Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Scud/1/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členiek senátu Mgr. Magdalény Želinskej a JUDr. Evy Slávikovej, v právnej veci žalobcu Z. D., bytom C. D., H. XX/X, B., cestový doklad: D občan K., právne zastúpeného JUDr. Ladislavom Miklušom, AK 040 01 Košice, Stará Baštová č. 2 proti žalovanému Riaditeľstvu hraničnej a cudzineckej polície Prešov, Jarková ul. 31, 080 01 Prešov o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 28. januára 2015 č. PPZ-HCP-PO2-7-003-2014 na základe žaloby jednohlasne takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozhodnutie zo dňa 28. januára 2015 č. PPZ-HCP-PO2-7-003/2014 v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu zo dňa 31. októbra 2014 č. PPZ-HCP-PO7-ZVC-56-014/2014 podľa a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 723,10 EUR na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Ladislava Mikluša do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Oddelenie cudzineckej polície PZ Michalovce rozhodnutím zo dňa 31.10.2014 č. PPZ-HCP-PO7- ZVC-56-014/2014 administratívne vyhostil z územia Slovenskej republiky na územie K. republiky podľa § 77 ods. 1 Zákona o pobyte cudzincov. H. D., bytom v X. XX, okr. I., štátna príslušnosť K. republiky a B.. Podľa § 87 ods. 1 písm. a) Zákona o pobyte cudzincov policajný útvar uložil H. D. zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky na dobu 5 rokov. Zároveň podľa § 87 ods. 8 Zákona o pobyte cudzincov určil účastníkovi konania lehotu na vycestovanie z územia Slovenskej republiky 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žalovaný rozhodnutím zo dňa 28. januára 2015 č. PPZ-HCP-PO2-7.003-2014 rozhodol o odvolaní proti uvedenému rozhodnutiu tak, že rozhodnutie správneho orgánu č. PPZ-HCP-PO7-ZVC-56-014/2014 zo dňa 31.1.2014 podľa ust. § 59 ods. 2 Správneho poriadku potvrdil a odvolanie proti tomuto rozhodnutiu zamietol.

Žalobca sa žalobou zo dňa 27.03.2015 domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 28.01.2015 č. PPZ-HCP-PO2-7.003-2014 a vrátenia veci žalovanému na nové konanie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že žiadosťou zo dňa 23.05.2014 požiadal Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Michalovce o registráciu práva občana Únie z dôvodu chyby v žiadosti. Dňa 16.06.2014 si podal novú žiadosť o vydanie dokladu. Dňa 22.07.2014 bola na OCP PZ Michalovce doručená utajovaná informácia so stupňom utajenia „Dôverné“ od SIS pod č. 65/l52-D-51-108/2014- S zo dňa 03.07.2014 vo vzťahu k nemu a správny orgán túto informáciu považoval za podklad pre

vydanie rozhodnutia o jeho administratívnom vyhostení, lebo podľa uvedenej informácie pri svojom pobyte ohrozuje bezpečnosť Slovenskej republiky. Správny orgán jemu ani jeho právnemu zástupcovi žiadnym spôsobom nevysvetlil a neumožnil oboznámiť sa s touto utajovanou skutočnosťou.

Zdôraznil, že správny orgán rozhodol o jeho administratívnom vyhostení z územia Slovenskej republiky napriek tomu, že v predchádzajúcej dobe vystupoval pred orgánmi OPP Michalovce ako štátny príslušník tretej krajiny - B. a žiadal o opätovné udelenie prechodného pobytu, ktorý mu bol ak povolený, Po doručení utajovanej informácie od SIS mu bol zrušený prechodný pobyt z dôvodu, že pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu, verejný poriadok alebo verejné zdravie. V tejto veci toho času rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Ďalej poukázal na to, že správne orgány pri rozhodovaní o administratívnom vyhostení a zákaze vstupu na dobu 5 rokov nezohľadnili, že po zrušení jeho prechodného pobytu na území Slovenskej republiky získal štátne občianstvo K. republiky a po jeho získaní sa dostavil na OCP PZ Michalovce a požiadal o registráciu občana EÚ aj napriek tomu, že vedel, že OCP PZ Michalovce disponuje utajovanou informáciou od SIS, na základe ktorej mu zrušil predchádzajúci prechodný pobyt. Správny orgán nedostatočne vyhodnotil skutočnosť, že je občanom EU a žiadosť na povolenie na pobyt si tento podal len z dôsledku nízkeho právneho vedomia, nepoznajúc legislatívu Slovenskej republiky. Zároveň ho neupozornil na skutočnosť, že pokiaľ sa nechce zdržiavať dlhšie na území Slovenskej republiky viac ako 3 mesiace, vôbec si nemusí podávať takúto žiadosť. Uložil mu najprísnejšiu sankciu, a to lehotu zákazu vstupu na územie Slovenskej republiky po dobu 5 rokov

Považuje za nedostatočné odôvodnenie prvostupňového správneho orgánu, že dôvodom rozhodnutia o administratívnom vyhostení je dôvodné podozrenie, že účastník konania by v prípade udelenia povolenia na trvalý pobyt ohrozil bezpečnosť štátu na území Slovenskej republiky. Zároveň poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR, spis. zn. zo dňa 30.10.2014, ktorým obdobné konanie najvyšší súd prerušil z dôvodu, že na Ústavný súd Slovenskej republiky bol podaný návrh na začatie konania o nesúlade ustanovení Zákona o pobyte cudzincov s .

Namietal, že žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí opätovne citoval argumentáciu prvostupňového správneho orgánu OCP PZ Michalovce a neprihliadol na skutočnosť, že má na území SR svoje majetkové práva - riadne podniká, je platcom daní na území SR a samotným rozhodnutím o zákaze vstupu mu znemožnené riadne vykonávať a riadiť tieto majetkové práva.

Poukázal na to, že správny orgán nedostatočne preskúmal jeho žiadosť o registráciu práva občana únie a „Povolenia na pobyt“, ktorú podal dňa 23.05.2014 a z dôvodu chýb v uvedenej žiadosti podal novú žiadosť dňa 16.06.2014. Jeho žiadosť o registráciu občana EÚ a žiadosť o vyhotovenie dokladu „Povolenie na pobyt“ bola riadne zaevidovaná príslušným orgánom

Ďalej poukázal na to, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného je vydané v rozpore s , pretože každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života. Právo na súkromie a rodinný život garantuje tiež Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd ( Dohovoru).

Zdôraznil, že preskúmavané rozhodnutie nemá náležitosti podľa ust. § 46 a § 47 Správneho poriadku. Považuje ho za nedostatočne odôvodnené. Správne orgány nepostupovali v súlade so Zákonom o správnom konaní pri svojom rozhodovaní vo veci, udelenia na pobyt nevychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, ale len formálne konštatujú, že disponujú informáciou zo strany SIS. Rozhodnutie žalovaného považujem za nezákonné, pretože bol ukrátený na svojich subjektívnych právach, vychádzajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov, a to tak postupom Oddelenia cudzineckej polície PZ Michalovce, ako aj žalovaného.

Žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

V písomnom vyjadrení uviedol, že pred vydaním napadnutého rozhodnutia hodnotil dôkazy podľa správnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti v súlade s ust. Správneho poriadku. Ako podklad pre vydanie rozhodnutia použil informáciu, ktorá požíva ochranu podľa o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane utajovaných skutočností“), a ktorá zakladá dôvodné podozrenie, že žalobca ohrozuje bezpečnosť štátu. Spracovateľom tejto utajovanej písomnosti je Slovenská informačná služba a písomnosť bola doručená žalovanému dňa 22.07.2014 pod číslom 65/152-D-51-108/2014-S. Utajovaná písomnosť bola vrátená spracovateľovi a to Slovenskej informačnej službe. Nakoľko je uvedená informácia uložená v zmysle Vyhlášky Národného bezpečnostného úradu č. 453/2007 o administratívnej bezpečnosti, ktorá je vykonávacím predpisom zákona o ochrane utajovaných skutočností, preto sa nenachádza v spisovom materiáli účastníka konania. V spisovom materiáli sa nachádza úradný záznam pod č.: PPZ-HCP-PO7-282/2014 zo dňa 30.07.2014, ktorý poukazuje na uvedenú informáciu. Predmetná informácia tvorí podklad napadnutého rozhodnutia a podľa názoru žalovaného je postačujúcim dôvodom na jeho vydanie. Žalovaný bral na zreteľ aj Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. , kde vo svojom právnom názore tento súd uvádza, že informácie a dôkazy získané úradným preverovaním cudzinca sú zaradené v zmysle ustanovenia nariadenia vlády Slovenskej republiky č. do kategórie utajovaných skutočností a nie je ich možné uviesť do odôvodnenia. Teda rozhodnutie o administratívnom vyhostení žalobcu na územie K. republiky a zákazu vstupu na územie Slovenskej republiky na päť rokov v zmysle ustanovenia Zákona o pobyte cudzincov z dôvodov uvedených v ustanovení Zákona o pobyte cudzincov je v súlade s vyššie uvedeným uznesením. Pri vydaní napadnutého rozhodnutia rešpektoval nielen Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd ale aj ako aj platné zákony a nezistil skutočnosti, ktoré by preukazovali, že dôsledky administratívneho vyhostenia by boli neprimerané, najmä s ohľadom na súkromný a rodinný život žalobcu. So skutočnosťami uvedenými v žalobe sa žalovaný vysporiadal už v odvolacom konaní žalobca v žalobe neuviedol žiadne nové skutočnosti. Na základe jednoznačne preukázaných skutočnosti žalovaný vydal dňa 28.01.2015 rozhodnutie pod č. PPZ-HCP-PO2-7-003/2014 zo v zmysle zákona a navrhuje súdu, aby žalobu žalobcu zamietol.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť ich práva právom chránené záujmy alebo povinnosti priamo dotknuté ( ).

Z uvedeného teda vyplýva, že súdy preskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy, pričom ide o rozhodnutia rôzneho druhu a obsahu.

Krajský súd podľa a nasl. ust. (ďalej len „“) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej i konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe ( ), vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom administratívnych spisov a ostatným spisovým materiálom a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná

Správnym konaním sa nazýva postup správnych orgánov, účastníkov konania a ďalších osôb pri vydávaní rozhodnutí, ktorý upravuje právny predpis. Zmyslom všetkých právnych predpisov je zabezpečiť realizáciu hmotných noriem vo forme rozhodnutí o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb za takého postupu, aby vo veci bol zistený skutkový stav čo najúplnejšie prostriedkami, ktoré objasňujú okolnosti rozhodné pre posúdenie veci, a aby účastníkovi, o ktorého vec, práva a povinnosti ide, bola poskytnutá možnosť predkladať dôkazy, návrhy a obhajovať svoje práva.

Pri preskúmavaní rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi.

Krajský súd v intenciách ust. , (druhej hlavy piatej časti ) musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje svoju právomoc ustanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je tak správny orgán oprávnený, ale súčasne aj povinný vykonávať úkony a konanie musí ukončiť vydaním rozhodnutia vo veci, ktoré má predpísané náležitosti.

Z administratívneho spisu bolo zistené, že Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Michalovce dňa 03.09.2014 začalo správne konanie vo veci administratívneho vyhostenia žalobcu. Dňa 03.092014 podal žalobca vyjadrenie do zápisnice na Oddelenie cudzineckej polície PZ v Michalovciach, kde uviedol,

že žiada ustanoviť tlmočníka a žiada účasť svojho právneho zástupcu. Zároveň uviedol, že zo strany SIS, ani zo strany OCP PZ Michalovce mu neboli poskytnuté žiadne informácie, ktoré by svedčili o jeho činnosti, ktorou by ohrozoval bezpečnosť štátu. Tieto informácie neboli poskytnuté ani Krajskému súdu v Prešove pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Prešov, a preto mu nie je známe, na základe čoho správny orgán dospel k záveru, že je nutné voči nemu začať konanie vo veci jeho administratívneho vyhostenia. Prechodný pobyt mu bol udelený niekedy v roku 2006 a žiadosť si podal z podnikateľských dôvodov, nakoľko je jediným konateľom spoločnosti FM +BH, s.r.o. Košice. Rozhodnutie o zrušení jeho pobytu do dnešného dňa nie je právoplatné, lebo Krajský súd v Prešove svojím rozsudkom spis. zn. zrušil rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície PZ Michalovce zo dňa 15.02.2013 a Rozhodnutia hraničnej a cudzineckej polície Prešov zo dňa 06.05.2013 a v súčasnosti je vec na Najvyššom súde SR pod spis. zn. . Žiadosť o povolenie pobytu ako občan únie si podal dňa 23.05.2014. Na území SR má príbuzných po matkinej strane, v B. má vlastnú pekáreň, ktorá je zisková. Na území SR chce znovu pracovať v spoločnosti FM+BH, s.r.o. Košice, čo bez pobytu nemôže. V prípade vycestovania z územia SR mu v jeho domovskej krajine nehrozí žiaden trest, pretože sa v jeho domovskej krajine nedopustil žiadneho konania, za ktorý by mu mohol byť uložený trest. Vzhľadom k vnútornému konfliktu na území B. sa párkrát zúčastnil mierových vystúpení. Na území SR sa nedopustil žiadneho konania v rozpore so zákonom a nikdy nekonal proti bezpečnosti a celistvosti štátu SR. Nie je mu známe nič o tom, aby niekedy svojím konaním ohrozil bezpečnosť štátu. Dňa 31.10.2014 bola spísaná zápisnica o podaní vyjadrenia za prítomnosti právneho zástupcu žalobcu JUDr. Ladislava Mikluša, kde podal vyjadrenie pred vydaním rozhodnutia vo veci administratívneho vyhostenia občana EÚ z územia SR. V tejto zápisnici sa nachádza vyjadrenie správneho orgánu o tom, že dňa 03.09.2014 bolo začaté konanie vo veci administratívneho vyhostenia občana EÚ z územia SR - účastníka konania z dôvodu, že dňa 22.07.2014 Oddelenie cudzineckej polície PZ Michalovce obdŕžalo od Slovenskej informačnej služby utajovanú informáciu so stupňom utajenia „Dôverné“ pod č. 65/152-D-51-108/2014-S zo dňa 03.07.2014 vo vzťahu k účastníkovi konania. Táto informácia sa nenachádza v spisovom materiáli, avšak správny orgán berie túto informáciu do úvahy ako jeden z podkladov pre vydanie rozhodnutia. Existenciu tejto informácie v spisovom materiáli potvrdzuje Úradný záznam pod č. PPZ-HCP-PO7-282/2014, ktorý tvorí prílohu tejto zápisnice. Správny orgán poučuje splnomocneného zástupcu účastníka konania o tom, že podkladom pre vydanie rozhodnutia je utajovaná skutočnosť, ktorá požíva ochranu podľa o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov a v danom prípade správny orgán vydá rozhodnutie, kde v odôvodnení uvedie iba skutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem SR vychádzajúc z ust. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých predpisov. Ďalej poučil splnomocneného zástupcu, že pôvodcom utajovanej skutočnosti je SIS, ktorá zodpovedá za predmetnú informáciu poskytnutú správnemu orgánu a za jej prípadné odtajnenie. Ďalej ho poučil o možnosti oboznámiť sa s utajovanou skutočnosťou za splnenia podmienok podľa a zákona o OUS, v prípade, že je držiteľom osvedčenia pre utajované skutočnosti príslušného stupňa utajenia. Splnomocnený zástupca do zápisnice uviedol, že Oddelenie cudzineckej polície Michalovce žalobcovi dňa 16.06.2014 vydalo právo na trvalý pobyt na území SR a domnieva sa, že osoba D. H. bola pri vydaní pobytového preukazu občana EÚ lustrovaná v príslušných registroch a z dôvodu pozitívnej správy od orgánov SIS mu v čase jeho žiadosti o povolenie na prechodný pobyt tento prechodný pobyt orgánmi cudzineckej polície nebol povolený. Odelenie cudzineckej polície nemalo právo si opätovne vyžadovať informáciu o splnení, resp. nesplnení bezpečnostného hľadiska zo SIS. V tomto prípade ide o občana K. republiky - občana EÚ, ktorý na území SR podľa jeho vyjadrenia a výpisu z Obchodného registra legálne podniká na území SR, a danom prípade ide o nezákonné administratívne vyhostenie zo SR.

Oddelenie cudzineckej polície PZ Michalovce vydalo dňa 31.10.2014 pod č. PPZ-HCP-PO7- ZVC-56-014/2014 rozhodnutie, ktorým účastníka konania H. D. administratívne vyhosťuje z územia Slovenskej republiky na územie K. republiky podľa § 77 ods. 1 Zákona o pobyte cudzincov a zároveň podľa § 87 ods. 1 písm. a) Zákona o pobyte cudzincov mu uložilo zákaz vstupu na územie SR na dobu 5 rokov. Ďalej mu podľa § 87 ods. 8 Zákona o pobyte cudzincov určilo lehotu na vycestovanie z územia SR 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Prvostupňový správny orgán rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 22.07.2014 bola na OCP PZ Michalovce doručená utajovaná informácia so stupňom utajenia „Dôverné“ od SIS pod č. 65/152-D-51-108/2014- S zo dňa 03.07.2014 so zreteľom na účastníka konania. Správny orgán uvedenú informáciu zobral do úvahy ako jeden z podkladov pre vydanie tohto rozhodnutia o administratívnom vyhostení účastníka konania, lebo podľa uvedenej informácie účastník konania pri svojom pobyte ohrozuje bezpečnosť

SR, ako to vyplýva z informácie SIS. Vzhľadom na to, že sa jedná o utajovanú skutočnosť, správny orgán nemôže bližšie špecifikovať obsah tejto informácie, lebo by postupoval v rozpore so o ochrane utajovaných skutočností. Bezpečnostný záujem SR je záujem Slovenskej republiky na zaručení jej bezpečnosti, teda na vytvorení stavu, kedy konania tretích subjektov, ktoré priamo ohrozujú alebo môžu ohrozovať bezpečnosť štátu budú odhaľované a následne eliminované. Účastníkovi konania bola daná možnosť oboznámiť sa s podkladmi správneho orgánu pre vydanie rozhodnutia o administratívnom vyhostení a vyjadriť sa k postupu policajného útvaru pred vydaním rozhodnutia o administratívnom vyhostení, a vyjadriť sa k postupu policajného útvaru pred vydaním rozhodnutia o administratívnom vyhostení Správny orgán sa v rámci svojich opatrení rozhodol o administratívnom vyhostení účastníka konania z územia SR, pričom predtým vystupoval pred orgánmi cudzineckej polície ako štátny príslušník tretej krajiny - B. a žiadal o udelenie prechodného pobytu na základe statusu I.ijúceho v zahraničí, pričom po schválení a udelení prechodného pobytu bola tunajšiemu OCP PZ Michalovce doručená utajovaná informácia od Slovenskej informačnej služby so zreteľom na osobu účastníka konania, na základe ktorej bol prechodný pobyt účastníka konania zrušený z dôvodu, že účastník konania pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu, verejný poriadok alebo verejné zdravie. V uvedenej veci tohto času rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky. Pri určení lehoty zákazu vstupu na dobu 5 rokov zohľadnil, že účastník konania sa po zrušení jeho prechodného pobytu, ktorý mal udelený ako štátny príslušník tretej krajiny s priznaným postavením I. žijúceho v zahraničí snažil legalizovať svoj pobyt na území SR, resp. Schengenského priestoru tým spôsobom, že požiadal o udelenie štátneho občianstva K. republiky a následne sa dostavil na tunajšie OCP PZ Michalovce k registrácii občana únie aj napriek tomu, že vedel, že správny orgán disponuje utajovanou informáciou od Slovenskej informačnej služby na jeho osobu, na základe ktorej mu zrušil predchádzajúci prechodný pobyt. Lehotu 30 dní na vycestovanie mu stanovil v súlade s ust. 87 ods. 8 Zákona o pobyte cudzincov, pričom zohľadnil, že účastník konania má rodinný život sústredený na B., na území SR je spoločníkom vo firme FM+BH s.r.o., v ktorej však už nie je konateľom, len spoločníkom, teda nemusí území SR ukončiť činnosť svojej firmy, nakoľko túto môže zastupovať konateľ jeho spoločnosti. Pri vydaní rozhodnutia postupoval v súlade s Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podľa ktorého má každý právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie, keď v rámci skúmania súkromného a rodinného života účastníka konania zistil, že jeho rodinný a súkromný život je situovaný na území B..

Proti tomuto rozhodnutiu bolo podané odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 28.01.2015 č. PPZ-HCP-PO2-7-003/2014 tak, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil a odvolanie zamietol.

Výrok rozhodnutia odôvodnil tým, že policajný útvar policajný útvar pri rozhodovaní o administratívnom vyhostení občana Únie posudzuje každý prípad individuálne.

Žalobca naplnil dôvody administratívneho vyhostenia podľa ust. § 87 ods. 1 písm. b) Zákona o pobyte cudzincov z dôvodu, že ohrozuje bezpečnosť štátu. Správny orgán disponuje utajovanou informáciou so stupňom utajenia „Dôverné“ od SIS pod č. 65/152-D-51-108/2014-S zo dňa 03.07. 2014, ktorá tvorí podklad napadnutého rozhodnutia. Správny orgán postupoval správne, keď spísal úradný záznam o tom, že mu bola doručená utajovaná písomnosť, kedy a od akej inštitúcie mu bola zaslaná, pod akým stupňom utajenia a na akom mieste je uložená. Žalobca v predchádzajúcej dobe vystupoval pred správnym orgánom ako štátny príslušník tretej krajiny - B. a žiadal o udelenie prechodného pobytu na základe statusu I.ijúceho v zahraničí, pričom po schválení a udelení prechodného pobytu bola správnemu orgánu doručená utajovaná informácia od SIS. Na základe tejto informácie bol prechodný pobyt účastníka konania zrušený z dôvodu, že tento pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu, verejný poriadok alebo verejné zdravie. V uvedenej veci tohto času rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky. Správny orgán postupoval správne, keď podľa ust. § 87 ods. 1 písm. a) Zákona o pobyte cudzincov uložil účastníkovi konania lehotu zákazu vstupu na dobu 5 rokov, pričom zohľadnil, že účastník konania sa po zrušení jeho prechodného pobytu, ktorý mu mal byť udelený ako štátnemu príslušníkovi tretej krajiny s priznaným postavením I.ijúceho v zahraničí snažil legalizovať svoj pobyt na území Slovenskej republiky, resp. Schengenského priestoru. Svoj pobyt sa snažil legalizovať tým spôsobom, že požiadal o udelenie štátneho občianstva K. republiky a následne sa dostavil k správnemu orgánu k registrácii občana Únie aj napriek tomu, že vedel, že správny orgán disponuje utajovanou informáciou od Slovenskej informačnej služby na jeho osobu, na základe ktorej mu zrušil predchádzajúci prechodný pobyt. 30-dňovú lehotu na vycestovanie mu určil v súlade s ust. § 87 ods. 8 Zákona o pobyte cudzincov. Nezistil počas konania

prekážky administratívneho vyhostenia na územie K. republiky podľa ust. § 81 ods. 1, 2 Zákona o pobyte cudzincov. Postupoval v súlade s čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a skúmal súkromný a rodinný život žalobcu a zistil, že jeho rodinný a súkromný život je situovaný na území B.. Ochrana právneho poriadku SR, ktorý účastník konania svojim protiprávnym konaním porušil je záujmom verejným, ktorý je nadradený súkromnému záujmu účastníka konania. Prvostupňový správny orgán pri vydaní napadnutého rozhodnutia rešpektoval nielen Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd, ale aj , ako aj platné zákony a nezistil skutočnosti, ktoré by preukazovali, že dôsledky administratívneho vyhostenia by boli neprimerané, najmä s ohľadom na súkromný a rodinný život účastníka konania.

Podľa ust. § 87 ods.1 písm. b) Zákona o pobyte cudzincov policajný útvar môže administratívne vyhostiť občana Únie, ktorý má právo na pobyt podľa § 64 alebo § 65, alebo rodinného príslušníka občana Únie, ktorý má právo na pobyt podľa § 69 alebo § 70, a môže určiť zákaz vstupu do piatich rokov, ak ohrozuje verejný poriadok.

Podľa ust. § 81 ods.1, 2 Zákona o pobyte cudzincov cudzinca nemožno administratívne vyhostiť do štátu, v ktorom by bol ohrozený jeho život z dôvodov jeho rasy, národnosti, náboženstva, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo pre politické presvedčenie alebo v ktorom by mu hrozilo mučenie, kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie, alebo trest. Rovnako nemožno cudzinca administratívne vyhostiť do štátu, v ktorom mu bol uložený trest smrti alebo je predpoklad, že v prebiehajúcom trestnom konaní mu taký trest môže byť uložený. Cudzinca nemožno administratívne vyhostiť do štátu, v ktorom by bola ohrozená jeho sloboda z dôvodov jeho rasy, národnosti, náboženstva, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo pre politické presvedčenie; to neplatí, ak cudzinec svojím konaním ohrozuje bezpečnosť štátu alebo ak bol odsúdený za zločin a predstavuje nebezpečenstvo pre Slovenskú republiku.

Podstatnou otázkou, ktorú bolo potrebné vyriešiť bola otázka, či mohli správne orgány rozhodovať o administratívnom vyhostení, ak mali vedomosti o tom, že Najvyšší súd SR v súčasnosti rozhoduje vo veci zrušenia prechodného pobytu žalobcu na území SR, ktorý mu bol zrušený práve z dôvodu, že pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu, verejný poriadok alebo verejné zdravie.

Podľa § 29 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán správny orgán konanie preruší, ak sa začalo konanie o predbežnej otázke, alebo ak bol účastník konania vyzvaný, aby v určenej lehote odstránil nedostatky podania, alebo ak účastník konania nemá zákonného zástupcu alebo ustanoveného opatrovníka, hoci ho má mať, alebo ak tak ustanovuje osobitný zákon.

Preskúmaním veci súd dospel k záveru, že aj keď žalobcovi bol zrušený prechodný pobyt ako štátnemu príslušníkovi tretej krajiny - B., pred rozhodnutím o odvolaní proti rozsudku Krajského súdu v Prešove, spis. zn. Najvyšším súdom SR, vydal rozhodnutie o administratívnom vyhostení napriek tomu, že o odvolaní voči tomuto rozsudku nebolo doteraz právoplatne rozhodnuté.

Súd je toho názoru, že povinnosťou správneho orgánu bolo vyčkať na rozhodnutie Najvyššieho súdu vo veci zrušenie prechodného pobytu žalobcovi vo veci KS Prečov sp.zn. a konanie vo veci administratívneho vyhostenia prerušiť do rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, kde je riešená aj otázka, ktorá je aj dôvodom pre administratívne vyhostenie žalobcu z územia SR.

Čo sa týka ostatných žalobných námietok v súvislosti s tým, že preskúmavané rozhodnutie neobsahuje obsahové a formálne náležitosti rozhodnutia podľa ust. § 46 a 47 Správneho poriadku, túto žalobnú námietku považuje súd za nedôvodnú. Podľa názoru súdu rozhodnutie žalovaného obsahuje všetky náležitosti ustanovené v § 46 a 47 Správneho poriadku. Je riadne odôvodnené, zrozumiteľné a preskúmateľné.

Vzhľadom na uvedené súd zrušil rozhodnutie žalovaného podľa a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, lebo neprerušenie konania o administratívnom vyhostení žalobcu z územia Slovenskej republiky do rozhodnutia Najvyššieho súdu SR o odvolaní proti rozsudku KS Prešov sp.zn. vo veci zrušenia prechodného pobytu žalobcovi je takou vadou konania, ktorá má vplyv na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia.

V ďalšom konaní bude povinnosťou správneho orgánu prerušiť konanie o administratívnom vyhostení do rozhodnutia Najvyššieho súdu SR o odvolaní proti rozsudku KS Prešov sp.zn. vo veci zrušenia trvalého pobytu žalobcu na území SR.

Pri opätovnom rozhodovaní o administratívnom vyhostení žalobcu z územia Slovenskej republiky bude povinnosťou správneho orgánu vyporiadať sa aj so žalobnými námietkami v tomto konaní.

O trovách konania súd rozhodol podľa a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania, ktoré mu vznikli zaplatením súdneho poplatku vo výške 66, EUR a s trovami právneho zastúpenia podľa vyhl. , a to za jeden úkon právnej pomoci, t.j. za prevzatie veci vrátane prvej porady s klientom vo výške 134 EUR, za tri právne úkony, a to za poradu s klientom, napísanie a podanie žaloby na Krajský súd v Prešov a účasť na pojednávaní na Krajskom súde v Prešove dňa 10.09.2015 po 139,83 EUR, 1 x režijný paušál 8,04 EUR + 3 x režijný paušál po 8,39 EUR a za cestovné J.-N. a späť vo výške 69,90 EUR, spolu trovy právneho zastúpenia vo výške 656,60 EUR.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doru- čenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.