Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9To-32-2015.pdf
PDF · 81.54 KB
Case nature
Area
Subarea
9To/32/2015
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Farkaša a sudcov JUDr. Jaroslava Bugeľa a Mgr. Iva Maruščáka, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 10.09.2015, v trestnej veci obžalovaného V. F., pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 6T/55/2015 zo dňa 29.06.2015 takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.
Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. v r a c i a vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
odôvodnenie:
Okresný súd Poprad napadnutým rozsudkom sp. zn. 6T/55/2015 zo dňa 29.06.2015 uznal obžalovaného V. F. vinným zo spáchania zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák., na tom skutkovom základe, že
dňa 23.1.2015 v čase okolo 13.00 hod. v V., po predchádzajúcom spoločnom požívaní alkoholických nápojov s poškodeným V. W. v Minibare na autobusovej stanici v V., pod zámienkou ukázania poškodenému cestu do hotela F., zaviedol poškodeného do priestoru medzi hotelom F. a W. na chodník, ktorý spája ulicu W. s ulicou Q. v V., kde fyzicky napadol poškodeného V. W. takým spôsobom, že ho udrel päsťou do oblasti tváre, na čo poškodený spadol na zem, tak ho začal kopať do rôznych častí tela, následne sa nad neho zohol a začal mu prehľadávať vrecká na odeve, avšak poškodený si svoju ruku vložil do pravého vrecka nohavíc, kde si svoje peniaze zovrel do dlane a svojím telom ležal na zadnom pravom vrecku nohavíc, v ktorom mal svoj mobilný telefón, teda obvinený mu žiadne peniaze vo vreckách nenašiel, na čo ho znova začal kopať do rôznych častí tela a po chvíli z miesta ušiel, čím svojím konaním poškodenému V. W. spôsobil zranenia v oblasti čela a pomliaždenie palca, ktoré si nevyžiadali práceneschopnosť a poškodením odevu mu spôsobil škodu vo výške 15,- eur, pričom takéhoto konania sa dopustil napriek tomu, že bol potrestaný nepodmienečným trestom odňatia slobody a to
- rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 5T/88/1999 zo dňa 8.2.2001, ktorý nadobudol právoplatnosť 8.2.2001 a ktorým bol uznaný vinným aj z pokračujúceho trestného činu lúpeže v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2 Tr. zák. k § 234 ods. 1 Tr. zák., za čo mu súd uložil podľa § 234 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 79 ods. 1 Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov, ktorého výkon mu podľa § 82 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov, v ktorej skúšobnej dobe, na základe uznesenia Okresného súdu Poprad sp. zn. 5T/88/1999 zo dňa 7.11.2002, ktoré nadobudlo právoplatnosť 7.11.2002, sa neosvedčil a ktorým bolo rozhodnuté, že trest v trvaní 18 mesiacov vykoná so zaradením výkonu podľa § 39a ods. 2 písm. a/ Tr. zák. do I. nápravno-výchovnej skupiny, ktorý trest vykonal dňa 23.2.2006
- rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 5T/219/2001 zo dňa 10.1.2002 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3To/77/2002 zo dňa 18.7.2002, ktorým bol uznaný vinným aj z trestného činu lúpeže podľa § 234 ods. 1 Tr. zák., za čo mu súd uložil podľa § 234 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 35 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov, pre výkon ktorého podľa § 39a ods. 2 písm. a/ Tr. zák. bol zaradený do I. nápravno-výchovnej skupiny, ktorý trest vykonal dňa 23.8.2004.
Za to mu súd uložil:
Podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l/ Tr. zák., § 37 písm. m/ Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 47 ods. 2 Tr. zák. a § 437 ods. 5 Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 20 rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. ho pre výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Tr. zák. uložil ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. Bratislava, Mamateyova 17, 850 05 Bratislava, IČO: 35 937 874, škodu vo výške 20,23 eur.
Po vyhlásení rozsudku, odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku obžalovaný priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní podal odvolanie. Odvolanie smeruje proti výroku o treste. Odvolanie obžalovaný odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu podaním, ktoré bolo doručené súdu dňa 14.7.2015. Obhajca konštatuje, že obžalovaný uznal vinu, svoju trestnú činnosť oľutoval, ale je toho názoru, že v jeho prípade uloženie trestu odňatia slobody na doživotie, resp. v súlade s § 47 ods. 2 Tr. zák., je v rozpore so zákonom, nakoľko bol uznaný vinným z trestného činu lúpeže rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 5T/88/1999 zo dňa 8.2.2001 ako mladistvý. Viac ako pred štrnástimi rokmi spáchal trestný čin ako osoba bez dostatočných životných skúseností a táto skutočnosť pri určovaní závažnosti činu má mimoriadny význam pre splnenie zákonných predpokladov pre zahladenie odsúdenia mladistvého. Pre trestný čin lúpeže mal súd skúmať podmienky podľa Trestného zákona účinného do 1.1.2006, čo v danom prípade sa takto nestalo. Prvostupňový súd sa uspokojil s charakteristikou ÚVTOS S. - B., ktorá nezodpovedala skutočnosti. Namieta jej správnosť a objektívnosť. Táto charakteristika, ktorá nie je pravdivá, nemôže nahrádzať výrok súdu. V trestnom spise 6T/55/2015 absentuje prítomnosť rozhodnutia o tom, či súd rozhodol o zahladení, resp. o nezahladení odsúdenia. V tom čase súd musel o tom rozhodnúť z úradnej povinnosti. V súlade so zásadou v pochybnostiach v prospech obžalovaného je potrebné vychádzať z toho, že odsúdený ako mladistvý sa osvedčil. Rovnako žiadal preskúmať, či uložené ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou je v súlade so zákonom, pretože bude vo výkone trestu, nemá prístup k alkoholu, teda objektívne, nemá možnosť požívať alkoholické nápoje. Z týchto dôvodov podľa názoru obžalovaného, nie sú splnené predpoklady pre použitie § 47 ods. 2 Tr. zák. pre ukladanie trestu, preto apeluje uloženie trestu v rámci zákonom stanovenej trestnej sadzby podľa § 188 ods. 1 Tr. zák.
K tomuto odvolaniu zaujal stanovisko prokurátor Okresnej prokuratúry Poprad, ktorý konštatoval, že na hlavnom pojednávaní boli vykonané všetky dôkazy za účelom náležitého objasnenia skutkového stavu. Súd zákonným spôsobom a správne hodnotil jednotlivé dôkazy, tak jednotlivo ako aj vo vzájomnej súvislosti, preto navrhol, aby krajský súd odvolanie obžalovaného V. F. zamietol.
Na základe riadne a včas podaného odvolania krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo; na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na základe tohto preskúmania krajský súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je dôvodné, pretože pri tomto preskúmaní zistil dôvod pre podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por.
V tejto trestnej veci bolo začaté trestné stíhanie a vznesené obvinenie obžalovanému V. F. uznesením vyšetrovateľa OR PZ, odbor Kriminálnej polície Poprad, ČVS: ORP-73/1-VYS-PP-2015 dňa 23.1.2015 pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. Súčasťou skutku v skutkovej vete nie sú uvedené odsúdenia za predchádzajúce trestné činy lúpeže, ktoré by odôvodňovali použitie tzv. zásady „trikrát a dosť“.
Dňa 14.5.2015 prokurátor Okresnej prokuratúry Poprad podal obžalobu na V. F., pre skutok, ktorý právne kvalifikoval ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. Ani v skutkovej vete obžaloby nie sú uvedené odsúdenia, ktoré by odôvodňovali použitie tzv. zásady „trikrát a dosť“.
Po podaní obžaloby dňa 18.5.2015 predseda senátu Okresného súdu Poprad v rámci prípravy na hlavné pojednávanie dal pripojiť k tejto trestnej veci spisy týkajúce sa predchádzajúcich odsúdení obžalovaného a to Okresného súdu Poprad sp. zn. 5T/88/1999, 5T/219/2001, 2T/30/2007 a Špecializovaného súdu Pezinok sp. zn. Pk 1T/3/2007.
Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 29.06.2015 oboznámil obsah pripojených spisov. Na základe takto vykonaného dokazovania prvostupňový súd doplnil skutkovú vetu o skutočnosť, že v minulosti bol už dvakrát odsúdený za trestný čin lúpeže a to rozsudkami Okresného súdu Poprad sp. zn. 5T/88/1999 a 5T/219/2001.
Z tohto postupu súdu prvého stupňa jednoznačne vyplýva, že tento pri svojom rozhodovaní chce použiť prísnejšie ustanovenia zákona a to aplikovať tzv. zásadu „trikrát a dosť“, čo vyjadril aj vo svojom rozhodnutí použitím ustanovení § 47 ods. 2 Tr. zák. a § 437 ods. 5 Tr. zák.
Krajský súd na základe preskúmania predloženého spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa nepostupoval pri riešení tejto otázky dôsledne, pretože keď prichádza do úvahy použitie prísnejších ustanovení Trestného zákona a aplikácia zásady „trikrát a dosť“, v prvom rade súd prvého stupňa mal postupovať podľa ustanovenia § 244 ods. 2 Tr. zák., rovnako podľa ustanovenia § 284 ods. 2 Tr. zák., z ktorého vyplýva, že uznať obžalovaného za vinného z trestného činu podľa prísnejšieho ustanovenia zákona, podľa ktorého posudzovala skutok obžaloba, môže súd len vtedy, ak obžalovaného na možnosť tohto prísnejšieho posudzovania skutku upozornil skôr, ako súd vyhlásil dokazovanie za skončené; ak o to obžalovaný alebo obhajca požiada, treba mu poskytnúť znova lehotu na prípravu obhajoby a hlavne pojednávanie na ten účel odročiť najmenej o 5 pracovných dní.
Súd prvého stupňa ani v rámci predbežného prejednania obžaloby ani v rámci vykonaného dokazovania neupozornil na tú skutočnosť, že chce konanie obžalovaného kvalifikovať podľa prísnejšieho ustanovenia zákona. Prísnejšie posudzovanie skutku oproti obžalobe vždy znamená nepriaznivejšie dôsledky pre obžalovaného. V danom prípade pri použití ustanovení § 47 ods. 2 Tr. zák. existuje hrozba vyššieho trestu oproti základnej trestnej sadzbe. Práve takýmto postupom súdu prvého stupňa došlo k porušeniu práva na obhajobu obžalovaného. Toto porušenie je dovolacím dôvodom podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. a v takomto prípade krajský súd, aj keď odvolanie obžalovaného smerovalo iba proti výroku o treste, preskúmaval celý rozsudok a dospel k záveru, že existencia dovolacieho dôvodu je chybou, na ktorú je potrebné prihliadať a vzhľadom na túto skutočnosť krajský súd zrušil aj výrok o vine. V ďalšom konaní bude potrebné, aby súd prvého stupňa dôslednejšie aplikoval práve ustanovenie § 284 ods. 2 Tr. por. Upozornením na prísnejšiu kvalifikáciu sa rozumie, že toto upozornenie bude vykonané pred vyhlásením rozsudku.
Odvolateľ v rámci odvolania namietal, že súd prvého stupňa sa dôsledne pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu nevysporiadal so všetkými okolnosťami. Zdôraznil, že absentuje prítomnosť rozhodnutia o tom, či súd rozhodol o zahladení, resp. nezahladení odsúdenia v trestnej veci sp. zn. 5T/88/1999.
Krajský súd k tejto argumentácii odvolateľa musí konštatovať, že súd prvého stupňa túto otázku riešil ako predbežnú otázku. Postupoval správne, keď vychádzal z hodnotenia obžalovaného, ktorý vykonával trest ako mladistvý. Tento postup súdu je správny a v danom prípade sa touto otázkou zaoberal, aj keď neexistuje, tak ako to namieta odvolateľ, písomné vyhotovenie rozhodnutia o zahladení, resp. nezahladení tohto odsúdenia.
Na druhej strane krajský súd poukazuje na tú skutočnosť, že odsúdenie obžalovaného v trestnej veci vedenej pod sp. zn. 5T/88/1999 Okresným súdom Poprad bolo za účinnosti predchádzajúceho Trestného zákona. Skutky páchal v priebehu roku 1999. Túto trestnú činnosť páchal ako mladistvý.
Už predchádzajúci Trestný zákon č. 140/1961 Zb. v znení zák. č. 457/2003 Z. z. poznal tzv. zásadu „trikrát a dosť“. Práve pri tejto zásade v rámci záverečných ustanovení bolo prijaté ustanovenie, ktoré je vyjadrené v § 299a ods. 4 Tr. zák., z ktorého vyplýva, že ustanovenie § 43 sa vzťahuje aj na osobu, ktorá bola potrestaná za niektorý z trestných činov uvedených v § 43 pred 1.9.2003, ak táto osoba spáchala ďalší trestný čin uvedený v § 43 po 1.9.2003. Súd však nemusí vziať do úvahy odsúdenie uložené pred 1.9.2003, ak by vzhľadom na mimoriadne okolnosti predchádzajúcich prípadov bolo pre páchateľa použitie trestnej sadzby odňatia slobody ustanovenej v § 43 neprimerane prísne.
Podľa názoru krajského súdu, pri riešení predbežnej otázky o zahladení odsúdenia a pri riešení otázky, či je potrebné prihliadať na odsúdenie pod sp. zn. 5T/88/1999, súd prvého stupňa by mal hodnotiť túto skutočnosť komplexne, nielen z pohľadu riešenia otázky, ako odsúdený sa správal počas výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody, ale mal by mať na zreteli aj prechodné a záverečné ustanovenia k vtedy platnému Trestnému zákonu a to na ustanovenie § 299a ods. 4 Tr. zák.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd dospel k záveru, že došlo k porušeniu Trestného poriadku. Zistil existenciu dovolacieho dôvodu, preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
jednohlasne
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.