Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2C-214-2014.pdf
PDF · 88.92 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-2C/214/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok samosudkyňou JUDr. Ivetou Jenčovou v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, právne zastúpený advokátsku kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 8, 851 02 Bratislava, proti odporcovi: V. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, XXX XX D. E., štátny občan SR, za účasti vedľajšieho účastníka Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRAN PRÁV SPOTREBITEĽOV, právne zastúpený advokátom JUDr. Patrikom Podhorským, so sídlom Zámocká 36, 811 01 Bratislava, o návrhu na zaplatenie sumy 125,88 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Odporca j e p o v i n n ý uhradiť navrhovateľovi 125,88 eur spolu s úrokom z omeškania zo splátok za obdobie od 21.6.2010 do 20.9.2010 vo výške 1,41 eur, a s 9 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 125,88 eur od 21.9.2010 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 16,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 350,71 eur, a to všetko s mesačných splátkach, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku po 10,- eur až do úplného zaplatenia, splatných vždy ku každému 25. dňu v mesiaci, pod hrozbou strany výhody splátok.
II. Trovy konania vedľajšiemu účastníkovi n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podanou žalobou domáhal voči odporcovi zaplatenia istiny v sume 125,88 €, úroku z omeškania zo splátok za obdobie od 21.6.2010 do 20.9.2010 vo výške 1,41 € a ročného úroku z omeškania vo výške 9 % ročne od 21.9.2011 do zaplatenia zo žalovanej istiny a náhrady trov konania.
Uviedol, že na základe Zmluvy o splátkovom úvere č. 362851486, uzavretej medzi jeho právnym predchodcom, Slovenskou sporiteľňou, a.s. a odporcom dňa 7.10.2005, poskytol právny predchodca odporcovi peňažné prostriedky vo výške 1161,79 €, ktoré sa odporca zaviazal splácať v mesačných splátkach po 31,47 € vždy k 20. dňu v mesiaci. Navrhovateľ si podanou žalobou uplatnil len tú sumu neuhradených splátok v počte 4, ktorá nie je premlčaná (obdobie od 20.6.2010 do 20.9.2010, pričom žaloba bola súdu doručená dňa 5.6.2014), teda v sume rovnajúcej sa žalovanej istine. Úroky z omeškania si uplatňuje v zákonnej výške, zvyšné splátky ako aj úrok z omeškania vo výške 195,88 € si neuplatnil.
Súd vo veci vydal platobný rozkaz, proti ktorému odporca podal odpor s tým, že mu finančná situácia nedovoľuje uhradiť splátky žalovanú sumu naraz a žiadal o povolenie splátok.
V priebehu konania vstúpil do konania vedľajší účastník, ktorý doručil súdu písomné vyjadrenie k žalobe bez toho, aby predložil aj súhlas žalovaného so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na jeho strane. Žalobu žiadal zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania. Zaoberal sa predovšetkým otázkou
nevyhnutnosti aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, keďže ide o právny vzťah vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy a najmä otázkou neplatnosti postúpenia pohľadávky pôvodného veriteľa na súčasného navrhovateľa s poukazom na rozhodnutia viacerých súdov. O.i. uviedol, že nebolo preukázané, kedy a ako právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na zaplatenie zvyšného dlhu kvôli omeškaniu a že mu takúto výzvu odoslal.
Súd vo veci nariadil pojednávanie. Odporca, ani právny zástupca vedľajšieho účastníka sa pojednávania napriek vykázanému doručeniu nezúčastnili, súd pojednával bez ich prítomnosti v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 O.s.p. právny zástupca navrhovateľa trval na podanej žalobe, so zaplatením žalovanej sumy v splátkach súhlasil.
Aktívnu legitimáciu žalobcu na podanie žaloby, zostatok úveru, ako aj vznik zmluvného vzťahu medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom mal súd preukázané zmluvou o splátkovom úvere, zmluvou o postúpení pohľadávok, oznámením o postúpení pohľadávky, adresovaným odporcovi, všeobecnými obchodnými podmienkami, ako aj výstupom z bankového systému.
Podľa ust. § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
Podľa ust. § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa ust. § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
Podľa § 92 ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
Ako uviedol aj navrhovateľ, doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. Teda ak banka pred postúpením pohľadávky písomne nevyzvala dlžníka na plnenie, nemá to vplyv na platnosť postúpenia pohľadávky podľa § 524 Občianskeho zákonníka. S nedoručením takejto výzvy môžu byť spojené len sankcie vyplývajúce zo zákona o bankách. Podľa tvrdenia navrhovateľa s odkazom na informácie pôvodného veriteľa, mala byť výzva zaslaná odporcovi v marci 2008, k dispozícii ju ale nemal.
Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, zmluvou o splátkovom úvere, všeobecnými obchodnými podmienkami, zmluvou o postúpení pohľadávok, pokusom o zmier, oznámením o postúpení pohľadávky, výstupom z bankového systému a ďalšími listinnými dôkazmi a zistil, že na základe Zmluvy o splátkovom úvere č. 362851486, uzavretej medzi právnym predchodcom navrhovateľa, Slovenskou sporiteľňou, a.s. a odporcom zo dňa 7.10.2005, poskytol právny predchodca odporcovi peňažné prostriedky vo výške 1161,79 €, ktoré sa odporca zaviazal splácať v mesačných splátkach po 31,47 € vždy k 20. dňu v mesiaci. Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na 20.9.2010. Navrhovateľ si podanou žalobou uplatnil len tú sumu neuhradených splátok v počte 4, ktorá nie je premlčaná (obdobie od 20.6.2010 do 20.9.2010, pričom žaloba bola súdu doručená dňa 5.6.2014). Ku dňu postúpenia pohľadávky
predstavovala jej výška vrátane istiny, vyčíslených úrokov a celkového príslušenstva 1.872,45 € a pozostávala z istiny vo výške 1.421,71 €, riadneho úroku vo výške 254,86 € a úroku z omeškania vo výške 195,88 €. Úrok z omeškania vo výške 195,88 €, ani premlčané splátky si navrhovateľ neuplatnil žalobou. Uplatnil si len 4 nepremlčané splátky a k nim prislúchajúci zákonný úrok z omeškania. Pri posudzovaní otázky premlčania súd aplikoval ustanovenia Obchodného zákonníka. Tieto ustanovenia nepovažoval za ustanovenia diskriminujúce spotrebiteľa, ale za ustanovenia vyvážené vo vzťahu k obom zmluvným stranám. Nejde o ustanovenia, ktorých aplikáciou povinnosti dlžníka mnohonásobne prevažujú nad jeho právami. Príkladom aj navrhovateľ v tejto súvislosti, teda pri aplikácii ustanovení Obchodného zákonníka o premlčaní v spotrebiteľských veciach poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Ústí nad Labem 69 IC 1303/2010, Vrchního soudu v Praze v rozhodnutí 69ICm 1303/2010, ale aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 6MCdo/4/2012 zo dňa 27.3.2013
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
V danom prípade, vzhľadom na povahu účastníkov zmluvného vzťahu, bola medzi nimi uzavretá spotrebiteľská zmluva.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 2 písm. a) Zákona č. 258/2001 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.
Podľa § 2 písm. b) Zákona č. 258/2001 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 1 Zákona č. 258/2001 Z. z. veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; 3) v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. 4).
Podľa § 3 ods. 2 Zákona č. 258/2001 Z. z. spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa článku 3 ods. 1, ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. .
Podľa § 4 ods. 1 Zákona č. 258/2001 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Podľa § 4 ods. 2 Zákona č. 258/2001 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
Podľa § 387 ods.1 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom. Podľa § 392 ods. 2 Obchodného zákonníka pri práve na čiastkové plnenie plynie premlčacia doba pre každé čiastkové plnenie samostatne. Ak sa pre nesplnenie niektorého čiastkového záväzku stane splatný celý záväzok, plynie premlčacia doba od doby splatnosti nesplneného záväzku. Podľa § 397 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 OSP tak, že priznal náhradu účelne vynaložených trov úspešnému žalobcovi, pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 € a z trov právneho zastúpenia za 5 úkonov právnej služby + DPH 20 % (prevzatie zastúpenia, podanie návrhu na súd, vyjadrenie k odporu, vyjadrenie vo veci zo dňa 24.8.2015, účasť na pojednávaní 10.9.2015). Hodnota jedného úkonu je bez DPH 16,60 € + režijný paušál vo výške 3 krát 8,04 €, 2 krát 8,39 € + 20 % DPH, z cestovných nákladov vo výške 67,82 € vrátane DPH v deň pojednávania a náhrady za stratu času v tento deň vo výške 134,21 € vrátane DPH.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).