Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14C-415-2012.pdf
PDF · 86.39 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/415/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Milinou Jánoškovou v právnej veci žalobkyne E. F., nar. XX.X.XXXX, občianky SR, bytom M., W. č. XXXX/XX, zast. R.. Vladimírom Beňačkom, občanom SR, bytom Piešťany, Scherera č. 8 proti žalovanému Sociálne služby mesta Trenčín, m. r. o. so sídlom v Trenčíne, Piaristická č. 42, IČO: 36 124 702, práv. zast. GARANT PARTNER legal s.r.o. so sídlom v Bratislave, Einsteinova č. 21, IČO: 36 856 380 o ochranu osobnosti s náhradou nemajetkovej ujmy v sume 5.000€ takto
rozhodol:
Žaloba s a z a m i e t a.
Žalobkyňa j e p o v i n n á zaplatiť žalovanému náhradu trov konania 673,73€, do 3 dni od právoplatnosti rozsudku, na účet GARANT PARTNER legal s.r.o. so sídlom v Bratislave.
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa podaným návrhom zo dňa 09.10.2012 domáhala, aby jej žalovaný zaplatil sumu 5.000€ titulom náhrady nemajetkovej ujmy. Uviedla, že bola úspešná v spore vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 12C/218/2007 o udelenie upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny, keď ju zamestnávateľ -žalovaný, neprávom obvinil z požívania alkoholických nápojov. Počas celého tohto konania trpela duševnými poruchami, neustálymi stresmi a to sa odrazilo aj na jej celkovom zdravotnom stave, o čom svedčí jej zdravotná dokumentácia. Žalobkyňa tvrdila, že jej nárok nie je premlčaný, pretože dňa 7.9.2009 bol vynesený rozsudok vo veci sp. zn. 12C/218/2007, ktorým bolo disciplinárne opatrenie vyhlásené za neplatné a premlčacia lehota začala plynúť od doby, kedy bolo rozhodnuté o neplatnosti disciplinárneho opatrenia.
Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Poukázal na stručnosť žaloby, z ktorej nie je zrejmé, na základe akých skutočností žalobkyňa svoj nárok uplatňuje. Má za to, že zrejme ide o nárok vyplývajúci zo skúšky na prítomnosť alkoholu, ktorú vykonal žalovaný v rámci dodržiavania pracovno-právnych predpisov, pričom skúška bola vykonaná štandardne o čom svedčí aj odpoveď na podanie žalobkyne z inšpektorátu práce v TN. Inšpektorát práce v TN uviedol, že nedošlo k porušeniu právnych predpisov, a preto žalovaný tvrdí, že k zásahu do osobnostných práv žalobkyne nedošlo a jeho postup nebol nezákonný. Žalovaný konal v rámci povinností zamestnávateľa, čo vylučuje protiprávnosť, a pokiaľ by sa aj preukázala neoprávnenosť zásahu; intenzita zásahu do práv žalobkyne nebola neprimeraná, náhrada nemajetkovej ujmy požadovaná žalobou je privysoká. Zároveň namietal premlčanie nároku, pretože ku kontrolnej skúške na alkohol došlo dňa 06.11.2007. Tento nárok sa premlčuje vo všeobecnej trojročne premlčacej dobe, ktorá plynie od neoprávnenosti zásahu, čiže žalobkyňa si mohla uplatniť nárok v súlade s touto praxou, a preto žalovaný vzniesol námietku premlčania.
Žalobkyňa, jej zástupca ani žalovaný sa na pojednávanie nariadené na 09.09.2015 nedostavili, hoci boli riadne a včas predvolaní. Svoju neúčasť ospravedlnil len zástupca žalobkyne, ktorý tvrdil, že je chorý a ospravedlnil aj žalobkyňu. Zástupca žalobkyne svoje tvrdenie o chorobe, ktorá by mu bránila v účasti na pojednávaní nepreukázal žiadnou lekárskou správou a neprítomnosť žalobkyne nebola žiadnym spôsobom ospravedlnená. Tieto dôvody súd nepovažoval za relevantné a požiadavke na odročenie pojednávania nevyhovel aj z dôvodu nehospodárnosti (vzhľadom na vznesenú námietku premlčania). Preto konal v neprítomnosti účastníkov a podľa ust. § 101 ods.2 O.s.p. vo veci rozhodol na základe listinných dôkazov.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, oboznámil jej písomné vyjadrenie zo dňa 20.05.2015 a spis tunajšieho súdu 12C/218/2007 a zistil nasledovný skutkový stav veci :
Dňa 06.11.2007 vykonal žalovaný ako zamestnávateľ žalobkyne na pracovisku o 13,45hod. dychovú skúšku za účelom zistenia prítomnosti alkoholu v krvi žalobkyne formou Alcohol Testeru DRIVESAFE s pozitívnym výsledkom, jedno promile. Žalobkyňa výsledky testu namietala a uviedla, že toho dňa nepožila alkoholické nápoje. Zamestnávateľ jej dňa 14.11.2007 listom č. SOC-7/15-67 oznámil, že porušila pracovnú disciplínu podľa ust. § 81 Zákonníka práce, odobral jej osobné ohodnotenie na dobu 3 mesiacov a podľa ust. § 63 ods.1 písm.e/ Zákonníka práce žalobkyňu upozornil, že pri ďalšom porušení pracovnej disciplíny s ňou bude ukončený pracovný pomer.
Rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. k. 12C/218/2007-111 zo dňa 07.09.2009 súd určil, že disciplinárne opatrenie udelené žalobkyni žalovaným listom č. SOC-7/15-67 zo dňa 14.11.2007 za závažné porušenie pracovnej disciplíny dňa 06.11.2007 je neplatné. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 23.10.2009. Z obsahu odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalovaným použitý prístroj na meranie alkoholu nebol určeným meradlom a slúžil iba na orientačné meranie. Výsledky dosiahnuté u žalobkyne meraním nezodpovedali bežnému metabolizmu alkoholu u človeka a následne po tomto meraní sa žalobkyňa sama podrobila krvnej skúške na zistenie alkoholu v krvi , ktorá potvrdila hladinu s -etanolu v norme pod 0,1 promile. Požitie alkoholu žalobkyňou dňa 06.11.2007 teda nebolo preukázané, čím nebol daný dôvod na uloženie disciplinárneho opatrenia zo dňa 14.11.2007.
Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
Podľa § 13 ods.1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.
Podľa § 13 ods.2, 3 Občianskeho zákonníka pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
Podľa § 100 ods.1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
15/99662slobodená od nepriznávajú, lebo odporca bol úspešnPodľa § 100 ods.2 veta prvá Občianskeho zákonníka premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
V danom prípade bolo preukázané, že žalobkyňa odvíja svoj nárok na ochranu osobnosti od skúšky na alkohol vykonanej dňa 06.11.2007 a následného udelenia disciplinárneho opatrenia žalovaným listom č. SOC-7/15-67 zo dňa 14.11.2007 za závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktorého sa mala dopustiť dňa 06.11.2007 zistenou prítomnosťou požitia alkoholu. Rozsudkom Okresného súdu č. k. 12C/218/2007-111 zo dňa 07.09.2009 súd určil, že disciplinárne opatrenie udelené žalobkyni žalovaným
listom č. SOC-7/15-67 zo dňa 14.11.2007 za závažné porušenie pracovnej disciplíny dňa 06.11.2007 je neplatné, lebo v konečnom dôsledku sa požitie alkoholu u žalobkyne v tento deň nepreukázalo. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 23.10.2009.
Právo na náhradu nemajetkovej ujmy, vyplývajúce z porušenia práva na ochranu osobnosti je majetkové právo, ktoré podlieha premlčaniu (§ 100 ods.2 Občianskeho zákonníka). Účelom premlčania je pobádať poškodeného, aby pod sankciou premlčania uplatnil svoje právo v stanovených lehotách na príslušných orgánoch a aby tak donekonečna neodďaľoval požiadavku splnenia od povinného subjektu. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch a to aj za cenu straty vynútiteľnosti práva. Premlčaním sa rozumie kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok ( súdnu vymáhateľnosť) možno odvrátiť námietkou a jej použitie má za následok zánik nároku a jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno súdnym rozhodnutím priznať.
Premlčacia doba na uplatnenie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy vzniknutej v dôsledku porušenia práva na ochranu osobnosti je 3-ročná a plynie od vtedy, ako sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Začiatok plynutia všeobecnej 3-ročnej premlčacej doby podľa ust. § 101 Občianskeho zákonníka je viazaný na okamih, v ktorom došlo k neoprávnenému zásahu objektívne spôsobilému porušiť alebo ohroziť osobnostné práva fyzickej osoby. Premlčacia doba teda začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, v ktorom došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv. V danom prípade nemožno vykonanie dychovej skúšky u zamestnanca na pracovisku zamestnávateľa považovať za neoprávnený zásah do osobnostných práv zamestnanca. Taktiež za neoprávnený zásah do práv žalobkyne nemožno považovať vynesenie rozsudku vo veci sp. zn. 12C/218/2007 dňa 07.09.2009, ktorým bolo rozhodnuté v jej prospech. Za zásah do osobnostných práv sa v danom prípade považuje disciplinárne opatrenie zo dňa 14.11.2007 č. SOC-7/15-67, ktorým bola žalobkyňa upozornená na neexistujúce porušenie pracovnej disciplíny žalovaným v dôsledku pozitívnej dychovej skúšky na alkohol zo dňa 6.11.2007, ktorá však bola len orientačná a následnou krvnou skúškou nebola potvrdená. Dňom nasledujúcim po doručení disciplinárneho opatrenia žalobkyni jej začala plynúť 3-ročná premlčania doba na uplatnenie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy. Kedy presne k doručeniu disciplinárneho opatrenia žalobkyni došlo, sa nepreukázalo. Avšak nepochybne to bolo ku dňu 21.11.2007, kedy sa žalobkyňa obrátila na advokáta a tento dňa 21.11.2007 prevzal jej právne zastúpenie v súvislosti s týmto disciplinárnym opatrením. Od 22.11.2007 teda začala plynúť 3-ročná premlčacia doba a táto uplynula dňa 22.11.2010. Žaloba bola podaná na súd dňa 9.10.2012, teda po uplynutí zákonom stanovenej 3-ročnej premlčacej doby. Žalovaný sa premlčania dovolal a z týchto dôvodov súd žalobu zamietol.
Vzhľadom na dôvodne vznesenú námietku premlčania žalovaným súd nevykonal v tejto veci žiadne ďalšie dokazovanie, spočívajúce okrem iného v osobnej účasti a ďalšom výsluchu žalobkyne a jej zástupcu na pojednávaní, z dôvodu jeho nehospodárnosti.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods.1 O.s.p. tak, že procesne úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania, spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia za 3 úkony právnej pomoci po 91,29,-€/ úkon ( príprava a prevzatie veci dňa 10.02.2015, účasť na pojednávaní dňa 04.05.2015 a 09.09.2015) + 3x 8,39,-€ režijný paušál, cestovné autom zn. Mercedes Benz E280CDI ev.č. BA 899 TU dňa 04.05.2015 a 09.09.2015 na trase Bratislava - Trenčín a späť 2x 280km v sume 147,12,-€ (560km x 0,183,-€/ km = 102,48,-€, 560km x 0,075 cena 1L/100km x 1,063,-€ 1L/PHM = 44,64-€), podľa § 1 písm. b/ Opatrenia č. 632/2008 Ministerstva práce, soc. vecí a rodiny SR o sumách základnej náhrady za používanie cest. mot. vozidiel pri pracovných cestách, účinného od 01.01.2009, náhradu za stratu času za účasť na pojednávaní dňa 4.5.2015 a 9.9.2015 za 12 začatých polhodín po 13,98,-€/polhodina spolu 167,76,-€ vrátane DPH + 20% DPH za úkony + paušál v sume 59,8€ podľa § 10 ods. 8, § 13a ods. 1 písm. a/,d/, § 16 ods. 3, § 15 písm. a/, § 17 ods.1, § 18 ods.3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení vyhl. č. 184/2013 Z.z.. Trovy konania v celkovej výške 673,73,-€ bude žalobkyňa povinná zaplatiť na účet zástupcu žalovaného.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd ( dvojmo).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu podľa osobitného predpisu.