolného orgánu, b) právnická osoba vykonávajúca aspoň jednu z činností uvedených v odsekoch 3 až 9 na základe osobitných práv alebo výlučných práv.
Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov koncesionár na účely tohto zákona je fyzická osoba, právnická osoba alebo skupina takýchto osôb, s ktorou verejný obstarávateľ uzavrel koncesnú zmluvu na uskutočnenie stavebných prác (ďalej
len "koncesná zmluva na práce") alebo koncesnú zmluvu na poskytnutie služby podľa tohto zákona. Koncesionárom môže byť aj verejný obstarávateľ.
Podľa § 15ods. 1 zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov koncesia na stavebné práce je zákazka rovnakého typu ako zákazka na uskutočnenie stavebných prác s tým rozdielom, že protiplnením za stavebné práce, ktoré sa majú uskutočniť je buď len právo na využívanie stavby na dohodnutý čas alebo toto právo spojené s peňažným plnením. V koncesnej zmluve verejný obstarávateľ a koncesionár dohodnú rozsah práva na využívanie stavby, ktorého súčasťou môže byť aj poberanie úžitkov z nej, ako aj výšku a podmienky prípadného peňažného plnenia.
Podľa § 15 ods. 2 zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov koncesia na služby je zákazka rovnakého typu ako zákazka na poskytnutie služby s tým rozdielom, že protiplnením za služby, ktoré sa majú poskytnúť je buď len právo využívať poskytované služby na dohodnutý čas alebo toto právo spojené s peňažným plnením. V koncesnej zmluve verejný obstarávateľ a koncesionár dohodnú rozsah využívania poskytovaných služieb, ktorého súčasťou môže byť aj poberanie úžitkov z nich, ako aj výšku a podmienky prípadného peňažného plnenia.
Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov verejný obstarávateľ a obstarávateľ uzavrie zmluvu alebo rámcovú dohodu v lehote viazanosti ponúk. Uzavretá zmluva nesmie byť v rozpore so súťažnými podkladmi a s ponukou predloženou úspešným uchádzačom alebo uchádzačmi.
Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže uzavrieť zmluvu, koncesnú zmluvu alebo rámcovú dohodu s úspešným uchádzačom alebo uchádzačmi najskôr šestnásty deň odo dňa odoslania oznámenia o výsledku vyhodnotenia ponúk podľa § 44, ak nebola doručená žiadosť o nápravu, ak žiadosť o nápravu bola doručená po uplynutí lehoty podľa § 136 ods. 3 alebo ak neboli podané námietky podľa § 138.
Koncesná zmluva
10.1.1 Verejný obstarávateľ odovzdá Stavenisko Koncesionárovi v deň alebo pred Dňom účinnosti zmluvy. Stavenisko bude sprístupnené bez akýchkoľvek tiarch/ vecných bremien a práv tretích osôb, okrem tých práv a tiarch, ktoré boli zverejnené v rámci Existujúcich poskytnutých údajov alebo vyplývajú z Právnych predpisov a nebudú sa na ňom zdržiavať neoprávnené osoby. Porušenie tohto článku 10.1 zo strany Verejného obstarávateľa alebo existencia tiarch alebo práv tretích osôb nezverejnených v rámci Existujúcich poskytnutých údajov bude predstavovať Kompenzačnú udalosť. 10.1.6 Koncesionár sa zaväzuje, že nebude Stavenisko využívať na iné účely, ako je realizácia Projektu v súlade s príslušnými právnymi predpismi a podmienkami tejto Zmluvy. 17.2 Koncesionár počas Doby výstavby alebo počas Hlavnej údržby na vlastné náklady vykoná všetky potrebné opatrenia odsúhlasené Verejným obstarávateľom za účelom zabezpečenia plynulosti dopravy, ktorú obmedzujú alebo spomaľujú Práce, zabezpečenia plynulosti odklonu dopravy alebo použitia obchádzok, vrátane presmerovania premávky na existujúce cesty a dopravné ťahy (pričom, pokiaľ je to potrebné, získa potrebné predchádzajúce povolenia vlastníkov alebo prevádzkovateľov týchto ciest alebo ťahov, ako aj Potrebné povolenia) a použije primerané systémy riadenia dopravy v súlade s Právnymi predpismi, aby upozornil verejnosť a prechádzajúce vozidlá na možné riziká a nebezpečenstvá spojené s Prácami. 17.4 Koncesionár je povinný podniknúť všetky primerané opatrenia na to, aby na Stavenisko nevstupovali neoprávnené osoby. V priebehu realizácie akýchkoľvek činností na Stavenisku alebo na Dodatočných pozemkoch alebo na Osobitných pozemkoch počas Doby výstavby je Koncesionár povinný uzavrieť toto územie pre verejnosť. Koncesionár je povinný podniknúť všetky primerané opatrenia na to, aby pohyb svojich pracovníkov a umiestnenie svojho vybavenia obmedzil na územie Staveniska, Dodatočných pozemkov a/ alebo Osobitných pozemkov, nedovolí svojim pracovníkom neoprávnene vstupovať na priľahlé okolité pozemky a zariadi, aby každý zo Subdodávateľov rovnako vykonal všetky tieto opatrenia na obmedzenie pohybu svojich pracovníkov a umiestnenie vybavenia na Stavenisku. 21.2.1 Pre každý Úsek začína Prevádzkové obdobie právoplatnosťou príslušného Povolenia na predčasné užívanie. Koncesionár sa zaväzuje otvoriť Projektovú cestnú komunikáciu ihneď po právoplatnosti Povolenia na predčasné užívanie.
21.2.2 Koncesionár bude prevádzkovať a udržiavať Projektovú cestnú komunikáciu počas Prevádzkového obdobia v súlade s ustanoveniami tejto Zmluvy a Postupmi spolupráce. 21.2.3 Koncesionár bude v období od dokončenia Vyvolaných úprav do ich odovzdania ich vlastníkovi alebo prevádzkovateľovi vykonávať iba ich Bežnú údržbu a Hlavnú údržbu v takom rozsahu, aby bolo možné užívanie Projektovej cestnej komunikácie. 22.1 Koncesionár zabezpečí, aby Subjekty na strane Koncesionára dodržiavali Právne predpisy upravujúce zásady bezpečnosti pri práci a plnili požiadavky bezpečnosti prevádzky počas výkonu Prác. 33.1. Koncesionár sa zaväzuje nahradiť škodu, ktorá vznikne Verejnému obstarávateľovi alebo Subjektu na strane Verejného obstarávateľa v súvislosti s akoukoľvek stratou alebo nárokom vzneseným voči Verejnému obstarávateľovi alebo Subjektu na strane Verejného obstarávateľa vo vzťahu k plneniu záväzkov Koncesionára podľa tejto Zmluvy alebo iných konaní alebo opomenutí Koncesionára, okrem okolností kedy a v rozsahu v akom nárok vznikol úmyselným alebo nedbanlivostným konaním na strane Verejného obstarávateľa alebo Subjektu na strane Verejného obstarávateľa alebo porušením Zmluvy alebo Právneho predpisu zo strany Verejného obstarávateľa. 33.2 Koncesionár sa zaväzuje nahradiť predovšetkým škodu, stratu, alebo poskytnúť náhradu platieb, ktoré vzniknú Verejnému obstarávateľovi alebo Subjektom na strane Verejného obstarávateľa v dôsledku: 33.2.1 smrti alebo úrazu na strane Subjektu na strane Verejného obstarávateľa alebo tretej strany; 33.2.2 škody na majetku Subjektu na strane Verejného obstarávateľa, Užívateľa alebo tretej strany, v každom prípade vyplývajúcu z nároku vzneseného proti Verejnému obstarávateľovi alebo Subjektu na strane Verejného obstarávateľa v súvislosti s plnením záväzkov Koncesionára v zmysle tejto Zmluvy alebo akýmikoľvek inými úkonmi alebo nekonaním Koncesionára, okrem okolností, kde bol nárok spôsobený úmyselným konaním alebo nedbanlivosťou Verejného obstarávateľa alebo Subjektov na strane Verejného obstarávateľa; alebo
33.2.3 akéhokoľvek záväzku alebo povinnosti Verejného obstarávateľa alebo Subjektu na strane Verejného obstarávateľa uhradiť všetky zákonom stanovené súdne, správne, zmluvné alebo iné sankcie alebo platby v súvislosti s Prácami, Projektovou cestnou komunikáciou alebo poskytovaním alebo neposkytovaním Služieb alebo plnením alebo neplnením iných záväzkov Koncesionára v zmysle tejto Zmluvy.
Zmluva o projektovaní a výstavbe 1.2 " práce" Práce znamenajú Práce (ako je uvedené v Koncesnej zmluve)a prípadne akékoľvek Prípravné práce, Obnovovacie práce, Práce týkajúce sa zodpovednosti za vady a akúkoľvek inú prácu, ktorá vyplýva zo Zmeny,
2.2 Podpísaním tejto Zmluvy a s výnimkou prípadov výslovne vylúčených v článku 2.5 nižšie Stavebník sa zaväzuje, že :
2.2.1 prevezme a splní ako súčasť svojich povinností podľa tejto Zmluvy všetky povinnosti, záväzky a riziká týkajúce sa Prác, ktoré boli uložené Koncesionárovi podľa Koncesnej zmluvy.
2.2.2. bude plniť svoje povinnosti a vykonávať svoje práva podľa tejto Zmluvy takým spôsobom a v takých časoch, aké sú potrebné na to, aby sa umožnilo Koncesionárovi plniť jeho povinnosti týkajúce sa Prác podľa Koncesnej zmluvy
2.2.3 zabezpečí, aby žiadne konanie, nekonanie alebo porušenie zo strany Personálu Stavebníka nezapríčinilo, ani neprispelo k akémukoľvek porušeniu akýchkoľvek povinností Koncesionárom podľa Koncesnej zmluvy alebo akejkoľvek Relevantnej zmluvy ktorej účastníkom je Stavebník
2.8 Ak nie je výslovne v tejto Zmluve stanovené inak, Stavebník bude vykonávať a plniť svoje práva a povinnosti podľa tejto Zmluvy na svoje vlastné náklady a na svoje vlastné riziko.
16.1 Stavebník vykoná (a zabezpečí, že ktorýkoľvek Subdodávateľ a jeho zamestnanci vykonajú) všetky nevyhnutné kroky na vykonanie a ukončenie Prác a plnenie jeho ďalší ch povinností podľa tejto Zmluvy, a to nasledovne:
16.1.1 v súlade s touto Zmluvou, Koncesnou zmluvou o(v aplikovateľnom rozsahu podľa tejto Zmluvy), so Špecifikáciami a Zaužívanou odbornou praxou
16.1.2 bezpečne v súlade s Predpismi o ochrane zdravia a bezpečnosti a všetkými Právnymi predpismi
18.9. Stavebník, v súlade s podmienkami Zmluvy o spolupráce a Koncesnej zmluvy, bude zodpovedať za komunikáciu s Príslušnými inštitúciami a za:
18.9.1 vykonávanie všetkých primeraných predbežných opatrení za účelom zabezpečenia každodennej bezpečnosti na úseku Staveniska, na ktorom Stavebník vykonáva práce
18.9.2 vykonávanie všetkých primeraných predbežných opatrení v súlade so Zaužívanou odbornou praxou za účelom udržania neoprávnených Osôb mimo Staveniska za každých okolností v súlade s Právnymi Predpismi a Predpismi o ochrane zdravia a bezpečnosti, a
18.9.3 v priebehu vykonávania akýchkoľvek činností na Stavenisku, na dodatočných pozemkoch alebo na Osobitných pozemkoch, Stavebník (i) uzavrie tieto oblasti pred verejnosťou, a (ii) vykoná všetky primerané predbežné opatrenia za účelom ohraničenia takých činnosti na Stavenisku, akýchkoľvek Dodatočných pozemkoch a Osobitných pozemkoch, a zaistí jeho personál a Vybavenie, a zabezpečí, že každý Subdodávateľ vykoná všetky primerané predbežné opatrenia, aby jeho personál a Vybavenie boli umiestnené na Stavenisku na akýchkoľvek Dodatočných pozemkoch a na Osobitných pozemkoch, a zakáže ich vstup a umiestnenie na priľahlé pozemky.
18.14 Pred vykaním Povolenia na predčasné užívanie pre Príslušný úsek, Stavebník počas výkonu Prác a na svoje vlastné náklady podnikne všetky potrebné opatrenia odsúhlasené Verejným obstarávateľom a Príslušnou inštitúciou za účelom zabezpečenia plynulosti dopravy, ktorú obmedzujú alebo spomaľujú Práce, zabezpečenia plynulosti odklonu dopravy alebo použitia obchádzok, vrátane presmerovania premávky na existujúce cesty a dopravné ťahy (pričom, pokiaľ je to potrebné, získa potrebné predchádzajúce povolenia vlastníkov alebo prevádzkovateľov týchto ciest alebo ťahov, ako aj Povolenia Stavebníka) a použije primerané systémy riadenia dopravy v súlade s Právnymi predpismi, aby upozornil verejnosť a predchádzajúce vozidlá na možné riziká a nebezpečenstvá spojené s Prácami.
19.8 Stavebník je povinný, a zabezpečí dodržanie nasledovného zo strany Personálu Stavebníka:
19.8.1 dodržiavať Právne predpisy upravujúce bezpečnosť pri práci a zabezpečiť splnenie požiadaviek týkajúcich sa bezpečnosti prevádzky počas Prác
V zmysle citovaných zákonných ustanovení vzhľadom na hore uvedené skutočnosti súd návrh zamietol. Navrhovatelia sa opakovane na pojednávanie nedostavili. Účastník má právo sa k veci vyjadriť, nie je to však nevyhnutne nutné. Ak má súd za to, že je dostačujúce vyjadrenie navrhovateľov v písomne podanom návrhu a jeho doplnení a je možné rozhodnúť aj bez ich výsluchu, keď v danej veci súd žiadne ďalšie otázky, ako tie ku ktorým sa vyjadrili písomne, na navrhovateľov nemal, nepovažoval súd výsluch účastníkov dožiadaním za potrebné, pričom ani odporca na ich výsluchu netrval. Do spisu bola založená dokumentácia miesta, kde vošli navrhovatelia na stavenisko, ako aj dokumentácia vo vyšetrovacom spise bola zrozumiteľná a bolo z nej, ako aj z fotodokumentácie vyšetrovacieho spisu miesto kadiaľ navrhovatelia vošli na stavenisko jasné a zrejmé značenie, ktoré na danom mieste bolo. Súd mohol konštatovať, že predpísané dopravné značenie príslušnými úradmi sa na mieste reálne nachádzalo. Doplnenie dokazovania preto súd nepovažoval za potrebné. Súd mal za to, že návrh nie je premlčaný. Navrhovatelia podali návrh v trojročnej objektívnej lehote na náhradu škody. V tomto prípade nebola premlčacia doba desaťročná, keďže nešlo o úmyselnú škodu. Od nehody do podania návrhu uplynuli dva roky a tri dni. Súd sa však nestotožnil s tvrdením odporcu, že navrhovateľom uplynula dvojročná subjektívna lehota. Nároky navrhovateľov sú z titulu náhrady škody za náklady na odstránenie škodlivých následkov, náhrady za bolesť, náhrady za lekárske posudky a nemajetková ujma s tím spojená. Ide o nároky ktorých výšku sa bezprostredne po nehode navrhovatelia nemohli dozvedieť. Podľa vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-2978/VZ-NR-2011 doba liečenia navrhovateľov predstavovala 4 až 6 týždňov. Hospitalizácia trvala u navrhovateľa v 3 rade do 01.11.2011, nemal možnosť okamžite vedieť výšku škody. Navrhovateľom tak nemohla uplynúť dvojročná premlčacia doba. V podstate aj odporcom uvádzaná skutočnosť, že odporca nie
je pasívne zodpovedný znamená, že navrhovatelia nevedeli kto podľa nich škodu spôsobil a tak po dvoch rokoch a 3 dňoch od nehody nemohla uplynúť subjektívna premlčacia doba. Ku škode došlo v čase keď bola diaľnica R1 v štádiu výstavby, teda išlo o stavenisko Podľa dohody o prevode práv a povinností stavebníka viažucich sa k stavebným povolenia zo dňa 24.03.2009, ktorá je prílohou koncesnej zmluvy z prevodcu : Národná diaľničná spoločnosť a.s. na nadobúdateľa SR v zastúpení MDPaT SR sa nadobúdateľ stal právnym nástupcom prevodcu ako stavebníka. Slovenská republika tak bola stavebníkom diaľnice R1. V prípade škody s poukazom na § 420 ods. 2 O.z. za škodu nezodpovedá subjekt ktorí bol použitý na výstavbu diaľnice, ale objektívne stavebník. Súd nevylučuje, že by bolo možné, aby sa dotknuté subjekty na takejto zodpovednosti zmluvne dohodli. Potom by použitý subjekt bol spoluzodpovedný za škodu. Koncesnou zmluvou sa spoločnosť Granvia a.s. stala subjektom zabezpečujúcim realizáciu projektu výstavby diaľnice R1. podľa znenia koncesnej listiny neprešli na koncesionára žiadne právne povinnosti stavebníka voči tretím osobám z titulu vzniku a náhrady škody. Zmluva riešila, len nárok verejného obstarávateľa voči koncesionárovi v prípade škody. Bližšie boli tieto vzťahy upravené v článkoch 10,17,21,22,33. Koncesionár mal zabezpečiť stavenisko aj voči vstupu tretích osôb na stavenisko, na vlastné náklady vykonať opatrenia ohľadne plynulosti dopravy. Slovenská republika v zastúpení MDVaRR zaslala súdu stanovisko zo dňa 17.04.2014 podľa ktorého však neuviedli žiadne konkrétne znenie koncesnej zmluvy z ktorého by vyplývala priama zodpovednosť koncesionára za vznik škody na stavenisku. Podľa zmluvy o projektovej výstavbe medzi koncesionárom a odporcom mal pre koncesionára výstavbu zabezpečiť odporca. Bol generálnym zhotoviteľom. V zmluve je označený za stavebníka. Toto označenie však nemožno vykladať rovnako ako v prípade verejného obstarávateľa vzhľadom na citované ustanovenia stavebného zákona. Nemôže tak mať ani rovnaké práva či povinnosti. Ak neprešla zo stavebníka zodpovednosť za škodu na koncesionára nemohla prejsť ani následne na zhotoviteľa aj keby to ustanovenia zmluvy o výstavbe naznačovali. Z citovaných znení uvedenej zmluvy, len vyplýva zodpovednosť odporcu voči koncesionárovi za prípadnú škodu ktorú by musel uhradiť. Súd sa stotožnil s tvrdením odporcu, že nie je vo veci pasívne legitimovaný z objektívneho pohľadu zodpovednosti za škodu.
Odporca mal zabezpečiť subdodávateľsky dopravné značenie za účelom obchádzania staveniska dopravnými prostriedkami počas výstavby. Priamo odporca bol ako objednávateľ účastníkom správnych konaní ohľadne rozhodnutí o organizácii dopravy. Konkrétne aj križovatky K.. Navrhovatelia namietali, že si odporca nepočínal tak, aby nedochádzalo ku škodám. Konkrétne ku vstupu navrhovateľov na stavenisko a k následnému nárazu do betónového zátarasu. Vo vyšetrovacích spisoch ČVS: ORP - 2978/VZ-NR-2011 a ČVS: ORP - 411/ OVK-NR-2012 bola spravená fotodokumentácia a náčrt križovatky kde navrhovatelia vošli na stavbu. Tieto sa zhodovali s projektovou dokumentáciou odsúhlasenou a aj reálne skontrolovanej príslušnými správnymi orgánmi. Tak vo vyšetrovacích spisoch ako aj v spise 25C boli tieto doklady čitateľné. Navrhovatelia nedodržali dopravné značenie, prešli cez vodiace dosky „Z4“, na základe čoho porušili dopravné predpisy. Vyšetrovanie z prečinu ublíženia na zdraví bolo odmietnuté nakoľko nebol dôvod pre začatie trestného stíhania. Sťažnosť navrhovateľa v 1. rade zamietla Okresná prokuratúra Nitra. Bolo konštatované, že odporca nie je za nehodu trestnoprávne zodpovedný a z jeho strany nedošlo k žiadnemu pochybeniu. Vo vyšetrovacom spise ČVS: ORP - 411/ OVK-NR-2012 je aj správa spoločnosti Bonul s.r.o., ktorá zabezpečovala stráženie stavby. Dňa 26.11.2011 v nočných hodinách vozidlo VW Golf nezistenej značky jazdilo v smere na Nitru a nereagovalo na znamenie výjazdovej skupiny na zastavenie vozidla. Podľa uvedených zistení a dokazovania súdom odporca nie je priamo zodpovedný za škodu, ktorá navrhovateľom vznikla, nebolo preukázané, že by si počínal tak, že na základe jeho konania by hrozila škoda. Podľa súdu ku škode navrhovateľov došlo na základe nerešpektovania dopravných predpisov navrhovateľom v 3 rade ako šoférom vozidla a následne aj nerešpektovaním strážnej služby navrhovateľmi, teda len z dôvodov na strane navrhovateľov.
O trovách konania odporcu voči navrhovateľom súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému odporcovi priznal právo na náhradu trov konania v sume 1.296 eura voči navrhovateľovi v 1. rade, v sume 907,06 eura voči navrhovateľovi v 2. rade, v sume 1.345,74 eura voči navrhovateľovi v 3 rade. Odporca mal právo si náhradu trov konania uplatniť voči každému z navrhovateľov samostatne pri postupe podľa § 13 ods. 3 vyhl. 655/2004 Z.z. vzhľadom na spojenie náhrady škody a nemajetkovej ujmy u každého z navrhovateľov. Právny zástupca pri výpočte úkonu nároky navrhovateľov spojil čím mu jeden úkon vyšiel v hodnote 357,41 eura a tento následne spolu s režijným paušálom a náhradou cestovných výdavkov a straty času pomerne rozdelil medzi navrhovateľov. Takto mu výška nižšia náhrada ako pri samostatnom výpočte ( napr. u nemajetkovej ujmy by to u každého z navrhovateľov bola 1/3 zo sumy 91,29 eura, teda u troch navrhovateľov by bola 1/3 spolu 91,29 eura, pri spojení týchto nárokov
podľa výpočtu právneho zástupcu bola 1/3 vo výške 70,27 eura). Súd tak priznal odporcovi náhradu trov konania podľa vyčíslenia jeho právneho zástupcu v zmysle vyhlášky o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej pomoci číslo 655/2004 Z.z. Tarifná hodnota náhrady škody bola v sume 11.966,86 eura ( 4.561,45 + 2.593,17 + 4.812,24), z toho výška úkonu 287,14 eura. Tarifná hodnota nemajetkovej ujmy 6.000 eur ( 3 x 2.000), v zmysle § 13 ods. 3 vyhlášky vydelená 3 čo predstavuje sumu 70,27 eura. Spolu jeden úkon 357,41 eura a to za úkony: prevzatie veci, účasť na pojednávaní 04.03.2014, 21.10.2014, 10.09.2015, vyjadrenie z 27.06.2014, 15.08.2014, 03.12.2014. Režijné paušály: šesť po 8,04 eura, jeden v sume 8,39 eura. Náhrada za cestovné výdavky a stratu času za tri cesty Bratislava - Nitra a späť ( účasť na pojednávaniach) spolu cestovné výdavky 154,10 eura a strata času 244,68 eura. Trovy právneho zastúpenia spolu s 20% DPH v sume 3.548,74 eura. Z toho vzájomný percentuálny pomer navrhovateľov na trovách podľa tarifných hodnôt bol v pomere 36,52 % navrhovateľ v 1. rade, 25,56% navrhovateľ v 2. rade, 37,92 % navrhovateľ v 3. rade.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre. V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.), pričom podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.