Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/38/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Otílie Belavej a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej, v právnej veci žalobcu: Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, so sídlom Štúrova 2, Bratislava, IČO: 00 166 481, proti žalovanému: Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, so sídlom Trnavská 166/52, Bratislava, IČO: 00 607 223, za účasti ďalších účastníkov: v 1. rade SLOVUNIT ŠKOLIACE STREDISKO, s.r.o., so sídlom Račianska 96, Bratislava, IČO: 47 818 638, v 2. rade Spoločenstvo vlastníkov bytov SVOJEŤ-84 b.j., so sídlom Karadžičova 6, 821 08 Bratislava, IČO: 30 851 599, zastúpené advokátom JUDr. Jurajom Hladkým, so sídlom Zadunajská cesta 3, 851 01 Bratislava, IČO: 42 268 141, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. zo dňa 28.09.2015, jednohlasne, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

Krajský súd v Bratislave žalovanému a ďalšiemu účastníkovi v 1. rade právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Krajský súd v Bratislave p r i z n á v a ďalšiemu účastníkovi v 2. rade voči žalobcovi právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

odôvodnenie:

I. Rozhodnutie správneho orgánu.

1. Regionálny úrad verejného zdravotníctva Bratislava hlavné mesto (ďalej len „RÚVZ“) ako vecne a miestne príslušný orgán podľa v spojení s prílohou č. 1 bod 1 a podľa o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia v znení neskorších predpisov, o návrhu účastníka konania SLOVUNIT ŠKOLIACE STREDISKO, s.r.o., IČO: 47 818 638, vydal rozhodnutie č. zo dňa 15.07.2015, ktorým podľa , návrhu účastníka konania vyhovel a s uvedením priestorov fitnescentra „MAXIMUS FITNESS&GYM“ na Karadžičovej ul. č. 6 v Bratislave, do prevádzky súhlasil. Zároveň podľa schválil prevádzkový poriadok pre poskytované služby v predmetnom zariadení.

2. Proti predmetnému rozhodnutiu podali odvolanie Spoločenstvo vlastníkov bytov SVOJEŤ-84 b.j., Karadžičova 6, Bratislava a L. C.Š., o ktorých ako príslušný odvolací orgán Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, rozhodnutím č. zo dňa 28.09.2015, odvolanie zamietol a rozhodnutie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Bratislava hlavné mesto č. zo dňa 15.07.2015, potvrdil.

3. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky pod č. VI/1Gd748/15/1000-21 zo dňa 30.05.2016 podľa o prokuratúre v znení neskorších predpisov, podala protest prokurátora, o ktorom rozhodlo Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky pod č. -2016 zo dňa 20.10.2016 tak, že protestu prokurátora nevyhovelo.

II. Žaloba.

4. Dňa 18.11.2016 podal žalobca na Krajský súd v Bratislave žalobu, ktorou navrhuje preskúmanie napadnutých rozhodnutí s tým, aby správny súd rozhodnutia správnych orgánov prvého aj druhého stupňa zrušil a vec vrátil RÚVZ na ďalšie konanie z dôvodu, že rozhodnutia vychádzajú z nedostatočne zisteného skutkového stavu, sú nesprávne právne posúdené a preto sú nezákonné.

5. Žalobca uviedol, že podkladom pre rozhodnutie RÚVZ okrem žiadosti, bol výpis z obchodného registra, nájomná zmluva k predmetnému nebytovému priestoru, návrh prevádzkového poriadku, protokoly o výsledkoch merania hluku a záznam z hygienickej previerky. Keďže prevádzka fitnescentra sa nachádza v bytovom dome, RÚVZ požiadal o vyjadrenie dotknutých účastníkov Spoločenstvo vlastníkov bytov SVOJEŤ - 84 b.j., Karadžičova 6, Bratislava a L. C., bytom tam tiež. Vyjadrenie dotknutých účastníkov spočívalo v námietkach súvisiacich s nadmerným hlukom a vibráciami spôsobenými prevádzkou fitnescentra, ktoré RÚVZ neakceptoval a vydal prvostupňové rozhodnutie. Správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že vplyv prevádzky fitnescentra na hlukovú pohodu bývania v susediacom obytnom prostredí bol posúdený meraniami hluku odborne spôsobilou osobou Ing. Zaťkom v dňoch 17.05.2015 a 12.06.2015 (protokol č. 042/2015/032). Výsledky vykonaných meraní a hodnotení hluku preukázali, že v čase merania posudzovaná hodnota hluku neprekročila prípustnú hodnotu určujúcej veličiny platnú pre denný a večerný referenčný čas v zmysle vyhlášky MZ SR č. , ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí v znení vyhl. MZ SR č. .

6. Podľa žalobcu rozhodnutím prvostupňového orgánu ako aj rozhodnutím žalovaného bol porušený zákon. RÚVZ v konaní o udelení súhlasu na uvedenie priestorov do prevádzky, musí pri posudzovaní návrhu o.i. skúmať aj doklad o oprávnení na podnikanie, t.j. oprávnenie prevádzkovať živnosť podľa , podľa alebo na základe osobitných predpisov. Zároveň z príslušných zákonných ustanovení vyplýva, že stavbu, prípadne jej časť, možno užívať len na základe kolaudačného rozhodnutia. Ak stavba, resp. v danom prípade nebytový priestor, má slúžiť ako prevádzkareň, musí byť na tento účel skolaudovaná. Preto RÚVZ pred vydaním rozhodnutia, ktorým z hľadiska ochrany verejného zdravia súhlasí s uvedením priestorov do prevádzky, je povinný túto skutočnosť skúmať. Uvedené vyplýva aj z o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), podľa ktorého, ak sa má stavba užívať ako prevádzkareň, je kolaudačné rozhodnutie zároveň osvedčením, že prevádzkareň je spôsobilá na prevádzku. Je nesporné, že ak prevádzkareň má spĺňať všetky požiadavky kladené na ochranu verejného zdravia, musí byť v prvom rade stavebnotechnicky na to uspôsobená.

7. RÚVZ v konaní podľa a postupuje podľa Správneho poriadku, ktorý v úvodných ustanoveniach upravuje základné zásady, z ktorých okrem zásady zákonnosti je potrebné zdôrazniť zásadu materiálnej (objektívnej) pravdy ( a a ). Podstata zásady materiálnej pravdy vychádza zo zásady zákonnosti a zásady voľného hodnotenia dôkazov, pričom správny orgán je povinný zistiť úplný a presný stav veci, t.j. zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú pre aplikáciu hmotnoprávneho predpisu právne relevantné.

8. Z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že predmetný nebytový priestor na Karadžičovej ul. 6 v Bratislave bol skolaudovaný ako obchodný priestor a preto je možné tento priestor užívať len ako prevádzkareň na účely predaja tovaru. Hoci tieto priestory už v minulosti boli využívané na prevádzku fitnescentra, o zmene účelu užívania stavby príslušným stavebným úradom nikdy nebolo rozhodnuté. Preto keď RÚVZ vydal rozhodnutie, ktorým súhlasil s uvedením priestoru fitnescentra do prevádzky, rozhodol v rozpore s , a , , ako aj s , , a , Súčasne

rozhodol na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, čím porušil a , a Správneho poriadku v spojení .

9. Nedostatky rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu neboli odstránené ani v konaní o opravnom prostriedku, preto žalovaný tým, že rozhodnutie ako nezákonné nezrušil, porušil aj ust. Správneho poriadku v spojení Uvedenému výkladu žalobcu nasvedčuje novela ust. , podľa ktorej sa s účinnosťou od 01.01.2016, pre potreby konania o vydanie súhlasu s uvedením priestorov do prevádzky vyžaduje doklad príslušného stavebného úradu o užívaní stavby na posudzovaný účel.

10. Z dôvodu, že napadnutými rozhodnutiami bol porušený zákon, žalobca podal dňa 30.05.2016 pod č. VI/1 Gd 748/15/1000-21 žalovanému protest prokurátora, ktorý protestu nevyhovel a predložil ho nadriadenému orgánu Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky, ktoré rozhodnutím pod č. -2016 zo dňa 20.10.2016 protestu prokurátora nevyhovelo. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky vo svojom odôvodnení k námietke porušenia , a uviedlo „Na základe si síce príslušný orgán verejného zdravotníctva môže vyžiadať doklady potrebné na vydanie záväzného stanoviska a rozhodnutia, avšak v tomto smere ministerstvo súhlasí s argumentáciou Úradu verejného zdravotníctva, že ide o doplnenie takých dokladov, ktoré sú potrebné pre odborné posúdenie predloženej žiadosti v zmysle ustanovení , a nie o svojvoľné rozširovanie podkladov k žiadosti, ktoré sú taxatívne vymenované v . Dôležitá je podľa ministerstva tá skutočnosť, že do prijatia novely , teda do 31.12.2015, nebolo vyžiadanie dokladu príslušného stavebného úradu o užívaní stavby na posudzovaný účel zákonnou povinnosťou regionálneho úradu, a teda tento doklad si vyžiadať od účastníka konania mohol, ale nemusel, pokiaľ po preskúmaní žiadosti a jej príloh dospel k záveru, že má na vydanie rozhodnutia dostatočné podklady. Rozhodnutia jednotlivých orgánov verejnej správy - v tomto prípade regionálneho úradu verejného zdravotníctva a stavebného úradu - určujú účastníkom konania odlišné povinnosti a podkladmi pre ich vydanie sú odlišné dokumenty, ktoré musí účastník konania príslušnému orgánu verejnej správy predložiť. V koncepcii rozhodovania regionálneho úradu do 31.12.2015, teda pred účinnosťou novely , konkrétne ustanovenia bolo možné, aby vznikla situácia, že regionálny úrad vydá kladné rozhodnutie o uvedení priestorov do prevádzky bez toho, aby musel mať ako podklad pre svoje rozhodnutie doklad príslušného stavebného úradu o užívaní stavby na posudzovaný účel.“

11. V tejto súvislosti žalobca zdôraznil, že orgány verejnej správy na úseku verejného zdravotníctva, pri výkone verejnej správy, zjavne ignorujú skutočnosť, že sú povinné postupovať v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda nielen, ako v predmetnom prípade, len podľa , pričom žalovanému nebolo vytýkané, že neposudzoval, či žiadateľ spĺňa podmienky určené v Pre postup RÚVZ podľa je podstatné, či posudzuje priestor - stavbu určenú na užívanie ako rodinný dom, alebo prevádzkareň určenú na podnikateľskú činnosť. Iné požiadavky z hľadiska ochrany verejného zdravia sú kladené na prevádzku obchodu a iné na prevádzku fitnescentra (vybavenie sociálnych a hygienických zariadení, hladina hluku) a to obzvlášť, ak ide o priestory v bytovom dome. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že pre konanie podľa nie je podstatné, na aký účel prevádzkovania podnikateľskej činnosti sú priestory určené (skolaudované), potom nie je zrejmé, na základe akých zákonom stanovených kritérií tú ktorú prevádzkareň posudzuje. V danom prípade, na základe čoho posudzoval predmetné nebytové priestory, t.j. či ako obchodné priestory alebo ako priestory určené na fitnescentrum.

12. K stanovisku Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky k protestu prokurátora, ktoré vychádza z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , podľa ktorého „Zrušenie alebo zmena právoplatných rozhodnutí na základe mimoriadnych opravných prostriedkov takto prichádza do úvahy len za situácie, ak sa v konaní preukáže, že rozhodnutie je v rozpore s hmotným právom. Teda inštitút mimoriadnych opravných prostriedkov pri rešpektovaní stability práv priznaných právoplatným rozhodnutím nie je určený na odstraňovanie procesných vád a nedostatkov, ktoré nemali vplyv na zákonnosť rozhodnutia z hľadiska hmotného práva. Či je právoplatné rozhodnutie v rozpore s hmotným právom, musí byť zistené nepochybným spôsobom pred jeho zrušením.“, žalobca uviedol, že s právnym názorom NS SR vysloveným v predmetnom rozhodnutí sa stotožňuje, avšak treba vychádzať z prístupu k posudzovanej veci. Žalobca tvrdí, ako už vyššie uviedol, pre orgány verejnej správy na

úseku verejného zdravia sú záväzné aj iné právne normy, než len . Pokiaľ žalovaný tento fakt nebude akceptovať, potom budú pre neho skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie veci len formálnym procesným nedostatkom. Nesplnenie podmienok podľa má za následok nemožnosť užívania prevádzkových priestorov, a to napriek vydanému súhlasnému rozhodnutiu RÚVZ.

III. Vyjadrenie žalovaného.

13. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním z 21.12.2016, doručeným súdu dňa 27.12.2016 s tým, že orgány verejného zdravotníctva pri rozhodovaní predmetnej veci postupovali v súlade v tom čase platným a žiadal, aby súd rozhodnutia prvého aj druhého stupňa potvrdil a žalobu zamietol.

14. Žalovaný predložil svoje stanovisko k protestu Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. VI/1 Gd 748/15/1000-21 zo dňa 30.05.2016, na Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky ako príslušnému orgánu podľa ods. l písm. c) , v ktorom uviedol, že preskúmal odvolanie účastníka konania Spoločenstvo vlastníkov bytov SVOJEŤ-84 b.j., Karadžičova 6, Bratislava, podané proti rozhodnutiu RÚVZ č. zo dňa 15.07.2015, ktoré zamietol a rozhodnutie RÚVZ potvrdil. Z odôvodnenia rozhodnutia RÚVZ vyplýva, že priestor fitnescentra „MAXIMUS FITNESS & GYM“ na Karadžičovej ul. č. 6 v Bratislave je situovaný na prízemí, v nebytových priestoroch bytového domu o celkovej podlahovej ploche 436 m2. Spoločenstvo vlastníkov a pani C. namietali, že fitnescentrum svojou prevádzkou vážnym spôsobom zasahuje do vlastníckych práv vlastníkov bytov, ide najmä o hluk a vibrácie počas celého dňa a najmä v skorých ranných hodinách a nočných hodinách, hluk pri upratovaní v nočných hodinách, vibrácie z motorov klimatizačných zariadení, ktoré sú upevnené na lodžiách patriacich vlastníkom bytov na 1. poschodí bytového domu bez súhlasu dotknutých vlastníkov, nebytový priestor (vo vlastníctve účastníka konania) bol bez súhlasu vlastníkov bytov rozsiahlymi stavebnými úpravami zmenený z obchodných priestorov na fitnescentrum.

15. Žalovaný uviedol, že RÚVZ sa s námietkami vysporiadal s tým, že vplyv predmetnej prevádzky

- fitnescentra na hlukovú pohodu bývania v susediacom obytnom prostredí posúdil meraním hluku odborne spôsobilou osobou Ing. Zaťko - A&Z Acoustics Bratislava, ktorý vypracoval Protokol č. 042/2015/032 zo dňa 17.05.2015 o meraní a hodnotení hluku so záverom, že v čase merania posudzovaná hodnota hluku v obytnej miestnosti bytu na 2. NP z činností vykonávaných vo fitnescentre neprekročila prípustnú hodnotu určujúcej veličiny, platnú pre denný a večerný referenčný čas v zmysle Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. , ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí v znení č. (ďalej len „“). Zároveň prevádzkovateľ zabezpečil odhlučnenie priestoru obložením podlahy dvomi vrstvami pružných podložiek v celom priestore pre cvičenie s jednoručnými činkami, ako i použitím podložiek pod zariadenia na cvičenie a stojanmi na závažia, ktorého dostatočná účinnosť bola posúdená vykonanými meraniami hluku za štandardných podmienok cvičenia v prevádzke.

16. K zmene účelu využitia pôvodného nebytového obchodného priestoru na fitnes, orgán verejného zdravotníctva konštatoval, že nie je oprávnený skúmať, či účel užívania priestorov určený v kolaudačnom rozhodnutí je zhodný s účelom užívania na schvaľovanú prevádzku; k takejto zmene sa orgán verejného zdravotníctva vyjadruje ako dotknutý orgán záväzným stanoviskom na požiadanie stavebného úradu v rámci kolaudačného konania, avšak nie je povinným dokladom pre rozhodovaciu činnosť orgánu verejného zdravotníctva; realizáciu stavebných úprav v predmetných priestoroch je oprávnený riešiť príslušný stavebný úrad a nie orgán verejného zdravotníctva. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na znenie ustanovení a o obecnom riadení v znení neskorších predpisov. Pokiaľ sa z predmetnej prevádzky po 22,00 hod. (inzerovaná doba ukončenia prevádzky) šíri obťažujúci hluk (upratovanie, sprchovanie a pod.) tak, ako je uvedené v podnete, podľa názoru žalovaného, orgány verejného zdravotníctva nie sú oprávnené regulovať správanie sa v tomto prípade súkromných osôb. Uvedené je možné riešiť prostredníctvom Obce, ktorá by mala trvať na dodržaní zatváracích hodín a ďalšieho neobťažovania obyvateľov činnosťami vykonávanými po 22,00 hod., alebo prostredníctvom Mestskej polície ako priestupok na úseku verejného poriadku z titulu rušenia nočného pokoja.

17. Žalovaný v súvislosti s časom vydania napadnutých rozhodnutí podľa platného uviedol, že z ust. vyplýva, že ide o špeciálnu činnosť orgánov verejného zdravotníctva, ktorá má odborný charakter. Orgány verejného zdravotníctva neposudzujú z hľadiska ochrany verejného zdravia len prevádzkarne v zmysle tak, ako na to v proteste žalobca poukazuje, pričom však nekonkretizuje „prevádzkareň“ podľa živnostenského zákona alebo iného právneho predpisu, na základe ktorého sa podniká, ale orgány verejného zdravotníctva rozhodujú o návrhoch na uvedenie priestorov do prevádzky, t.j. všetkých priestorov, kde môže dôjsť k prípadnému negatívnemu ovplyvňovaniu pracovných podmienok, resp. následne aj okolitých životných podmienok bez ohľadu na to, ako tieto priestory definuje alebo živnostenský, resp. iný zákon. RÚVZ ani žalovaný nikdy nespochybňovali skutočnosť, že stavbu prípadne jej časť možno užívať len na základe kolaudačného rozhodnutia, pričom rozhodnutím orgánu verejného zdravotníctva podľa nikdy nebola spochybnená a ani nahradená povinnosť účastníka konania, aby si splnil svoje povinnosti, ktoré mu vyplývajú aj z iných právnych predpisov, napr. stavebného zákona. Žalovaný zastáva názor, že dozor nad dodržiavaním ustanovení stavebného zákona () neprislúcha orgánom verejného zdravotníctva, ale príslušným stavebným úradom, takúto kompetenciu orgánom verejného zdravotníctva ani stavebný zákon nepriznáva.

18. K ust. platného v čase vydania prvostupňového rozhodnutia, orgány verejného zdravotníctva neboli oprávnené požadovať doklady nad rámec tých, ktoré taxatívne vymenúva zákon. V opačnom prípade by postupovali v rozpore s a ods. 3 , t.j., keby orgán verejného zdravotníctva vyžadoval doklad nad rámec , bol by postupoval v rozpore s a žiadateľ nemal povinnosť doklad nad rámec zákona správnemu orgánu predložiť. Pokiaľ ide o novelu účinnú od 01.01.2016, orgány verejného zdravotníctva, ani žiadatelia o rozhodnutie a ani iný štátny orgán nemohol právne relevantným spôsobom disponovať informáciou, že takáto novela bude prijatá a účinná od 01.01.2016 a preto nie je možné predpokladať, že mohla byť v predstihu plnená. Žalovaný zastáva názor, že účastník konania nemôže byť postihovaný (napr. zrušením súhlasného rozhodnutia) za „nesplnenie“ podmienky, neexistujúcej v čase vydania prvostupňového rozhodnutia a ani rozhodnutia o odvolaní.

19. Žalovaný k ust. , v zmysle ktorého si príslušný orgán verejného zdravotníctva môže vyžiadať ďalšie doklady, potrebné na vydanie záväzného stanoviska alebo rozhodnutia uviedol, že ide o doplnenie takých dokladov, ktoré sú potrebné pre odborné posúdenie predloženého návrhu v zmysle ustanovení a nie svojvoľné rozširovanie podkladov k žiadosti, ktoré sú taxatívne vymenované v , takýto postup by bol v rozpore s už citovaným a ods. 3 .

IV. Replika žalobcu.

20. V replike doručenej súdu dňa 14.02.2017, žalobca zdôraznil, že argumentácia žalovaného je neadekvátna a právne irelevantná. Stanovisko žalovaného vyplýva z iného právneho problému, ktoré je pre daný prípad neaplikovateľné. K namietanej retroaktivite k postupu podľa v znení účinnom od 01.01.2016, žalobca len odkázal na dlhodobý výkladový problém, ktorý predmetná novela vyriešila, hoci už pred novelou právna úprava bola zrejmá v tom, že orgány verejného zdravotníctva môžu uvádzať do prevádzky len tie prevádzkarne, ktoré sú na daný účel skolaudované.

V. Vyjadrenie ďalšieho účastníka v 1. rade.

21. Ďalší účastník konania SLOVUNIT ŠKOLIACE STREDISKO, s.r.o., subjekt, ktorý RÚVZ podal žiadosť o uvedenie priestorov fitnescentra „MAXIMUS FITNESS&GYM“ na Karadžičovej ul. 6 v Bratislave do prevádzky a schválenie prevádzkového poriadku pre poskytované služby v predmetnom zariadení, sa k žalobe vyjadril podaním z 11.04.2017, doručeným súdu dňa 18.04.2017 s tým, že predmetné súdne konanie považuje za neúčelné, nakoľko predmetné fitnescentrum už neprevádzkuje. Prevádzku fitnescentra a nájom nebytových priestorov ukončil k 17.01.2016.

VI. Administratívne konanie.

22. Z administratívneho spisu súd zistil, že ďalší účastník konania SLOVUNIT ŠKOLIACE STREDISKO, s.r.o., dňa 26.05.2015 podal žiadosť RÚVZ o vydanie rozhodnutia/záväzného stanoviska orgánu verejného zdravotníctva v zmysle o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia v znení neskorších predpisov, o uvedení priestorov na Karadžičovej ul. č. 6 v Bratislave, do prevádzky a schválenie prevádzkového poriadku. Súčasťou žiadosti bol výpis z obchodného registra, nájomná zmluva k predmetnému nebytovému priestoru, návrh prevádzkového poriadku, protokoly o výsledkoch merania hluku a záznam z hygienickej previerky, technická dokumentácia k opaľovacím prístrojom, výsledky merania UV žiarenia, doklad o zaškolení pracovníka pre obsluhu opaľovacích prístrojov.

23. RÚVZ oznámil začatie správneho konania vo veci uvedenia priestorov do prevádzky formou verejnej č. dňa 15.06.2015. V stanovenej lehote sa nikto nevyjadril a keďže ide o nebytové priestory v bytovom dome, RÚVZ vyzval dotknutých účastníkov konania Spoločenstvo vlastníkov bytov SVOJEŤ-84 b.j., Karadžičova 6, Bratislava a L. C.Á., bytom B. X, Q. listom č. z 15.06.2015 o vyjadrenie. Oslovené subjekty sa k veci vyjadrili listami z 23.06.2015 a pani C. k svojmu vyjadreniu priložila petíciu obyvateľov bytového domu k predmetnému fitnescentru.

24. RÚVZ vo veci vydal prvostupňové rozhodnutie č. zo dňa 15.07.2015, ktorým s uvedením priestorov fitnescentra „MAXIMUS FITNESS&GYM“ na Karadžičovej ul. č. 6 v Bratislave, do prevádzky súhlasil a schválil prevádzkový poriadok pre poskytované služby v predmetnom zariadení. Proti predmetnému rozhodnutiu podalo Spoločenstvo vlastníkov odvolanie, doručené úradu dňa 04.08.2015, v ktorom uviedlo, že tvrdenie RÚVZ, že p. C. nevyužila možnosť nahliadnutia do spisu je nepravdivé a ďalšie námietky sa týkali hlavne hlučnosti predmetnej prevádzky. Odvolanie Spoločenstva vlastníkov ako aj p. C. bolo doručené žiadateľovi na vyjadrenie. Žiadateľ sa k odvolaniu vyjadril písomne, podaním z 28.08.2015 s tým, že merania hluku vo vnútornom prostredí boli realizované odborne spôsobilou osobou postupmi, ktoré sú určené všeobecne záväznými predpismi a metodikami. Žiadateľ ako prevádzkovateľ fitnescentra zrealizoval protihlukové opatrenia na základe návrhov odborníkov. Dňa 31.08.2015 bolo odvolanie s celým spisovým materiálom postúpené žalovanému na rozhodnutie. Žalovaný rozhodol o odvolaní pod č. dňa 28.09.2015. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.10.2015.

25. Žalobca dňa 02.06.2016 podal žalovanému protest prokurátora pod č. VI/1Gd748/15/1000-21 z 30.05.2016, o ktorom rozhodlo Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky pod č. S05541- OP-2016 dňa 20.10.2016 tak, že protestu prokurátora nevyhovelo. Protest prokurátora obsahoval citáciu ustanovení , , , , prvá veta, , , Správneho poriadku, , , , , s tým, že správne orgány sa citovanými právnymi predpismi neriadili. Z obsahu uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že RÚVZ v konaní o udelení súhlasu na uvedenie priestorov do prevádzky, musí pri posudzovaní, okrem iného, skúmať aj doklad o oprávnení na podnikanie. Zároveň z citovaných ustanovení vyplýva, že stavbu, prípadne jej časť, možno užívať len na základe kolaudačného rozhodnutia. Ak stavba, resp. v danom prípade nebytový priestor, má slúžiť ako prevádzkareň, musí byť na tento účel aj skolaudovaná. Uvedené vyplýva aj z , podľa ktorého, ak sa má stavba užívať ako prevádzkareň, je kolaudačné rozhodnutie zároveň osvedčením, že prevádzkareň je spôsobilá na prevádzku. Je totiž nesporné, že ak prevádzkareň má spĺňať všetky požiadavky kladené na ochranu verejného zdravia, musí byť v prvom rade stavebnotechnicky na to uspôsobená. Dodržanie týchto podmienok však regionálny úrad nie je oprávnený skúmať, preto žiadateľ musí túto skutočnosť preukázať rozhodnutím príslušného orgánu verejnej správy, t.j. príslušného stavebného úradu. V tejto súvislosti poukázal na novelu , podľa ktorej sa s účinnosťou od 01.01.2016, pre potreby konania o vydanie súhlasu s uvedením priestorov do prevádzky, vyžaduje doklad príslušného stavebného úradu o užívaní stavby na posudzovaný účel. RÚVZ v konaní podľa a postupuje podľa Správneho poriadku, ktorý upravuje základné zásady, z ktorých, okrem zásady zákonnosti, je potrebné zdôrazniť zásadu materiálnej (objektívnej) pravdy, upravenú v ustanovení a bližšie v ustanoveniach a . Podstata zásady materiálnej pravdy vychádza zo zásady zákonnosti a zásady voľného hodnotenia dôkazov, pričom správny orgán je povinný zistiť úplný a presný stav veci, t.j. zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú pre aplikáciu hmotnoprávneho predpisu právne relevantné. Z obsahu spisového materiálu jednoznačne vyplýva, že nebytový priestor na Karadžičovej

ul. č. 6 v Bratislave bol pôvodne skolaudovaný ako obchodný priestor, preto ho bolo možné užívať len ako prevádzkareň na účely predaja tovaru. Hoci tieto priestory už v minulosti boli využívané na prevádzku fitnescentra, o zmene účelu užívania stavby príslušným stavebným úradom nikdy nebolo rozhodnuté. Regionálny úrad o tejto skutočnosti mal vedomosť, pretože vyplývala z obsahu zmluvy o nájme nebytových priestorov, ktorú žiadateľ k žiadosti pripojil.

VII. Konanie pred Krajským súdom.

26. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie (, ) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a rozsudkom sp.zn. -274 zo dňa 15.03.2018 v spojení s opravným uznesením sp.zn. -338 zo dňa 18.06.2018, napadnuté rozhodnutie žalovaného č. zo dňa 28.09.2015 ako aj rozhodnutie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Bratislava hlavné mesto č. zo dňa 15.07.2015 zrušil a vec vrátil Regionálnemu úradu verejného zdravotníctva Bratislava hlavné mesto na ďalšie konanie. Súd svoje rozhodnutie o.i. odôvodnil tým, v zmysle žiadosti na uvedenie priestoru do prevádzky, žiadateľ požadoval uvedenie priestorov (prevádzky) fitnescentra do prevádzky, čím označený nebytový priestor bolo potrebné posúdiť, či prevádzka fitnescentra je spôsobilá na prevádzku v označenom nebytovom priestore. Preto orgán verejnej správy mal zistiť skutočný stav a od príslušného stavebného úradu mal takéto vyjadrenie požadovať ( stavebný zákon). Súd tiež odkázal na stavebný zákon, ktorý v upravuje kolaudačné rozhodnutie, ktoré okrem iného určuje obsah podmienok užívania stavby na určený účel, vyplývajúci z technických požiadaviek na predmetnú stavbu.

27. Proti uvedenému rozsudku podal žalovaný kasačnú sťažnosť, v ktorej uviedol, že podľa platného v čase rozhodovania na prvom stupni, ust. povinnosť predkladať doklad od príslušného stavebného úradu o užívaní stavby na posudzovaný účel neobsahovalo. Preto žiadateľ nemal povinnosť predložiť správnemu orgánu doklad o užívaní stavby na posudzovaný účel, preto požadovať takýto doklad by bolo v príkrom rozpore s a ods. 3 SR.

28. O kasačnej sťažnosti žalovaného rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp.zn. zo dňa 16.01.2020, ktorým zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. -59 zo dňa 07.02.2019 a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že do novely t.j. do 31.12.2015, nebolo vyžiadanie dokladu príslušného stavebného úradu o užívaní stavby na posudzovaný účel zákonnou povinnosťou príslušného orgánu verejného zdravotníctva. Preto je potrebné prisvedčiť námietke sťažovateľa, že regionálny úrad verejného zdravotníctva nebol povinný požadovať doklady nad rámec taxatívneho výpočtu stanoveného zákonom. Opačný výklad by viedol k narušeniu právnej istoty účastníka konania (nález ÚS SR sp.zn. ).

VIII. Verejné vyhlásenie rozsudku.

29. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa rozhodol po vrátení veci kasačným súdom rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 27.10.2022, postupujúc podľa a . Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Ministerstva spravodlivosti SR.

IX. Právne posúdenie.

30. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (, ) opäť preskúmal napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Žaloba bola podaná podľa v spojení s .

31. Podľa , o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinný v čase podania žiadosti, ak v tomto zákone nie je ustanovené inak, úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva a) rozhoduje o návrhoch na uvedenie priestorov do prevádzky vrátane návrhov na zmenu v ich prevádzkovaní a ak si to vyžaduje objektivizáciu faktorov životného prostredia alebo pracovného prostredia, o návrhoch na uvedenie priestorov do skúšobnej prevádzky, b) schvaľuje prevádzkové poriadky a návrhy na ich zmenu.

32. Podľa o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, príslušný orgán verejného zdravotníctva vydáva záväzné stanoviská podľa odseku 3 písm. b) až e) a rozhoduje o návrhoch podľa odseku 4 na základe žiadosti, ktorá obsahuje a) obchodné meno, právnu formu, sídlo a identifikačné číslo, ak bolo pridelené, ak je žiadateľom právnická osoba; meno, priezvisko a bydlisko a identifikačné číslo, ak bolo pridelené, ak je žiadateľom fyzická osoba-podnikateľ, b) doklad o oprávnení na podnikanie, c) meno, priezvisko a bydlisko alebo sídlo osoby zodpovednej za prevádzkovanie posudzovaných činností, d) dokumentáciu s opisom činnosti, ktorá je predmetom návrhu na posúdenie, e) hlukovú štúdiu, ak ide o stavbu diaľnic a ciest pre motorové vozidlá.

33. Podľa o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, orgány verejného zdravotníctva v konaní o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb postupujú podľa všeobecných predpisov o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

34. Podľa o správnom konaní (správny poriadok) účinný v čase podania žiadosti (ďalej len „“), správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

35. Podľa prvá veta , rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci.

36. Podľa , rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

X. Závery správneho súdu.

37. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. zo dňa 28.09.2015, ktorým potvrdil rozhodnutie RÚVZ o vyhovení žiadosti spoločnosti SLOVUNIT ŠKOLIACE STREDISKO, s.r.o., IČO: 47 818 638, s uvedením priestorov fitnescentra „MAXIMUS FITNESS&GYM“ na Karadžičovej ul. 6 v Bratislave do prevádzky a zároveň schválil prevádzkový poriadok pre poskytované služby v predmetnom zariadení. Spornou je otázka, či správny orgán mal pred vydaním rozhodnutia o uvedení priestoru fitnescentra do prevádzky a o schválení prevádzkového poriadku, povinnosť vyžiadať si od účastníka doklad od príslušného stavebného úradu o tom, že prevádzka je ôsobilá na prevádzku fitnescentra (kolaudačné rozhodnutie).

38. Pri opätovnom preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia správny súd vychádzal z rozhodnutia kasačného súdu .zn. zo dňa 16.01.2020, v ktorom vyslovil jednoznačný právny názor na preskúmavanú vec a to, že z ust. vyplýva povinnosť správneho orgánu rešpektovať zákonnú úpravu účinnú v čase vydania rozhodnutia.

39. Z prvostupňového rozhodnutia žalovaného č. zo dňa 15.07.2015 je zrejmé, že bolo vydané v čase účinnosti o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, v znení účinnom do 31.12.2015, kedy nebol potrebný doklad príslušného stavebného úradu o užívaní stavby na posudzovaný účel t.zn., že nebolo zákonnou povinnosťou žalovaného vyžiadať od účastníka takýto doklad ( ).

40. Vzhľadom na uvedené, s dôrazom na právny názor kasačného súdu, je esenciálna otázka posúdenia napadnutého rozhodnutia, uvedená v námietke žalobcu v odseku 6. tohto rozhodnutia vyriešená so záverom, že je nedôvodná. Keďže ust. uvádza taxatívny výpočet dokladov, ktoré žiadosť na uvedenie priestoru do prevádzky musí obsahovať, žalovaný nemal zákonnú povinnosť požadovať doklady nad rámec zákonom taxatívne stanoveného výpočtu. Takýto výklad zákona zabezpečuje

účastníkovi legitímne očakávania ako garanciu právnej istoty. Inak povedané, ak účastník predloží správnemu orgánu všetky doklady taxatívne vymedzené v zákone, predpokladá, že jeho žiadosti bude vyhovené. Ide o princíp legitímneho očakávania, účelom ktorého je ochrana súkromných aj právnických osôb pred nepredvídateľným mocenským zásahom do ich právnej situácie, na vyústenie ktorej do určitého výsledku sa spoliehali.

41. V rámci odôvodnenia súd sa nezaoberal všetkými námietkami s odkazom na princíp, že súd nemusí dávať odpoveď na všetky otázky nastolené žalobcom v žalobe, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.

42. Správny súd dospel k záveru, že žiadne žalobcom uvedené žalobné body nie sú relevantné privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia, správny súd nezistil právne pochybenia ani logické nesprávnosti, ktoré by mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, preto žalobu v zmysle ako nedôvodnú zamietol.

XI. Trovy konania.

43. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa v spojení s tak, keďže vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, ani si žiadne neuplatnil (ide o orgán štátnej správy), správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal. Ďalšiemu účastníkovi v 1. rade súd právo na náhradu trov konania nepriznal v súlade s v spojení s , nakoľko mu v zmysle obsahu súdneho spisu žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli a ani si žiadne neuplatnil. Ďalšiemu účastníkovi v 2. rade súd priznal právo na náhradu trov konania voči žalobcovi ktorý nebol v konaní úspešný, podľa v spojení s , ktoré vznikli v súvislosti s plnením povinností, ktoré mu správny súd uložil. V zmysle obsahu súdneho spisu ďalšiemu účastníkovi v 2. rade vznikli dôvodne vynaložené trovy a tieto si aj uplatnil (písomné vyjadrenie z 21.05.2019 č.l. 119 súdneho spisu).

44. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť ísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).