Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_8Co-40-2022.pdf
PDF · 82.19 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/40/2022
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v spore žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D., 2/ E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D., obidvaja právne zastúpení: JUDr. Martin Bašista, Štefánikova 8, 058 01 Poprad, proti žalovanému: 1/ F. G., nar. XX.X.XXXX, bytom C. X, XXX XX D., 2/ H. G., zastúpený Slovenským pozemkovým fondom, IČO: 17 335 345, Búdková 36, 817 15 Bratislava, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 3C/39/2020-65 zo dňa 31. januára 2022, takto jednohlasne
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie.
Stranám sporu sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že konanie zastavil a účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal.
Rozhodnutie právne odôvodnil okrem iného ustanovením § 161 ods. 1 až ods. 3, § 61, § 62 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 7 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“).
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobcovia 1/, 2/ sa podanou žalobou domáhali proti žalovaným 1/, 2/ zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, k. ú. D..
Súd prvej inštancie šetrením zisťoval procesnú subjektivitu žalovaných 1/, 2/ a zistil, že žalovaný 1/ F. G., nar. XX.XX.XXXX, zomrel dňa XX.XX.XXXX a dedičské konanie sa viedlo na Okresnom súde v Humennom pod sp. zn. 14D/263/06 s tým, že uznesenie v dedičskej veci po poručiteľovi F. G. (žalovaný 1/) nadobudlo právoplatnosť 12.05.2010. Ďalej Okresný súd vo Vranove nad Topľou zistil, že žalovaný 2/ H. G., nar. XX.XX.XXXX, zomrel dňa XX.XX.XXXX a dedičské konanie prebehlo na Okresnom súde vo Vranove nad Topľou pod sp. zn. 4D/137/2020 a osvedčenie o dedičstve po neb. H. G. (žalovaný 2/) nadobudlo právoplatnosť dňa 29.12.2010.
Žalobcovia 1/, 2/ podali proti žalovaným 1/, 2/ žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam dňa 01.10.2020, t.j. v čase, keď žalovaní 1/, 2/ už nežili a bolo po nich dedičské konanie.
Procesná subjektivita sa odvíja od spôsobilosti mať práva a povinnosti. Pri fyzických osobách spôsobilosť mať práva a povinnosť, vzniká narodením a zaniká smrťou. Ak v žalobe označený účastník nemá právnu subjektivitu, teda nie je spôsobilý byť účastníkom súdneho konania (nemá procesnú subjektivitu), pretože fyzická osoba zomrela pred začatím konania, takýto nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania je neodstrániteľným nedostatkom podmienky tohto konania, pre ktorý treba konanie zastaviť.
V danom prípade bolo zistené, že žalovaný 1/ F. G. a žalovaný 2/ H. G. zomreli pred podaním žaloby a začatím konania a tým je daný nedostatok spôsobilosti žalovaných 1/, 2/ byť stranou konania, nakoľko spôsobilosť žalovaných 1/, 2/ mať práva a povinnosti zanikla ich smrťou.
Na základe vyššie uvedených skutočností a zákonných ustanovení súd musel konanie zastaviť.
O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 257 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. V danom prípade sú dôvody hodné osobitného zreteľa v tom, že žalovaní 1/, 2/ zomreli pred podaním žaloby a nemali procesnú subjektivitu.
Proti rozsudku podali v zákonnom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia prostredníctvom právneho zástupcu z dôvodov, že súd prvej inštancie nesprávne procesne vyhodnotil skutočnosť, ktorá vyšla najavo v priebehu súdneho konania, resp. neaplikoval pri rozhodovaní o zastavení konania tie ustanovenia, ktoré mohol použiť. Žalobcovia dôvodili, že žalobu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva podali vo vzťahu k žalovaným na základe údajov zápisov evidencie vlastníkov, resp. spoluvlastníkov nehnuteľností v katastri nehnuteľností. Nahliadnutím do príslušného listu vlastníctva žalobcovia zistili, že okrem nich sú ďalšími spoluvlastníkmi žalovaný 1/ a žalovaný 2/, ktorý bol pri nakladaní s predmetnými nehnuteľnosťami zastúpený Slovenským pozemkovým fondom (ďalej len „SPF“). SPF sa po doručení žaloby k predmetu konania vecne vyjadril, pričom neuviedol, aby mal vedomosť o vade právnej subjektivity žalovaného 2/ vystupovať v konaní, resp. o tom, že SPF by nemalo byť spôsobilé k zastupovaniu žalovaného 2/ v predmetnom konaní. Žalobcovia nemali akúkoľvek možnosť pred podaním žaloby na súd zistiť si tú skutočnosť, že obaja žalovaní zomreli pred podaním žaloby na súd a nemali možnosť podať žalobu voči ich právnym nástupcom. Podľa názoru žalobcov by mal súd prvej inštitúcie po zistení týchto skutočností vykonať v konaní procesné úkony, ktorými by buď pribral do konania právnych nástupcov žalovaných, alebo by žalovanému 1/ mal pre konanie vo veci ustanoviť opatrovníka, ktorý by hájil záujmy žalovaného 1/ v konaní. Vo vzťahu k žalovanému 2/ bol už skôr ustanovený jeho zástupca v osobe SPF a preto mal vo vzťahu k tomuto účastníkovi konania ďalej konať s týmto jeho zástupcom. Podľa názoru žalobcov mal súd prvej inštancie pred právoplatným skončením konania vykonať procesné úkony, ktorým by sa umožnilo pokračovanie v konaní a k zastaveniu konania malo dôjsť len vtedy, ak by sa konanie v dôsledku zistenej skutočnosti úmrtia žalovaných stalo bezpredmetným. Súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom odňal žalobcom prístup k spravodlivému rozhodnutiu v danej veci. Žiadali, aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie tak, že uznesenie zruší.
Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 C.s.p.), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Podľa § 61 CSP, procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 62 CSP, ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.
Podľa § 161 ods. 1 až ods. 3 C.s.p., ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví.
Procesné podmienky predstavujú základné procesné predpoklady, aby mohol súd autoritatívne rozhodnúť vo veci samej. Existencia a splnenie procesných podmienok je predpokladom poskytnutia súdnej ochrany ohrozeným alebo poškodeným subjektívnym právam v rozsahu Článku 1 Základných princípov Civilného sporového poriadku. Súd je povinný skúmať procesné podmienky v ktoromkoľvek štádiu konania.
Procesnú subjektivitu má ten subjekt práva, ktorý vo sfére práva hmotného disponuje spôsobilosťou na práva a povinnosti. V procesnom zmysle predstavuje procesná subjektivita tzv. procesnú podmienku. Procesnou podmienkou rozumieme určitú procesnú danosť, ktorá musí existovať, aby súd vo veci mohol konať a rozhodnúť. Procesná subjektivita prestavuje takú procesnú podmienku, ktorej neexistencia tvorí spravidla neodstrániteľnú vadu konania. V konkrétnostiach však treba rozlišovať, či strana nemá procesnú subjektivitu od samého začiatku konania, alebo ju v priebehu konania stratí. Ak súd zistí, že strana sporu nedisponuje procesnou subjektivitou v čase začatia konania, indikuje tzv. neodstrániteľnú vadu konania, ktorej následkom je obligatórne zastavenie konania. (Števček, M., Ficová, S., Barícová, J.. Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, s. 222 – 225)
Žalobou doručenou súdu prvej inštancie sa žalobcovia domáhali zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, k.ú. D.. Ako žalovaných žalobcovia určili 1/ F. G., nar. XX.XX.XXXX a 2/ H. G., zastúpený SPF.
V priebehu konania po vykonaní dokazovania ako aj z pripojeného dedičského spisu Okresného súdu Vranov nad Topľou sp.zn. 4D/137/2010 a spisu z pôvodného dedičského konania sp.zn. D2025/92, Dnot 15/94 po poručiteľovi H. G., súd prvej inštancie zistil, že žalovaný v 1. rade zomrel dňa XX.XX.XXXX a žalovaný v 2. rade zomrel dňa XX.XX.XXXX.
Bez akýchkoľvek pochybností pri nesplnení procesných podmienok súd prvej inštancie rozhodol správne, ak konanie zastavil.
Žalobcovia v podanom odvolaní skutkové zistenia súdu, že žalovaný v 1. rade, nar. XX.XX.XXXX bytom C. X, XXX XX D. zomrel dňa XX.XX.XXXX ako aj skutkové zistenia, že žalovaný v 2. rade H. G., zastúpený SPF, je H. G., nar. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX, žiadnym spôsobom nespochybnili. Poukázali len na to, že súd prvej inštancie procesne pochybil, keď nekonal s ich právnymi nástupcami.
Zo žiadneho ustanovenia CSP nemožno vyvodiť, žeby v prípade, ak žalobca žaluje stranu bez právnej subjektivity, súd mal postupovať tak, ako to v podanom odvolaní tvrdili žalobcovia.
Na potvrdenie správnosti záveru súdu prvej inštancie odvolací súd upriamuje pozornosť na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z dňa 24.02.2016, sp.zn. 6Cdo/11/2016, ktorý v obdobnej právnej veci vyslovil právny názor, podľa ktorého cit.: „ Je totiž všeobecne známou skutočnosťou bez potreby dokazovania alebo tiež tzv. notorietou (tu por. i § 121 O. s. p.), že mŕtva fyzická osoba ani už zaniknutá osoba právnická nemajú spôsobilosť mať práva a povinnosti, s nedostatkom takejto spôsobilosti ide takpovediac ruku v ruke i nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania a ak takáto skutočnosť je tu už v čase začatia konania (na rozdiel od úmrtia fyzickej osoby či zániku osoby právnickej až v jeho priebehu, za určitých okolností reparovateľných postupmi podľa § 107 O. s. p.), vadu spočívajúcu v snahe o zapojenie takéhoto „subjektu“ do súdneho konania nejde napraviť žiadnym spôsobom, ale pri postavení súdu pred takúto procesnú situáciu musí dôjsť (bez ďalšieho) v časti dotknutej takouto vadou k zastaveniu konania (podľa § 19 a § 104 ods. 1 vety prvej O. s. p.).“
Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zrozumiteľným spôsobom uviedol právne dôvody, pre ktoré konanie zastavil. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces. (Pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.11.2010, sp. zn. 5 Cdo 218/2010, uznesenie Ústavného súdu SR z 08.06.2006, I. ÚS 188/06).
Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 CSP odvolaním napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil.
Podľa § 396 ods. 1 C.s.p., ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
Podľa Čl. 17 Základných princípov Civilného sporového poriadku, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol postupom podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal. Dôvodom takéhoto rozhodnutia bola skutočnosť, že žalobcovia boli v odvolacom konaní neúspešní a žalovaným v 1/ a v 2/ rade preukázateľne žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).