Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_49P-203-2015.pdf
PDF · 75.91 KB
Case nature
Subarea
49P/203/2015
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II. vo veci starostlivosti o maloletú: S. W., E.. X.XX.XXXX, dieťa rodičov: A. I., E.. X.X.XXXX, bytom S. XX, I. a K. W., E.. X.X.XXXX, bytom S. XX, I. v konaní o návrhu matky na vydanie predbežného opatrenia takto
rozhodol:
Súd návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na tunajší súd dňa 26.8.2015, matka žiadala o zverenie maloletej S. W. do svojej osobnej starostlivosti, určenie, že otec sa bude s maloletou stýkať bez obmedzenia, vždy za prítomnosti matky, v domácom prostredí a určenie výživného zo strany otca na maloletú vo výške 450,- € mesačne, počnúc 15.9.2015.
Návrh odôvodnila tým, že s otcom majú už niekoľko mesiacov vo vzťahu nedorozumenia. Prestal sa zaujímať o chod domácnosti, napriek tomu, že obaja rodičia pracujú. Všetky problémy spojené s fungovaní rodiny deťmi nechal na matku. Otec si bral úvery, ktoré nakoniec nezvládal splácať, dostal sa do registra neplatičov a peniaze mu musel sťahovať zamestnávateľ. Matka nevie, na čo tieto finančné prostriedky použil. Otec sa intenzívne stretáva so svojim bratom, ktorý má naňho dlhodobo nepriaznivý vplyv, často nad mieru požíva alkohol a omamné látky. Pije, aj keď je s dcérou a navštevuje s ňou reštauračné zariadenia. Začal sa agresívne správať k matkinmu maloletému synovi A. a pod vplyvom alkoholu v čase, keď matka bola v práci a on mal na starosti obe deti, ho napadol, pretože syn neposlúchol jeho príkazy. Spôsobil mu škaredé modriny a odreniny a tiež psychickú traumu a to aj matke, nakoľko mala strach znovu deti nechať v takom prostredí. Nedorozumenia vyvrcholili, keď matka otca konfrontovala so skutočnosťou, že má niekoľko mesiacov milenku, s ktorou pracuje a ku ktorej napokon odišiel. Momentálne odmieta komunikovať, ignoruje a odmieta riešiť problémy, ktoré spôsobil. Návrh podáva matka preto, že sa jej otec niekoľkokrát vyhrážal, že jej dcéru zoberie a matka má obavy o dcérinu bezpečnosť a to, že jej neumožní kontakt s dieťaťom. Ak by sa stalo, že by jej otec dcéru zobral, obáva sa matka nevhodného prostredia, pretože nevie, ako otec býva a ako by vedel dcéru dostatočne zabezpečiť. Matka si je vedomá toho, že dcéra musí udržiavať vzťah s otcom a nebude mu v tom brániť, ale vzhľadom k uvedeným skutočnostiam a k tomu, že otec nemá vhodné podmienky na výchovu dcéry a momentálne žije s matke neznámou osobou
a pracuje na zmeny, nie je vhodné, aby dcéra bola v takomto prostredí. Tiež na dieťa nevhodne pôsobia otcove vyjadrenia o tom, kde a ako bude žiť s jeho novou milenkou.
Návrhom vo veci samej sa matka domáha zverenia maloletej S. do svojej osobnej starostlivosti.
Podľa § 102 ods. 1 O.s.p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz
Podľa § 75 ods. 1 veta prvá O.s.p. predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.
Podľa § 75 ods. 2 O.s.p. návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreby dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa v záujme maloletého dieťaťa; ak ide o odovzdanie dieťaťa do starostlivosti fyzickej osoby, ktorá nie je blízkou osobou maloletého dieťaťa, k návrhu musí byť doložený doklad preukazujúci zapísanie do zoznamu žiadateľov podľa osobitných predpisov. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej. Návrh musí ďalej obsahovať aj označenie fyzickej osoby, ktorej má byť maloleté dieťa zverené do starostlivosti, alebo označenie zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, do ktorého má byť maloleté dieťa umiestnené. Návrh podľa odseku 8 musí obsahovať aj výšku zábezpeky na náhradu ujmy.
Podľa § 75 ods. 7 O.s.p. súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov.
Podľa § 75 ods. 9 O.s.p. o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom až spolu s uznesením, ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na nariadenie predbežného opatrenia odmietnutý alebo zamietnutý, nedoručuje súd ostatným účastníkom uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie navrhovateľa; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo nariadené predbežné opatrenie.
Podľa § 76 ods. 1 písm. a) písm. b) O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby platil výživné v nevyhnutnej miere a odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd alebo do striedavej osobnej starostlivosti.
Úpravou predbežných opatrení zákon umožňuje riešiť také situácie, kde je potrebný zásah súdu. Účelom predbežných opatrení je dočasná úprava právnych (nielen faktických) pomerov účastníkov alebo zabezpečenie výkonu existujúceho, hoci ešte nevykonateľného alebo očakávaného rozhodnutia. Nariadenie predbežného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň
osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej a dočasnej úpravy.
Základnou podmienkou na nariadenie predbežného opatrenia je, aby navrhovateľ osvedčil uplatňovaný nárok a preukázal, že ohrozenie jeho práv a záujmov je také naliehavé, že existuje odôvodnená potreba, aby súd predbežným opatrením pomery účastníkov dočasne upravil alebo že by budúci výkon rozhodnutia mohol byť zmarený.
Z dočasného charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho vydaním súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej. Nemožno ho však vydať iba na základe tvrdení navrhovateľa bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému má byť poskytnutá predbežná ochrana, bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, uvedenia a preukázania akým konaním sú ohrozené právom chránené záujmy maloletého dieťaťa, v čom toto ohrozenie spočíva a aká ujma dieťaťu reálne hrozí.
S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vyhodnotiac vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že návrh na vydanie predbežného opatrenia nie je opodstatnený. Z podaného návrhu je zrejmé, že rodičia maloletého dieťaťa nežijú spolu a nie sú manželia. Pokiaľ ide o samotný návrh vo veci samej sú splnené predpoklady na rozhodovanie vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej (§ 36 zákona o rodine).
Z podaného návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je zrejmé, že matka má výhrady voči otcovi maloletej, jeho správaniu k matke, jej synovi a k spoločnej maloletej dcére. Matka však k návrhu nepripojila žiadne listinné dôkazy preukazujúce jej tvrdenia a z toho plynúce obavy. Pokiaľ ide o tvrdenie matky spočívajúce vo vyhrážaní sa otca, že jej dcéru zoberie, tieto vyhrážky matka nijako nepreukázala. V súčasnosti je maloletá podľa tvrdení matky v jej starostlivosti. Súd bude o otázke zverenie dieťaťa rozhodovať v konaní vo veci samej.
Dôvody uvedené v návrhu sú len dôvodmi konštatovanými jedným rodičov, ktorý tieto tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázal. V prípade, že matkou sú vyslovené vážne výhrady k zabezpečeniu starostlivosti o maloleté dieťa otcom, tieto budú predmetom dokazovania v konaní o návrhu na úpravu výkonu rodičovských práv povinností k maloletej.
S poukazom na všetky vyššie uvádzané skutočnosti a citované právne predpisy, súd rozhodol tak, ako sa uvádza vo výrokovej časti tohto uznesenia, a návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia, z dôvodu absencie zákonných predpokladov na jeho nariadenie, zamietol.
O trovách konania bolo rozhodnuté v zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do l5 dní odo dňa jeho doručenia na príslušnom súde v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. l,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.