Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/106/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci navrhovateľa: Sociálna poisťovňa Bratislava, ul. 29. augusta 8, Bratislava, IČO: 30 807 484, v jej mene Sociálna poisťovňa, pobočka Nitra, Slančíkovej 3, Nitra, proti odporcovi: S. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q., X. D. XXXX/XX, zastúpený JUDr. Ladislavom Chmelárom, advokátom so sídlom vo Vrábľoch, Levická 579, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Komunálna poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group, Bratislava, Štefánikova 17, IČO: 31 595 545, o zaplatenie 2.103,13 eura s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 13. novembra 2014 č. k. -364, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti, vo výroku o trovách konania a trovách štátu p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom (v poradí tretím) súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.051,56 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol, o trovách konania rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a rozhodol, že trovy konania v sume 0,94 eura znáša štát. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami , , , , účinného od 01. 04. 2007, , p), , , , , , a na základe vykonaného dokazovania zistil, že odporca dňa 17. 03. 2002 medzi obcami O. - Q., okres Nitra, viedol osobné motorové vozidlo zn. Mazda 626, EČ: NR XXXBD, kde v km 191,300 neprispôsobil rýchlosť jazdy svojim schopnostiam, poveternostným podmienkam, vzdialenosti, rozhľadu, prekročil povolenú rýchlosť, v dôsledku čoho narazil do zadnej časti neosvetleného bicykla, ktorý viedol U. D., ktorý následkom zrážky utrpel tržno-zmliaždenú ranu v oblasti temena hlavy, vnútrolebečné krvácanie v ľavej čelovo-spánkovo-temennej oblasti hlavy pod tvrdým obalom mozgu, krvácanie pod jemný obal mozgu, pomliaždenie mozgu, nestabilnú zlomeninu druhého krčného stavca zasahujúcu do oboch oblúkov stavca, zlomeninu prvého driekového stavca chrbtice, pomliaždenie hrudníka a brucha s dobou liečenia a práceneschopnosťou najmenej 6 mesiacov. Trestné stíhanie voči odporcovi bolo uznesením zo dňa 22. 10. 2003 č. k. -202 podmienečne zastavené a bola mu uložená skúšobná doba jeden rok. Motorové vozidlo Mazda 626, EVČ: NR XXXBD malo v čase vzniku udalosti uzavreté platné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v Komunálnej poisťovni, a. s. Vienna Insurance Group, Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne ústredie č. 57 08 17 6122 zo dňa 14. 03. 2003 bol poškodenému priznaný invalidný dôchodok na následky ublíženia na zdraví, ktoré utrpel pri dopravnej nehode dňa 17. 03. 2002. Navrhovateľ vyplatil poškodenému U. D. za obdobie od 18. 04.

2007 do 17. 05. 2008 dávky dôchodkového zabezpečenia titulom vyplateného invalidného dôchodku v sume 2.103,13 eura.

V danej veci ide o nárok uplatnený zo zodpovednosti za škodu spôsobenú protiprávnym konaním odporcu, pričom o tom, že konanie odporcu bolo protiprávne, rozhodol súd rozhodnutím vydaným v trestnom konaní, z ktorého súd musí vychádzať ( ). Nárok navrhovateľa vychádza z ustanovenia , pričom odvolacím súdom už bolo konštatované, že navrhovateľ má právo voči tretím osobám na náhradu dávok poskytnutých z dôchodkového zabezpečenia v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania, avšak len v rozsahu ich miery zavinenia. Z výsledkov dokazovania vyplýva, že boli splnené všetky zákonné predpoklady zodpovednosti odporcu za škodu, a to protiprávne konanie, vznik škody, príčinná súvislosť medzi vznikom škody a protiprávnym konaním a zavinenie odporcu. Súd, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, skúmal spoluzavinenie na strane poškodeného v súvislosti s možnou aplikáciou ustanovenia , teda, či v danom prípade porušenie povinnosti poškodeného nebolo jednou z príčin vzniku škody. Z výsledkov dokazovania vyplýva, že vyplatením dávky dôchodkového zabezpečenia poškodenému U. D. vznikla navrhovateľovi škoda, za ktorú zodpovedá odporca podľa miery svojho zavinenia. Mieru zavinenia odporcu súd stanovil na 1/2, keď prihliadol na spoluzavinenie poškodeného na vzniku dopravnej nehody a tým aj škody, pričom vychádzal z výpovede znalca, vzhľadom k tomu, že príčina vzniku dopravnej nehody je podľa názoru súdu odbornou otázkou. Znalec ustálil dve príčiny dopravnej nehody, a to jednak rýchlosť vozidla, ktoré viedol odporca, a jednak nesprávny spôsob jazdy poškodeného na bicykli, ktorý za zlej viditeľnosti jazdil neosvetlený a 1,2 m od okraja vozovky. Takýmto nesprávnym spôsobom jazdy poškodený porušil ustanovenia o premávke na pozemných komunikáciách, konkrétne , podľa ktorého na bicykli sa jazdí pri pravom okraji vozovky. Ak sa tým neohrozujú ani neobmedzujú chodci, smie sa jazdiť po pravej krajnici vozovky. Pri zníženej viditeľnosti cyklisti nesmú jazdiť bez osvetlenia bicykla. Súd tiež poukázal na skutočnosť, že podľa obžaloby mal poškodený cyklista 0,65 promile alkoholu v krvi, to znamená, že poškodený porušil aj ďalšie ustanovenie o premávke na pozemných komunikáciách, a to ustanovenie a , podľa ktorého je každý účastník cestnej premávky, teda aj cyklista, povinný nepožívať počas vedenia vozidla alkoholický nápoj, ani užiť inú návykovú látku, resp. viesť vozidlo bezprostredne po požití alkoholického nápoja alebo po užití inej návykovej látky alebo v čase, keď by ešte mohol byť pod ich vplyvom, pričom, ako je vyššie uvedené, podľa zákona sa vodičom rozumie aj cyklista a vozidlom aj bicykel. U odporcu išlo o konanie, ktoré bolo posúdené ako nedbanlivostné konanie vedúce k vzniku škody na zdraví poškodeného. Konanie poškodeného je rovnako konaním nedbanlivostným, preto je možné dať konanie odporcu do pomeru s konaním poškodeného a ustáliť mieru zavinenia odporcu na vzniku škody na 1/2 a mieru zavinenia poškodeného tiež na 1. Súd dospel k záveru, že vyplatením dávky dôchodkového zabezpečenia poškodenému U. D. vznikla navrhovateľovi škoda, za ktorú zodpovedá odporca podľa miery svojho zavinenia vo výške 1/2. Odporca súdu nepreukázal, že záväzok zo zodpovednosti za škodu, uplatnený v tomto konaní, riadne a včas splnil, preto je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.051,56 eura, čo je 1/2 z uplatneného nároku (2.103,13 : 2). Na základe uvedeného súd považoval žalobný návrh za dôvodný v časti o zaplatenie sumy 1.051,56 eura, a preto mu v tejto časti vyhovel. Vo zvyšku súd návrh zamietol, pričom k zamietajúcej časti odkazuje na dôvody svojho rozhodnutia uvedené vyššie. O trovách konania súd rozhodol podľa z dôvodu, že žalobca mal v konaní úspech len čiastočný, preto rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. O trovách štátu súd rozhodol podľa . Trovami štátu v tomto konaní sú trovy znaleckého dokazovania (znalečné), ktoré štát platil v sume 0,94 eura. Súd zaviazal odporcu na úhradu týchto trov, nakoľko odporca bol v konaní čiastočne neúspešný a súd u neho nezistil predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote odporca odvolanie, odôvodniac ho tým, že na základe vykonaných dôkazov dospel súd k nesprávnym skutkovým zisteniam. Z protokolu o lekárskom vyšetrení ku skúške na alkohol v krvi je preukázané, že poškodený U. D., podľa ošetrujúceho lekára P.. F. E., javil príznaky použitia alkoholu a plynovou chromatografiou mu bol zistený alkohol 0,65 promile. Zo znaleckého posudku č. 098/2002 znalca Ing. Josefa Veverku a jeho výpovede je nepochybné, že z technického hľadiska príčinou vzniku dopravnej nehody bola rýchlosť jazdy vozidla 100 až 106 km/hod, vyššia ako rýchlosť primeraná vzdialenosti rozhľadu vodiča 66 až 71 km/hod. Je však otázkou právneho posúdenia, či vodič na ceste, kde je maximálna povolená rýchlosť 90 km/ hod. má jazdiť nižšou rýchlosťou. Oneskorená reakcia vodiča o 0,3 až 0,5 s nie je v príčinnej

súvislosti so vznikom dopravnej nehody, lebo iba pri maximálnej rýchlosti jazdy v rámci tolerancie výpočtu 71 km/hod. by sa vozidlo nezbrzdilo na rýchlosť jazdy cyklistu pri jeho oneskorenej reakcii počas nehodového deja. Z technického hľadiska v priamej príčinnej súvislosti so vznikom dopravnej nehody je jazda neosvetleného cyklistu za zníženej viditeľnosti na vozovke vo vzdialenosti 1,2 m od jej pravého okraja, pričom v jazde po okraji vozovky mu nič nebránilo..., ak by jazdil po okraji vozovky zhodne ako druhý cyklista jazdiaci za ním, ku stretu by nedošlo. Vodič nemal ani teoreticky možnosť cyklistovi sa vyhnúť vľavo tak, že by s vozidlom neprešiel do protismeru. Vzhľadom na uvedené zastáva názor, že súd prvého stupňa mal zohľadniť všetky tieto skutočnosti a nárok navrhovateľa znížiť aj viac ako 50% a súčasne mu priznať všetky trovy tohto konania. Čo sa týka vedľajšieho účastníka, poukázal na to, že na osobné motorové vozidlo zn. Mazda bola jeho vlastníkom uzatvorená poistná zmluva s vedľajším účastníkom. Podľa z poistenia zodpovednosti za škody má poistený právo, aby v prípade poistnej udalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený zodpovedá, pričom podľa náhradu platí poistiteľ poškodenému. Poškodený však právo na plnenie proti poistiteľovi nemá, ak osobitné predpisy neustanovujú inak. Uvedené ustanovenia sú v súlade s preambulou Všeobecných poistných podmienok pre poistenie zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla vtedy vydané Komunálnou poisťovňou, a. s. V tomto konkrétnom prípade zo strany vedľajšieho účastníka nikdy neexistovali dôvody zakladajúce výluku v zmysle ustanovenia o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších predpisov a jeho tvrdenia nemajú žiadnu oporu v platnom práve a sú v rozpore tak s ustanoveniami , ako aj s príslušnými ustanoveniami o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších predpisov. Vzhľadom k uvedenému navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie, resp. rozhodnutie zmeniť tak, že je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 525,78 eura, t.j. 1 z uplatňovanej sumy. Navrhol, aby mu boli priznané všetky trovy tohto konania proti navrhovateľovi v sume 1.817,84 eura a tiež odvolacieho konania.

Vedľajší účastník na strane odporcu k odvolaniu odporcu uviedol, že vychádzajúc zo skutočností zistených súdom prvého stupňa sa stotožňuje s názorom, že súd mal pri rozhodovaní o pomere poškodeného a odporcu na vzniku škody ustáliť iným pomerom, ako je polovičný podiel každého z nich na vzniku škody a to podľa názoru vedľajšieho účastníka s výrazne vyšším, ak nie rozhodujúcim podielom poškodeného na vzniku škody. Z vykonaného dokazovania je nespochybniteľne preukázané, že poškodený D. jednak v čase vzniku dopravnej nehody bol pod vplyvom alkoholu a zároveň v tom čase jazdil stredom vozovky. Ako účastník premávky na pozemných komunikáciách bol povinný dodržiavať povinnosti, ktoré pre neho ako účastníka cestnej premávky vyplývali v rozhodnom čase zo o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 01. 2009. Ustanovenie veta druhá stanovovalo, že ak sa tým neohrozujú, ani neobmedzujú chodci, smie sa jazdiť po pravej krajnici vozovky. Túto povinnosť poškodený D. pri svojej jazde porušil, pričom vychádzajúc z vykonaného dokazovania bola jednou z podstatných príčin zrážky medzi ním a motorovým vozidlom, ktoré riadil navrhovateľ. Nemožno opomenúť ani to, že za zníženej viditeľnosti jazdil na neosvetlenom bicykli. Ďalšou podstatnou skutočnosťou, ktorá prispela k vzniku škody, je tá skutočnosť, že poškodený D. bol v čase dopravnej nehody pod vplyvom alkoholu, pričom v tomto stave v žiadnom prípade nebol spôsobilý na to, aby riadil bicykel, a teda vystupoval ako účastník cestnej premávky. Táto skutočnosť tiež výrazne prispela k vzniku dopravnej nehody, keďže v prípade, ak by D. nebol pod vplyvom alkoholu a jazdil predpísaným spôsobom, s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou by ani nedošlo k vzniku dopravnej nehody. Tieto dve podstatné skutočnosti rozhodujúcou mierou prispeli k vzniku škody, pričom obidve boli vyvolané absolútne nezodpovedným konaním poškodeného D.. To, že pri výpočte dávok dôchodkového poistenia navrhovateľ tieto skutočnosti nezohľadnil, nemôže byť vkladané na ťarchu odporcu. Súd mal pri stanovení miery krátenia uplatneného nároku s ohľadom na požitie alkoholických nápojov krátiť nárok navrhovateľa o 50%, nesprávny spôsob jazdy poškodeného mal zohľadniť v minimálne 25% krátení nároku navrhovateľa a z titulu jazdy na neosvetlenom bicykli mal nárok navrhovateľa krátiť o ďalších 15%, t.j. miera krátenia nároku mala byť minimálne vo výške 90% a miera zodpovednosti odporcu mala byť určená vo výške maximálne 10%. V trestnom konaní súd síce zistil zodpovednosť odporcu za dopravnú nehodu, avšak trestné konanie týmto neustaľuje aj zodpovednosť odporcu za zdravotné následky, ktoré pri dopravnej nehode vznikli navrhovateľovi. Z vykonaného dokazovania je preukázané, že pokiaľ by poškodený jazdil predpísaným spôsobom, k vzniku dopravnej nehody by nedošlo. Vyvstáva teda aj otázka, či vôbec odporca nesie zodpovednosť za zdravotné následky poškodeného, a teda, či je

nárok navrhovateľa voči nemu dôvodný. V ostatnom poukázal na svoje predchádzajúce písomné a ústne vyjadrenia, teda, že v čase vzniku škody existujúcej právnej úpravy neexistovala povinnosť vedľajšieho účastníka nároky, aké si uplatňuje navrhovateľ, uhrádzať. Z uvedených dôvodov navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedol, že odporca bol v trestnom konaní obžalovaný a uznaný vinným, nakoľko na mieste s maximálnou povolenou rýchlosťou 90 km/hod. jazdil pri zníženej viditeľnosti až rýchlosťou 100-106 km/hod. Stanovenie maximálnej povolenej rýchlosti neznamená, že vodič ju musí za každú cenu dodržiavať. Naopak, mal by zvážiť svoje možnosti a schopnosti, ako aj stav vozovky a ďalšie okolnosti. V danom prípade však odporca nielenže využil maximálnu povolenú rýchlosť, ale ju nezodpovedne dokonca prekročil o 10-16 km/hod., v dôsledku čoho nemal čas vyhnúť sa včas cyklistovi - poškodenému D.. Znalec Veverka pri výsluchu uviedol, že príčinou vzniku dopravnej nehody bola rýchlosť vozidla, ktoré viedol odporca. K rovnakému záveru dospel aj Okresný súd Nitra v trestnej veci sp. zn . Nepopierajú, že obaja účastníci porušili svojim konaním pravidlá cestnej premávky, ale tieto skutočnosti boli iba v príčinnej súvislosti s nehodou. Je teda absurdné tvrdiť, že konanie v príčinnej súvislosti s nehodou by malo byť vyhodnotené tak, že naň pripadne miera zavinenia 75%, zatiaľ čo na priamu príčinu nehody pripadne zvyšných 25%. Tvrdenie odporcu, že súd mal vyhodnotiť mieru spoluzavinenia poškodeného na mieru zavinenia až 75%, hraničí svojou absurdnosťou takmer s tvrdením, že poškodený p. D. by najlepšie urobil, keby v osudný večer vôbec nevyšiel z domu, nakoľko by sa mu nič nebolo stalo, a teda si vlastne za svoju invaliditu môže v plnom rozsahu sám svojim nerozvážnym konaním. Z uvedených dôvodov navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ) po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa a konania, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia pojednávania podľa dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti, ako aj vo výroku o trovách konania a trovách štátu podľa ako vecne správny potvrdil.

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 2.130,13 eura, ktoré vyplatil poškodenému U. D. titulom dávok dôchodkového poistenia a to formou invalidného na dôchodku za obdobie od 18. 04. 2007 do 17. 05. 2008. V návrhu uviedol, že odporca bol na základe uznesenia Okresného súdu Nitra sp. zn. , ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18. 11. 2003, uznaný vinným zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví podľa , , ktorého sa dopustil dňa 17. 03. 2002. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. 57 08 17 6122 zo dňa 14. 03. 2003 bol poškodenému priznaný invalidný dôchodok na následky ublíženia na zdraví, ktoré utrpel pri dopravnej nehode dňa 17. 03. 2002. V dôsledku protiprávneho konania odporcu má navrhovateľ voči tretím osobám právo na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania.

Podľa odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi podaného odvolania (ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie § 212 ods. 2 vymedzuje výnimky, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací súd viazaný vždy. Na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliadne odvolací súd len vtedy, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci. To znamená, že pokiaľ sa v konaní pred súdom prvého stupňa síce vyskytli vady, ale ktoré nemali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, potom odvolací súd na tieto vady neprihliadne.

Odvolací súd po preskúmaní veci a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil, preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa ako vecne správny potvrdil, a keďže s odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa stotožňuje, na tieto v zmysle ustanovenia odkazuje. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní danej veci sa zaoberal len námietkami odporcu uvedenými v odvolaní a na potvrdenie záverov súdu prvého stupňa, k dôvodom odvolania odporcu, odvolací súd dodáva nasledovné:

Po zrušení predchádzajúceho rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolacím súdom zostala predmetom dokazovania a právneho posúdenia otázka miery zavinenia odporcu a poškodeného p. D. na dopravnej nehode. Súd prvého stupňa správne zistil všetky príčiny vzniku dopravnej nehody, a to tak hlavné, ako aj vedľajšie, správne vychádzal z uznesenia Okresného súdu Nitra zo dňa 22. 10. 2003 č. k. , právoplatného dňa 18. 11. 2003, v ktorom súd trestné stíhanie pre trestný čin ublíženia na zdraví poškodenému U. D. proti odporcovi podmienečne zastavil, keď sa obžalovaný - odporca v plnom rozsahu doznal k spáchaniu skutku, trestnú činnosť oľutoval, pričom bolo preukázané jeho zavinenie a následne stanovil mieru zavinenia odporcu a poškodeného. Vzhľadom k tomu, že v predmetnej veci podal odvolanie len odporca, zamietajúca časť rozsudku súdu prvého stupňa je už právoplatná a predmetom odvolacieho konania bola vyhovujúca časť, teda odvolací súd mohol podiel odporcu na vzniku dopravnej nehody už len znížiť, avšak pre absenciu odvolania zo strany navrhovateľa zvýšenie miery zavinenia odporcu na vzniku dopravnej nehody už neprichádzalo do úvahy. Vychádzajúc z uvedeného sa odvolací súd s posúdením miery zavinenia poškodeného na vzniku dopravnej nehody stotožnil so súdom prvého stupňa v tom, že vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania, neprichádza do úvahy zvýšenie miery zavinenia poškodeného vo vyššej miere, ako to urobil súd prvého stupňa. V uznesení Okresného súdu Nitra zo dňa 22. 10. 2003 č. k. je jednoznačne ako príčina dopravnej nehody uvedené neprispôsobenie rýchlosti jazdy odporcu jeho schopnostiam, poveternostným podmienkam, vzdialenosti rozhľadu, prekročenie povolenej rýchlosti, k čomu sa aj odporca priznal a čo tiež potvrdil znalec Ing. Josef Veverka v znaleckom posudku č. 098/2002, vypracovanom v trestnom konaní, ako aj pri výsluchu na pojednávaní na súde prvého stupňa. Ostatné príčiny vzniku škody - jazda poškodeného na neosvetlenom bicykli za zníženej viditeľnosti na vozovke vo vzdialenosti 1,2 m od jej pravého okraja, požitie alkoholických nápojov poškodeným boli vedľajšie príčiny vzniku dopravnej nehody, preto, ak potom súd prvého stupňa určil mieru spoluzavinenia odporcu, ako aj poškodeného vo výške 50%, jeho rozhodnutie je vecne správne, preto sa s ním odvolací súd stotožnil a podľa rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne, vrátane rozhodnutia o trovách konania, ako aj trovách štátu, potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa a a v odvolacom konaní úspešnému navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože ich priznať nežiadal. Keďže odvolací súd pri vyhlásení rozhodnutia, napriek úspechu navrhovateľa v odvolacom konaní, uviedol, že odporcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania, pričom išlo o zrejmú nesprávnosť, keďže odvolanie podal odporca a v odvolacom konaní nebol úspešný, odvolací súd pri písomnom vyhotovení rozhodnutia túto zrejmú nesprávnosť podľa opravil a uviedol, že navrhovateľovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.