Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24C-49-2014.pdf
PDF · 92.25 KB
Case nature
Area
Subarea
24C/49/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci navrhovateľa: Orange Slovensko, a.s., IČO: 35 697 270, Metodova 8, Bratislava, zastúpený: Bobák, Bollová a spol., s.r.o., advokátska kancelária, Dr. Vl. Clementisa 10, Bratislava, proti odporkyni: D. R., nar. XX.XX.XXXX, D. XX-XXX, Z., U. D., o zaplatenie 71,87 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Platobný rozkaz Okresného súdu Trnava č.k. 19Ro/10/2014-20 zo dňa 27.05.2014 sa z r u š u j e .
I. Návrh sa z a m i e t a .
II. Odporkyni sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 19.08.2013, doručeným Okresnému súdu Piešťany dňa 20.09.2013, postúpeným tunajšiemu súdu dňa 16.01.2014, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť mu sumu 71,87 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 71,87 eura od 18.05.2012 do zaplatenia a náhradu trov konania.
Súd návrhu v celom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu č.k. 19Ro/10/2014-20 zo dňa 27.05.2014. Vzhľadom k tomu, že sa platobný rozkaz nepodarilo odporkyni doručiť do vlastných rúk na území SR, súd ho v zmysle § 173 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) vo výroku I. zrušil v plnom rozsahu.
Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že v zmysle zmluvy č. A2470951 vypožičal odporkyni SIM kartu, ktorá umožňuje odporkyni využívať telekomunikačné služby poskytované navrhovateľom, pričom SIM karte bolo priradené účastnícke telefónne číslo XXXXXXXXXX. Odporkyňa riadne a včas nezaplatila cenu za poskytnuté telekomunikačné služby za obdobie 2010/06 - 2010/07. Navrhovateľ zaslal odporkyni dňa 03.05.2012 pokus o pokonávku s rozpisom neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace. Odporkyňa na pokus o pokonávku nereagovala ani čiastočnou úhradou pohľadávky. Pohľadávka navrhovateľa voči odporkyni z titulu neuhradených služieb predstavuje celkom sumu 71,87 eura. Navrhovateľ si uplatňuje úrok z omeškania z celkovej dlžnej sumy, a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, t.j. od 18.05.2012.
Odporkyni bol návrh s prílohami doručený dňa 18.08.2015, k tomuto sa nevyjadrila.
Podľa § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP), pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa § 200ea OSP, ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP), pretože sa jedná o drobný spor, pričom vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom zo dňa 19.08.2013, Zmluvou o pripojení č. A2470951 zo dňa 11.07.2006, Pokusom o pokonávku zo dňa 03.05.2012, fotokópiou zásielky na č.l. 5, faktúrou č. 8041332370, 1007698822, 8041859080, 8040805864, Všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s. (ďalej len „všeobecné podmienky“), ako aj ostatným obsahom spisu. Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania v zmysle § 156 ods. 3 OSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu v zákonnej lehote, účastníci konania ani ich zástupcovia na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.
Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav.
Navrhovateľ a odporkyňa dňa 11.07.2006 uzavreli Zmluvu o pripojení, v zmysle ktorej bola odporkyni poskytnutá SIM karta s telefónnym číslom XXXXXXXXXX a účastnícky program Paušál 60. V konaní si navrhovateľ uplatnil nárok na zaplatenie ceny za poskytnuté elektronické komunikačné služby vyúčtované faktúrou č. 8041332370 splatnou dňa 06.07.2010 na sumu 39,37 eura, faktúrou č. 1007698822 splatnou dňa 05.08.2010 na sumu 1,33 eura, faktúrou č. 8041859080 splatnou dňa 05.08.2010 na sumu 31,17 eura, faktúrou č. 8040805864 splatnou dňa 05.06.2010 na sumu 18,52 eura. Pokusom o pokonávku zo dňa 03.05.2012 vyzval navrhovateľ odporkyňu na zaplatenie ceny za poskytnuté elektronické komunikačné služby v sume 71,87 eura najneskôr do 17.05.2012. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o pripojení sú všeobecné podmienky.
Podľa § 488 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „zák.č. 610/2003 Z.z.“) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
Podľa § 43 ods. 1 zák.č. 610/2003 Z.z. (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „zák.č. 634/1992 Zb.“) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Podľa § 52 ods. 1 - 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „zák.č. 250/2007 Z.z.“), na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania, b) predávajúcim osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania, alebo osoba konajúca v jej mene alebo na jej účet.
Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 5b zák.č. 250/2007 Z.z., orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Súd na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný.
Medzi navrhovateľom a odporkyňou bola uzavretá zmluva o pripojení, pričom sa ňou navrhovateľ zaviazal zriadiť odporkyni potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti a poskytovať súvisiace služby a odporkyňa sa zaviazala platiť cenu za poskytované služby podľa platného cenníka. Nakoľko zmluva bola navrhovateľom vopred pripravená, je nepochybné, že je svojim charakterom zmluvou spotrebiteľskou, je preto potrebné aplikovať spotrebiteľské právo, a v rámci neho ustanovenia Občianskeho zákonníka a zákona na ochranu spotrebiteľa. K uvedenému záveru dospel súd z dôvodu, že uvedená zmluva je formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko text zmluvy bol vopred pripravený, odporkyňa ako spotrebiteľ nemala možnosť žiadnym podstatným spôsobom zasahovať do jej obsahu a ani do obsahu príslušných všeobecných podmienok. Súd vychádzal aj z toho, že v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzatvorenia zmluvy (§ 23a zák.č. 634/1992 Zb.) sú spotrebiteľskými zmluvami aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje, a preto právny vzťah medzi účastníkmi založený predmetnou zmluvou je nevyhnutné posudzovať podľa predpisov občianskeho práva. S poukazom na vyššie uvedené a vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat legi generali, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade sú ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj ustanovenia zákona č. 250/2007 Z.z., má prednosť pred všeobecnou úpravou, súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania podľa ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Navrhovateľ poskytol odporkyni služby, ktorých cenu vyúčtoval odporkyni vyššie uvedenými faktúrami.
Vyššie citované ustanovenie § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. je špeciálnym ustanovením k ustanoveniu § 100 ods. 1 OZ, a je treba aplikovať ho prednostne v prípade nároku uplatneného zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorým je aj nárok uplatnený v tomto konaní. Keďže navrhovateľom uplatnený nárok je nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy, bol súd v zmysle § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. povinný z úradnej povinnosti skúmať, či nedošlo k premlčaniu nároku navrhovateľa, a teda prihliadnuť na premlčanie ex offo, teda aj bez toho, aby sa odporkyňa premlčania dovolávala v zmysle Občianskeho zákonníka. Právna úprava v ustanovení § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. bola zavedená zákonom č. 102/2014 Z.z. s účinnosťou od 01.05.2014, pričom vo vzťahu k tejto právnej úprave neboli prijaté žiadne prechodné ustanovenia. Uvedené ustanovenie je pritom ustanovením procesným, keď orgánu rozhodujúcemu o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy (a teda aj súdu) ukladá povinnosť prihliadať na premlčanie aj bez vznesenia námietky premlčania zo strany spotrebiteľa, a preto sa súd najskôr zaoberal možným premlčaním uplatneného nároku bez toho, aby skúmal samotnú existenciu subjektívneho práva navrhovateľa.
Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo vykonané. Premlčaním právo nezaniká, iba sa oslabuje a trvá ďalej vo forme naturálneho záväzku, čo znamená, že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu. Účelom premlčania je tak jednak stimulovať subjekty k včasnému vykonaniu subjektívnych občianskych práv, jednak zamedziť tomu, aby dlžníci neboli ohľadom svojich povinností vystavení po časovo neurčitú dobu donucujúcemu zákroku zo strany súdov.
Všetky vyššie uvedené faktúry, na základe ktorých si navrhovateľ uplatňuje svoj nárok, boli splatné viac ako tri roky pred začatím konania. Posledné z faktúr sa stali splatnými dňa 05.08.2010, a teda pri týchto faktúrach mohol navrhovateľ uplatniť svoj nárok na súde už dňa 06.08.2010, pričom dňa 06.08.2013 (utorok) uplynula všeobecná trojročná premlčacia doba. Pri ostatných faktúrach nastala ich splatnosť ešte skôr, a preto aj skôr uplynula premlčacia doba. Navrhovateľ podal návrh na začatie konania na súde dňa 20.09.2013, teda v čase, keď boli jeho nároky zo všetkých uplatnených faktúr premlčané. Na plynutí premlčacej doby odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr nemôže nič zmeniť skutočnosť, že navrhovateľ poskytol odporkyni pokusom o pokonávku zo dňa 03.05.2012 na plnenie dodatočnú lehotu do 17.05.2012, nakoľko po prvý krát mohol navrhovateľ uplatniť svoje právo na súde už nasledujúci deň po splatnosti tej-ktorej faktúry.
Nakoľko súd bol povinný aplikovať ustanovenie § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. ako procesnú právnu normu s poukazom na absenciu prechodného ustanovenia k tejto úprave, a teda bol povinný prihliadnuť na premlčanie nároku voči spotrebiteľovi ex offo, na túto skutočnosť prihliadol, dospel k záveru, že z dôvodu premlčania nároku navrhovateľa nebolo možné mu uplatnený nárok priznať, a preto súd návrh ako nedôvodný zamietol. Za premlčané považoval súd aj uplatnené úroky z omeškania, keďže tvoria príslušenstvo pohľadávky a sledujú jej osud, z čoho možno usúdiť, že vedľajší úrokový záväzok sa premlčí najneskôr v rovnakej dobe ako hlavný peňažný záväzok.
Podľa § 142 ods. 1 OSP, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 151 ods. 1 OSP, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP s poukazom na § 151 ods. 1 OSP, keď plne úspešnej odporkyni náhradu trov konania nepriznal, pretože si ich neuplatnila a ani jej v konaní žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trnave.
Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti :
Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.