Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_4T-13-2015.pdf
PDF · 99.08 KB
Case nature
Area
Subarea
4T/13/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Vandou Mikulášovou, v trestnej veci proti obžalovanému: T. U., nar. XX.XX.XXXX, pre prečin neposkytnutia pomoci podľa § 178 Trestného zákona spáchaný v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 10.09.2015 v Námestove, takto
rozhodol:
Obžalovaný T. U., nar. XX.XX.XXXX v Q., trvale bytom U. č. XXX, okres Q., živnostník, ženatý, na slobode,
s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e
dňa 30.09.2013 v čase okolo 23:00 hod. do 23:40 hod., bezprostredne po tom, čo mal, ako vodič osobného motorového vozidla značky PEUGEOT 307, ev. č.: NO-XXXAV, v obci U., na ceste číslo I/78, v kilometri 10.50, okres Q., účasť na dopravnej nehode, bez toho, aby sa presvedčil, či chodec H., ktorý zraneniam na mieste dopravnej nehody podľahol, nepotrebuje pomoc, tomuto neposkytol potrebnú pomoc a z miesta dopravnej nehody odišiel s vozidlom bez zastavenia do miesta svojho trvalého bydliska, t e d a
dopustil sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu a ktorého sa dopustil v úmysle ako vodič po dopravnej nehode, na ktorej mal účasť, neposkytnúť osobe, ktorá pri nehode utrpela ujmu na zdraví, potrebnú pomoc, hoci tak mohol urobiť bez nebezpečenstva pre seba alebo iného, avšak k dokonaniu trestného činu nedošlo,
t ý m s p á c h a l
prečin neposkytnutia pomoci podľa § 178 Trestného zákona spáchaný v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 178 Trestného zákona, s prihliadnutím na ust. § 36 písm. j/ Trestného zákona a § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona súd výkon trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu na 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona súd ukladá obžalovanému trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu po dobu 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd odkazuje poškodenú J. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. č. XXX, s nárokom na náhradu škodu na občianske súdne konanie.
odôvodnenie:
Okresný prokurátor v Námestove podal dňa 04.03.2015 na T. U. obžalobu pre prečin neposkytnutia pomoci podľa § 178 Trestného zákona spáchaný v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako je vyššie uvedené.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní nechcel s prokurátorom uzavrieť dohodu o vine a treste a po poučení podľa § 257 ods. 1 Trestného zákona urobil vyhlásenie, že je nevinný.
Vo svojom výsluchu uviedol, že pracuje v W. s tým, že toho dňa ráno o 05:45 hod. šli do práce s tým, že on ešte predtým reagoval na inzerát ohľadom predaja bicykla v N. Y.. Cez deň sa tomu pánovi ozval a dohodol sa ním, že večer príde poň. Taktiež sa dohodol s manželkou, že aby nemusel ísť domov pre auto, stretnú sa na pol ceste s tým, že ona potom ako skončili prácu okolo 17:00 hod. prišla do Kňažej, kde si vymenili autá. Šiel smerom na Poprad s tým, že cesta bola zlá, nakoľko ju prerábali a bola celá rozbitá. U toho pána sa zdržal cca. 10 min., bicykel kúpil a položil ho na zadnú sedačku. Vzhľadom na zlú cestu sa rozhodol, že späť pôjde na U. U., kde na prvej pumpe sa zastavil a kúpil si niečo na jedenie. Zdržal sa tam krátko a domov pokračoval cez všetky dediny ako chodieva z práce. Domov prišiel okolo 00:00 hod.. S manželkou si pozreli bicykel, ktorý potom dali na pôjd a šli spať. Okolo 05:30 hod. naložili do auta lešenie s tým, že keď prišli do práce, kde vtedy otepľovali Jednotu v W. a v partii s nimi boli chlapi z U., tak títo hovorili o tom, že večer predtým zrazil niekto v U. chodca. Bolo to dosť hrozné s tým, že jeden z nich hovoril, že mal byť zrazený Peugeotom. Ešte sa zasmial a povedal mu, že aj on má Peugeot a šiel cez U. v rovnakom čase. Tesne predtým než skončili prácu volala manželka jedného z nich, že po U. hľadajú vozidlo. Keď prišiel domov a zbadal svojho Peugeota, tak mu to nedalo a šiel si ho obzrieť. Zbadal, že mu chýba vpredu lišta, ktorá tam predtým bola. Hneď potom ho napadlo, že pôjde na najbližšie policajné oddelenie, ktoré bolo v M.. Keď tam prišiel, všetko im povedal s tým, že potom volal bratovi, ktorý pre neho prišiel. V ten deň pracoval rovnako, ako v ostatné dni, od tej 07:00 hod - 07:30 hod. do 17:00 hod. Do N. Y. prišiel okolo 21:15 hod. - 21:30 hod.. Bol unavený ako po bežné dni po práci, nebola to taká únava, žeby sa mu driemalo. Ako sa vracal z N. Y., mal iba jednu prestávku na tej pumpe. Cez všetky dediny, vrátane U., šiel plynule. Sám nevie ako sa to mohlo stať, nakoľko aj teraz keď chodí cez Kubín, kde na moste sú hrby, tak keď prešiel cez jeden z nich, tak to na aute cítil. Vyjadril sa, že si nie je istý tým, či nezaspal. To, že šiel na políciu bolo dané tým, že chlapi v robote hovorili o tom zrazenom chodcovi, že ho malo zraziť vozidlo Peugeot s tým, že keď videl poškodenie na svojom aute, tak si povedal, že pôjde radšej na políciu. V M. mu ukázali, že má poškodené koleso a taktiež disk s tým, že keď šiel za švagrom, tak po diaľnici mu pri vyššej rýchlosti vibrovalo koleso. Taktiež policajti ukázali, že má poškodený disk, ale on naozaj nevie, kedy k tomuto poškodeniu došlo. Ešte do dnešného dňa to koleso má doma. V čase, kedy malo dôjsť ku skutku bol zdravotne v poriadku, lekára nenavštevoval a taktiež neutrpel žiaden vážny úraz.
Svedkyňa poškodená J. H. navrhla, aby bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť jej trovy spojené s pohrebom jej syna. Ku skutku sa vyjadrila, že pri samotnom skutku nebola, mala nočnú, keď jej zavolali. Ešte tam bol a čakali na pohrebný voz. Vyjadrila sa, že nemá žiadne informácie o priebehu nehody. Vie, že jej syn mal na sebe montérky zelenej farby, ktoré boli roztrhané. Mal vrch aj spodok. Obžalovaný bol u nich predtým, ako boli predvolaní do D. X.. Prišiel za nimi, aby mu odpustili.
Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý aj znalec J.., utrpel smrteľné poranenia pri dopravnej nehode, ktoré poranenia vznikli počas jeho života. Bol prejdený v anatomickej oblasti pravej strany hrudníka jedným kolesom prednej nápravy jedného osobného automobilu a kolesom zadnej nápravy tohto istého automobilu, najpravdepodobnejšie cez chrbát. Čo je dôležité, je to, že menovaný pri dopravnej nehode, keď bolo jeho telo prejdené automobilom, ležal na vozovke v polohe horeznačky. Menovaný nebol pred inkriminovaným úrazovým dejom zrazený alebo povalený nejakým iným automobilom, či už osobným, alebo nákladným, ale s určitosťou primárne ležal na vozovke a to následkom alkoholickej intoxikácie, kde bolo zistené v krvi 3,12 ‰. Poranenia dolných končatín, panvy, hrudníka a hlavy svedčiace pre prvotný náraz automobilu do tela poškodeného v jeho stojacej polohe neboli pri pitve zistené. S poukazom na charakter a rozsah vzniknutých poranení zistených na tele poškodeného, ktoré poranenia v celom komplexe boli vo svojej povahe smrteľného charakteru, menovanému nebolo možné zachrániť život ani poskytnutím okamžitej a špecializovanej lekárskej pomoci. Ťažko sa to zisťuje, ale najpravdepodobnejšie bol poškodený prejdený kolesom cez hrudník na pravej strane s tým, že vzhľadom na roztrhanie oblečenia pravdepodobne došlo k prevaleniu tela poškodeného a následne prejdenie zadným kolesom. Taktiež tomu nasvedčujú aj kompresívne poranenia chrbta a zadnej časti hrudníka. Myslel si, že vzhľadom na typ vozidla, keďže sa jedná o pomerne nízke a ľahké auto, by mal zaregistrovať prejdenie nejakej nerovnosti na ceste.
Z výpovede znalca prof. MUDr. A. Q. vyplynulo, že keď nasimuluje situáciu, že hrúbka ľudského tela je minimálne 20 cm v časti hrudníka, tak vozidlo stojace kolesami na rovnej zemi keď nabehne jedným kolesom na takúto 20 cm vyvýšeninu, tak sa musí nakloniť. Čiže je nelogické predpokladať, žeby nezaregistroval prechod cez takúto nerovnosť.
Znalkyňa mjr. J.. S. M. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že na znalecké dokazovanie boli predložené stopy, a to 1 - 15 s tým, že z výsledkov DNA analýzy vyplýva, že rovnaký DNA profil analyzovaných ľudských chlpov a oteru bledohnedej farby je zhodný s DNA profilom s označením H., DNA analýzou bolo dokázané, že pôvodcom analyzovaných chlpov a oteru v stope č. 1 je osoba H. V ostaných skúmaných stopách č. 2 - 10, 15, 16, 17 nebola skúmaním dokázaná prítomnosť ľudskej krvi.
Z výsluchu znalca pplk. Ing. Z. T. vyplynulo, že jej boli na skúmanie predložené odevné zvršky a mikrostopy v počte 4 s tým, že v troch bola zhoda vlákien z podvozku s vláknami materiálu odevu poškodeného. Jedna mikrostopa obsahovala vlákna, ktoré sa nezhodovali s vláknami z odevu poškodeného a taktiež jej bol predložený predmet č. 1 a to úlomok plastu zaistený zo spodnej časti predného nárazníka z osobného motorového vozidla zn. Peugeot 307 a plastový úlomok zaistený na mieste dopravnej nehody s tým, že čo sa týka týchto stôp, skúmaním metódou infračervenej spektrometrie a optickým porovnaním farebných odtieňov náterovej hmoty z predmetu č. 1 a náterovej hmoty z predmetu č. 3 bolo zistené, že tieto sú si veľmi blízke, teda jedná sa o farebnú a druhovú zhodu.
Znalec Z.. H. X. na hlavnom pojednávaní uviedol, že ako predmet č. 2a boli na skúmanie predložené tri kusy úlomkov z plastickej hmoty, ktoré vykazovali spoločné lomové plochy. Skúmaním boli zistené na povrchu najväčšieho z uvedených úlomkov znaky od výrobcu, ktoré sú uvedené na strane 8 znaleckého posudku a tiež aj logo firmy Peugeot, tzv. stojaci lev. Fotografia tvaru zlepených úlomkov bola zaslaná pánovi J. X., ktorého odpoveď je súčasťou znaleckého posudku a z ktorej vyplýva, že toto výrobné číslo prináleží pravému prednému podblatníku osobného motorového vozidla Peugeot 307, čiže jedná sa o druhovú zhodu. Čo sa týka plastových úlomkov zaistených na mieste dopravnej nehody, skúmaním bolo zistené, že dva z týchto úlomkov vykazujú spoločnú lomovú plochu a tieto dva úlomky boli zlepené do celku pomocou priehľadnej lepiacej pásky s tým, že tvar zlepených úlomkov sa nachádza na obrázku č. 3. Tento tvar bol porovnávaný s poškodeným plastovým krytom pravého predného podblatníka osobného motorového vozidla zn. Peugeot 307 a bola zistená vzájomná zhoda lomových plôch. Teda na základe zistenej vzájomnej zhody lomových plôch možno jednoznačne konštatovať, že plastové úlomky označené písmenom A zaistené na mieste dopravnej nehody a poškodený plastový kryt pravého predného podblatníka osobného motorového vozidla zn. Peugeot 307 tvorili pôvodne pred rozlomením jeden celok.
Znalec Z.. H. N. zotrval na záveroch znaleckého posudku a uviedol, že tam bol dostatočný čas na to, aby vodič mohol zaregistrovať aká prekážka sa pred ním nachádza. Tých 0,7 sekundy je optická zložka reakčného času, počas ktorej mohol zistiť, že sa pred ním nachádza prekážka, a to ležiaci chodec. Predtým ho mohol vnímať ako tieň. Vzhľadom na to, že pri zrážke došlo k výrazným deformáciám vozidla, taktiež pri prechádzaní pravých kolies vozidla cez chodca, muselo byť vozidlo výrazne nadvihnuté a taktiež pri tom bolo aj stočené smerom ku chodníku, kde narazilo kolesom s tým, že v podstate rovnako sa vyjadrovali aj znalci na predchádzajúcom pojednávaní. K poškodeniu pravého disku sa vyjadril, že sa jedná o predpoklad, nakoľko pri analýze nehodového deja došlo ku stočeniu vozidla smerom ku obrubníku. Takáto stopa však na mieste zaistená nebola, ani zadokumentovaná, čiže je to len jeho predpoklad. Taktiež uviedol, že bolo jednoznačne preukázané, že po prejdení chodca bolo vozidlo stočené smerom ku chodníku s tým, že ak nedošlo k nárazu do obrubníka, musela nastať korekcia jazdy. Keď dôjde k nadvihnutiu jednej strany vozidla, dôjde k natočeniu kolies, pričom táto teória vychádza z teórie a konštrukcie vozidla a bola zistená aj pri analýze nehodového deja. Objektívne zistené stopy ohľadom nadvihnutia vozidla a natočenia kolies neboli, vychádzal však z geometrie a konštrukcie vozidla.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a to klimatologického posudku, záznamu dopravnej nehody, zápisnice o obhliadke miesta cestnej dopravnej nehody, fotodokumentácie a náčrtku z miesta dopravnej nehody, zápisu o dychovej skúške, zápisnice o obhliadke miesta činu a fotodokumentácie k nej, zápisnice o vyšetrovacom pokuse a fotodokumentácie, evidenčnej karty, výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov MV SR, výpis zo živnostenského registra, správy ObcP., odpisu z registra trestov a správy OO PZ M..
Prečinu neposkytnutia pomoci podľa § 178 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa§14 ods. 1 Trestného zákona sa dopustí ten, kto sa dopustil konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu a ktorého sa dopustil v úmysle ako vodič po dopravnej nehode, na ktorej mal účasť, neposkytol osobe, ktorá pri nehode utrpela ujmu na zdraví, potrebnú pomoc, hoci tak mohol urobiť bez nebezpečenstva pre seba alebo iného, avšak k dokonaniu trestného činu nedošlo.
Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že obžalovaný konal spôsobom popísaným v obžalobe. K takémuto záveru súd dospel najmä na základe znaleckých posudkov, kde znalec z odboru súdne lekárstvo sa vyjadril, že hrúbka ľudského tela je minimálne 20 cm v časti hrudníka a preto ak vozidlo stojace kolesami na rovnej zemi v prípade keď nabehne jedným kolesom na takúto 20 cm vyvýšeninu, sa musí nakloniť. To, že chodec JL.a bol prejdený vozidlom bolo preukázané najmä znaleckým posudkom ústavu súdneho lekárstva a medicínskych expertíz, z ktorého vyplynulo, že chodec H. H. bol prejdený v anatomickej oblasti pravej strany hrudníka jedným kolesom prednej nápravy jedného osobného motorového vozidla a kolesom zadnej nápravy tohto istého motorového vozidla, najpravdepodobnejšie cez chrbát. V čase, keď bolo po tele prejdené automobilom, ležal na vozovke v polohe horeznačky. H. H. nebol pred inkriminovaným nehodovým - úrazovým dejom zrazený, alebo povalený nejakým iným automobilom, ale s určitosťou primárne ležal na vozovke a to následkom alkoholickej intoxikácie. Poranenia dolných končatín, panvy, hrudníka a hlavy svedčiace pre prvotný náraz automobilu do tela poškodeného v jeho stojacej polohe pri pitve zistené neboli. Znalec sa vyjadril, že je nelogické predpokladať, že by vodič prejdenie takejto nerovnosti nezaregistroval. S týmito závermi plne korešponduje aj znalecký posudok z odboru cestná doprava a aj samotná výpoveď znalca, ktorý sa vyjadril, že vzhľadom na to, že pri zrážke došlo k výrazným deformáciám vozidla, taktiež pri prechádzaní pravých kolies vozidla cez chodca, muselo byť vozidlo výrazne nadvihnuté. To, že H. H. bol prejdený práve vozidlom obžalovaného bolo preukázané znaleckým posudkom Kriminalistického a expertízneho ústavu, odbor prírodovedného skúmania a kriminalistickej identifikácie
- odvetvie mechanoskopia Slovenská Ľupča, z ktorého vyplynulo, že pri skúmaní úlomkov z plastickej hmoty, ktoré vykazovali spoločné lomové plochy bolo zistené, že dva z týchto úlomkov vykazujú spoločnú lomovú plochu a tieto dva úlomky boli zlepené do celku pomocou priehľadnej lepiacej pásky s tým, že tvar zlepených úlomkov bol porovnávaný s poškodeným plastovým krytom pravého predného podblatníka osobného motorového vozidla zn. Peugeot 307 a bola zistená vzájomná zhoda lomových plôch. Teda na základe zistenej vzájomnej zhody lomových plôch možno jednoznačne konštatovať, že plastové úlomky zaistené na mieste dopravnej nehody a poškodený plastový kryt pravého predného podblatníka osobného motorového vozidla zn. Peugeot 307 tvorili pôvodne pred rozlomením jeden celok. Vina obžalovaného je preukázaná aj závermi znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu, odbor prírodovedného skúmania a kriminalistickej identifikácie - odvetvie kriminalistická a súdna chémia Y. Ľupča, z ktorého vyplynulo, že na skúmanie boli predložené odevné zvršky a mikrostopy v počte X s tým, že v troch bola zhoda vlákien z podvozku s vláknami materiálu odevu poškodeného.
S poukazom na tieto skutočnosti potom súd nemal pochybnosti o vine obžalovaného a uznal ho za vinného z prečinu neposkytnutia pomoci podľa § 178 Trestného zákona, spáchaný v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona. Aj keď obžalovaný vyslovil možnosť, že upadol do mikrospánku, súd poukazuje na to, že obžalovaný nie je stíhaný za prečin usmrtenia, ale za prečin neposkytnutia pomoci, pričom v tejto kvalifikácii je zohľadnená aj miera zavinenia zo strany chodca JL.. S poukazom na množstvo dôkazov, ktoré mal súd k dispozícii a ktoré bezpečne usvedčujú obžalovaného, sa bližšie otázkou mikrospánku nezaoberal, nakoľko výrazné poškodenie vozidla, výrazné nadvihnutie vozidla po prejdení chodca a zmena smeru jazdy, mohli obžalovanému signalizovať, že niečo prešiel a teda jeho povinnosťou bolo vozidlo zastaviť poskytnúť pomoc.
Pri úvahách aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, vychádzal súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším občanom potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia).
Z odpisu z registra trestov súd zistil, že obžalovaný nebol doteraz súdom trestaný, čo súd vyhodnotil ako poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. j/ Trestného zákona. Priťažujúce okolnosti v zmysle § 37 zistené neboli.
Vzhľadom na tieto skutočnosti potom súd ustálil, že primeraným trestom postačujúcim pre nápravu obžalovaného bude trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov, výkon ktorého mu súd podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu na 24 mesiacov. Súčasne mu súd uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu po dobu 24 mesiacov.
Vzhľadom na to, že poškodená ML.á svoj nárok na náhradu škody uplatnila až na hlavnom pojednávaní, súd ju s jej nárokom odkázal na občianske súdne konanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Tr. por.).
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 307 ods. 1 písm. a), § 308 ods. 1, 2 Tr. por.)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech (§ 307 ods. 1 písm. b), § 308 ods. 2 Tr. por.)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2 Tr. por.)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2 Tr. por.)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného, a to len v jeho prospech, aj proti jeho vôli (§ 345 ods. 1 Tr. por.)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody , a to v neprospech obžalovaného (§ 307 ods. 1 písm. c), § 308 ods. 1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. por.).
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d), § 45 ods. 1 Tr. por.)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.