Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/96/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v právnej veci navrhovateľov: 1. N. H., bytom R., ul. C. XXX/XX, 2. C. H., bytom R., ul. C. XXX/XX, 3. S. H., bytom R., ul. C. XXX/XX, všetci navrhovatelia zastúpení JUDr. Milošom Mojtom, advokátom so sídlom v Nemšovej, ul. Odbojárov 223/12, proti odporcom: 1. E. J., bytom R., ul. C. XXX/XX, 2. Q. J., bytom R., ul. C. XXX/XX, obaja odporcovia zastúpení JUDr. Dušanom Mikulášom, advokátom so sídlom v Bratislave, ul. Nejedlého 29, o určenie spoluvlastníctva ku kanalizačnej prípojke, sudcom JUDr. Erikom Kačmárom, takto

rozhodol:

I. Súd návrh z a m i e t a .

II. Navrhovatelia s ú p o v i n n í nahradiť odporcom spoločne a nerozdielne trovy konania vo výške 823,60 eur, ktoré pozostávajú z trov ich právneho zastúpenia.

odôvodnenie:

Okresnému súdu Trenčín bol dňa 16.05.2014 doručený návrh, ktorým sa navrhovatelia proti odporcom domáhajú, aby súd určil, že navrhovatelia v 2. a 3. rade sú podielovými spoluvlastníkmi v podiele 1/2 kanalizačnej prípojky vrátane kanalizačných potrubí a kanalizačnej šachty umiestnených na pozemku CKN s parcelným č. XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 285 m2 katastrálne územie R., zapísanom na liste vlastníctva č. XXX, vedenom na Okresnom úrade v Trenčíne, a že a odporcovia v 1.a 2. rade sú podielovými spoluvlastníkmi v podiele 1/2 rovnakej kanalizačnej prípojky vrátane kanalizačných potrubí a kanalizačnej šachty.

Tento návrh odôvodnili tým, že Okresný súd Trenčín vydal dňa 24.03.2014 uznesenie sp.zn. , ktorým nariadil predbežné opatrenie ukladajúce povinnosť odporcom, zdržať sa akýchkoľvek zásahov do jestvujúcej kanalizačnej prípojky vrátane kanalizačných potrubí a kanalizačnej šachty umiestnených na pozemku CKN s parcelným č. XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 zapísanom na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie R., ktorými by došlo k znefunkčneniu alebo obmedzeniu funkčnosti kanalizácie domu so súpisným číslom XXX, nachádzajúcom sa na pozemku CKN s parcelným č. XX, zapísaným na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie R.. Navrhovateľovi v 1. rade uložil, aby podal návrh na začatie konania vo veci samej v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia. Listom zo dňa 21.01.2014 odporkyňa v 1. rade vyzvala navrhovateľa na odpojenie od jej kanalizačnej prípojky najneskôr do 15.05.2014 s výstrahou, že pokiaľ tak neurobí, odporcovia dňa 16.05.2014 odpoja prívod navrhovateľov do kanalizačnej prípojky odporcov. Navrhovateľ tak má dôvodnú obavu, že svoju vyhrážku odporcovia zrealizujú. Približne v roku 1975 obec zhotovila na C. ulici v R. kanalizáciu, na ktorú mali možnosť sa pripojiť vlastníci domov na tejto ulici. Za navrhovateľom v 2. rade prišiel odporca v 2. rade s návrhom na vybudovanie spoločnej kanalizačnej prípojky z obidvoch domov so súpisnými číslami XXX a XXX cez pozemok s parcelným č. XX až k verejnej kanalizácii. Spoločným vybudovaním prípojky ušetria nemalé finančné prostriedky oproti tomu, ak by si prípojky

zhotovovali každý sám. Obaja svojpomocne ju nakoniec spoločne vybudovali a rovným dielom sa podieľali na nákupe stavebného materiálu. Asi pred siedmimi rokmi sám navrhovateľ v 1. rade vykonal opravu prípojky. Na nákup materiálu potrebného na opravu prípojky (novodurové trubky a lepidlo) sa zložili navrhovateľ v 1. rade a odporcovia rovným dielom. Je nesporné, že reálnym konaním odporca v 2. rade akceptoval spoluvlastníctvo k zhotovenej veci. Problémy začali po tom, ako odporcovia v roku 2009 začali so stavebnou činnosťou bez stavebného povolenia, a ktorou neoprávnene zasiahli do vlastníckych práv navrhovateľa v 1. rade. V stavebnom konaní navrhovateľ v 1. rade vzniesol námietky a odporcovia si uvedomili výhodnosť situácie, že kanalizačná prípojka je umiestnená na pozemku vo vlastníctve odporkyne v 1. rade a zrejme sa rozhodli túto skutočnosť využiť za účelom vynútenia si súhlasu navrhovateľa s dodatočným povolením stavby. Pokiaľ by odporcovia naplnili svoj zámer, spôsobili by tým vážne materiálne škody a fakticky by znemožnili užívanie predmetného domu navrhovateľmi. Navrhovateľom sú popierané zo strany odporcov ich subjektívne práva, ktoré nadobudli originárnym spôsobom.

Návrh bol odporcom doručený do vlastných rúk dňa 27.10.2014, pričom títo na návrh reagovali písomným vyjadrením zo dňa 24.11.2014 prostredníctvom ich právneho zástupcu. V ňom uviedli, že popierajú existenciu podielového spoluvlastníctva predmetnej kanalizačnej prípojky. V prvom rade odporca v 2. rade vystupuje v konaní úplne bezdôvodne. Nemá pasívnu legitimáciu, pretože mu nevyplýva len z toho, že je manželom odporkyne v 1. rade, a že s ňou obýva dom. Zo žiadnych dôkazov nemožno vyvodiť, že akékoľvek jeho konanie by mohlo ohroziť záujem navrhovateľov. Tvrdenia navrhovateľov sa nezakladajú na pravde. Kanalizačnú prípojku si vybudovala rodina J. z vlastných prostriedkov a bez akéhokoľvek prispenia zo strany navrhovateľov. Odporcovia v tom čase aktívne bývali v D. a práve navrhovatelia zaviedli matku odporkyne v 1. rade, ktorá bývala v dome v R. s jej manželom, že im odporca v 2. rade mal dovoliť pripojenie na ich kanalizačnú prípojku v dĺžke asi 1,5 metra. To sa však nezakladalo na pravde. Neskôr prisľúbili, že si v dohľadnej dobe dajú vybudovať vlastnú prípojku, čo doposiaľ nespravili. Neskôr vzniknutú poruchu na prípojke riešil odporca v 2. rade sám prostredníctvom vtedajšieho MsNV, keď sa však nápravy nedočkal od organizácie, ktorá prípojky budovala, podujal sa k oprave sám a navrhovateľ v 2. rade mu prišiel iba vypomôcť. To mu však v žiadnom prípade nezakladá akékoľvek vlastnícke práva ku prípojke a jej príslušenstvu. Takisto majú pochybnosť o existencii naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Súd na rozhodnutie o návrhu navrhovateľa nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľov v 2. a 3. rade, výsluchom odporcov a oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to: zmluvou o dodávke vody z verejného vodovodu a odvádzanie odpadových vôd verejnou kanalizáciou a kópiami potvrdení o zakúpení a zaplatení stavebného materiálu.

Právny zástupca navrhovateľov na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava písomne vyhotoveného návrhu, podstatou ktorého je žalobný návrh o určenie toho, že navrhovatelia v 2. a 3. rade sú podielovými spoluvlastníkmi predmetnej kanalizačnej prípojky a rovnako tak odporcovia v 1. a 2. rade. Ich podielové spoluvlastníctvo vzniklo zhotovením tejto kanalizačnej prípojky, vrátane potrubia a kanalizačnej šachty v roku 1975. Návrh vo vzťahu k navrhovateľovi v 1. rade odôvodňuje tým, že navrhovateľ v 1. rade je v súčasnosti vlastníkom nehnuteľnosti napojenej na túto kanalizačnú prípojku a teda má naliehavý právny záujem na tom, aby vedel, kto je vlastníkom, resp. spoluvlastníkom tejto kanalizačnej prípojky.

Právny zástupca odporcov na pojednávaní uviedol, že kanalizačná prípojka je príslušenstvom veci, a teda by mala zdieľať aj právny osud hlavnej veci, ktorou je rodinný dom vo výlučnom vlastníctve odporkyne v 1. rade. Kanalizačná prípojka bola vybudovaná v roku 1976 odporcom v 2. rade ešte za života jeho svokry, matky odporkyne v 1. rade. Tá v tom čase žila v dome, ktorý je v súčasnosti vo vlastníctve odporkyne v 1. rade, pričom odporcovia v tom čase žili v D.. Takisto poukázal na to, že kanalizačná prípojka nie je ukončená žiadnou šachtou. Podstata tvrdení odporcov je v tom, že chýba v tomto spore aktívna a pasívna vecná legitimácia účastníkov konania, pričom výlučné vlastníctvo kanalizačnej prípojky patrí odporkyni v 1. rade ako vlastníčke hlavnej veci, rodinného domu.

Navrhovateľ v 2. rade v rámci výsluchu na pojednávaní uviedol, že si už presne nepamätá, ale niekedy v roku 1975 alebo 1976 sa zhotovila predmetná kanalizácia. S odporcom v 2. rade a jeho manželkou boli dohodnutí, že vybudujú spoločnú kanalizáciu, teda kanalizačnú prípojku. Oslovil ho odporca v 2. rade. Odporcovia v tom čase bývali v D. a v dome bývala matka odporkyne v 1. rade. Spraviť prípojku bol zámer odporcov. Chceli sa podeliť o náklady, teda že to bude lacnejšie. Navrhovateľom to takisto vyhovovalo. Keď prišiel v jeden deň domov, videl že odporca v 2. rade a jeho kamaráti vykopali jamu, teda

kanál na uloženie kanalizačného potrubia. Nevedel, že budú kopať v tento deň, vedel že sa bude kopať, ale nevedel kedy. Potrubie, ktoré je v súčasnosti v zemi spoločne zakúpili a bolo uložené u nich doma. Prípojka má asi 14 metrov a sú na ňu napojené oba domy, teda odvádza sa odpad z kúpeľne, kuchyne a wc. Pri samotnom vybudovaní potrubia činný nebol, robili to kamaráti odporcu v 2. rade. Za prácu, ktorú odviedli, platili všetko spolu. Pre robotníkov, ktorí kopali jamu zakúpil jeden liter rumu, pretože keď prišiel, bolo potrebné dokončiť už len 3 metre. Priemer potrubia je približne 150 mm. Súčasťou kanalizačnej prípojky je aj vybetónovaná kanalizačná šachta o rozmeroch 0,6 x 0,6 metra. V čase, keď sa vybudovala kanalizačná prípojka mali navrhovatelia prístup k verejnej kanalizačnej rúre aj zo svojho pozemku. Asi po 5 rokoch prasklo vodovodné potrubie, ktoré bolo uložené pod kanalizačným potrubím, pričom pri oprave tohto vodovodného potrubia sa poškodilo aj kanalizačné potrubie. On osobne zavolal opravára a dal ho opraviť. Neskôr, približne 8 rokov po vybudovaní prípojky sa kanalizácia upchala a privolal hasičov za účelom prepláchnutia potrubia, pričom hasičské auto ho prepláchlo. Opravu volal on, pretože odporcovia bývali v tom čase v D.. V dome bývala iba matka odporkyne v 1. rade. O oprave odporcovia vedeli. Zase o 3 roky neskôr sa znovu kanalizácia upchávala a privolal firmu, ktorá spravila krtkovanie potrubia, za čo im zaplatil 500 Sk. Z tejto sumy mu 200 Sk následne dala matka odporkyne v 1. rade. Firma krtkovala potrubie z dvora odporcov. Naposledy, bolo to približne pred viac ako 20 rokmi, zase potrubie krtkovali spoločne s odporcom v 2. rade. Robila to firma a takisto ju spolu vyplatili podľa počtu osôb bývajúcich v oboch domoch. Ešte pred 7 rokmi sa všetci spoločne dohodli, že časť kanalizačného potrubia zrekonštruujú a vymenia. Následne sa vymenil štvormetrový úsek potrubia tak, že sa stará rúra nahradila novodurovou rúrou. Opäť to všetci spoločne zaplatili. Po vybudovaní prípojky sa odporcovia chceli napojiť na ich chalupu a chceli odstrániť odkvap, ktorý odvádzal dažďovú vodu z ich strechy, čo im nepovolil. Konanie odporcov považuje za ich pomstu za stavebné konanie, v ktorom vzniesli námietky, v dôsledku ktorých bolo stavebné konanie pozastavené. Ohľadne kanalizačnej prípojky všetko robili ústne bez písomných dokladov. Nemá vedomosť o tom, že by v súvislosti s vybudovaním kanalizačnej prípojky bolo vydané nejaké rozhodnutie, povolenie a podobne. Nevie, koľko ich stála výstavba kanalizačnej prípojky, nakoľko si to už nepamätá, bolo to dávno.

Navrhovateľka v 3. rade v rámci výsluchu na pojednávaní uviedla, že rodinný dom, v ktorom bývajú si kúpili, keď boli ešte mladí a mali malé deti. Po prisťahovaní boli vo veľmi dobrom vzťahu s rodičmi odporkyne v 1. rade. Návrh na vybudovanie kanalizačnej prípojky prišiel od odporcov a odôvodňovali to tým, aby vybudovaním spoločnej prípojky všetci ušetrili. Im to vyhovovalo, boli radi. Potrebovali takisto peniaze, pretože boli mladá rodina. Potrubie kúpili spoločne. Bolo zložené u nich pod bránou. Koľko peňazí dali, si už presne nepamätá, pričom samotné potrubie v obchode kupovali odporcovia. To, čo uviedol jej manžel pri svojom výsluchu, t. j. pri budovaní potrubia, je pravdou. Po vybudovaní prípojky ju spoločne užívali. Po vybudovaní prípojky v dome odporkyne v 1. rade bývala jej matka, s ktorou vychádzali veľmi dobre. Takisto jej pomáhali. Odporcovia sa do domu prisťahovali asi pred 15 rokmi, presne si nepamätá. Všetko čo uviedol jej manžel o oprave kanalizačnej prípojky je pravda. Vždy si mysleli, že prípojka je spoločná. Všetko bolo robené ústne v dobrej viere. Nemá vedomosť o žiadnom stavebnom povolení, alebo rozhodnutí v súvislosti s touto prípojkou. Nikdy nepredpokladali nijaký problém, ten nastal až vtedy, keď si chceli odporcovia vybudovať prístavbu ich domu.

Odporkyňa v 1. rade v rámci výsluchu na pojednávaní uviedla, že v roku 1976 MNV R. vyzvalo obyvateľov C. ulice, vtedy C., aby si vybudovali kanalizačné prípojky a napojili sa s nimi zo svojich domov na vybudovanie verejnej kanalizácie. Preto im jej matka volala do D. a upovedomila ich o tom. Navrhla im, aby si ju vybudovali. V tom čase bola podielovou spoluvlastníčkou tohto rodinného domu spolu s matkou, pričom spoluvlastnícky podiel zdedila po smrti jej otca. Výlučnou vlastníčkou domu sa stala po smrti svojej matky v roku 2005. Následne manžel odišiel do R. za účelom vybudovania tejto kanalizačnej prípojky. Prišiel spolu so spolupracovníkmi a kamarátmi a za ten čas vybudovali kanalizačnú prípojku. Pri samotnom vybudovaní kanalizačnej prípojky nebola prítomná na mieste, bola v tom čase v Bratislave. V tom čase navrhovateľov v 2. a 3. rade nepoznali ani sa s nimi nerozprávali. V R. nebývali, bývali v D. a to od roku 1960 do roku 1998. V roku 1998 sa prisťahovali späť do R.. Ona je bývalou spolužiačkou navrhovateľky v 3. rade, ale nepoznala sa s jej manželom. Je klamstvom to, že existovala nejaká spoločná dohoda o vybudovaní spoločnej kanalizácie. Jedinou dohodou, ktorú s navrhovateľmi mali bola tá, že im môžu natrieť na vlastné náklady stenu domu navrhovateľov od ich dvora. Túto dohodu spísali aj písomne, aby im v budúcnosti nič nevyčítali. Čo sa týka kanalizačnej prípojky, tak všetko hradili oni. Po týždni od vybudovania prípojky jej volala matka a povedala jej, že navrhovatelia v 2. a 3. rade sa napojili na túto ich kanalizačnú prípojku a to tak, že vybudovali potrubie v dĺžke 1,2 metra od svojho domu do tejto kanalizačnej prípojky. Navrhovateľ v 2. rade jej údajne povedal, že sa s jej

manželom dohodol na tomto postupe, avšak s manželom sa na ničom nedohodol. Neskôr jej povedal, že je to len dočasné a že kanalizačnú prípojku si spravia sami. Čas však plynul a nič sa nespravilo. Nevie, či navrhovateľ volal niekoho za účelom opravy kanalizačnej prípojky. Vie, že sa podieľal na jednej oprave tejto kanalizačnej prípojky, avšak v tej časti, ktorá sa nachádza na ulici. Nepamätá si presne, kedy sa táto oprava uskutočnila. Takisto si nepamätá, či okrem tejto opravy bolo poškodené potrubie, prípadne že bolo zanesené. Nevie o žiadnom príchode hasičov a o preplachovaní potrubia, takisto o žiadnom krtkovaní. Prvá oprava kanalizačného potrubia sa uskutočnila približne pred 7 rokmi. Manžel sa rozhodol dať vymeniť časť potrubia a vtedy sa navrhovateľ v 1. rade ponúkol, že zakúpi rúru a tmel. Manželovi dal aj 700 Sk, to znamená polovicu z tejto opravy, pričom v podstate túto sumu nanútil manželovi. Išlo o opravu spomínaného štvormetrového úseku kanalizačnej prípojky pred bránou do dvora. Navrhovateľ v 1. rade pomáhal pri kopaní tým, že zabezpečil pomoc neznámeho Róma, ktorý kopal, avšak dokončovacie práce, ktoré spočívali v odvezení prebytočnej hliny, vybetónovaní povrchu nad potrubím, vyasfaltovaní obecného chodníka a cesty ho už nezaujímali. Tie musel uskutočniť až jej manžel. Neskôr odvádzali odpadovú vodu navrhovatelia aj z dobudovaného celého poschodia, na ktorom je byt navrhovateľa v 1. rade, pričom jej sa nepýtali, či tak môžu urobiť a či s tým súhlasí. Podľa jej názoru im vyhovuje napojiť sa v dĺžke 1,2 metra, akoby mali kopať celý dvor a vybudovať si riadnu kanalizačnú prípojku. Ústne veľakrát vyzvala navrhovateľov na vybudovanie si vlastnej kanalizačnej prípojky, pričom jeden obyvateľ obce si vybudoval prípojku za 3 dni, teda je možné ju vybudovať v relatívne krátkom čase. Takisto ich dvakrát vyzvala aj písomne. Žiadna šachta na jej pozemku sa nenachádza, nachádza sa tam iba vybetónovaná jama na odtok dažďovej vody z dvora. Súčasťou kanalizačnej prípojky nie je žiadna šachta, sú to len potrubia v tvare T.

Odporca v 2. rade v rámci výsluchu na pojednávaní uviedol, že v roku 1976 si podal na Okresný stavebný výbor žiadosť o stavebné povolenie na nadstavbu rodičovského domu jeho manželky. Podmienkou stavebného úradu bolo vybudovanie kanalizácie k tomuto domu. Preto k tomu aj pristúpil. V práci mal podriadených, ktorí mu pomohli so zhotovením tejto kanalizačnej prípojky, pričom z veľkej časti túto prácu urobil vlastnými rukami. Po jej vybudovaní ju preskúšal, nebola urobená žiadna úradná skúška. O povolení výstavby kanalizačnej prípojky neexistuje žiadne úradné povolenie. Prebehlo to tak, že v rozhlase a medzi ľuďmi bola vyhlásená výzva na hromadné vybudovanie kanalizačných prípojok, pretože v meste sa mal dobudovať povrch betónový a neskoršie kanalizačné prípojky by už neboli povolené. Na žiadnu dohodu s navrhovateľmi o spoločnej kanalizácii si nepamätá. Rúry kupoval on v Pruskom, kúpnu cenu zaplatil on a rúry doviezol autom. Už nepamätá, kde boli rúry uložené. Navrhovatelia v 1. a 2. rade mu nič nedali, žiadne peniaze, takisto nebol na žiadne ich peniaze odkázaný. Mali ich dostatok. Následne po vybudovaní kanalizačnej prípojky urobili aj nadstavbu rodinného domu. Potom mu svokra povedala, že C. si napojil na ich prípojku svoju kanalizáciu. Nechal to tak, povedal si, že čo už s ním. Bolo to približne rok po vybudovaní kanalizačnej prípojky. V tom čase kanalizačná prípojka bola v zemi a za tým účelom museli túto zem prekopať navrhovatelia. Neskôr sa o tom bavili, pričom mu navrhovateľ v 2. rade povedal, že je to len dočasné. Už je tomu 37 rokov a vlastnú kanalizačnú prípojku si nevybudoval. Samotná prípojka je dlhá asi 22 metrov. Tá časť, ktorou sú napojení navrhovatelia je dlhá približne 1 meter. Na prípojku sú napojené predmetné dva domy. Žiadna šachta sa na kanalizačnej prípojke nenachádza, ide o kruhový otvor o priemere 15 cm zakrytý roštom, cez ktorý dáva do potrubia krtka, resp. špirálu. Žiadna betónová šachta sa tam nenachádza. Napojenie potrubia z domu navrhovateľov sa nenachádza v tom istom mieste ako napojenie odporcov ich domu na kanalizačnú prípojku. Vzdialenosť medzi nimi je približne jeden meter. Priemer kanalizačnej prípojky, resp. potrubia je 120 mm. V čase výstavby kanalizačnej prípojky bývali v ich rodinnom dome nebohá svokra a švagriná s dvoma deťmi. Nadstavbu si budovali do budúcna, aby mali kde bývať na dôchodku. O opravách kanalizácie, resp. preplachovaní, ktoré spomínal navrhovateľ v 2. rade mu hovorila svokra. Vie o nich z počutia. Kanalizáciu on sám čistil 25 metrov dlhým drôtom. Potom približne v roku 2002 spoločne s navrhovateľom v 2. rade zakúpili špirálu na čistenie kanalizácie. Bol ju kúpiť v D. a navrhovateľ v 2. rade mu dal polovicu peňazí. Nevie uviesť, prečo ju financovali spoločne. To ako bola opravovaná prípojka v dĺžke 4 metrov tak ako uviedla jeho manželka je pravda. V roku 1990 mu volala svokra, že Západoslovenské vodárne a kanalizácie opravovali vodovodné potrubie, a že sa jej niečo nepozdávalo, lebo sa kanalizácia začala zanášať. Išiel to riešiť na Národný výbor, ale nikto s tým nič nechcel spraviť. Takto fungovali až do roku 2007, kedy vo vlastnej réžii, tak ako už opravili časť tohto potrubia. Počas toho obdobia to často čistil. Dôvod prečo vymieňal časť tohto potrubia spoločne s navrhovateľom v 1. rade uviesť nevie, vyčíta si to, bola to jeho chyba a dodnes to ľutuje.

Podľa v účinnom znení, úprava občianskoprávnych vzťahov prispieva k napĺňaniu občianskych práv a slobôd, najmä ochrany osobnosti a nedotknuteľnosti vlastníctva.

Podľa , v účinnom znení, veci sú hnuteľné alebo nehnuteľné. Nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom.

Podľa , v účinnom znení, súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila. Stavby, vodné toky a podzemné vody nie sú súčasťou pozemku.

Podľa v účinnom znení, príslušenstvom veci sú veci, ktoré patria vlastníkovi hlavnej veci a sú ním určené na to, aby sa s hlavnou vecou trvale užívali.

Podľa návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa . osobné vlastníctvo k veci možno nadobudnúť kúpou, darom alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

Podľa , vec môže byť v osobnom spoluvlastníctve viacerých občanov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.

Navrhovatelia sa návrhom domáhajú určenia, že navrhovatelia v 2. a 3. rade sú spolu s odporcami podielovými spoluvlastníkmi kanalizačnej prípojky. Podľa platí, že na to, aby sa navrhovateľ mohol domáhať určenia vlastníckeho práva, resp. spoluvlastníckeho práva, je potrebné, aby existoval na takomto určení právny záujem, pričom tento záujem musí byť naliehavý. Vo všeobecnosti platí, že tento jestvuje najmä vtedy, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené právo navrhovateľa, alebo by sa jeho právne postavenie stalo neistým. Z uvedeného vyplýva, že ak nie je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení, je vylúčené, aby súd súčasne preskúmal žalobu z vecnej stránky. Preto sa súd akou prvou otázkou zaoberal existenciou naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Určovacia žaloba predovšetkým prichádza do úvahy vtedy, keď jej prostredníctvom možno eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu, pričom k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť iným spôsobom. Ďalej sa uplatní v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky zodpovedá obsahu a povahe príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov medzi účastníkmi. Ak nemožno v konkrétnom prípade očakávať splnenie týchto funkcií, nie je daný naliehavý právny záujem na určení. Závery o tom sú spojené nielen so žalobou o určenie, ale aj s otázkou, akého konkrétneho určenia sa žalobca žalobou domáha. Po posúdení žalobného návrhu, po vypočutí účastníkov konania a po oboznámení sa s listinnými dôkazmi, súd konštatuje, že navrhovatelia v 2. a 3. rade majú naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Rozsudok súdu vydaný na základe tohto návrhu môže odstrániť spor existujúci medzi účastníkmi konania, ktorý prebieha už dlhšie časové obdobie, ba dokonca možno uzavrieť, že vzťahy medzi nimi sú vyhrotené.

Inak je tomu však v prípade navrhovateľa v 1. rade, ktorý podľa názoru súdu nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pretože jeho právne postavenie (v oblasti práv a povinností) sa požadovaným výrokom priamo (bezprostredne) nemôže zmeniť. Podľa názoru súdu by sa navrhovateľ v 1. rade mohol zúčastniť tohto konania ako vedľajší účastník, pretože má právny záujem na jeho výsledku, avšak tento nie je naliehavý, vo význame bezprostredný, priamy. Jeho právny záujem vyplýva zo záujmu nerušeného užívania kanalizačnej prípojky, čo mu však navrhovaný výrok rozsudku súdu priamo nezaručuje. Naopak je tomu v prípade navrhovateľov v 2. a 3. rade, ktorým by zo spoluvlastníctva vyplývalo priame oprávnenie užívať predmet spoluvlastníctva, okrem iných práv a povinností spoluvlastníka veci. Vzhľadom k uvedenému je návrh navrhovateľa v 1. rade nedôvodný aj bez preskúmania merita veci. V prípade navrhovateľov v 2. a 3. rade však súd musel pristúpiť aj k preskúmaniu vecnej stránky ich návrhu.

Za účelom posúdenia dôvodnosti návrhu navrhovateľov v 2. a 3. rade sa súd v prvom rade zaoberal otázkou, či vybudovaná kanalizačná prípojka je samostatnou vecou, alebo súčasťou pozemku, príp. rodinného domu, ktoré sú vo vlastníctve odporkyne v 1. rade. Odporcovia namietali, že kanalizačná prípojka je príslušenstvom domu vo vlastníctve odporkyne v 1. rade. V tejto súvislosti súd uvádza, že príslušenstvo hlavnej veci je samostatnou vecou, na rozdiel od jej súčasti. Príslušenstvom k veci je možné samostatne disponovať, na rozdiel od súčasti veci, a teda môže mať aj samostatný právny osud a nemusí nevyhnutne zdieľať právny osud hlavnej veci.

V súčasnosti je právna úprava týkajúca sa kanalizačných prípojok obsiahnutá v o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách. Ide o ustanovenia §, 4 a 42 tohto zákona. Podľa týchto ustanovení je kanalizačná prípojka úsek potrubia, ktorým sa odvádzajú odpadové vody z pozemku alebo miesta vyústenia vnútorných kanalizačných rozvodov objektu alebo stavby až po zaústenie kanalizačnej prípojky do verejnej kanalizácie. Toto zaústenie je súčasťou verejnej kanalizácie. Kanalizačnou prípojkou sa odvádza odpadová voda z objektu alebo nehnuteľnosti, ktorá je pripojená na verejnú kanalizáciu. Kanalizačná prípojka je vodnou stavbou, iba ak tak ustanovuje osobitný predpis (v danom prípade tomu tak nie je, pretože nejde o kanalizačnú prípojku, ktorá by slúžila na vypúšťanie odpadových vôd z priemyselných stavieb a z poľnohospodárskych stavieb, na odvádzanie odpadových vôd z areálu alebo zo skupiny stavieb, ak to vyžaduje samostatnú stokovú sieť, na vypúšťanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie, ktoré vyžadujú ich predchádzajúce čistenie, ani nie je dlhšia ako 100 m a nemá vnútorný priemer väčší ako 20 cm. o vodách). Kanalizačné prípojky sa nepovažujú za verejnú kanalizáciu ani jej súčasť. Vlastníkom kanalizačnej prípojky je osoba, ktorá zriadila prípojku na svoje náklady, a to spôsobom určeným prevádzkovateľom verejnej kanalizácie. Ak je vlastník nehnuteľnosti vlastníkom kanalizačnej prípojky, prechádza pri zmene vlastníctva nehnuteľnosti vlastníctvo kanalizačnej prípojky na nového vlastníka nehnuteľnosti. Vlastníctvo ku kanalizačným prípojkám, prípadne k ich častiam zriadeným pred účinnosťou tohto zákona (t.j. pred 1. novembrom 2002) zostáva zachované.

Podľa uvedeného, súčasná právna úprava za vlastníka kanalizačnej prípojky považuje v zásade osobu, ktorá zriadila prípojku na svoje náklady. V prípade, že vlastník nehnuteľnosti je vlastníkom kanalizačnej prípojky, prechádza pri zmene vlastníctva nehnuteľnosti vlastníctvo kanalizačnej prípojky na nového vlastníka nehnuteľnosti. To znamená, že zákon v súčasnosti nespája nevyhnutne vlastníctvo kanalizačnej prípojky s vlastníctvom nehnuteľnosti. Podľa tejto právnej úpravy, môže byť vlastník kanalizačnej prípojky odlišný od vlastníka nehnuteľnosti, v ktorej, resp. na ktorej, sa táto nachádza. Teda kanalizačná prípojka je samostatnou vecou. V prejednávanej veci je však potrebné uviesť, že vlastníctvo ku kanalizačným prípojkám, zriadeným pred účinnosťou uvedeného zákona (t.j. pred 1. novembrom 2002) zostáva zachované.

Pred vyššie uvedenou právnou úpravou, oblasť kanalizačných prípojok s účinnosťou od 01.04.1979 (teda až po vybudovaní predmetnej kanalizačnej prípojky) upravovala vyhláška Ministerstva lesného a vodného hospodárstva Slovenskej socialistickej republiky č. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách. Podľa tejto úpravy sa nehnuteľnosti, v ktorých vznikali odpadové vody pripojili na verejnú kanalizáciu kanalizačnou prípojkou, ak boli vzdialené maximálne 50 m od vybudovanej uličnej stoky verejnej kanalizácie a ak pripojenie umožňovala kapacita verejnej kanalizácie a podmienky kanalizačného poriadku. Kanalizačnou prípojkou bolo potrubie, ktorým sa odvádzajú odpadové vody z miesta vyústenia vnútornej kanalizácie, až po zaústenie do stokovej siete verejnej kanalizácie. Kanalizačná prípojka sa delila na a verejnú časť a na domovú časť. Domová časť prípojky bola tá jej časť, ktorá je na pripojenej nehnuteľnosti (objekt, v ktorom sa nakladá s vodou spolu s pozemkom, ktorý s ním tvorí súvislý celok alebo s ním účelovo súvisí). Pre každú pripájanú nehnuteľnosť sa zásadne zriaďovala samostatná kanalizačná prípojka. Výnimočne so súhlasom správcu bolo možné zriadiť jednu prípojku pre viac nehnuteľností, ak boli na to technické alebo ekonomické dôvody, alebo ak išlo o rozsiahlu nehnuteľnosť a pod.. Od 01.03.1989 (od účinnosti novely vyhlášky č. ) platilo, že investorom novobudovanej kanalizačnej prípojky je vlastník nehnuteľnosti, ktorá sa na verejný vodovod alebo verejnú kanalizáciu pripája, ak osobitný predpis neustanovuje inak ( uvedenej vyhlášky). Vlastníctvo kanalizačnej prípojky teda touto právnou úpravou nebolo upravené.

V rozhodnom čase, teda v čase vybudovania predmetnej kanalizačnej prípojky (rok 1976), oblasť kanalizačných prípojok upravoval o vodách (vodný zákon) a vyhláška Ministerstva lesného a vodného hospodárstva Slovenskej socialistickej republiky č. o vodovodných

a kanalizačných prípojkách, ktoré sa považujú za vodohospodárske diela. Okrem iného zákon ustanovoval, že organizácia spravujúca verejnú kanalizáciu smie na ňu pripojiť iba nehnuteľnosti, prípadne ich časti a zariadenia, v ktorých vznikajú vody, ktorých znečistenie nepresahuje najvyššiu prípustnú mieru znečistenia, určenú kanalizačným poriadkom, a nehnuteľnosti, ich časti a zariadenia, z ktorých bolo vypúšťanie odpadových vôd podľa odseku 3 povolené. Ak medzi správcom verejnej kanalizácie a tým, kto žiada o pripojenie na ňu, dôjde k sporu o zriadení prípojky, rozhodne o pripojení vodohospodársky orgán. Takisto ustanovoval, že za vodohospodárske diela sa nepovažujú kanalizačné prípojky, s výnimkou tých, ktoré vyhláškou určí ústredný vodohospodársky orgán republiky po dohode s ústredným orgánom republiky pre výstavbu (§ 38 ods.2 uvedeného zákona). Takisto zakazoval svojvoľne zriaďovať kanalizačné prípojky k verejným kanalizáciám (§ 38 ods.2 uvedeného zákona). Uvedené predpisy teda takisto vlastníctvo kanalizačných prípojok neupravovali.

Vzhľadom k tomu, že otázka vlastníctva kanalizačnej prípojky nebola v čase jej vybudovania upravená samostatne (tak ako je tomu v súčasnosti v o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách.), je potrebné ju posúdiť podľa všeobecného predpisu súkromného práva, teda podľa , v znení účinnom v roku 1976, kedy kanalizačná prípojka vznikla, a to v znení .

Podľa , ktorého znenie je v súčasnosti rovnaké aké bolo v roku 1976, je súčasťou veci všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila. Zákonným kumulatívnym predpokladom súčasti veci je tak jej neoddeliteľnosť bez súčasného znehodnotenia veci hlavnej. Znehodnotenie môže znamenať zníženie hodnoty, ale aj to, že vec bude plniť svoju funkciu na nižšej úrovni alebo dôjde k tzv. znehodnoteniu estetickému. Takisto ide o stav, keď hlavná vec v porovnaní so stavom pred oddelením jej súčasti slúži síce pôvodnému účelu, ale menej kvalitne alebo mu už nemôže slúžiť vôbec.

Berúc do úvahy vyššie uvedené, kanalizačnú prípojku umiestnenú pod zemským povrchom, nie je možné považovať za súčasť pozemku, pretože tu chýba jej účelnosť vo vzťahu k pozemku (inak je tomu napr. pri melioračnom potrubí). Toto kanalizačné potrubie slúži stavbe, z ktorej je prostredníctvom neho odvádzaná splašková voda, teda je možné uvažovať o kanalizačnej prípojke ako súčasti stavby, teda domu. Je objektívne zrejmé, že predmetné kanalizačné potrubie je možné z pozemku aj od domu odstrániť, avšak nie bez súčasného funkčného znehodnotenia domu. Dom by naďalej mohol slúžiť pôvodnému účelu (bývaniu), ale menej kvalitne. Stratil by funkciu, ktorú si s kanalizačnou prípojkou plní, a to odvádzanie odpadovej vody z domácnosti. Nakoniec aj preto bolo nariadené predbežné opatrenie, ktorým súd uložil odporcom zdržať sa akýchkoľvek zásahov do kanalizačnej prípojky. Je takisto v praxi bežné, že ak dochádza k scudzovaniu stavieb, napr. rodinných domov, osobitne sa neprevádza aj vodovodné potrubie alebo kanalizačné potrubie, príp. iné rozvody a siete. Je teda bežné považovať kanalizačné potrubie, resp. kanalizačnú prípojku, ktoré sú napojené na stavbu, za jej súčasť. Takéto posúdenie zodpovedá aj súdnej praxi (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. ).

Preto súd konštatuje, že kanalizačná prípojka je súčasťou rodinného domu so súp.č. 451, ktorý patrí odporkyni v 1. rade. V tejto súvislosti súd uvádza, že je zrejmé, že kanalizačná prípojka slúži aj rodinnému domu vo vlastníctve navrhovateľa v 1. rade, ale podľa názoru súdu kanalizačná prípojka môže byť v danom prípade súčasťou iba jednej hlavnej veci, ktorou podľa povahy tejto kanalizačnej prípojky a okolností jej zhotovenia (zhotovil ju odporca v 2. rade z jeho vlastnej iniciatívy na pozemku, ktorý patrí jeho manželke, teda odporkyni v 1. rade) je rodinný dom vo vlastníctve odporkyne v 1. rade. Kanalizačná prípojka je umiestnená na jej pozemku a s rodinným domom navrhovateľa v 1. rade ju spája iba krátka vetva, ktorou si navrhovatelia napojili odpad z rodinného domu, ktorý užívajú.

Aj v prípade, že by súd ustálil, že predmetná kanalizačná prípojka je samostatnou vecou, bolo by potrebné návrh navrhovateľov zamietnuť.

Podľa osobné vlastníctvo k veci možno nadobudnúť kúpou, darom alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

Podľa , vec môže byť v osobnom spoluvlastníctve viacerých občanov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.

Uvedená právna úprava je v zásade rovnaká ako súčasná.

V danom prípade nie je spornou skutočnosť, že kanalizačná prípojka vznikla jej zhotovením, teda, že išlo o novovytvorenú vec. Okolnosti jej zhotovenia v zásade neboli sporné. Podľa výsluchov účastníkov konania je zrejmé, že táto bola fyzicky vybudovaná činnosťou odporcu v 2. rade v spolupráci s jeho kolegami, bez fyzického vplyvu, prispenia navrhovateľov. Teda nadobudnutie vlastníckeho práva ku kanalizačnej prípojke bolo pôvodné (originárne). Sporným však bolo, či k nej vzniklo samostatné vlastnícke právo odporcov (resp. správnejšie ich bezpodielové spoluvlastníctvo), alebo spoločné spoluvlastnícke právo navrhovateľov v 2. a 3. rade a odporcov v 1. a 2. rade.

Podľa ustálenej súdnej praxe a právnej teórie, spoluvlastnícke právo k novovytvorenej veci môže vzniknúť iba vtedy, ak existuje dohoda účastníkov o založení spoluvlastníckeho vzťahu, ktorá môže mať aj ústnu formu, pričom však táto dohoda musí existovať už v čase vzniku veci. Pre vznik podielového spoluvlastníctva je pritom v zásade irelevantné poskytnutie peňažného príspevku na zakúpenie veci, resp. na zakúpenie vecí, z ktorých je novovzniknutá vec zhotovená. Táto okolnosť bola v konaní sporná, avšak navrhovatelia ju spoľahlivo, resp. vôbec nepreukázali. Poskytnutie časti ceny na zhotovenie kanalizačnej prípojky by mohlo iba nasvedčovať existencii dohody o podielovom spoluvlastníctve k novovzniknutej veci, nie samotné založenie podielového spoluvlastníctva. Existenciu takejto dohody však navrhovatelia nepreukázali. Nie je možné ju vyvodiť z následného správania sa jednotlivých účastníkov. Tolerovanie toho, že niekto sa stará o cudziu vec, z ktorej má takisto úžitok, je racionálne a prirodzené. Preto okolnosti údržby kanalizačnej prípojky a jej opravy navrhovateľmi, sú pre vznik spoluvlastníckeho práva irelevantné.

Naopak zo spôsobu vzniku kanalizačnej prípojky a z okolností pri jej zhotovení (jej faktickým zhotoviteľom nebol žiadny z navrhovateľov, rúry boli zakúpené a aj zaplatené odporcom v 2. rade), je dôvodné predpokladať, že takáto dohoda neexistovala.

Navrhovatelia v návrhu uviedli, že tým, že pred siedmimi rokmi sám navrhovateľ v 1. rade vykonal opravu prípojky, pričom na nákup materiálu potrebného na opravu prípojky sa zložili navrhovateľ v 1. rade a odporcovia rovným dielom, je nesporné, že reálnym konaním odporca v 2. rade akceptoval spoluvlastníctvo k zhotovenej veci. V tejto súvislosti súd uvádza, že toto konanie z roku 2007 nemôže mať vplyv na vznik spoluvlastníckeho, resp. vlastníckeho práva v roku 1976. Pritom je potrebné tiež uviesť, že opravu vykonal navrhovateľ v 1. rade, ktorý sa ani nedomáhal určenia spoluvlastníckeho práva a v čase zhotovenia kanalizačnej prípojky mal 5 rokov. Táto navrhovateľmi tvrdená akceptácia spoluvlastníctva k zhotovenej veci nemá žiadny právny základ.

Súd záverom považuje za potrebné uviesť, že v doterajšom stave, počas ktorého navrhovatelia využívali a využívajú kanalizačnú prípojku odporcov, sa podľa názoru súdu jednalo zo strany odporcov k navrhovateľom o tzv. „výprosu“, teda tolerovanie užívania ich kanalizačnej prípojky. Za situácie, že odporcovia ako bezpodieloví spoluvlastníci nie sú viazaní žiadnym záväzkom voči navrhovateľom a už nie sú ochotní ďalej tolerovať vypúšťanie splaškových vôd do svojej kanalizačnej prípojky v rámci uvedenej výprosy, nemožno považovať takýto ich postoj za protiprávny. Motív, pre ktorý nie sú odporcovia ochotní ďalej tolerovať doterajší stav je pritom irelevantný (napr. pre námietky zo strany navrhovateľov v stavebnom konaní, ktoré navrhli odporcovia).

K nevykonaniu navrhovateľmi navrhovaných dôkazov súd uvádza, že miestnu obhliadku nevykonal, pretože jej vykonanie by vzhľadom k právnemu posúdeniu prípadu nemalo žiadny význam. Navyše kanalizačná prípojka sa nachádza v zemi a nie je voľným okom viditeľná, rovnako ako zásah vykonaný do nej v neurčitom období. Svedka Viliama Piknu súd nevypočul, pretože výpovede účastníkov konania ohľadne okolností samotnej výstavby, resp. zhotovenia kanalizačnej prípojky medzi účastníkmi neboli v podstatnej časti rozporné. Tento svedok mal pritom vypovedať k okolnostiam času, spôsobu zhotovenia kanalizačnej prípojky a spôsobu výkon stavebných prác. Jeho výpoveď by nemala vplyv na iné právne posúdenie veci, resp. iné rozhodnutie súdu o návrhu navrhovateľov. V tejto súvislosti súd uvádza, že pre úspešnosť navrhovateľov bolo rozhodujúce preukázanie dohody o podielovom spoluvlastníctve k

vybudovanej kanalizačnej prípojke a nie spôsob a čas jej výstavby. Rovnako neúčelné je zisťovanie priebehu kanalizačnej prípojky, pretože jej konkrétny, presný priebeh nemá žiadny vplyv na vznik spoluvlastníctva k nej. Preto súd nevykonal ani navrhovateľmi navrhovaný dôkaz, a to vypracovanie geometrického plánu na zistenie priebehu kanalizačnej prípojky.

Podľa účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podľa o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. O trovách konania súd rozhodol podľa . Súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania prihliadal aj na , avšak dôvody hodné osobitného zreteľa v tomto konaní podľa názoru súdu nie sú dané. Odporcovia boli v konaní plne úspešní, pretože súd zamietol návrh navrhovateľov v celom rozsahu. Odporcom tak patrí plná náhrada účelných trov konania. Účelné trovy konania navrhovateľov pozostávajú z trov ich právneho zastúpenia. Odporcovia si trovy právneho zastúpenia vyčíslili v lehote troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku, a to podaním zo dňa 10.09.2015 v celkovej výške 823,60 eur. Tieto pozostávajú z odmeny za štyri úkony právnej služby a to príprava a prevzatie zastúpenia zo dňa 05.09.2014, písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej - vyjadrenie k žalobe zo dňa 24.11.2014, účasť na pojednávaní dňa 09.07.2015 a dňa 10.09.2015, z náhrady za stratu času a z náhrady cestovných výdavkov právneho zástupcu odporcov.

Za každý z vykonaných úkonov právnej služby patrí právnemu zástupcovi odporcov podľa , , , vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, ďalej len „vyhláška“, odmena vo výške 61,85 eur, ak bol úkon uskutočnený v roku 2014 a vo výške 64,53 eur, ak bol uskutočnený v roku 2015, s výnimkou účasti na pojednávaní konanom dňa 09.07.2015, za ktorý mu patrí odmena v dvojnásobnej výške, pretože pojednávanie trvalo viac ako dve začaté hodiny (celkovo 3 hodiny a 10 minút). Predmetom konania bola určovacia vlastnícka žaloba. Hodnotu práva, ktorého sa navrhovatelia domáhali, tak nie je možné v peniazoch vyjadriť. Základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby tak súd určil podľa vyhlášky v 1/13 výpočtového základu. Ku každému z týchto úkonov mu patrí podľa vyhlášky aj režijný paušál - náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške 1/100 výpočtového základu pre príslušný rok, v ktorom bol úkon právnej služby poskytnutý. Výpočtový základ v roku 2014 bol vo výške 804 eur a v roku 2015 je vo výške 839 eur. Celkovú výšku odmeny spolu s režijnými paušálmi súd určil v sume 350,15 eur.

Právnemu zástupcovi odporcov patrí aj náhrada za stratu času podľa § 17 ods.1 vyhlášky vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu za úkony, ktoré vykonal v mieste, ktoré nie je jeho sídlom, teda v prípade, že ich vykonal v Trenčíne a nie v Bratislave. Ide o prípad právneho zastúpenia na pojednávaniach dňa 09.07.2015 a dňa 10.09.2015. Cesta na toto pojednávanie vrátane cesty späť trvala podľa vyjadrenia právneho zástupcu odporcov 8 začatých polhodín, ktoré súd považuje za skutočné a účelné. Celkovú výšku náhrady za stratu času strávený cestou na pojednávania súd určil v sume 223,68 eur (8 x 2 x 13,98 eur).

V rámci náhrady trov právneho zastúpenia súd priznal odporcom aj náhradu cestovných výdavkov v súvislosti s účasťou ich právneho zástupcu na pojednávaniach. Právny zástupca odporcov použil na dopravu motorové vozidlo zn. Škoda Superb s ev. č. D s kombinovanou spotrebou 6,1 litra nafty na 100 km jazdy. Vzdialenosť medzi sídlom právneho zástupcu odporcov a sídlom súdu je približne 140 km. Priemerná cena 1 litra nafty podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky bola v 28. týždni roku 2015 (06.07.2015 - 12.07.2015) vo výške 1,199 eura a v 37. týždni roku 2015 (07.09.2015 - 13.09.2015) vo výške 1,081 eura. Základná náhrada za použitie vlastného osobného cestného motorového vozidla je stanovená podľa opatrenia Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny č. vo výške 0,183 eura za 1 km jazdy. Právnemu zástupcovi odporcov tak vznikli cestovné výdavky na cestu na uvedené pojednávania v celkovej výške 140,99 eur (20,05 eur + 51,24 eur + 18,46 + 51,24 eur).

Právny zástupca odporcov je platiteľom dane z pridanej hodnoty od 01.05.2015, preto súd zvýšil priznanú odmenu a náhradu výdavkov za úkony vykonané po 01.05.2015 podľa § 18 ods.3 vyhlášky o 20 %, teda o sumu 115 eur. Celkovú výšku trov právneho zastúpenia odporcov súd určil v sume 829,82 eur.

Vzhľadom k tomu, že odporcovia si uplatnili náhradu trov konania v nižšej sume, a to 823,60 eur, súd rešpektujúc zásadu iudex ne eat ultra petita partium - sudca nech nejde nad návrhy strán, priznal náhradu trov konania odporcov v nimi uplatnenej výške.

V zmysle sú navrhovatelia povinní nahradiť trovy konania zo zákona na účet právneho zástupcu odporcov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.( )

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že : a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozdujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené //, f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.