Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/59/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred sudcom Mgr. Jana Janics Bajánková, v právnej veci navrhovateľky: L.. P. T., bytom B. XXX, U., Bratislava,proti odporcom: 1. Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., Bajkalská 30, Bratislava, IČO: 313 350 04, 2. LICITOR group, a.s., Tajovského 5, 010 01 Žilina, zastúpený JUDr. Marián Ďurana, advokát so sídlom Tajovského 5, Žilina, 3. VAMEX, a.s. Košice, Lubina 1, 04012 Košice, zastúpený JUDr. Marián Vojčík, advokát so sídlom Mäsiarska 3, 040 01 Košice o určenie neplatnosti dražby, takto

ňa

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a.

Odporcovi 1 súd náhradu trov konania nepriznáva.

Odporcovi 2 a odporcovi 3 súd priznáva náhradu trov konania vo výške 0 eur.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 20.04.2011 domáhala, aby súd určil neplatnosť dražby zo dňa 23.06.2008 uskutočnenej v priestoroch hotela Tilia v Pezinku usporiadanej dražobnou spoločnosťou LICITOR group, a.s., IČO: 36 421 567 so sídlom, Tajovského 5, 010 01 Žilina.

Návrh odôvodnila tým, že dražba sa uskutočnila v rámci výkonu záložného práva odporcu 1 avšak aj napriek predbežnému opatreniu vydanému Okresným súdom Bratislava I, ktorým bolo navrhovateľovi dražby akýmkoľvek spôsobom priamo alebo prostredníctvom tretích osôb zakázané uplatniť realizáciu záložného práva na nehnuteľnosť. Poukázala na to, že v tejto súvislosti podala aj trestné oznámenie vo veci spáchania trestného činu machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe podľa a . Konanie bolo vedené pod sp. zn. ČVS: ORP-1094/1-OEK-BH-2009 pričom trestné stíhanie vo veci bolo začaté dňa 03.10.2010. ďalej poukázala na to, že na adrese predmetnej nehnuteľnosti mala hlásený trvalý pobyt ešte aj roku 2009 a mala za to, že na základe uvedeného preukázala splnenie podmienok potrebných na podanie tejto žaloby aj po uplynutí prekluzívnej 3- mesačnej lehoty. Mala za to, že na splnenie podmienky uvedenej v o dobrovoľných dražbách a o doplnení o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o dobrovoľných dražbách) podanie návrhu po uplynutí prekluzívnej lehoty postačuje samotné začatie trestného stíhania.

Odporca 1 vo svojom vyjadrení uviedol, že výkon záložného práva, ktorého predmetom bol byt č. 19 na treťom poschodí bytového domu na ulicu S. Č.. XX v Q. prebehol v súlade so zákonom. Poukázal na ustanovenie § 21 ods.2 zákona o dobrovoľných dražbách, podľa ktorého právo domáhať sa určenia

neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu. Uviedol, že predmetné ustanovenie zákona predpokladá pre aktívnu vecnú legitimáciu navrhovateľky rozhodnutie, z ktorého vyplýva, že spáchaním trestného činu vznikli dôvody pre neplatnosť dražby. Vzhľadom na vyššie uvedené žiadal, aby súd návrh ako nedôvodný zamietol.

Odporca 2 vo svojom vyjadrení poukázal na ustanovenie § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách a poukázal na to, že navrhovateľka návrh podala až dňa 20.4.2011, teda po uplynutí trojmesačnej prekluzívnej lehoty. Mal za to, že žiadnym orgánom činným v trestnom konaní nebolo rozhodnuté o tom, že došlo k spáchaniu trestného činu v spojení s namietanou neplatnosťou dražby.

Odporca 3 vo svojom vyjadrení k návrhu poukázal na ustanovenie § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách a uviedol, že právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov od príklepu, okrem prípadu, že , ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu bytu alebo domu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu. Poukázal na ustanovenie v zmysle ktorého, každý proti komu sa vedie trestné stíhanie , považuje sa za nevinného pokiaľ súd právoplatným odsudzujúcim rozsudkom nevysloví jeho vinu. Na základe uvedeného mal za to, že neboli splnené podmienky pre podanie žaloby z dôvodu neexistencie odsudzujúceho rozsudku, ktorý by konštatoval spáchanie trestného činu v súvislosti s predmetnou dražbou. Poukázal na to, že bez splnenia uvedenej podmienky je nutné konštatovať, že navrhovateľka podala návrh po lehote.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom právnych zástupcov účastníkov, oboznámením sa s listinnými dokladmi, notárskou zápisnicou N 301/05, N 300/05, trestným oznámením navrhpvateľky zo dňa 14.7.2009, uznesením Okresného riaditeľstva policajného zboru v Pezinku zo dňa 06.07.2012, sp. zn. ČVS: ORP-71/OJP-PK-2010, priojeným spisom OS BA I , ako aj ostatnými listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a zistil nasledovný skutkový stav:

Z notárskej zápisnice o vykonaní dražby N 354/2008 NZ 26672/2008 NCR1s 26528/2008 zo dňa 23.6.2008 vyplynulo, že dňa 23.06.2008 sa uskutočnila dobrovoľná opakovaná dražba, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, XXXX, ktorých pôvodným vlastníkom bola navrhovateľka a ktorých vlastníkom sa stala spoločnosť VAMEX, a.s. Košice, pričom titulom jeho nadobudnutia bola notárska zápisnica o vykonaní dražby N 354/2008 NZ 26672/2008 NCR1s 26528/2008 zo dňa 23.6.2008.

Zo zápisnice Okresného riaditeľstva policajného zboru v Trenčíne súd zistil, že navrhovateľka dňa 14.07.2009 podala trestné oznámenie na základe ktorého bolo uznesením Okresného riaditeľstva policajného zboru v Pezinku zo dňa 03.03.2010, sp. zn. ČVS: ORP-1094/1-OEK-BH-2009 začaté trestné stíhanie vo veci za trestný čin podľa , . Z uvedeného trestného oznámenia súd zistil, že navrhovateľka ním podala trestné oznámenie vo veci marenia rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 24C/25/2008zo dňa 4.3.2008,ktorým bolo zakázané nakladať s bytom číslo 19 na S. E. XX v Q.. Ďalej poukázala na to, že o dražbe vyrozumená nebola, príčom uviedla, že pred uskutočnením dražby našla na internete, že byt v ktorom má užívateľ trvalý pobyt nie je možné vydražiť.

Z oznámenia Okresného riaditeľatva policajného zboru PZ Pezinok zo dňa 23.10.2012 súd zistil, že trestné stíhanie vedené pod sp. zn. ČVS: ORP-71/OJP-PK-2010(prečíslovaná z ČVS: ORP-1094/1- OEK-BH-2009) bolo dňa 06.07.02012podľa zastavené s tým, že uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.07.2012.

Z uznesenia Okresného riaditeľstva policajného zboru v Pezinku zo dňa 06.07.2012, sp. zn. ČVS: ORP-71/OJP-PK-2010 vyplynulo, že trestné stíhanie vedená pod sp. zn. ČVS: ORP-71/OJP- PK-2010(prečíslovaná z ČVS: ORP-1094/1-OEK-BH-2009) bolo dňa 06.07.02012 podľa zastavené z dôvodu, že skutok nie je trestný čin a nie je ani dôvod na postúpenie veci. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.07.2012. Z odôvodenia uznesenia vyplynulo, vyšetrovaním nebolo preukázané, že by sa zamestnanec Prvej stavebnej sporiteľne a.s.

preukázateľne dopustil určitého tretsného činu a taktiež neboli naplnené zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu machinácie pri verenom obstarávaní a verenej dražbe v zmysle ani iného trestného činu a na základe uvedeného nevyplynuli žiadne skutočnosti, ktoré by odôodňovali podozrenie zo spáchania trestbného činu.

Uvedené uznesenie bolo právnej zástupkyni navrhovateľky doručené na adresu jej advokátskej kancelárie dňa 19.07.2012. Sťažnosť voči nemu nepodala.

Právna zástupkyňa navrhovateľky dňa 25.09. 2012 adresovala Okresnej prokuratúre podnet na prešetrenie postupu vyšetrovateľa v súvislosti s trestným stíhaním vedeným pod sp. zn. ČVS: ORP-71/ OJP-PK-2010 z dôvodu nesprávneho postupu pri prešetrovaní naplnenia zákonných znakov skutkovej podstaty trestného činu podľa .

Z oznámenia Okresnej prokuratúry Pezinok zo dňa 25.10.2012 vyplynulo, že dozorujúci prokurátor sa stotožnil so zisteniami a závermi vyšetrovateľa PZ, zhodne dospel k záveru, že v danom príade neboli naplnené zákonné znaky trestného činu podľa a dospel k záveru, že v uvedenom prípade sa jedná o vzájomný občiankoprávny spor, ktoré je potrené riešiť inými ako trestnoprávnymi prostriedkami.

Navrhovateľka podala predmetný návrh o vyslovenie neplatnosti dražby zo dňa 23.06.2008 dňa 20.04. 2011.

Navrhovateľka na pojednávaní zotrvala na svojich písomných podania. Uviedla, že má za to, že na preukázanie splnenia podmienky podania žaloby o neplatnosť dražby po uplynutí prekluzívnej 3 mesačnej lehoty v zmysle § 21 ods.2 zákona o dobrovoľných dražbách, postačuje vznesenie obvinenia v čase podania žaloby. .Zároveň mala za to, že bola splnená aj druhá podmienka , a to trvalý pobyt navrhovateľky v čase dražby na adrese nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom dražby.

Odporca 1 sa pridržal svojich písomných vyjadrení a žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť.

Odporca 2 zotrval na svojich písomných vyjadreniach k návrhu poukázal na to že trestné oznámenie navrhovateľky bolo odmietnuté a teda v súvislosti s predmetnou dražbou orgány činné v trestnom konaní nevzhliadli spáchanie žiadneho trestného činu. V súlade s § 21 zákona o dobrovoľných dražbách lehota na podanie žaloby o určenie neplatnosti dražby je v dĺžke 3 mesiace od dňa jej konania. Prípadná aplikácia 3 ročnej premlčacej lehoty je možná za splnenia taxatívnych podmienok medzi ktoré okrem iného patrí aj páchanie trestného činu pri organizovaní predmetnej dražby. Takáto rozhodnutie však neexistuje a teda v súlade so zásadou , že o tom či bol alebo nebol spáchaný trestný čin môžu rozhodnúť len príslušné orgány je zrejmé, vzhľadom na neexistenciu takéhoto rozhodnutia , že k spáchaniu trestného činu nedošlo. Preto nie sú naplnené podmienky pre aplikáciu 3 ročnej premlčacej lehoty a teda dražba mohla byť napadnutá len a výlučne v 3 mesačnej prekluzívnej lehote k takémuto napadnutiu a podaniu žaloby v 3 mesačnej lehote nedošlo a teda v súlade s § 21 zákona o dobrovoľných dražbách. došlo k zániku práva navrhovateľky domáhať sa neplatnosti dražby, čiže jej právo na podanie žaloby o neplatnosť dražby sa prekludovalo.

Podľa § 5 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách (účinného v čase konania dražby) účastníkom dražby je osoba prítomná na dražbe, ktorá sa dostavila s cieľom urobiť podanie a spĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom.

Podľa § 6 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách dražobníkom je osoba, ktorá organizuje dražbu a spĺňa podmienky ustanovené týmto a osobitným zákonom a vzniklo jej oprávnenie na prevádzkovanie príslušnej živnosti. Ak ide o majetok územných samosprávnych celkov alebo o majetok štátu, môže byť dražobníkom aj územný samosprávny celok alebo príslušný orgán štátnej správy.

Podľa § 7 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách navrhovateľom dražby je vlastník predmetu dražby alebo osoba oprávnená konať v mene vlastníka podľa osobitného zákona (ďalej len "záložný veriteľ"), ktorý za podmienok ustanovených týmto zákonom navrhuje vykonanie dražby. Podľa § 2 písm. f) zákona o dobrovoľných dražbách, príklepom je úkon licitátora spočívajúci v klepnutí kladivkom, čím dochádza za ustanovených podmienok k prechodu vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby,

Podľa § 2 písm. g) zákona o dobrovoľných dražbách vydražiteľom je účastník dražby, ktorému bol udelený príklep.

Podľa § 20 ods. 11 zákona o dobrovoľných dražbách udelením príklepu je dražba ukončená Podľa § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách v prípade, ak boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).

Podľa údaje uvedené na potvrdení o doručení písomnosti sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak.

Podľa § 46 ods. 1 O.s.p adresátovi možno doručiť písomnosť v byte v sídle (mieste podnikania), na pracovisku alebo kdekoľvek bude zastihnutý.

Podľa § 46 ods. 2 o.s.p Ak nebol adresát zastihnutý, hoci sa zdržuje v mieste doručenia, doručí sa inej dospelej osobe bývajúcej v tom istom byte alebo v tom istom dome alebo zamestnanej na tom istom pracovisku, ak je ochotná obstarať odovzdanie písomnosti. Ak nemožno ani takto doručiť, uloží sa písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresát sa vhodným spôsobom vyzve, aby si písomnosť vyzdvihol. Písomnosť sa považuje za doručenú dňom, keď bola súdu vrátená, i keď sa adresát o tom nedozvedel.

Súd navrhovateľke opakovane doručoval predvolanie na vytýčené pojednávania (na deň 30.06.2015 a deň 10.09.2015)) na adresu, ktorý zistil lustráciou v evidencii obyvateľstva a na základe, ktorej zistil, že trvalý pobyt navrhovateľky je od 12.03.2015 na adrese B. XX, U.. Zásielka s predvolaním na pojednávanie konané dňa 10.09.2015 sa súdu vrátila s poznámkou zásielka v odbernej lehote nevyzdvihnutá dňa 20.08.2015. Z uvedeného ,mal súd za preukázané, že predvolanie bolo navrhovateľke riadne a včas doručené a bola u navrhovateľky zachovaná lehota na prípravu na pojednávanie. Z uvedeného dôvodu súd konal v neprítomnosti navrhovateľky.

Z oznámenia Slovenskej advokátskej komory(SAK) zaslaného súdu emailom dňa 29.06.2015 a z oznámenia SAK zo dňa 8.9.2015 súd zistil, že právna zástupkyňa nvrhovateľky JUDr. Adriana Kačmariková, bola s účinnosťou od 29.5.2015 vyčiarknutá zo záznamu advokátov. V súvislosti s vyčiarknuím so zoznamu advokátov poverila JUDr. Adriana Kačmariková ( JUDr. Adriana Čebik) likvidáciou jej advokátskej kancelárie Mgr. Marianu Leontiev.

Z uvedeného vyplýva, že plná moc udelená navrhovateľou JUDr. Adriane Čebik dňa 28.03.2011na zastupovanie navrhovateľky v tomto konaní zanikla, nakoľko JUDr. Driana Čebik bola zo zoznamu advokátov vyčiarnutá a tým zanikol aj právny vzťah zastupenia medzi navrhovateľkou a advokátkou . V súvislosti s vyčiarknutím so zoznamu advokátov a v súlade s Advokátkym poriadkom poverila JUDr. Adriana Kačmariková ( JUDr. Adriana Čebik) likvidáciou jej advokátskej kancelárie Mgr. Marianu Leontiev.

Podľa § 29 ods. 1 advokátskeho poriadku účinného od 15.6.2013Ak dôjde k vyčiarknutiu advokáta vykonávajúceho advokáciu samostatne (§ 12 ods. 1 písm. a) zákona) zo zoznamu advokátov z dôvodu podľa § 7 ods. 1 písm. b), d), e), f), g), h), i) a § 7 ods. 2 zákona a ak je to vzhľadom na okolnosti prípadu potrebné, určí likvidátora kancelárie vyčiarknutého advokáta z radov advokátov komora.

Podľa § 29 ods. 1 advokátskeho poriadku v prípade, ak je v zozname zástupcov vedenom komorou (§ 37) zapísaný iný advokát ako zástupca advokáta podľa odseku 1, určí komora za likvidátora takého advokáta.

Podľa § 29 ods. 5 advokátskeho poriadku komorou určený likvidátor je oprávnený, prípadne povinný odmietnuť výkon funkcie likvidátora len z dôvodov uvedených v § 21 zákona; likvidátor podľa odseku 2 však iba do dňa, v ktorom nastala skutočnosť, ktorá bola dôvodom na vyčiarknutie advokáta zo zoznamu advokátov, ktorému má byť určený za likvidátora, pričom odmietnutie je povinný oznámiť v tejto lehote aj komore.

Podľa § 29 ods. 6 advokátskeho poriadku likvidátor oznámi vyčiarknutie advokáta klientom, súdom alebo iným orgánom, pred ktorými advokát zastupoval alebo obhajoval. Zároveň poučí klientov o možnosti zvoliť si iného advokáta. Vhodným spôsobom ich poučí aj o tom, že všetky finančné práva a povinnosti z ukončeného zastúpenia alebo obhajoby je povinný s nimi vysporiadať vyčiarknutý advokát. Likvidátor postupuje vo vzťahu ku klientom advokáta v súlade s § 17 ods. 2, 3 zákona.

Podľa § 29 ods. 7 advokátskeho poriadku likvidátor vydá klientom všetky doklady a ostatné písomnosti, ktoré advokátovi zverili v súvislosti s vybavením ich veci.

Podľa § 29 ods. 8 veta prvá advokátskeho poriadku likvidátor vykoná všetky neodkladné úkony na prospech klientov tak, aby neutrpeli ujmu na svojich právach alebo oprávnených záujmoch.

Podľa § 29 ods. 9 advokátskeho poriadku likvidátor vypracuje o skončení likvidácie správu, ktorú v odpise pošle komore a vyčiarknutému advokátovi. Likvidátor uvedie v správe zoznam klientov, prípadne ďalšie okolnosti likvidácie advokátskej kancelárie. Všetky spisy advokáta, ktoré zostali po likvidácii advokátskej kancelárie, odovzdá komore. Komora na žiadosť klienta advokáta potvrdí, či je v zozname klientov, prípadne poskytne ďalšiu potrebnú súčinnosť tak, aby bola zachovaná zákonná povinnosť mlčanlivosti.

Podľa § 29 ods. 10 advokátskeho poriadku za každú likvidáciu advokátskej kancelárie patrí likvidátorovi odmena, na ktorej sa dohodne s vyčiarknutým advokátom. Ak sa s ním likvidátor nedohodne na odmene za likvidáciu advokátskej kancelárie, určí ju na návrh likvidátora alebo vyčiarknutého advokáta predsedníctvo s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu po doručení správy o skončení likvidácie komore. Hotové výdavky likvidátora spojené s prevozom spisov do komory uhradí komora. Odmenu likvidátorovi v dohodnutej alebo určenej výške je povinný likvidátorovi zaplatiť vyčiarknutý advokát.

Podľa § 37 ods. 1 advokátskeho poriadku Komora vedie zoznam zástupcov jednotlivých advokátov a spoločností založených podľa § 14 alebo 15 zákona pre prípad potreby ustanovenia zástupcu alebo likvidátora (ďalej len „zástupca“) komorou podľa § 28 až 34 (ďalej len „zoznam zástupcov“).

Podľa § 37 ods. 2 advokátskeho poriadku do zoznamu zástupcov zapíše komora ako zástupcu advokáta alebo zástupcu spoločnosti založenej podľa § 14 alebo § 15 zákona toho, kto je zapísaný v zozname advokátov vedenom komorou, nemá pozastavený výkon advokácie, bol zvolený advokátom alebo spoločnosťou založenou podľa § 14 alebo § 15 zákona pre prípad uvedený v odseku 1 za zástupcu a so zápisom preukázateľne vyslovil svoj súhlas.

Podľa § 37 ods. 2 advokátskeho poriadku každý advokát a spoločnosť založená podľa § 14 alebo § 15 zákona sú povinní oznámiť komore pri zápise do zoznamu advokátov alebo pri zápise spoločnosti do obchodného registra, kto je ich zástupcom pre prípad podľa odseku 1 a doložiť o tom komore písomný súhlas zástupcu.

Podľa o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/ 1991Z.z. živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov(ďalej len zákona o advokácii) ak sa zástupca určený komorou podľa odseku 1 nedohodne s klientom na podmienkach poskytovania právnych služieb do jedného mesiaca odo dňa, keď sa klient o určení zástupcu dozvedel, alebo ak neurobí klient v tejto lehote iné opatrenia, prechádzajú na zástupcu vo vzťahu ku klientovi práva a povinnosti zastúpeného vyplývajúce mu zo zmluvy o poskytovaní právnych služieb vrátane práv a povinností vyplývajúcich zo zastupovania klienta v konaní pred súdmi alebo inými orgánmi a práva a povinnosti obhajcu v trestnom konaní. To platí aj v prípade, ak bol zástupca ustanovený podľa osobitných predpisov. Na žiadosť zástupcu komora tento prechod práv a povinností potvrdí. Súd neakceptoval žiadosť JUDr. Marianny Leontiev na odročenie pojednávania, doručenú súdu emailom dňa 10.09.2015, ktorú odôvodnila jednak tým, že je potrebné vypočuť navrhovateľku, ktorá

sa po dlhej dobe našla a ktorá predvolanie riaden a včas neprevzala a to z dôvodu, že súd navrhovateľku na termín pojednávania nariadený na deň 10.09.2015 riadne a včas predvolal, čo aj súd v odôvodnení tohto rozsudku zdôvodnil. Navyše súd udáva, že adresa navrhovateľky bola zistená súdom v deň pojednávania nariadeného na deň 04.06.2015, na ktorom bola prítomná aj vtedajšia právna zástupkyňa navrhovateľky, ktorej bola adresa navrhovateľky oznámená, čo vyplýva aj zo zápisnice z tohto pojednávania.

Druhý dôvod žiadosti o odročenie pojednávania spočívajúci v argumentácii, že je zástupcom navrhovateľky na základe žiadosti JUDr. Adriany Čebík len do momentu jej opätovného zápisu do zoznamu advokátov, z dôvodu prihliadnutia na hospodárnosť konnaia aby nedochádzalo k zbytočnému zvyšovaniu súdnych trov a to navýšením jej trov za naštudovanie spisu a účasť na pojednávaní je v hrubom rozpore s povinnosťami jej uloženými jednak zákonom o advokácii a jednak advokátskym poriadkom, v zmysle ktorých jej ako likvidátorke vyplývajú povinosti v týchto predpisoch taxatívne uvedené a v odôvodnení tohto rozsudku citované.

Navyše súd doĺňa, že žiadosť o doročenie pojednávania z dôvodu,že JUDr. Adriana Čebik chce pozápise do zoznamu advokárov pokračovať v zastupovaní navrhoavteľky, je právne irelevantná z dôvodu právnych účinkov vo vzťahu k plnej moci udelenej klientom avokátovi, ktoré zákon spája s vyčiarknutím zástupcu účastníka, ktorý je advokátom, zo zoznamu advokátov. Dražba je verejné konanie, ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby, konané na základe návrhu navrhovateľa, pri ktorom sa licitátor obracia na vopred neurčený okruh osôb prítomných na vopred určenom mieste s výzvou na podávanie ponúk a pri ktorom na osobu, ktorá urobí najvyššiu ponuku, prejde príklepom licitátora vlastnícke alebo iné právo k predmetu dražby, alebo verejné konanie, ktoré bolo licitátorom ukončené z dôvodu, že nebolo urobené ani najnižšie podanie ([§ 2 písm. a) zákona o dobrovoľných dražbách]. Účastníkom dražby je osoba prítomná na dražbe, ktorá sa dostavila s cieľom urobiť podanie a spĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom (§ 5 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách). Dražobníkom je osoba, ktorá organizuje dražbu a spĺňa podmienky ustanovené týmto a osobitným zákonom a vzniklo jej oprávnenie na prevádzkovanie príslušnej živnosti (§ 6 ods. 1 prvá veta zákona o dobrovoľných dražbách). Navrhovateľom dražby je vlastník predmetu dražby, osoba, ktorá vykonáva záložné právo, alebo iná osoba, ktorá je oprávnená navrhnúť vykonanie dražby podľa osobitného zákona (§ 7 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách). Príklepom je úkon licitátora spočívajúci v klepnutí kladivkom, čím dochádza za ustanovených podmienok k prechodu vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby [§ 2 písm. f) zákona o dobrovoľných dražbách]. Udelením príklepu je dražba ukončená (§ 20 ods. 11 zákona o dobrovoľných dražbách). Vydražiteľom je účastník dražby, ktorému bol udelený príklep [§ 2 písm. g) zákona o dobrovoľných dražbách]. Ak uhradil vydražiteľ cenu dosiahnutú vydražením v ustanovenej lehote, prechádza na neho vlastnícke právo alebo iné právo k predmetu dražby udelením príklepu (§ 27 ods. 1 prvá veta zákona o dobrovoľných dražbách).

Z konania a postupu navrhoavteľky vyplýva, že zjavne účelovo podávala tretstné oznámenie aj s ohľadom na predchádzajúce súdne konanie iba v snahe dosiahnuť zhojenie zmeškanai preekluzívnej lehoty. Skutkové okolnosti, ktoré uvádzala navrhovateľka v trestnom oznánení jej boli známe už v čase konania neúspešných dražieb, o čom svedčí aj podanie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a v čase podania návrhu vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn.

Preto, aby sa neprihliadalo k zmeškaniu 3-mesačnej prekluzívnej lehoty by bolo potrebné, aby sa po tejto lehote navrhovateľka dozvedela o nových skutočnostiach svedčiacich o spáchaní trestného činu v súvoslosti s dražbou, prípadne aby sa takéto nové skutočnosti objavili aj nezávisle od vedomosti navrhovateľky, pretože orgány činné v tresnom konaní sú povinné začať trestné stíhanie aj ex offo. Žiadne takéto okolnosti však v konaní preukázané neboli dokonca ich navrhovateľka ani netvrdila. Navrhovateľka trestné oznámenie podala až dňa 14.07. 2009, po uplynutí vyše roka od udelenia príklepu na dražbe, ktorej vyslovenia neplatnosti sa domáha a navyše po rozhodnutí súdu vo veci vednej na tunajšom súde pod sp. zn. , ktorej predmetom bolo aj konanie o neplatnosť dražby, s tým, že návrh navrhovateľky bol v uvedenom konaní zamietnutý jednak z dôvodu nedostatočného vymedzenia okruhu účastníkov konania a jednak z dôvodu zmeškania prekluzívnej lehoty. V prípade, ak boli porušené ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo

bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade sa možno domáhať neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty.

Samotné začatie tretsného stíhania vo veci nie je postačujúce pre záver, že došlo k spáchaniu trestného činu v súvislosti s dražbou. Žaloba o určenie neplatnosti dražby musí byť na súde podaná v prekluzívnej 3 mesačnej lehote, ktorej začiatok plynutia zákon viaže na deň udelenia príklepu. V danom prípade bol príklep udelený v opakovanom kole dražby dňa 23.06.2008 a žaloba o určenie neplatnosti dražby bola súdu doručená dňa 20.04.2011, t.j. po uplynutí prekluzívnej lehoty. Trojmesačná lehota na podanie žaloby o neplatnosť zmluvy je hmotnoprávnej povahy. Pre počítanie času teda platí úprava v ustanovení §122OZ. Keďže lehota je určená v mesiacoch, platí, že koniec lehoty pripadá na deň, ktorý sa číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadla udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň. Ak teda bol príklep udelený napr. 31. júla, posledný deň trojmesačnej lehoty pripadne na deň 30. septembra (posledný deň tretieho mesiaca). Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Hmotnoprávna povaha lehoty na určenie neplatnosti zmluvy zároveň znamená, že pre jej účinné zachovanie musí byť žaloba podaná na súde (nie na pošte) najneskôr v posledný deň lehoty. V osobitnom prípade nezaniká právo domáhať sa neplatnosti dražby ani po uplynutí trojmesačnej lehoty. Zákon takto osobitne upravuje situáciu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu. V tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty, a to bez obmedzenia. Vzhľadom na špecifickosť prípadu je zámerom ochrániť bývanie (obydlie) dotknutej osoby, ktoré v súvislosti s trestným činom stratila. Tu prichádza do úvahy najmä trestný čin machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe podľa § 266 Tr.zák. Ťažiskom naplnenia skutkovej podstaty uvedeného trestného činu je úmyselné získanie prospechu alebo spôsobenie škody konaním v rozpore so zákonom o dobrovoľných dražbách alebo dojednanie výhodnejších podmienok pre niektorých účastníkov dražby za rovnakým účelom. Znaky kvalifikovaných skutkových podstát tohto trestného činu sú, ak ho spácha dražobník, licitátor, spôsobí sa značná škoda (najmenej 266 000 eur), ak sa pritom sľúbi, alebo si páchateľ dá sľúbiť majetkový prospech, páchateľ násilím alebo hrozbou násilia prinúti účastníka dražby, aby sa zdržal účasti na dražbe, alebo za to ponúkne majetkový prospech, alebo si žiada poskytnutie majetkového prospechu za zdržanie sa podávania návrhov na dražbe.

V konaní pred súdom nebolo zo strany navrhovateľky preukázané, že by dôvody neplatnosti dražby súviseli so spáchaním trestného činu, práve naopak, bolo preukázané, že k spáchaniu takého ani žiadneho trestného činu v súvislosti s predmetnou dražbou nedošlo, čo bolo konštatované aj uznesením vyšetrovateľa okresného riaditeľstva policajného zboru v Pezinku zo dňa 06.07.2012, sp. zn. ČVS: ORP-71/OJP-PK-2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.07.2012.

Súd má za to, že k predlženiu prekluzívnej lehoty nepostačuje trestné oznámenie dotknutého subjektu, pretože by to bezbreho predlžovalo túto lehotu, čo by bolo zásahom do právnej istoty vydražiteľa, pretože po márnom uplynutí tejto lehoty sa aj prípadné porušenia ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách "zhoja" a vlastníctvo vydražiteľa nemôže byť účinne z tohto dôvodu spochybňované. Pre predlženie lehoty by mohlo mať relevanciu trestné stíhanie voči konkrétnemu páchateľovi, z ktorého by vyplynulo, že k trestnému činu v súvislosti s dražbou došlo

Vzhľadom na vyššie uvedené, súd návrh zamietol.

O trovách konania súd rozhodoval podľa ustanovenia . Podľa Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Nakoľko si odporca 1 náhradu trov konania neuplatnil, pričom mu v konaní ani žiadne trovy konania nevznikli, súd odporcovi, hoci bol v konaní úspešný, náhradu trov konania nepriznal.

Nakoľko si odporca 2 a odporca 3 náhradu trov konania uplatnili,ale ich výšku nevyčislili súd im prizna náhradu trov konania vo výške 0 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia na Okresný súd Bratislava I, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť podľa len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené / / f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V Bratislave dňa 10.09.2015