Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoPr/7/2022

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Stanislavy Kollárovej a členov senátu JUDr. Ivety Anderlovej a Mgr. Mareka Anovčina v spore žalobcu HSV s. r. o., so sídlom v Trenčíne, Na Zongorke 7292/12, IČO: 45 930 180, zastúpeného JUDr. Simonou Klučiarovou, advokátkou so sídlom v Bratislave - mestská časť Ružinov, Miletičova 60, proti žalovanej S. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. T. XXX, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Weis & Partners s.r.o., so sídlom v Bratislave - mestská časť Ružinov, Priemyselná 1/A, o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. - 72 zo dňa 31. mája 2022 takto

rozhodol:

I. Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. o náhrade trov konania p o t v r d z u j e.

II. Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vo výroku I. zastavil konanie. Vo výroku II. žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou podanou dňa 15.04.2021 domáhal, aby súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovanej, doručené žalobcovi dňa 15.02.2021, je neplatné a určil, že pracovný pomer skončil dohodou strán sporu dňa 15.02.2021. Ďalej žiadal, aby súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Dňa 28.01.2022 bolo súdu doručené podanie žalobcu, ktorým zobral žalobu späť a navrhol, aby súd zastavil konanie a žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Uviedol, že žalovaná mohla sporu predísť, ak by po doručení žaloby žalobcu kontaktovala a oznámila mu, že sama žiadnu žalobu nepodala. Žalobca by tak mohol podať späťvzatie ešte predtým ako bol stanovený termín pojednávania. Uviedol, že žalovaná splnila to, čoho sa žalobca žalobou domáhal, a žalobca z tohto dôvodu zobral žalobu späť. Žalovaná súhlasila so späťvzatím žaloby. Mala za to, že žalobca zavinil začatie súdneho konania, preto žalovaná žiadala, aby súd zaviazal žalobcu k náhrade trov konania žalovanej. Právne vec súd posúdil podľa , , , , . Uviedol, že vzhľadom k späťvzatiu žaloby konanie zastavil. Žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil tým, že v danom prípade nemožno skonštatovať, že po podaní žaloby žalobcom došlo k takému konaniu žalovanej, pre ktoré žalobca vzal žalobu späť. Sporným medzi stranami sporu bol dátum skončenia pracovného pomeru a právna skutočnosť, od ktorej žalobca a žalovaná odvodzovali skončenie pracovnoprávneho vzťahu žalovanej ako zamestnankyne u žalobcu ako zamestnávateľa. Žalovaná by mala byť zaviazaná na náhradu trov konania len v prípade, ak by bolo preukázané, že konala v súlade so žalobným petitom, teda uznala, že pracovný pomer skončil ku dňu 15.02.2021 dohodou, a že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovanej doručené žalobcovi dňa 15.02.2021 je neplatné. Žalobca však v odôvodnení žaloby tvrdil, že pracovný pomer skončil 12.02.2021, teda keď mu bola vrátená zásielka poštovým podnikom z dôvodu, že si žalovaná neprevzala zásielku - list zo dňa 20.01.2021, ktorým žalobca okamžite skončil pracovný pomer so žalovanou. K späťvzatiu žaloby žalobcom a následnému zastaveniu konania došlo

podľa súdu z dôvodu procesného zavinenia žalobcu, ktorý podal žalobu na súd, hoci z hľadiska právnej istoty žalovaná netrvala na ďalšom trvaní pracovného pomeru u žalobcu ako zamestnávateľa. Žalovaná vo svojom vyjadrení tvrdila, že pracovný pomer skončil už dňa 12.02.2022. Súd bol toho názoru, že od 15.02.2021, kedy bolo žalobcovi doručené okamžité skončenie pracovného pomeru žalovanou až do dňa 15.04.2021, kedy bola žaloba podaná na súd, mohol žalobca predísť predmetnému sporu a vzniku trov konania, ak by sa obrátil na právnu zástupkyňu žalovanej.

2. Proti výroku II. tohto uznesenia o náhrade trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Namietal, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a konanie má vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Pokiaľ súd tvrdil, že žalobca sa mal obrátiť na právnu zástupkyňu žalovanej, t. j. na JUDr. Adrianu Krajníkovú, tento argument žalovanej, o ktorý sa súd opiera, považoval žalobca za čisto účelový, pretože žalovaná vedela, že Slovenská advokátska komora pozastavila JUDr. Krajníkovej činnosť, a preto táto nebola oprávnená žalovanú zastupovať. Z tohto dôvodu s ňou žalobca nemal dôvod v predmetnej veci komunikovať a žalovaná si aj v tomto konaní musela zvoliť iného právneho zástupcu. JUDr. Krajníková má pozastavený výkon advokácie od 16.02.2021 doposiaľ. Žalobca tiež poukázal na to, že táto skutočnosť bola medializovaná už dňa 15.01.20211. Žalobca preto nemal inú možnosť, ako pokúšať sa kontaktovať priamo žalovanú, pretože vedel, že v prípadnom súdnom konaní nemôže byť zastúpená JUDr. Krajníkovou, ale iným advokátom, preto mu ani JUDr. Krajníková nemohla dať v dotknutom období 15.02.2021-15.04.2021 kvalifikovanú odpoveď na to, či žalovaná podala žalobu proti okamžitému skončeniu pracovného pomeru zo strany žalobcu alebo nie. Aj v spojení s vyššie uvedeným žalobca naďalej zastával názor, že z dôvodu právnej istoty bol nútený podať predmetnú žalobu, pretože v prípade, ak by žalovaná podala žalobu o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany žalobcu a súd by žalobe vyhovel, pričom žalobca by nepodal svoju žalobu, platným by sa stalo skončenie pracovného pomeru zo strany žalovanej, v dôsledku čoho by žalobcovi okrem iného vznikla povinnosť zaplatiť žalovanej odstupné vo výške jej priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov ( ). Žalobca sa pokúšal do posledného dňa lehoty telefonicky zistiť na príslušnom súde, či žalovaná podala žalobu o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru zo strany žalobcu, no opakovane sa mu nepodarilo spojiť s informačnou kanceláriou súdu. Žalovanej nič nebránilo podať žalobu aj na nepríslušný súd, ktorý by ju následne postúpil na prejednanie príslušnému súdu, preto žalobca nemohol s istotou uzavrieť, že žaloba z jej strany nebola podaná. Žalobca sa pokúsil o osobné stretnutie so žalovanou bezprostredne po tom, ako mu bolo doručené jej oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru, avšak bezvýsledne, nakoľko žalovaná sa nachádzala v zahraničí (o tejto skutočnosti predložil žalobca do spisu prvostupňového súdu príslušný záznam). Žalobca podnikol všetky potrebné kroky, aby predišiel prípadnému sporu. Keďže žalovaná sa nezdržiavala v mieste svojho trvalého pobytu, nezabezpečila preberanie pošty inou osobou a žalobcovi sa nepodarilo získať na ňu ani iný kontakt, aby s ňou predmetnú vec prebral, nemal inú možnosť, ako obrátiť sa na súd. Právna teória sa zhoduje v tom, že ak sa pre správanie žalovaného vzala späť žaloba, ktorá bola podaná dôvodne, je žalovaný povinný nahradiť trovy konania, pretože nesporne zavinil zastavenie konania. Dôvodnosť žaloby sa posudzuje procesne a bez ohľadu na to, aký by bol výsledok konania, keby k späťvzatiu žaloby nedošlo. Rozhodnou je skutočnosť, že žalovaná splnila to, čoho sa žalobca domáhal, a že len z tohto dôvodu vzal žalobca žalobu späť. Žalobca sa domáhal preskúmania uznesenia v napadnutej časti odvolacím súdom a v konečnom dôsledku jeho zmeny tak, aby bol nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu priznaný žalobcovi.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec v napadnutom rozsahu podľa a , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutom výroku II. o náhrade trov konania podľa ako vecne správne potvrdiť z nasledovných dôvodov:

5. Odvolaním bolo napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. o náhrade trov konania. Výrok I., ktorým súd konanie zastavil, odvolaním napadnutý nebol, nadobudol právoplatnosť a odvolací súd ho nepreskúmaval.

6. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

7. Zmyslom a účelom náhrady trov v konaní pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnej strane sporu náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred súdom. V zmysle uvedeného ustanovenia je pri zastavení konania pre vyriešenie otázky náhrady trov konania kľúčové zistenie, či a pokiaľ áno, ktorá zo strán z procesného hľadiska zastavenie konania zavinila. Kritérium procesného zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené.

8. Preskúmaním veci má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že zastavenie konania zavinil žalobca, a preto aj správne rozhodol o priznaní náhrady trov konania v plnom rozsahu žalovanej podľa . Žalobca podal dňa 15.04.2021 žalobu, ktorou sa domáhal, aby súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovanej, doručené žalobcovi dňa 15.02.2021, je neplatné. Žalobca tvrdil, že pracovný pomer skončil dňa 12.02.2021 okamžitým skončením pracovného pomeru z jeho strany. Ako uviedol v podanej žalobe, žalobu podal z dôvodu právnej istoty, nakoľko nemal vedomosť, či žalovaná v zákonom stanovenej lehote napadla okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalobcu. Svoje späťvzatie žaloby odôvodnil tým, že žalovaná sa dňa 05.11.2021 vyjadrila, že nepopiera skončenie pracovného pomeru ku dňu 12.02.2021 a nepodala voči okamžitému skončeniu pracovného pomeru zo strany žalobcu žalobu.

9. Argument žalobcu, že bol donútený z dôvodu právnej istoty podať žalobu, keď v prípade, že by súd vyhovel prípadnej žalobe žalovanej a neplatným by bolo jeho okamžité skončenie pracovného pomeru a platným okamžité skončenie pracovného pomeru žalovanej a musel by tak platiť odstupné, podľa názoru odvolacieho súdu neobstojí, keďže kritérium procesného zavinenia je treba posudzovať z objektívneho hľadiska a v tomto smere je jasné, že žalovaná svojim konaním nezapríčinila podanie žaloby zo strany žalobcu a ani samotné späťvzatie žaloby. Prípadnú možnosť neúspechu žalobcu v možnom (budúcom) spore iniciovanom žalovanou nebolo možné považovať za objektívne kritérium podania žaloby z dôvodu právnej istoty, ktorú skutočnosť by nejako vyvolala žalovaná. Zavinenie za zastavenie konania nepredstavovalo ani vyjadrenie žalovanej, že nenamieta skončenie pracovného pomeru dňa 12.02.2021. Žalobca sa domáhal určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru zo strany žalovanej, doručené mu dňa 15.02.2021, a teda predmetom konania nebolo skončenie pracovného pomeru zo strany žalobcu k 12.02.2021, teda žalovaná nekonala v súlade so žalobným petitom, ako uviedol aj súd prvej inštancie. Žalobca tak svojim konaním zavinil zastavenie konania, a preto je potrebné, aby znášal aj náhradu trov konania žalovanej.

10. Vzhľadom na uvedené odvolací súd podľa uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. o náhrade trov konania ako vecne správne potvrdil.

11. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s , . V odvolacom konaní bola úspešná žalovaná. Z obsahu spisu však nevyplýva, že by žalovanej vznikli trovy odvolacieho konania, a preto jej odvolací súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).