Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_7Tv-2-2010.pdf
PDF · 154.8 KB
Case nature
Area
Subarea
7Tv/2/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v senáte zloženom z predsedu Mgr. Michala Kačániho a prísediacich Ing. Petra Bónu a Ladislava Potoczkého, v trestnej veci obžalovaného voj. N. B., pre zločin vydierania podľa § 189 odsek 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 10.09.2015 v Bratislave, takto
rozhodol:
obžalovaný:
F.. N. B., narodený XX.XX.XXXX F. A., trvale bytom A.G.U., P. Č.. XXXX/XX, príslušník VÚ 2206 Topoľčany,
s a u z n á v a v i n n ý m , ž e
dňa 29.03.2009 v čase približne o 01.00 hodine v Topoľčanoch na ulici Sama Chalúpku, v priestoroch pohostinstva Pittbull, rukami sotil do chrbta poškodeného R. U., nar. XX.XX.XXXX, ktorý následne narazil do dverí od priestorov pánskeho WC a tieto pod vplyvom tohto nárazu otvoril a týmto spôsobom sa dostal do tohto priestoru, kam ho nasledoval obvinený, ktorý zavrel za nimi dvere od týchto priestorov a tu požadoval od poškodeného okamžité splatenie dlžoby vo výške 200,-Sk, čo podľa konverzného kurzu predstavuje sumu 6,64 Eur a po tom, ako mu poškodený povedal, že peniaze pre neho nemá, tohto rukami chytil za krk a stlačil mu ho asi na 30 sekúnd, ďalej ho jedenkrát udrel päsťou pravej ruky do oblasti ľavej časti tváre a nakoniec ho trikrát kopol kolenom do oblasti hlavy, pričom ho jedenkrát zasiahol do oblasti ruky a dvakrát ho zasiahol do oblasti nosa, čím poškodenému spôsobil zranenie zlomeninu nosových kostí a zlomeninu čelového výbežku hornej čeľuste vľavo s posunom úlomkov s dobou práceneschopnosti v trvaní 33 dní,
t e d a
- iného násilím nútil, aby niečo konal a inému úmyselne ublížil na zdraví
č í m s p á c h a l
- zločin vydierania podľa § 189 odsek 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e
Podľa § 189 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, § 36 písmeno j/, § 37 písmeno h/ Trestného zákona, § 41 odsek 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.
Podľa § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona súd obžalovanému výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona súd určuje obžalovanému skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky.
Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku súd obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodenému R. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXXX/XX, A.Ľ.Č. škodu vo výške 1.403,85 Eur.
Podľa § 288 odsek 2 trestného poriadku súd poškodeného R. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXXX/ XX, A. so zvyškom jeho nároku na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.
Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku súd obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti Sociálna poisťovňa, so sídlom ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava IČO: 30807484 škodu vo výške 517,20 Eur.
Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku súd obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. so sídlom Mamateyova 17, Bratislava IČO: 35937874 škodu vo výške 219,75 Eur.
odôvodnenie:
Na Okresný súd Bratislava I bola dňa 15.04.2010 doručená obžaloba prokurátora Vojenskej obvodnej prokuratúry Bratislava zo dňa 06.04.2010, sp. zn. OPv 115/09 na obvineného voj. N., pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin lúpeže podľa § 188 odsek 1 Trestného zákona v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Súd na podklade podanej obžaloby nariadil vo veci hlavné pojednávanie, na ktorom po tom, čo obžalovaný urobil vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku, že sa cíti nevinný, vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného voj. N., výsluchom svedka - poškodeného R., výsluchom svedkov U., výsluchom znalca MUDr. Jozefa Malého za súčasného prečítania ním vypracovaného znaleckého posudku podľa § 268 odsek 2 Trestného poriadku (odvolanie sa znalca na znalecký posudok), čítaním listinných dôkazov podľa § 269 Trestného poriadku, a to čítaním Lekárskej správy, Ambulantného nálezu, Potvrdenia o výške vyplatených dávok, Rozpisu vyplatených dávok, Odpisu registra trestov obžalovaného, Pracovnej charakteristiky vojaka N., Služobného hodnotenia profesionálneho vojaka, Oznámenia Mestského úradu mesta Topoľčany, Výpisu z Registra priestupkov obžalovaného, Lustráciou v evidencii GP SR.
V súvislosti s dokazovaním súd poukazuje na to, že po tom, čo bola predmetná trestná vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie novému zákonnému sudcovi (v súlade s rozvrhom práce tunajšieho súdu), obžalovaný súhlasil so zmenou v zložení senátu v osobe predsedu senátu, v dôsledku čoho nebolo potrebné hlavné pojednávanie vykonať odznovu (§ 277 odsek 5 Trestného poriadku).
Obžalovaný voj. N. na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie skutku, pričom uviedol, že sedel s kamarátmi v bare, po určitej dobe išiel na WC, kde R. stál vo dverách, otáčal sa a niekoho ohlasoval. Pripustil, že ho vtedy posotil, ale nie tak, aby sa udrel do dverí a spôsobil si zranenie. To posotenie poškodeného nebolo úmyselné a žiadne zranenia na ňom nevidel. Poškodený išiel pred ním, ako keby postál a vtedy došlo k stretu. Bolo to skôr postrčenie, ani nie náraz. Ďalej pokračoval na záchod, vykonal potrebu a potom išiel preč. Poškodený po strete reagoval slovami „čo sa deje, čo robí“. Celé sa to udialo v pohybe, dvere boli pootvorené a tým nárazom do poškodeného sa dvere pootvorili a následne vošli dnu. Z WC odišiel ako prvý obžalovaný, keď odchádzal, poškodený tam ešte bol, pričom vychádzať ho z
tohto miesta nevidel. Vo vzťahu k poškodenému uviedol, že ho poznal z videnia a z tohto dôvodu mu ani nepožičal peniaze. Takto ho poznal približne dva roky pred incidentom. Poškodeného mohol spoznať tak, že už spolu niekde sedeli a takto sa poškodený mohol dozvedieť jeho meno. Podľa obžalovaného mal poškodený od veľa ľudí požičané peniaze, nakoľko hral automaty. Na danom WC bola oddelená časť, na ktorých boli dvere, ktoré podľa obžalovaného boli zavreté. Obžalovaný sa nevedel vyjadriť, či v uzavretej časti niekto bol alebo nie. Na hlavnom pojednávaní tiež uviedol, že doba, po ktorú poškodeného registroval v bare bola maximálne 3 - 5 minút, pričom následne nevedel vysvetliť rozpor oproti jeho výpovedi z prípravného konania, kedy uviedol, že poškodený bol v bare asi 20 minút.
Svedok - poškodený R. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že si to už nepamätá. Po tom, čo opakovane požiadal o prečítanie svojej výpovede z prípravného konania (zo strany predsedu senátu bolo v tomto smere poškodenému vysvetlené, že je to možné až pri odstraňovaní prípadných rozporov a teda k prečítaniu jeho výpovede pred samotným výsluchom nedošlo), uviedol, že sa to odohralo na WC, kde dostal 3 krát kolenom do nosa. Bolo tam aj škrtenie a pamätal si tiež pohľad vonku a výsmech, keď mal zlomený nos a krvácal. Toto mu spravil obžalovaný N.. Dôvodom boli peniaze, nakoľko mu bol dlžný 10,-€. K priebehu skutku poškodený uviedol, že ako šiel po chodbe smerom k východu a po pravej strane mal WC, cítil sotenie do WC. Nevedel, kto ide za ním. Tam sa to začalo. N. pribuchol dvere, začali sa rozprávať, pričom on povedal obžalovanému, že nemá peniaze. Na to reagoval tým, že jeho to nezaujíma. Následne dostal 3 kolená do hlavy, nosa, pričom tam bolo aj škrtenie, ale už nevedel povedať, či to bolo pred alebo po. Na toalete nikto iný nebol. Detaily si vzhľadom na odstup času nepamätal. Po incidente zostal dole na WC. N. odišiel ako prvý, on šiel po ňom. Išiel si umyť nos, pričom ho videli kamaráti, ktorí boli v šoku. Potom asi išiel do nemocnice, kam ho zaviezol asi taxikár ktorého poznal. Išlo o osobu s menom N.. O skutku sa rozprával aj so svedkom Tvrdíkom, ktorému povedal, že páchateľom skutku bol obžalovaný N.. Peniaze obžalovanému nevrátil, avšak pracoval v MD burgu, kde mu na svoj účet dával jedenie na vyrovnanie dlhu. S obžalovaným sa poznali, boli kamaráti. Poškodený poukázal tiež na to, že policajtov upozornil na kamery a záznam, kde bolo všetko zachytené, teda to, ako ho násilne sotil na WC. Následne si poškodený rozpamätal na to, že v čase skutku chcel ísť niekto na WC, ale obžalovaný pribuchol dvere. Poškodený nevedel uviesť, koľko trval incident na toalete. Vo vzťahu k výpovedi svedka Tvrdíka ohľadne skutočnosti, že tento na hlavnom pojednávaní uviedol, že poškodený mu mal uviesť, že mu to nespôsobil obžalovaný, ale nejaký cigáň, poškodený uviedol, že na to nemá slov a toto tvrdenie svedka je nepravdivé. S týmto svedkom mali spolu zápasy a spolu vyrastali. Tvrdenie menovaného svedka mu nedávalo zmysel a zopakoval, že mu určite žiadnu takú skutočnosť neuviedol. Obžalovaného pozná dosť dlhú dobu, asi 3 - 4 roky.
Svedok C. vypovedal na hlavnom pojednávaní konanom dňa 28.03.2014, že v deň skutku boli spolu s poškodeným a svedkyňou Kristínou Mokráňovou v pohostinstve Pitbul v Topoľčanoch. Keď odchádzali videl, ako sa obžalovaný zrazil s poškodeným, ktorý vletel do WC, Obžalovaný nepozeral pred seba, inštinktívne dal pred seba ruky. Následne videl, ako sa obžalovaný rozprával s poškodeným na WC, pričom obžalovaný zavrel dvere a oni odišli z baru. Dvere pribuchol rukou, on (svedok) ešte predtým odišiel. To, že dvere pribuchol, videl periférne. Po chvíli prišiel poškodený a mal krvavú tvár. Rozpor vo svojej výpovedi z prípravného konania a na hlavnom pojednávaní ohľadne spôsobu konania obžalovaného v súvislosti so stretom s poškodeným svedok vysvetlil tým spôsobom, že si nemyslí, žeby v prípravnom konaní povedal „násilím“. Pripustil, že keď obžalovaný vystrel ruky, že nejakým spôsobom poškodeného za bundu chytil, ale určite to nebolo násilím. Z baru odchádzali tak, že prvý išiel poškodený a on za ním, pričom obžalovaný išiel oproti poškodenému. Keď nazrel do WC videl, že obžalovaný a poškodený stoja oproti sebe a o niečom sa rozprávajú. Nevidel, že by sa držali, ako ani žiaden fyzický kontakt. Na poškodenom v tom čase nevidel žiadne stopy krvi a ani nepočul, o čom sa rozprávajú, nakoľko tam hrala hudba. Nemal dôvod tam zostávať, preto dobrovoľne odišiel. Svedok ďalej uviedol, že nevie o tom, že by obžalovaný a poškodený mali medzi sebou kamarátsky vzťah a nevedel sa vyjadriť ani k tomu, či mu poškodený spomínal, že medzi ním a obžalovaným je nejaká podlžnosť. Doba medzi tým, ako odišiel z WC a príchodom poškodeného mohla predstavovať 10 - 15 min., ale mohlo to byť aj viac. Keď prišiel poškodený, mal rozbitý nos, krvácal z neho a povedal mu, že ho napadol obžalovaný. Vtedy mu tiež poškodený ako dôvod napadnutia uviedol, že obžalovaný od neho pýtal peniaze, ktoré mu bol poškodený dlžný. Poškodený to v tom čase nechcel riešiť zavolaním polície. Komunikácia medzi obžalovaným a poškodeným na WC bola normálna, kamarátska. Ani pribuchnutie dverí nebolo agresívne. Ak by medzi nimi bol konflikt, snažil by sa mu zabrániť, resp. poškodenému pomôcť. Neurobil to, lebo to ako konflikt nevyzeralo. V čase, keď bol pri WC, tam nikto nebol a ani nevidel, že by tam niekto vchádzal. Nikoho iného na WC nevidel. Dovnútra WC nešiel, iba tam nazrel.
Na záver svedok dodal, že pár rokov na to bol s poškodeným na Silvestra, asi v roku 2011 alebo 2012, kde sa mu poškodený priznal, že ho nenapadol obžalovaný, ale nejaký cigáň, ktorý bol v tej dobe na WC a pýtal od neho peniaze na cigarety a keď mu ich nedal, tak ho ten cigáň napadol. Podľa svedka to bolo preto, lebo poškodený obžalovaného poznal a toho cigáňa nie a zrejme z toho chcel mať nejaké finančné výhody. Nepredpokladal, že to zájde až tak ďaleko. Tiež mu povedal, že mu chodia predvolania na súd a už má toho dosť.
Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 23.01.2015 bol svedok oboznámený so svojou predchádzajúcou výpoveďou na hlavnom pojednávaní a následne v súvislosti s odstraňovaním rozporov bola podľa § 264 odsek 1 per analogiam v spojení s § 2 odsek 11 Trestného poriadku prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania. V jej rámci svedok uviedol, že keď vychádzali von z baru Pitbul spolu s poškodeným a svedkyňou KD. tak videl, že na chodbu došiel obžalovaný, oboma rukami schytil poškodeného za bundu a sotil ho do WC. Teda videl, ako bez udania nejakého dôvodu násilím rukami sotil poškodeného do priestoru WC a to tak, že poškodený telom otvoril dvere a obaja vnikli do priestoru WC. Keď nazrel cez otvorené dvere do WC, videl ako sa obžalovaný s poškodeným o niečom rozprávajú. Obsah rozhovoru nepočul, no ako tam nazrel, tak v tom obžalovaný dvere pribuchol. Vonku s B. čakali asi 4 - 6 minút, keď po tomto čase vyšiel poškodený, ktorému z nosa tiekla krv. Následne išiel do neďalekého MD Burgeru, kde sa umyl a povedal, že obžalovaný ho zbil a pýtal od neho peniaze. Nevidel, ako obžalovaný poškodeného udrel alebo kopol. Videl iba to, ako ho obžalovaný sotil rukami do WC, niečo sa bavili a následne zatvoril dvere. Iné osoby v čase, keď obžalovaný sotil poškodeného do WC, tam neboli.
Po takto prečítanej zápisnici o jeho výpovedi svedok následne na hlavnom pojednávaní vypovedal, že poškodený a obžalovaný išli oproti, pričom obžalovaný išiel rýchlo a vleteli na WC. Obžalovaný sa nepozeral dopredu, ale periférne zbadal poškodeného a potom ho chytil za bundu. Držal ho za bundu a ako vleteli na WC, tým ho pustil. V prípravnom konaní povedal, že sotil, ale možno nesotil. Obžalovaný teda vrazil do poškodeného, odsotil ho a vrazili do WC. Nešlo o násilie zo strany obžalovaného voči poškodenému. Keďže išiel rýchlo, tak vleteli na WC. V prvom momente mu to pripadalo ako násilie, ale keby to bolo násilie, tak by sa na to spýtal a ako kamarát by sa mu snažil pomôcť. Vtedy mu to ako násilie pripadalo, ale teraz, po 6 rokoch, už nie. Dvere na WC boli po tom, čo tam obaja vleteli, otvorené. Ako svedok išiel hore, obžalovaný ich pribuchol. Čo sa týka časového odstupu medzi incidentom a tým, kedy sa zjavil poškodený svedok pri odstraňovaní rozporov uviedol, že vtedy sa mu to zdalo kratšie. Druhýkrát si časový odstup až tak nepamätal. Na chodbe pred WC nikoho iného nevidel. S poškodeným sa o skutku rozprával asi v roku 2011, kedy mu povedal, že ho nenapadol obžalovaný, že tam bol nejaký cigáň, ktorý si od neho po tom, čo obžalovaný odišiel, pýtal peniaze a keď mu ich poškodený nedal, tak ho napadol. Tento cigáň mal byť v kabínke na WC. V čase, kedy mu to poškodený povedal, svedok vedel, že má byť súd, ale o trestnom stíhaní nevedel. Myslel si, že ide o priestupok a nepovažoval to za potrebné niekomu oznámiť, keďže nevedel, že je to tak závažné. Nemyslel si, že je to potrebné riešiť a niekomu oznámiť, hoci to považuje za správne oznámiť. Nevedel, komu to má povedať. Neurobil ani nič pre to, aby zistil, komu to oznámiť. Následne svedok uviedol, že sa pýtal kamaráta, ktorý je policajt, že čo má robiť a ten mu povedal, že má počkať na súd. Následne po neochote uviesť meno tohto kamaráta svedok uviedol, že týmto kamarátom bol I.. Svedok tiež uviedol, že čo sa týka jeho výpovede z prípravného konania ohľadne násilia zo strany obžalovaného, tak to policajt zle napísal. Nevypovedal tak, ako je to tam napísané. Vyšetrovateľ zrejme písal niečo iné, ako on vypovedal.
Súd následne pristúpil ku konfrontácii medzi svedkom - poškodeným R. a svedkom C., ktorí v podstate zotrvali na svojich výpovediach. V rámci tejto konfrontácie svedok C. ale uviedol, že v podniku videl pred incidentom niekoho rómskej národnosti.
Svedkyňa B. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že v inkriminovaný deň boli v podniku Pitbul spolu s poškodeným a svedkom LE. Okolo jednej odchádzali, pričom ona išla prvá, potom C. a posledný išiel poškodený. Poškodeného nevidela vchádzať na toaletu a nevidela ho ani v prítomnosti obžalovaného. Poškodeného videla krvácať, keď vyšiel von z baru. Vonku bol ešte svedok C.. O incidente sa dozvedela od poškodeného, ktorý jej uviedol, že mu obžalovaný rozbil nos. Od momentu, keď vyšli von z baru do momentu, kedy vyšiel aj poškodený, ubehlo asi 5 - 6 minút. Následne pri odstraňovaní rozporov svedkyňa uviedla, že vzhľadom na odstup času sa pridržiava svojej výpovede z prípravného konania, a to v tom smere, že zrejme to bude tak, že sa o tom dozvedela až na druhý deň a asi teda skutočne odišla domov. Poškodeného teda nevidela zakrvaveného.
Svedok L. na hlavnom pojednávaní uviedol, že ho poškodený požiadal, aby si pozreli záznam z kamery, on však na zázname nič nevidel. Ďalej uviedol, že ho poškodený požiadal, aby na súde vypovedal v jeho prospech v tom smere, aby na súde povedal, že to tam videl. Prítomný pri skutku nebol. Poškodený mu to mal povedať v ten deň. Obžalovaného s poškodeným spolu svedok nevidel, ale poškodený v inkriminovaný deň v bare bol. Nepamätal si, či poškodeného videl z baru vychádzať, ani to, či mal nejaké zranenia. Pri odstraňovaní rozporov vo svojich výpovediach z prípravného konania a na hlavnom pojednávaní svedok uviedol, že jeho tvrdenie ohľadne toho, že videl, že došlo k nejakému incidentu, je asi zle zaprotokolované, nakoľko násilie zo strany obžalovaného nevidel. V rámci prečítanej výpovede z prípravného konania svedok uviedol, že videl na chodbe stáť obžalovaného a poškodeného, ale nevidel, ako sa dostali do WC. To, či došlo k nejakému násiliu zo strany obžalovaného nevidel, možno to prehliadol, ale časť, ktorú zachytáva kamera, resp. kde sú dvere do WC, nie je dobre vidieť. Svedok po prečítaní ďalšej časti zápisnice o svojej výpovedi z prípravného konania na hlavnom pojednávaní potvrdil, že čakali poškodeného niekoľko minút a asi po 10 minútach videl poškodeného, ako vyšiel von a oboma rukami si držal ústa a nos, kde mu tiekla krv. Následne svedok uviedol, že čo si pamätá, pred nikým sa o skutku nevyjadroval. Podľa výpovede svedka sa mu mal obžalovaný ospravedlniť za problémy, ktoré mu spôsobil, aj keď za to nemohol. Z jeho vyjadrenia nevyplynulo, že by sa niečoho dopustil.
Svedok I. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že je príslušníkom OR PZ Bratislava V, OO PZ Petržalka - sever. V Topoľčanoch ako príslušník PZ nepôsobil. V služobnom pomere je od roku 2011. C. pozná z videnia. Pozná ho z hokeja, nakoľko hrával hokej za klub Topoľčany rovnako ako tento svedok a obžalovaný. Nepamätal si, že by sa s C. rozprával o nejakých skutočnostiach súvisiacich s trestným stíhaním alebo nejakým skutkom. C. sa ho ani nepýtal na nič ohľadne nejakých skutočností, vyplývajúcich z jeho výsluchu pred orgánmi činnými v trestnom konaní. Nikdy neposkytoval nijaké rady ako postupovať ohľadne nových skutočností, o ktorých sa niekto dozvedel v súvislosti s trestným konaním, alebo ktoré by mali význam pre trestné konanie. Nie je totiž obhajca. V tejto súvislosti ho neoslovil ani svedok C. Svedok U. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 17.02.2014 uviedol, že incident medzi obžalovaným a poškodeným nevidel, nakoľko bol vtedy vo vedľajšej miestnosti. Obžalovaný šiel na WC, poškodený šiel pred ním, ale on to nevnímal. Keď sa obžalovaný z WC vrátil, nič neriešili a bavili sa spolu normálne ďalej. Nevšimol si na ňom, že by bol nahnevaný alebo roztržitý. Oboch videl pred vchodom do WC, išli tesne za sebou po chodbičke. Nevidel, žeby mali medzi sebou nejaký konflikt. Podľa svedka sa obžalovaný a poškodený do WC dostali tak, ako keby obžalovaný vrazil do poškodeného zozadu, ale nebolo to cielené. Vyzeralo to, ako keby sa zastavil a obžalovaný doňho vrazil. Potom už poškodeného nevidel. Ďalej sám dodal, že v chodbičke pred WC stála nejaká partia, asi traja - štyria Rómovia, ktorých nepoznal. Na otázku prokurátora, z akého dôvodu na hlavnom pojednávaní uviedol, resp. spomenul Rómov svedok odpovedal, že to uviedol preto, lebo ich tam videl. Týchto Rómov zaregistroval prvýkrát vtedy, keď obžalovaný vychádzal z chodbičky do baru, vtedy ich tam videl stáť. Svedok nevedel uviesť, kedy títo Rómovia odišli z baru, nakoľko to neriešil. O skutku sa dozvedel z počutia tak, že poškodený rozprával, že sa také niečo malo stať.
Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 10.09.2015 svedok vypovedal, že o skutku sa dozvedel od známeho, ktorý mu uviedol, že sa o ňom mal vyjadrovať poškodený. V súvislosti so svojou výpoveďou v prípravnom konaní svedok uviedol, že sa ho nikto nepýtal na spôsob vstupu obžalovaného a poškodeného na toaletu, pričom on sotenie alebo vrazenie zozadu nepovažuje za incident. Túto skutočnosť nepovažoval za potrebné vyšetrovateľovi uviesť. Prítomnosť Rómov v bare v čase skutku vyšetrovateľovi (pri výsluchu v prípravnom konaní) neuviedol z toho dôvodu, že sa ho na to nikto nepýtal, boli mu kladené len otázky a on na ne odpovedal. Bola položená len otázka, či videl poškodeného. Až na hlavnom pojednávaní sa ho sudca opýtal, či tam niekoho videl a on odpovedal, že osoby rómskej národnosti. Opakovane sa ho pýtali, či tam videl poškodeného a vtedy uviedol, že videl aj skupinku Rómov. Následne na otázku, prečo taký istý dôvod, pre ktorý spomenul skupinu Rómov, neuviedol aj pri svojej prvej výpovedi na hlavnom pojednávaní, ale ako dôvod uviedol to, že ich tam videl, svedok zopakoval, že preto, lebo ich tam videl. Týchto Rómov videl v čase, keď obžalovaný vychádzal z WC, odkedy tam mali byť svedok uviesť nevedel a predtým ich tam asi nevidel. Svedok tiež uviedol, že v podstate vnímal len to, ako obžalovaný s poškodeným vstupovali na toaletu a keď sa obžalovaný z nej vracal spolu s tým, že tam bola skupina Rómov. Čas, po ktorý mal byť obžalovaný na WC (resp. odkedy odišiel a sa vrátil) svedok odhadol na 3 - 4 minúty.
Svedok C. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 17.02.2014 vypovedal, že mu obžalovaný povedal, že poškodený ho obvinil z napadnutia. Svedok ale nevidel, že by sa niečo také malo stať. V bare bolo zopár ľudí a bol rozhľad na celý bar. On sedel chrbtom k WC. Ak obžalovaný aj odišiel, mohol tak urobiť iba na chvíľu, lebo celý čas boli spolu. Keď prišli do podniku sedeli za borom, pričom je možné, že potom sedeli za stolom blízko barového pultu. Obžalovaný sa mu javil normálne.
Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 10.09.2015 svedok vo svojej výpovedi (po tom, čom bola prečítaná časť zápisnice o jeho výpovedi v prípravnom konaní), že zotrváva na tom, že obžalovaný mu uviedol iba to, že obžalovaný mu uviedol iba to, že ho poškodený obvinil a nie to, že ku skutku reálne došlo. Iných ľudí v bare nevnímal. Väčšinou tam boli ľudia, ktorých pozná z videnia. Skupinu osôb vyznačujúcich sa inou národnosťou v čase spáchania skutku nevnímal a nespomínal si, žeby takúto skupinu videl pred podnikom, resp. predtým, ako prišli do podniku.
Znalec MUDr. Jozef Malý sa na hlavnom pojednávaní plne pridržiaval záverov svojho písomne podaného znaleckého posudku č. 65/2009 zo dňa 04.05.2009 a jeho dodatku číslo úkonu 27/2010 zo dňa 08.03.2010 a na tento sa odvolal s tým, že samotné hodnotenie počtu bodov zostáva vrátene operačného zákroku 105 bodov, avšak doplnil uvedený znalecký posudok a jeho doplnok v tom smere, že v čase, keď došlo k zraneniu, t.j. dňa 29.03.2009 bola podľa oznámenia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 186/2008 Z. z. o vydaní opatrenia č. 12384/1/2008-OL, výška náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia od 31.08.2008 do 31.09.2009 za jeden bod 402.92 Sk. Suma uvedená v dodatku k ZP bola účinná od 01.06.2009.
Na tom základe, že sa znalec na svoj písomne podaný znalecký posudok odvolal, bol tento podľa § 268 odsek 2 Trestného poriadku prečítaný. V zmysle jeho záverov, poškodený R. utrpel dňa 29.03.2009 zlomeninu nosných kostí a zlomeninu čelového výbežku hornej čeľusti vľavo s posunom úlomkov. Charakter ako aj lokalizácia zranenia poškodeného nasvedčujú pre vznik zranenia pôsobením aktívneho násilia, pôsobiaceho na oblasť tváre, ktoré bolo tupého, tupo-oblého charakteru a pôsobilo opakovane viackrát s väčšou intenzitou, čo malo za následok vznik predmetného zranenia poškodeného. Tak tomu mohlo dôjsť pri fyzickom napadnutí poškodeného inou osobou, napríklad po úderoch kolenom nohy do tváre poškodeného a podobne. Poškodený sa liečil a bol PN od 29.03.20089 do 01.05.2009 a nakoľko predmetné zranenie si v priemer vyžaduje dĺžku liečby a PN 3 - 5 týždňov, možno považovať jeho liečbu a PN za primeranú. Poškodený v súvislosti so zranením bol obmedzený v bežnom spôsobe života tým, že trpel bolesťou, jeho zranenie si vyžiadalo lekárske vyšetrenie a ošetrenie vrátane hospitalizácie s operačným zákrokom, mal obmedzený príjem potravy s obmedzením hybnosti hornej čeľusti, mal sťažené dýchanie nosom. Zranenie u poškodeného pravdepodobne nezanechá trvalé následky. V rámci dodatku k znaleckému posudku znalec stanovil bodové ohodnotenie za bolesť v súvislosti so zraneniami poškodeného na 105 bodov.
Na základe takto vykonaného dokazovania čo do otázky viny mal súd za preukázané, že skutok, ktorý je obžalovanému kladený za vinu sa stal, má znaky dvoch trestných činov - zločinu vydierania podľa § 189 odsek 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona a po dôkladnom vyhodnotení dôkazov podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne tak, ako to predpokladá § 2 odsek 12 Trestného poriadku aj to, že tento skutok spáchal obžalovaný voj. N..
K zistenému skutkovému stavu považuje súd za potrebné predovšetkým uviesť to, že v konaní pred súdom na hlavnom pojednávaní došlo k pozoruhodnej zmene svedeckých výpovedí, resp. ich doplnení o nové skutočnosti, ktoré v pôvodných výpovediach uvádzané neboli. Súd sa preto musel náležité vysporiadať s touto dôkaznou situáciou a zmeny vo výpovediach a ich doplnenia podrobiť dôslednému hodnoteniu. Ide predovšetkým o výpoveď svedkov C. a čiastočne o výpoveď svedkyne B.. Ich vyhodnotením jednotlivo i vo vzájomne súvislosti v spojení s ostatnými vo veci vykonanými dôkazmi súd dospel k záveru, že o vine obžalovaného za spáchaný skutok právne kvalifikovaný ako dva trestné činy, nie je možné mať rozumné pochybnosti a na hlavnom pojednávaní prezentovaná druhá alternatíva, v zmysle ktorej by mala byť páchateľom iná osoba rómskej národnosti, je podľa názoru súdu vylúčená.
Obžalovaný svoju vinu od začiatku popieral, tvrdil, že poškodenému žiadne peniaze v minulosti nepožičal a na toalete v predmetnom bare ho nenapadol. Spôsob, akým vrazil do poškodeného pred dverami do toalety popísal ako posotenie, resp. skôr postrčenie, nie náraz. Obhajoba obžalovaného sa opierala o
spôsob výsluchu svedkov v prípravnom konaní, samotné výpovede svedkov na hlavnom pojednávaní, skutočnosť, že obžalovaného zo spáchania svedka usvedčuje iba samotný poškodený, ktorý podľa obhajoby vyvinul snahu o manipuláciu s dôkazmi a podľa výpovede jedného zo svedkov mal neskôr uviesť, že ho nenapadol obžalovaný, ale iná osoba.
Na prvý pohľad by sa takáto obhajoba mohla javiť ako opodstatnená, ktorá by vzbudzovala pochybnosti o vine obžalovaného. Pokiaľ sa však jednotlivé skutočnosti vyplývajúce z vykonaných dôkazov podrobia dôkladnej analýze, je evidentné, že tu došlo k účelovým a v jednom prípade dokonca k lživým tvrdeniam zo strany svedkov vypovedajúcich na hlavnom pojednávaní v prospech obžalovaného. Nemožno opomenúť ani to, že k doplňovaniu, zmene a uvádzaní nových skutočnosti došlo až v nápadnej nadväznosti. Najskôr to bola zmienka o prítomnosti osôb rómskej národnosti pred WC v predmetnom bare, a to aj s odstupom času niekoľkých rokov od spáchania skutku, hoci táto skutočnosť pôvodne zo strany žiadneho svedka vôbec uvádzaná nebola a na takúto skutočnosť nepoukázal v rámci svojej obhajoby ani obžalovaný, hoci ak by na chodbe pred WC boli osoby rómskej národnosti, musel by ich registrovať aj obžalovaný. Vzápätí na to (na ďalšom hlavnom pojednávaní) svedok C. zrazu spomenul, že mu poškodený mal v roku 2011 povedať, že ho nenapadol obžalovaný, ale nejaká osoba rómskej národnosti, pričom svedok túto skutočnosť nepovažoval za potrebné oznámiť skôr. Výpoveď tohto svedka bola zmenená aj pokiaľ ide o spôsob konania obžalovaného vo vzťahu k poškodenému pred ich vstupom na toaletu. Následne s odstupom času niekoľkých rokov sa mal aj svedok L. vyjadriť v tom smere, že sa ho poškodený mal pokúsiť ovplyvniť v súvislosti s jeho výpoveďou na súde. V tomto smere nie nepodstatnou je tá skutočnosť, že ide o osoby zdržujúce sa v tom iste meste, ktoré sa navzájom poznajú, pričom poškodený od istého času toto mesto opustil a vycestoval do zahraničia, kde sa zdržuje aj v súčasnosti.
Pokiaľ ide o výpoveď svedka C. na hlavnom pojednávaní, je potrebné uviesť to, že jeho výpoveď na hlavnom pojednávaní nemožno hodnotiť inak ako nepravdivú, plnú vzájomne si protirečiacich tvrdení a dokonca lživú, čo vyplynulo nielen z výpovede tohto svedka, ale aj z výpovede svedka I. Na túto osobu sa totiž C. vo svojej výpovedi odvolával (hoci spočiatku nechcel uviesť meno tohto svedka) ako na osobu, ktorej sa mal pýtať, ako postupovať, keď sa dozvedel nové skutočnosti, čím chcel vysvetliť, prečo skôr neoznámil to, že mu poškodený uviedol inú osobu, ktorá ho napadla. Pritom ešte predtým uviedol, že nevedel, komu to má oznámiť a žiadne kroky k oznámeniu nových skutočností nepodnikol. Svedok I. jeho tvrdenie ohľadne danej skutočnosti vylúčil, keď uviedol, že sa s týmto svedkom o žiadnych takýchto skutočnostiach nerozprával. Ako účelové a nepravdivé možno jednoznačne považovať aj jeho ďalšie tvrdenie a dôvod, pre ktorý danú skutočnosť neoznámil, a to, že to nepovažoval za tak závažné, keďže si myslel, že ide o priestupok, pričom nevedel o tom, že sa vedie trestné stíhanie. Tento svedok bol totiž už v prípravnom konaní vypočúvaný v trestnej veci obžalovaného pre spáchanie trestného činu s poučením podľa ustanovení Trestného poriadku a v tomto smere jeho tvrdenie preto nemôže vôbec obstáť. Ak by skutočne došlo k tomu, že by poškodený mal svedkovi uviesť, že ho nenapadol obžalovaný, ale osoba rómskej národnosti, logicky by bolo možné očakávať, že by svedok podnikol tomu zodpovedajúce kroky už skôr a nie po troch rokoch, odkedy sa to mal dozvedieť. Za povšimnutiahodné možno spomenúť aj to, že menovaný svedok to na hlavnom pojednávaní konanom dňa 28.03.2014 uviedol až na samom závere svojho výsluchu, hoci podľa jeho vyjadrení na ďalšom hlavnom pojednávaní by to bolo možné očakávať ihneď, ako jeho výsluch začal. V tomto smere určite nemôže byť dôvodom to, že sa ho na to na hlavnom pojednávaní nikto nepýtal, nakoľko ide o tak závažnú skutočnosť, ktorú by každý rozumne uvažujúci človek uviedol okamžite. Z uvedených dôvodov, ale aj z dôvodov nižšie uvedených považuje súd tvrdenie tohto svedka o tom, že mu poškodený v roku 2011 uviedol inú osobu ako páchateľa, za nepravdivú a vymyslenú. Tomu nasvedčujú aj ďalšie účelové a protirečiace si tvrdenia tohto svedka na hlavnom pojednávaní. Na rozdiel od svojej výpovede v prípravnom konaní, svedok uviedol, že poškodený a obžalovaný išli oproti sebe, čo je vyvrátené nielen výpoveďou svedka - poškodeného, ale aj výpoveďou samotného obžalovaného, ktorý na hlavnom pojednávaní uviedol, že poškodený išiel pred ním a ako keby zastavil. Za absolútne nevierohodné možno považovať tiež to jeho tvrdenie, podľa ktorého zo strany obžalovaného nedošlo k násiliu pri chytení a sotení poškodeného do WC. Toto tvrdenie svedok negoval okrem iného tiež tým, že v prípravnom konaní nepovedal, že by išlo o násilie a vyšetrovateľ to zle zapísal. Pritom sám na hlavnom pojednávaní uviedol, že spočiatku mu to pripadalo ako násilie, ale s odstupom 6 rokov to už za násilie nepovažuje. Takáto zmena vnímania udalosti s odstupom času nesvedčí pre iný záver ako ten, že pravdivé je tvrdenie svedka uskutočnené pri jeho výsluchu v prípravnom konaní. O tom, že to nebolo zo strany vyšetrovateľa zle zaprotokolované svedčí celý obsah jeho výpovede v prípravnom konaní, z ktorej nevyplýva pochybnosť o tom, že by svedok o násilnom správaní obžalovaného skutočne
nevypovedal. Okrem toho svedok predmetnú zápisnicu podpísal, pričom žiadne zmeny, opravy a pod. do nej zaznamenať nepožadoval. Skutočnosť, že svedok konanie obžalovaného reálne ako násilie vnímal možno nepochybne oprieť o to, že považoval za potrebné nazrieť do toalety. Iný dôvod na to svedok nemal, keďže sám na toaletu ísť nepotreboval. Ani výpoveď tohto svedka po začatí trestného stíhania, ale pred vznesením obvinenia, neodôvodňuje záver o pravdivosti jeho tvrdení na hlavnom pojednávaní, v tomto smere ide v podstate o zhodnú výpoveď, ako bola jeho následná výpoveď v prípravnom konaní po vznesení obvinenia. Preto ani v tomto smere ju nebolo potrebné čítať za účelom odstraňovania rozporov v kontexte jeho neskoršej výpovedi v prípravnom konaní, ktorý postup by (pri odstraňovaní rozporov) nebolo možné považovať za nezákonný, aj keď išlo o výpoveď pred vznesením obvinenia (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.10.2014, sp. zn. 1Tdo 53/2014). Na túto výpoveď súd poukazuje teda len v tej súvislosti, že nebol dôvod na jej čítanie, vzhľadom na jej rovnaký obsah, ako bola výpoveď po vznesení obvinenia, ktorá už prečítaná na hlavnom pojednávaní bola.
Z uvedených hľadísk považuje súd za hodnovernejšie aj časové rozpätie (5-6 minút) medzi kontaktom obžalovaného s poškodeným pred vstupom do WC a tým, kedy poškodený vyšiel z baru so zakrvaveným nosom, ktoré svedok uviedol vo výpovedi v prípravnom konaní. Je nemysliteľné, aby svedok vedel presnejšie prezentovať časový údaj s odstupom času 6 rokov tak, ako to uviedol svedok na hlavnom pojednávaní, kde tvrdil, že išlo o časový úsek 10 - 15 minút a dokonca aj viac. Svedok sa na hlavnom pojednávaní protirečivo vyjadril aj v tom smere, že najprv uviedol, že si nespomína na to, že by mu poškodený spomínal nejakú podlžnosť voči obžalovanému, pričom hneď vzápätí vypovedal, že keď prišiel poškodený s krvavým nosom, tak súčasne mal uviesť aj to, že obžalovaný od poškodeného pýtal peniaze. Nemožno opomenúť tiež tú skutočnosť, že svedok v prípravnom konaní uviedol, že nikoho iného na danom mieste nevidel, ale pri konfrontácii s poškodeným už zrazu na položenú otázku uviedol, že pred incidentom tam videl osobu rómskej národnosti.
V kontexte takto znejúcej výpovede svedka na hlavnom pojednávaní je možné bez akýchkoľvek pochybností uzavrieť, že svedok svoju výpoveď účelovo zmenil a na hlavnom pojednávaní nevypovedal pravdu, pričom o uvádzaní nepravdivých skutočnosti priamo svedčí výpoveď svedka I.. V tomto smere neobstojí ani argument obhajcu, že svedok vypovedal pod prísahou a určite by sa nevystavil riziku trestného stíhania. Ako nepochybne vyšlo najavo, zloženie prísahy týmto svedkom mu nebránilo v nepravdivej výpovedi. Výpoveď tohto svedka na hlavnom pojednávaní podľa názoru súdu hraničí s trestnou zodpovednosťou a na prešetrenie skutočností odôvodňujúcich podozrenie z trestného činu podnikne súd zodpovedajúce kroky. Zmena výpovede tohto svedka s poukazom na vyššie uvedené hodnotenie súdu spochybňuje aj jeho tvrdenie v tom smere, že by poškodenému v prípade nejakého konfliktu pomohol. Vzhľadom na to, ako sa svedok prezentoval na hlavnom pojednávaní, ide o vyjadrenie bez akejkoľvek relevancie a argumentačnej sily a vzhľadom na zmenu v jeho výpovedi, z čoho si možno urobiť úsudok aj o jeho osobe, možno o nejakej pomoci poškodenému odôvodnene pochybovať.
Na podklade uvedeného považoval súd za právne relevantnú výpoveď svedka uskutočnenú v prípravnom konaní a z nej pri ustaľovaní skutkového stavu aj vychádzal.
Čo sa týka zmeny a doplnenia výpovede zo strany svedka U., ku ktorej došlo na hlavnom pojednávaní, aj túto možno považovať za účelovú uskutočnenú v snahe zbaviť obžalovaného viny, resp. prispieť k záveru o dôvodnej pochybnosti, pre ktorú ale podľa názoru súdu nie je daný žiaden relevantný priestor. Tento svedok taktiež s odstupom niekoľkých rokov na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaného a poškodeného videl pred vchodom do WC, pričom išli tesne za sebou po chodbičke. Podľa svedka sa obžalovaný a poškodený do WC dostali tak, ako keby obžalovaný vrazil do poškodeného zozadu, ale nebolo to cielené. Vyzeralo to, ako keby sa zastavil a obžalovaný doňho vrazil. Taktiež uviedol, že v chodbičke pred WC stála nejaká paria Rómov. Ani jednu z týchto skutočnosti menovaný svedok vo výpovedi z prípravného konania neuviedol. Pritom obe zmienené skutočnosti by aj priemerne uvažujúci človek musel považovať za natoľko dôležité, že by ich uviedol v podstate hneď, ako by mal na to možnosť a bez ohľadu na to, či sa ho na to orgán činný v trestnom konaní opýtal alebo nie. V prípade tohto svedka to platí o to viac, že ide o osobu, ktorá si v čase skutku bola s obžalovaným sadnúť do podniku a je jeho známym. Uvedenie týchto skutočnosti už pri prvom výsluchu by okrem toho bolo odôvodnené tým, že by nepochybne mohli svedčiť v prospech obžalovaného, a teda každá viac či menej blízka osoba by ich logicky spontánne a hneď uviedla. V tomto smere neobstojí ani odvolávanie sa obhajcu na vykonávanie výsluchu tohto svedka v rozpore s Trestným poriadkom (v zmysle kladenia otázok vyšetrovateľom bez toho, aby svedok mal možnosť sám súvisle o skutku vypovedať), nakoľko takýto záver nemá oporu v
zápisnici o výsluchu menovaného svedka zo dňa 27.01.2010. Je zrejmé, že svedok takúto možnosť mal a pokiaľ by súvisle vypovedal o všetko, čo mu je známe,, nebolo by mu potrebné klásť otázky. Porovnaním jednotlivých zápisníc z prípravného konania nemožno hovoriť o ich šablónovitosti tak, ako to má na zreteli obhajoba.
Dôvod uvádzaný svedkom U., pre ktorý uvedené skutočnosti nespomenul vo svojej výpovedi v prípravnom konaní, a to, že sa ho na to nikto nepýtal, považuje súd s ohľadom na vyššie uvedené za neakceptovateľný a ako taký za účelový. Okrem toho svedok uviedol, že na hlavnom pojednávaní o skupine Rómov nachádzajúcich sa v chodbičke pre WC vypovedal preto, že sa ho na opakovane opýtal sudca. Uvedené nezodpovedá obsahu zápisnice, nakoľko uvedenú skutočnosť uviedol sám a z vlastnej iniciatívy pri odpovedi na otázku obhajcu, či videl ešte poškodeného. Na nikoho okrem svedka- poškodeného sa nikto nedotazoval. Okrem toho tento svedok na hlavnom pojednávaní ako dôvod, prečo zrazu spomína skupinu Rómov uviedol to, že ich tam videl, nie to, že by sa ho na to v prípravnom konaní vyšetrovateľ nepýtal.
Na základe uvedeného možno bez rozumných pochybností uzavrieť, že ak by daný svedok skutočne videl spôsob vstupu obžalovaného a poškodeného do WC a skupinu Rómov, bol by to uviedol už v rámci svojej výpovede v prípravnom konaní. Aj pri tomto svedkovi je preto za hodnovernú potrebné považovať jeho pôvodnú výpoveď a vyššie uvedené skutočnosti ním uvedené na hlavnom pojednávaní za účelové a v konečnom dôsledku za nepravdivé.
O svedkovi L. si súd (rovnako aj strany trestného konania) mohol utvoriť obraz už len jeho samotnou prítomnosťou na hlavnom pojednávaní a vlastným správaním (nerešpektovaním predvolania na hlavné pojednávanie, neospravedlnením svojej neúčasti na ňom a aj postojom vo vzťahu k súdom uloženej poriadkovej pokute). Podľa výpovede tohto svedka na hlavnom pojednávaní ho mal poškodený požiadať, aby na súde vypovedal v jeho prospech. Z obsahu jeho výpovede pritom vyplýva, že ho o to mal požiadať ešte pred jeho výpoveďou v prípravnom konaní. Uvedené tvrdenie svedka možno rovnako považovať za nepravdivé. Aj v tomto prípade považoval svedok za potrebné oznámiť inak významnú skutočnosť až v konaní pred súdom a nie už pri prvom svojom výsluchu, hoci podľa jeho tvrdenia ho poškodený o pre neho priaznivú výpoveď mal požiadať ešte predtým. Ide naozaj o pozoruhodný postoj tohto svedka, ktorý údajnú snahu poškodeného o ovplyvňovanie svedka neoznámil pri prvej príležitosti, ale až s odstupom niekoľkých rokov v konaní pred súdom. Zaujímavý je tiež ten fakt, že podľa výpovede tohto svedka musel mať poškodený už pri údajnom ovplyvňovaní istotu v tom smere, že sa vec dostane až pred súd, keďže ho mal ešte v štádiu prípravného konania požiadať, aby na súde vypovedal v jeho prospech. Toto tvrdenie svedka nepovažuje súd ďalej za vhodné komentovať a ako také ho považuje jednoducho za výmysel. Za relevantnú preto možno opätovne považovať jeho výpoveď z prípravného konania, ktorá bola na hlavnom pojednávaní prečítaná pri odstraňovaní rozporov a z ktorej vyplýva, že svedok videl, ako poškodenému po tom, čo vyšiel z baru, tečie z nosa krv, ako aj to, že časť podniku, kde sú dvere do WC, nie je na zázname dobre vidieť. Za významné možno považovať aj jeho tvrdenie, že záznam si chcel pozrieť poškodený, čo by logicky asi nemienil urobiť, ak by o skutku a jeho páchateľovi pravdivo nevypovedal.
Vo vzťahu k svedkyni B. možno takisto uviesť, že v jej výpovedi na hlavnom pojednávaní bol rozpor čo sa týka skutočnosti, že videla poškodeného od krvi, ktorá skutočnosť bola napokon ňou samou vyvrátená. V tejto súvislosti je ale potrebné uviesť, že ide o nepodstatný rozpor, nakoľko skutočnosť, že poškodený bol od krvi bola potvrdená inými dôkazmi a ako taká sporná nebola. Výpoveď tejto svedkyne v nijakom smere neznamená, že by jej výpoveď bola manipulovaná zo strany poškodeného. Skutočnosť, že sa s ňou mal poškodený rozprávať, a to prípadne aj o skutku, ako aj to, že spolu prišli na hlavné pojednávanie, môže byť jednoducho daná tým, že medzi nimi je kamarátsky vzťah a táto skutočnosť nie je ničím výnimočná a sama osobe nie je spôsobilá čo len vzbudiť podozrenie o snahe o manipuláciu s výpoveďou svedkyne. Asi ťažko si možno predstaviť, že pokiaľ by poškodený chcel manipulovať s jej výpoveďou, urobil by to vo vzťahu ku skutočnosti, ktorá nie je sporná. Argumentácia obhajoby v tomto smere je preto bez podstatného významu. Uvedenému rozporu nie je možné pripisovať iný význam ako ten, že výpoveď je poznačená odstupom času.
Čo sa týka výpovede svedka C., tento sa ku skutku nevedel relevantne vyjadriť, nakoľko sedel chrbtom k WC a ani incident medzi obžalovaným a poškodeným pred toaletou nevidel.
Na rozdiel od všetkých vyššie uvedených výpovedí svedkov (s výnimkou svedka C., poškodený R. vypovedal tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní konzistentne a bez rozporov, pokiaľ ide o priebeh skutkových okolností vrátane toho, ako ho obžalovaný sotil do WC. Rozpor vo výpovedi tohto svedka, na ktorý poukazuje obhajoba, sa týka okolnosti, ako poškodený (už po skutku) odišiel po tom, čo vyšiel z podniku. Ide o jediný rozpor, ktorý sa týka okolnosti pre rozhodnutie absolútne nepodstatnej a sám osebe v nijakom smere neznižuje dôveryhodnosť jeho výpovede. Povaha tohto rozporu je neporovnateľná s rozpormi uvádzanými svedkami C., ktoré boli predmetom hodnotenia na inom mieste odôvodnenia tohto rozsudku. Nemožno totiž stotožňovať okolnosť z hľadiska skutkového stavu nepodstatnú, ktorej pamäťová stopa s odstupom času prirodzene môže vymiznúť (je len logické, že si človek v pamäti ľahšie uchová skutočnosti podstatné) so skutočnosťami podstatného významu, ktoré sú naopak prezentované až po uplynutí značného časového obdobia. Okrem toho, poškodený v súvislosti s týmto tvrdením použil slovo „asi“. Čo sa týka toho, že poškodený opakovane žiadal, aby bola prečítaná zápisnica o jeho výpovedi z prípravného konania (ktorú skutočnosť obhajoba žiadala zaprotokolovať, z čoho možno usudzovať, že z pohľadu obhajoby ide o významnú okolnosť) možno poznamenať, že takéto žiadosti, prípadne odvolávania sa na svoje predchádzajúce výpovede, sú úplne bežné v mnohých trestných veciach, čo pramení z neznalosti procesného postupu. Podstatné v danom prípade je to, že zápisnica o jeho výpovedi poškodenému prečítaná nebola (po vysvetlení procesného postupu v takomto prípade), pričom poškodený následne sám vypovedal o skutku a o tom, kto ho spáchal, a to zhodne so svojou predchádzajúcou výpoveďou a na tejto výpovedi zotrval aj po tom, čo sa dozvedel o skutočnostiach uvádzaných svedkom C.. To, že sa skutku nemohla dopustiť iná osoba, vyplýva aj z časových súvislostí a z toho, že nikto zo zainteresovaných v čase skutku inú osobu na WC neregistroval. Konštrukciu založenú na tom, že mal niekto byť v kabínke bez toho, aby ho obžalovaný ani poškodený po niekoľko minút nijakým spôsobom nezaregistroval a vzápätí napadol poškodeného (ihneď po odchode obžalovaného), nepovažuje súd s poukazom na vyššie uvedené za potrebné ďalej rozoberať, nakoľko ju považuje za vylúčenú.
Súd nezistil žiadnu okolnosť, pre ktorú by bolo možné výpoveď tohto svedka čo len trochu spochybniť, na rozdiel od výpovedí svedkov uvedených vyššie. Túto výpoveď poškodeného považoval súd za pravdivú v celom rozsahu, a to tak pokiaľ ide o násilie zo strany obžalovaného, ako aj toho, že obžalovaný od poškodeného pýtal peniaze a keď mu ich nedal, spôsobil mu v skutkovej vete popísaným konaním zranenia vyplývajúce z listinných dôkazov a znaleckého posudku. Súdu nezistil žiaden dôvod, pre ktorý by poškodený chcel obžalovaného nepravdivo obviniť zo spáchania daného skutku. Takýmto dôvodom určite nemôže byť ani okolnosť, ktorú uviedol svedok C. v zmysle ktorej poškodený chcel od obžalovaného nejaké „finančné výhody“, keďže ho poznal a údajnú osobu rómskej národnosti nie. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že poškodený v podstate ihneď po skutku uviedol, že mu to spôsobil obžalovaný, a to z dôvodu, že pýtal od neho peniaze, ktoré mu poškodený nedal, nakoľko ich nemal. Možno považovať za vylúčené, že by poškodený v takomto krátkom časovom úseku (niekoľko minút) a pod vplyvom spôsobeného (a ešte neošetreného) zranenia v rozsahu uvedenom v znaleckom posudku, sa zaoberal tým, aké „finančné výhody“ môže mať z takto spôsobeného zranenia a ihneď obvinil niekoho úplne iného. Ide o takú konštrukciu, ktorá ako alternatíva o nevine obžalovaného nemôže obstáť. Pritom, ako na druhej strane svedok C. uviedol, poškodený vo vzťahu ku skutku, ktorého sa mal dopustiť obžalovaný, spočiatku ani nechcel volať políciu. Ak by sa daného skutku mala dopustiť osoba rómskej národnosti, možno logicky očakávať, že by poškodený práve za účelom zistenia jej totožnosti políciu volal. Okrem toho, už rozobraná údajná prítomnosť osôb rómskej národnosti na chodbe pred WC, by sa ako relevantná informácia musela objaviť už v priebehu prípravného konania. Paradoxne, na prítomnosť takýchto osôb neupozornil ani obžalovaný, ktorý by si ich takisto musel všimnúť (o to viac, že vystupoval v procesnom postavení obvineného), čo by nepochybne bolo predmetom jeho obhajoby. Ako už bolo uvedené, pokiaľ by poškodený nevypovedal pravdivo, nemohol by mať záujem o kamerový záznam, ktorý zachytával priestor baru (aj keď podľa svedka L. nedostatočne, čo sa týka miesta, kde incident medi obžalovaným a poškodeným začal, o čom však poškodený nemohol mať vedomosť).
Vzhľadom na uvedené, súd o výpovedi poškodeného nemal žiadne pochybnosti a z tohto hľadiska nemohol mať rozumné pochybnosti ani o vine obžalovaného za spáchaný skutok. Spôsob, okolnosti a časové súvislosti (odstup času) vzťahujúce sa k zmenám vo výpovediach svedkov, ich až neuveriteľne nápadná nadväznosť v konaní pred súdom a v období, kedy sa poškodený nezdržiaval na území Slovenskej republiky (všetky zainteresované osoby pochádzajú a sa zdržiavajú v jednom meste), umožňujú vytvoriť si ucelený obraz o účele takýchto zmien jednotlivých výpovedí. Súd v tomto smere už len konštatuje, že uvedené výpovede, resp. ich zmeny neboli spôsobilé vinu obžalovaného spochybniť
a zabrániť tak spravodlivému rozhodnutiu v merite veci tak čo do otázky vina, ako aj trestu. Správanie obžalovaného v priebehu hlavného pojednávania, na ktoré poukázal obhajca, v nijakom smere nemôže byť dôvodom hodnotenia a posudzovania vo vzťahu k skutkovým okolnostiam a vine za spáchaný skutok. Pritom spôsob obhajobnej obrany (či už sa obžalovaný bude brániť aj sám, alebo to prenechá výlučne svojmu obhajcovi) môže byť vecou taktiky obhajoby a takéto okolnosti súd nemôže pri rozhodovaní v merite veci brať do úvahy.
Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu skutku, tento nenapĺňa znaky zločinu lúpeže podľa § 188 odsek 1 Trestného zákona tak, ako to bolo uvedené v obžalobe. Z popisu skutku je jednoznačne zrejmé, že tento tak po objektívnej, ako aj subjektívnej stránke napĺňa znaky miernejšieho trestného činu, a to zločinu vydierania podľa § 189 odsek 1 Trestného zákona (z hľadiska súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona bola právna kvalifikácia skutku v obžalobe správna). Ako vyplýva z výpovede poškodeného, násilie obžalovaného nebolo zameraná na zmocnenie sa cudzej veci, ale na to, aby poškodený niečo konal (v danom prípade, aby mu vrátil peniaze), čo nepochybne napĺňa zákonné znaky zločinu vydierania podľa už uvedeného ustanovenia Trestného zákona, nie zločinu lúpeže. Z hľadiska subjektívnej stránky je konanie obžalovaného pokryté priamym úmyslom vo vzťahu k obom trestným činom, čomu nasvedčuje spôsob jeho konania a časť tela poškodeného, na ktorú obžalovaný útočil.
Pri prečine ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona sa súd v súlade s § 10 odsek 2 Trestného zákona zaoberal aj otázkou závažnosti tohto trestného činu ako jeho materiálnej stránky (v zmysle materiálneho korektívu), a to cez kritéria predpokladané Trestným zákonom. Z tohto hľadiska vzhľadom na spôsobený následok a samotný spôsob konania obžalovaného (ustálený v rozsahu uvedenom v obžalobe), ako aj na mieru zavinenia, nemôže byť odôvodnený záver o nepatrnej závažnosti, v dôsledku čoho by nešlo o trestný čin - prečin.
Pri určovaní druhu a výmery trestu súd vychádzal z účelu trestu uvedeného v § 34 odsek 1 Trestného zákona, ako aj zo všetkých relevantných zásad pre ukladanie trestu upravených v § 34 odsek 4 Trestného zákona. Súd u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť upravenú v § 36 písmeno j/ Trestného zákona spočívajúcu vo vedení riadneho života pred spáchaním trestného činu (trestných činov), a jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno h/ Trestného zákona spočívajúcu v spáchaní viac trestných činov, v dôsledku čoho nebol daný zákonný podklad pre pohyb dolnej alebo hornej hranice trestnej sadzby. Nakoľko súd ukladal úhrnný trest za spáchanie dvoch trestných činov, ukladal trest v rámci zákonnej sadzby trestného činu najprísnejšie trestného (§ 41 odsek 1 Trestného zákona), ktorým je zločin vydierania podľa § 189 odsek 1 Trestného zákona s trestnou sadzbou 2 roky a ž 6 rokov. Súd nemohol neprihliadať aj na časový odstup od spáchania trestných činov, v ktorého rámci sa obžalovaný žiadneho zásadného protiprávneho konania nedopustil. Keďže aj pred spáchaním trestných činov obžalovaný viedol riadny život, možno opodstatnene uzavrieť, že konanie obžalovaného bolo excesom z inak riadne vedeného života, v dôsledku čoho považoval súd trest odňatia slobody na samej dolnej hranici trestnej sadzby (2 roky) s podmienečným odkladom jeho výkonu za adekvátny, zohľadňujúci účel trestu tak z hľadiska individuálnej, ako aj generálnej prevencie. V prípade obžalovaného nie je daný dôvod pôsobiť prostredníctvom represie, ale naopak výchovne, pričom skutočnosť, či skutočne išlo iba o exces v správaní obžalovaného, bude mať tento možnosť preukázať počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odkladu výkonu trestu. Z tohto hľadiska možno aj určenie skúšobnej doby v trvaní 2 rokov považovať za dostatočné.
Výroky o náhrade škody v uvedených sumách sa opierajú o listinné dôkazy nachádzajúce sa v spisovom materiály a bodovom ohodnotení poškodenému spôsobených zranení zo strany znalca (v sume vyplývajúcej za 1 bod podľa príslušného oznámenia Ministerstva zdravotníctva slovenskej republiky, na ktoré znalec poukázal pri korekcii uvedenej sumy na hlavnom pojednávaní), ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané a o ktorých niet dôvod pochybovať. Nakoľko sumy uplatnených nárokov na náhradu škody považoval súd za preukázané, tieto podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku priznal v celom rozsahu s výnimkou sumy uplatnenej poškodeným R., nakoľko tento pri uplatnení nároku vychádzal z pôvodne znalcom nesprávne stanovenej sumy za 1 bod. Z tohto dôvodu menovanému poškodenému priznal náhradu škody iba v sume, ktorá mu reálne patrí a zo zvyškom jeho nároku na náhradu škody ho v súlade s § 288 odsek 2 Trestného poriadku odkázal na občianske súdne konanie.
S prihliadnutím na všetky uvedené skutočnosti, súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže obžalovaný a prokurátor podať odvolanie do 15 dní od oznámenia, pokiaľ sa pred uplynutím tejto lehoty tohto svojho práva výslovne nevzdávajú. V rovnakej lehote s obžalovaným môžu podať odvo-lanie v jeho prospech aj príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súro-denci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Poškodený môže podať odvola-nie pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.
Odvolanie má odkladný účinok okrem prípadu, že rozsudok nadobudol právoplatnosť spôsobom predpokladaným v § 183 odsek 1 Trestného poriadku.