Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_3C-116-2015.pdf
PDF · 100.88 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-3C/116/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Považská Bystrica samosudkyňa Mgr. Silvia Kysucká v právnej veci navrhovateľa GENERAL FACTORING, a. s., so sídlom Bratislava, Košická 56, IČO: 35 838 825, právne zastúpený Jakubčák, advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Bratislava, Michalská 14, proti odporcovi O. Ľ., J.. XX.XX.XXXX, bytom G., N. XX/XX, zastúpený opatrovníkom X. K., súdna tajomníčka Q. N. Y., v konaní o zaplatenie 3.254,18 eur s prísl. takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Navrhovateľ podaným návrhom sa domáhal od odporcu zaplatenia 3.254,18 eur a náhrady trov konania. V návrhu uviedol, že je právnym nástupcom spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.s., Bratislava, ktorá spoločnosť dňa 14.2.2006 uzavrela s odporcom Zmluvu o splátkovom úvere č. 0179921503, na základe ktorej odporcovi poskytla úver vo výške 300.000,- Sk / 9.958,18 eur/ pri úrokovej sadzbe 10,10% ročne. Odporca sa zaviazal úver splácať mesačne po 134,83 eur /4062,- Sk/ od 20.2.2006. Splnomocnená spoločnosť vyzvala listom zo dňa 17.2.2011 odporcu na zaplatenie aktuálneho zostatku záväzku a informovala ho aj o tom, že záväzok vyplývajúci zo Zmluvy o úvere sa stal splatným. Ku dňu 21.12.2010 bol celkový zostatok v sume 17.171,21 eur pozostávajúci z istiny vo výške 15.422,17 eur a úrokov z omeškania vo výške 1.749,04 eur. Odporca uhradil záväzok dňa 2.9.2011 vo výške 9.958,18 eur, dňa 2.11.2012 vo výške 5.000,- eur a dňa 7.11.2012 sumou 2.240,- eur.
Na výzvu súdu, aby navrhovateľ špecifikoval svoju pohľadávku, tento zaslal vyjadrenie zo dňa 8.7.2010, v ktorom uvádza, že odporca od poskytnutia úveru po 20.11.2006 vrátane uskutočnil 15 úhrad v celkovej výške 1.412,67 eur. Uvedené úhrady boli započítané na istinu úveru vo výške 1.202,92 eur, úroky z omeškania vo výške 3,59 eur a poplatok za poskytnutie úveru vo výške 199,16 eur. Odporca sa po 1- krát dostal do omeškania dňa 21.6.2006. Pôvodný úrok z omeškania vo výške 1,- eur bol účtovaný do 21.6.2006 do 21.12.2010 ( čo je deň postúpenia pohľadávky) z nezaplatených splátok v stanovenej percentuálnej výške zverejnenej na webovej stránke. Od začiatku zmluvného vzťahu do 14.1.2009 bol úrok z omeškania vo výške 26,40% ročne, od 15.1.2009 vo výške 8% ročne. Presné sadzby úrokov za jednotlivé obdobia vyplývajú z výpisov z účtu odporcu, táto je stanovená v čl. 7.4.4 Všeobecných obchodných podmienok a tieto sa zverejňujú na webovej stránke právneho predchodcu navrhovateľa a v jeho obchodných priestoroch. V čiastke 15.422,17 eur sú obsiahnuté riadne úroky vo výške 6.501,98 eur ( od 2/2006 do 21.12.2010 počítané vo výške 10,10% ročne; sumy mesačných úrokov vyplývajú z predložených výpisov z účtu ) a poplatky vo výške 171,93 eur (a/ poplatky za správu úveru v celkovej výške 118,81 eur, b/ poplatky za upomienky v celkovej výške 53,12 eur). Uplatňovaná suma 3.254,18 eur pozostáva z neuhradených riadnych úrokov vo výške 1.730,81 eur (1.093,23 eur plus 637,58 eur) a úrokov z omeškania vo výške 1.523,37 eur (965,89 eur + 584,45 eur mínus 26,97 eur).
Vo vyjadrení navrhovateľa zo dňa 24.8.2015 tento prostredníctvom svojho právneho zástupcu uvádza, že nie je správny postup aplikácie ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách na spotrebiteľský úver takým spôsobom, že aplikáciou tohto ustanovenia sa bude určovať neplatnosť postúpenia pohľadávky a prípadný nedostatok aktívnej legitimácie nového veriteľa. Hlavným účelom § 92 vrátane odseku 8 zákona o bankách bol aj podľa dôvodovej správy prelomenie bankového tajomstva a nie obmedzenie možnosti postúpiť pohľadávku.
Odporca ani jeho opatrovník sa k návrhu nevyjadrili.
Súd vykonal dokazovanie prečítaním, resp. oboznámením sa s obsahom nasledovných listinných dôkazov: Zmluva o postúpení pohľadávok č. 1424/2010/CE zo dňa 21.12.2010 vrátane jej prílohy č. 1, výzva zo dňa 17.2.2011, oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 28.12.2010, doručenka, Zmluva o splátkovom úvere č. 0179921503 zo dňa 14.2.2006, výpisy z úverového účtu odporcu, strana 22 sadzobníka poplatkov právneho predchodcu navrhovateľa, Všeobecné obchodné podmienky právneho predchodcu navrhovateľa, a zistil nasledovný skutkový stav:
Zo Zmluvy o splátkovom úvere č. 0179921503 zo dňa 14.2.2006 a zo Všeobecných obchodných podmienok právneho predchodcu navrhovateľa súd zistil, že uvedený dvojstranný právny úkon uzavreli Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653, Bratislava ako banka a odporca ako dlžník. Predmetom tejto zmluvy bolo poskytnutie splátkového úveru bankou dlžníkovi v sume a za podmienok uvedených v zmluve. Odporcovi bol poskytnutý úver vo výške 300.000,- Sk (9.958,18 eur), ktorý sa tento zaviazal splácať v 120-tich pravidelných mesačných splátkach po 4.062,- Sk (134,83 eur) vždy k 20. dňu v mesiaci počnúc 20.3.2006 a končiac 20.2.2016. Dohodnutý bol aj poplatok za správu úveru vo výške 50,- Sk. V zmluve bol uvedený údaj o RPMN - 5,10%. Súčasťou zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky ( ďalej len „VOP“), ktoré okrem iného v časti B. Osobitná časť, bod 7. Úvery bližšie upravoval podmienky poskytnutia úveru, splácanie úveru, úročenie, záväzky klienta - dlžníka a prípad porušenia.
Z výpisov z úverového účtu - číslo úveru 0179921503 za obdobie od 14.2.2006 do 21.12.2010 súd zistil, že odporca na daný úver zaplatil v roku 2006 - v období od 14.2.2006 do 20.11.2006 vrátane v celkovo 15- tich splátkach čiastku 42.558,- Sk (1.412,67 eur ). V uvedených výpisov z úverového účtu sú odporcovi účtované riadne úroky a úroky z omeškania v rôznych sumách bez uvedenia spôsobu výpočtu (výška úrokovej sadzby, z akej sumy a za aké obdobie je daná suma vypočítaná), poplatky za správu úveru ( najskôr po 50,- Sk mesačne, neskôr po 60,- Sk mesačne, ku koncu výpisu po 2,99 eur mesačne ), poplatky za upomienky ( dňa 7.9.2006, vo výške 200,- Sk za prvú upomienku, dňa 10.1.2007 vo výške 200,- Sk za prvú upomienku, dňa 26.1.2007 vo výške 500,- Sk za druhú upomienku, dňa 22.2.2007 vo výške 700,- Sk za tretiu upomienku ). V rámci tohto výpisu sa uvádza i prehľad úrokových sadzieb bez toho, aby tento prehľad bol zdokladovaný inými listinnými dôkazmi.
Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1424/2010/CE zo dňa 21.12.2010 a jej prílohy č. 1 súd zistil, že pohľadávka , ktorú mala Slovenská sporiteľňa, a.s., Bratislava, voči odporcovi z úveru č. 0179921503 zo dňa 14.2.2006 bola postúpená na navrhovateľa. O uvedenej skutočnosti právny predchodca navrhovateľa upozornil odporcu, čo súd zistil z Oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 28.12.2010 vrátane doručenky, ktorou odporca potvrdil prijatie zásielky dňa 10.2.2011.
Navrhovateľ predložil i list - výzvu zo dňa 17.2.2011, ktorou spoločnosť Platiť sa oplatí, s.r.o. Bratislava, vyzvala odporcu za zaplatenie 17.630,62 eur , oznámila mu, že uvedená suma je vyčíslená ku dňu 17.2.2011 a informovala ho, že z dôvodu, že sa odporca dostal do omeškania, veriteľ podľa § 506 Obchodného zákonníka odstúpil od zmluvy o úvere, čím sa stal záväzok odporcu splatným v celom rozsahu. Súd z uvedeného ( a ani iného ) listinného dôkazu nemal za preukázané, že spoločnosť Platiť sa oplatí s.r.o., Bratislava, bola oprávnená za navrhovateľa odstúpiť od danej úverovej zmluvy a tiež nebolo preukázané zaslanie danej výzvy - odstúpenia od zmluvy odporcovi ( napr. podacím hárkom a podobne ).
Podľa § 2 písm. a/, b/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov účinný v čase podpisu zmluvy (ďalej len „zákon č. 258/2001 Z. z.“) Na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z. z. (1) Veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. (2) Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 6 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z. z. - Splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti
- (1) Ak spotrebiteľ splatí spotrebiteľský úver pred lehotou splatnosti, má právo na zníženie celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom tak, ako je uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. (2) Spotrebiteľ má povinnosť uhradiť úrok len za časové obdobie od poskytnutia spotrebiteľského úveru do jeho splatenia.
Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka účinný v čase podpisu zmluvy (ďalej len „OZ“) (1) Spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. (2) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.(3) Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1, 4 OZ (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). (4) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľ poskytol odporcovi - úver - v sume 300.000,- Sk v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Uvedený vzťah je potrebné posúdiť i v zmysle ustanovení zákona č. 258/2001 Z. z., nakoľko sa jednoznačne jedná o spotrebiteľský úver. Je zrejmé, že v priebehu roka 2006 odporca navrhovateľovi zaplatil 42.558,- Sk /1.412,67 eur/. Ku koncu roku 2006 teda bol dlh odporcu 257.442,- Sk. Z obsahu spisu vyplýva aj to , že odporca zaplatil navrhovateľovi po roku 2006 dve splátky jednu v sume 9.958,18 eur ( dňa 2.9.2011) , druhú v sume 7.240,- eur ( dňa 2.11.2011 ). Je teda zrejmé, že hoci odporca na konci roku 2006 dlhoval navrhovateľovi iba 8.545,51 eur, tento mu zaplatil dvojnásobok, inak povedané, za to, že navrhovateľ poskytol odporcovi úver 300.000,- Sk (9.958,18 eur ), ku dnešnému dňu navrhovateľ získal od odporcu 18.610,85 eur ( t. j. 560.670,47 Sk ). Je teda zrejmé, že odporca okrem požičanej sumy navrhovateľovi vrátil aj úroky z požičanej sumy. Pokiaľ sa v tomto konaní navrhovateľ domáha zaplatenia úrokov a úrokov z omeškania, bolo jeho povinnosťou tvrdiť a preukázať, že má nárok na úroky v sume 1730,81 eur a úroky z omeškania v sume 1523,37 eur.
Základným predpokladom na to, aby mal navrhovateľ nárok na úroky z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 15.422,17 eur od 22.12.2010 do 2.9.2011 a na úroky vo výške 10,10% ročne zo sumy 15.422,17 eur od 22.10.2010 do 2.9.2011 je však to, aby preukázal, že skutočne výška úrokov ku dňu 22.12.2010 bola práve 6501,98 eur / nakoľko čiastka 6501,98 eur je súčasťou čiastky 15.422,17 eur, ako to vyplýva z vyjadrenia zo dňa 8.7.2014/.
Navrhovateľ za účelom preukázania, že úroky sú práve v takej výške, predložil výpisy z úverového účtu čl. 46 a nasl. v tomto výpise sú skutočne uvedené položky nazvané „riadny úrok“. Pretože však navrhovateľ v konaní netvrdil skutočnosti, ktoré by súdu umožnili preveriť, či tieto sumy sú vypočítané korektne, súd dospel k záveru, že navrhovateľ nepreukázal, že dlh odporcu na úroku bol ku dňu 22.12.2010 vo výške 6501,98 eur. Nepochybné bolo iba to, že dlh odporcu na istine bol k danému dňu vo výške 257.442,- Sk ( 300.000 Sk mínu 42.558,- Sk ). Túto sumu / ktorú ako jedinú možno považovať za jednoznačne preukázanú / potom odporca uhradil dňa 2.9.2011, keď navrhovateľovi zaplatil sumu 9.958,18 eur. Za tejto situácie bol teda dlh odporcu na istine od 2.9.2011 nulový a do úvahy prichádza iba úročenie tejto sumy za obdobie od 22.12.2010 do 2.9.2011, čo je necelý rok. Pri úrokoch, ktoré tvrdí, že navrhovateľ má na ne nárok / t.j. 9% ročne a 10,10% ročne / by úrok za toto obdobie zo sumy 257.442,- Sk nebol vyšší ako 1709,- eur. Pokiaľ teda odporca zrealizoval dňa 2.11.2012 ďalšiu úhradu vo výške 7.240 eur, je zjavné, že bol pokrytý celý nárok navrhovateľa voči odporcovi, ktorý je možno považovať za dôvodný na základe dôkazov produkovaných navrhovateľom.
Správnosť záveru, že navrhovateľ nemá nárok na žalovaných 3.254,18 eur potvrdzuje nakoniec aj porovnanie toho, že v prípade, ak by odporca svoj dlh splácal riadne, navrhovateľ by získal z tohto obchodu cca 187.440 Sk / 120 splátok po 4062 Sk mínus požičaných 300.000 Sk /. Takýto profit by navrhovateľ pritom získal za situácie, že odporca by mal požičané prostriedky k dispozícii počas 10 rokov. Keďže však odporca navrhovateľ v súvislosti s predmetnou úverovou zmluvou zaplatil celkom 18.610,85 eur už v roku 2011, je zrejmé, že odporca mal k dispozícii požičanú sumu iba cca 5 rokov, teda nie pôvodne plánovaných 10 rokov. Keďže peňažné prostriedky mal odporca k dispozícii o polovicu kratšiu dobu, je spravodlivé očakávať, že aj cena týchto peňazí, ktoré odporca získal od navrhovateľa by mala byť primerane nižšia. Skutočnosť je však taká, že hoci odporca mal prostriedky k dispozícii iba polovicu plánovanej doby, tieto už k dnešnému dňu navrhovateľovi preplatil.
Okrem toho, navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal, že odstúpil od zmluvy a že toto bolo doručené ( alebo aspoň dané na prepravu ) odporcovi. Navrhovateľ síce poukázal na to, že od zmluvy odstúpil prostredníctvom spoločnosti Platiť sa oplatí, s.r.o., Bratislava, ktorú týmto poveril, žiadnym spôsobom to však nepreukázal. Ak by to však aj preukázal, súd nemohol vychádzať z toho, že došlo k riadnemu odstúpeniu od zmluvy, nakoľko navrhovateľ nepreukázal doručenie listu - odstúpenia od zmluvy odporcovi. Z dôvodu, že navrhovateľ nepreukázal, že nastali právne účinky jednostranného právneho úkonu - odstúpenia od zmluvy - súd vychádzal z toho, že zmluva riadne trvá a teda navrhovateľ mal do času rozhodnutia súdu právo na zaplatenie 114 splátok po 4.062,- Sk, čo sa rovná sume 463.068,- Sk (15.371,04 eur ). Z vyššie uvedeného je však zrejmé, že uvedenú sumu odporca zaplatil už 2.11.2012, preto aj z tohto dôvodu súd má za to, že daný návrh je nedôvodný. V tejto súvislosti súd je potrebné poukázať i na ustanovenie § 6 zákona č. 258/2001 Z. z., v zmysle ktorého má spotrebiteľ pri predčasnom splatení spotrebiteľského úveru povinnosť uhradiť úrok len za časové obdobie od poskytnutia úveru do jeho splatenia; z výsledkov dokazovania však vyplynulo, že odporca uhradil navrhovateľovi ešte viac, ako by mal.
Aj napriek skutočnosti, že v čase uzavretia danej zmluvy ustanovenie § 52 ods. 1 OZ neustanovovalo, že zmluva o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ustanovení § 52 a nasl. OZ, nemožno opomenúť fakt, že svojím vznikom a povahou sa jedná o vzťah spotrebiteľský v zmysle § 52 a nasl. OZ, keďže veriteľ bol v čase kontraktácie v pozícii dodávateľa a dlžník v pozícii spotrebiteľa, ktorý si daný úver bral. V prípade, že by daná zmluva bola uzatvorená v čase od 1.1.2008 do súčasnosti, jednoznačne by sa jednalo o tzv. spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. OZ, nakoľko práve od 1.1.2008 bol nadobudol účinnosť zákon č. 568/2007 Z. z., ktorý novelizoval toto ustanovenie. Cieľom zavedenia tzv. spotrebiteľských zmlúv do slovenského právneho poriadku bolo
zaistiť harmonizáciu slovenského zmluvného práva s európskym spotrebiteľským právom (okrem iného i smernice Rady 93/13/EHD zo dňa 5.4.1993 o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).
Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že aj daný vzťah treba podrobiť súdnej kontrole v súvislosti so spotrebiteľským právom, prihliadajúc na neprijateľné zmluvné podmienky.
V predmetnej úverovej zmluve bol medzi zmluvnými stranami dohodnutý poplatok za správu úveru vo výške 50,- Sk mesačne ( ktorý právny predchodca navrhovateľa časom zvýšil na 60,- Sk, resp. 2,99 eur mesačne ). čl. 1. V danom prípade má súd za to, že sa jedná o neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 OZ, a ktorá je z tohto dôvodu v zmysle § 53 ods. 5 OZ neplatná. Súd k takémuto záveru dospel na základe toho, že pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované a vykonávané vo vlastnom záujme dodávateľa. To platí aj pri poplatku za vedenie ( správu ) úverového účtu, keď vedenie ( správa ) úverového účtu nepredstavuje samostatnú odplatnú službu banky klientovi, práve naopak slúži výhradne záujmom banky. Pri splácaní úveru banke slúži úverový účet v prvom rade účtovným, resp. zúčtovacím účelom banky, ktorá prostredníctvom svojho vnútorného vedenia účtov vo vlastnom záujme sleduje stav plnenia úverového vzťahu dlžníkom. Naproti tomu spotrebiteľ, ktorý si pravidelne plní svoju povinnosť splácať úver - dlh, nie je na vedenie osobitného účtu bankou, s cieľom mať o splácaní úveru prehľad, odkázaný / viď napr. rozhodnutie Vrchného Krajinského súdu Karlsruhe z 3. mája 2011 - 17U 192/10/. Z uvedeného dôvodu má súd za to, že poplatky za správu úveru v celkovej výške 118,81 eur boli odporcovi účtované bezdôvodne, preto aj započítavanie časti úhrady úveru zo strany navrhovateľa je neprijateľné.
Navrhovateľ, rsp. jeho právny predchodca si vyúčtoval 4 upomienky v celkovej výške 1600,- Sk ( 53,11 eur ), pričom úhrady odporcu započítal aj na tieto upomienky. Je potrebné uviesť, že navrhovateľ žiadnym listinným dôkazom nepreukázal, že odporcovi skutočne tieto upomienky odoslal, preto súd uzavrel, že navrhovateľ nemá právo započítavať si akúkoľvek úhradu zo strany odporcu na tieto upomienky.
Na základe vyššie uvedených skutočností mal súd za to, že návrh navrhovateľa treba zamietnuť, keďže je nedôvodný.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p... Odporca ako úspešný účastník konania má právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. Keďže mu však v konaní trovy konania nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 42 ods. 3 OSP Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 1 OSP V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.