Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6P-25-2015.pdf
PDF · 73.57 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RK-6P/25/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Ružomberok samosudcom JUDR. Jozefom Turzom v právnej veci navrhovateľky: C. U., rod. H., nar. XX.X.XXXX, bytom A.. S. XXX, proti odporcovi: Q. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom A.. Z. XXX, v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností na dobu po rozvode k maloletému Q. U., nar. X.XX.XXXX, zastúpenému opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok, takto
rozhodol:
Súd r o z v á d z a manželstvo navrhovateľky C. U., rod. H. a odporcu Q. U., uzavreté X.XX.XXXX na Z. úrade v A.. Z..
Súd z v e r u j e maloletého Q. U., nar. X.XX.XXXX na dobu po rozvode do osobnej starostlivosti navrhovateľky s tým, že zastupovať a spravovať jeho majetok budú navrhovateľka a odporca spoločne.
Odporca j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého Q. U., nar. X.XX.XXXX po 100 € mesačne vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky počnúc prvým dňom po právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode manželstva.
Súd styk otca s maloletým n e u p r a v u j e.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
Odporca je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Ružomberok súdny poplatok za návrh vo výške 66 € do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa vo svojom písomnom návrhu, ako aj na hlavnom pojednávaní domáhala rozvodu manželstva s odporcom z toho dôvodu vzájomných nedorozumení a následného odcudzenia sa, v dôsledku čoho si našla iného partnera, s ktorým aj žije vyše roka v jednej domácnosti. Ďalej uviedla, že žiada, aby maloletý na dobu po rozvode bol zverený do jej osobnej starostlivosti s tým, že jeho majetok by spravovali a zastupovali spoločne s odporcom. Výšku výživného žiadala určiť na 100 € mesačne vzhľadom k tomu, že odporca si maloletého pravidelne berie k sebe a zakupuje mu veci aj nad rámec výživného. Stretávanie otca s maloletým nežiadala upraviť, keďže na tomto sa vedia dohodnúť.
Odporca na hlavnom pojednávaní uviedol, že s návrhom na rozvod manželstva, ako aj so zverením maloletého do osobnej starostlivosti navrhovateľky súhlasí. Súhlasí aj s tým, aby maloletého zastupovali a jeho majetok spravovali spoločne s navrhovateľkou. Súhlasil aj s navrhovanou výškou výživného. Styk s maloletým nežiadal upraviť vzhľadom k tomu, že na tomto sú schopní sa dohodnúť. Ďalej uviedol, že je samostatne zárobkovo činnou osobou, pracuje pri ťažbe dreva a priemerne mesačne zarobí okolo 1.000 €.
Súd sa oboznámil so sobášnym listom účastníkov konania, z ktorého zistil, že títo manželstvo uzavreli X.XX.XXXX na Z. úrade A.. Z. a toto je uvedené v knihe E. úradu A.. Z. vo zväzku X ročník XXXX na strane XX pod poradovým číslom 7. Ďalej z rodného listu súd zistil, že z manželstva sa narodil maloletý Q. U., nar. X.XX.XXXX, ďalej s potvrdením úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, z ktorého vyplýva, že navrhovateľka je poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 203,20 € a prídavkov na maloleté dieťa vo výške 23,52 €, ďalej so správou opatrovníka z prešetrenia pomerov v domácnosti maloletého.
Podľa § 23 ods.1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 24 ods.1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 25 ods.1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods.2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods.1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods.2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Vychádzajúc z uvedených zákonných ustanovení a po vykonanom dokazovaní súd dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom. Súd mal za preukázané, že manželstvo účastníkov konania neplní svoj spoločenský účel, keďže títo nežijú v spoločnej domácnosti vzhľadom k tomu, že z dôvodu hádok došlo k ich vzájomnému odcudzeniu a navrhovateľka si našla iného partnera, s ktorým v súčasnosti žije. Maloletého na dobu po rozvode súd zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky, keďže ako vyplynulo zo šetrenia opatrovníka, táto sa o maloletého riadne stará a na jeho výchovu má vytvorené riadne podmienky. Súčasne súd rozhodol, že zastupovať a spravovať majetok maloletého budú obidvaja rodičia. Pri určení výživného súd vychádzal z tej skutočnosti, že odporca si maloletého bráva a zabezpečuje jeho výživu aj vo vyššom rozsahu, ako bolo stanovené. Styk odporcu s maloletým neupravoval vzhľadom k tomu, že tento sa vie na tomto s navrhovateľkou dohodnúť.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 144 OSP, podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov. O povinnosti odporcu zaplatiť na účet Okresného súdu Ružomberok súdny poplatok 66 € súd rozhodol podľa § 2 ods.2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, podľa ktorého ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však odporca nemá v konaní o rozvode manželstva, o neplatnosti manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi. Vzhľadom k tomu, že
navrhovateľke bolo priznané oslobodenie od platenia súdnych poplatkov v celom rozsahu, súd zaviazal na platenie poplatku za návrh v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia odporcu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tohto súdu na Krajský súd v Žiline v 3 vyhotoveniach, keď navrhovateľka, odporca, ako aj opatrovník sa odvolania vzdali po vyhlásení rozsudku.
Podľa § 205 ods. 1 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.