Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Er-428-2009.pdf
PDF · 75.32 KB
Case nature
Area
Subarea
8Er/428/2009
Uznesenie
Okresný súd Rožňava v právnej veci vykonania exekúcie v prospech oprávneného: Slovenská republika
- Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, adresa pre doručovanie písomností Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Banskej Bystrici, ul. 9. mája č. 1, 974 86 Banská Bystrica, proti povinnému: O. U., S. XX.XX.XXXX, C.. XX.XX.XXXX, S. M. Z. - V. X., o vymoženie 16,59 Eur s prísl., v konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom, PhD., so sídlom Exekútorského úradu na Kálmana Mikszatha 268, 979 01 Rimavská Sobota, takto
rozhodol:
exekúciu zastavuje,
oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 58,97 €, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Poverením č. 5808 022510 * zo dňa 04.08.2009 poveril súd súdneho exekútora vykonaním predmetnej exekúcie na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, ktorý bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 27.07.2009. Exekučným titulom je blok na pokutu nezaplatenú na mieste ev. č. bloku AA 2860136 Obvodného oddelenia PZ v Lučenci zo dňa 12.09.2008.
Dňa 29.01.2015 súdny exekútor predložil súdu podnet na zastavenie exekúcie, ktorý odôvodnil smrťou povinného a skutočnosťou, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. Spolu s podnetom na zastavenie exekúcie súdny exekútor predložil súdu vyčíslenie trov exekúcie, ktoré si uplatnil vo výške 58,97 Eur.
Podľa § 36 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení (ďalej len „Exekučný poriadok v platnom znení“), exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44).
Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku v platnom znení, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
Podľa § 243b ods. 2 Exekučného poriadku v platnom znení, ustanovenia § 36 ods. 8 až 13, § 46 ods. 3 až 7 a § 60 ods. 2 sa použijú aj na konania začaté pred 1. novembrom 2013.
Podľa § 243b ods. 3 Exekučného poriadku v platnom znení, o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.
Podľa § 243c ods. 1 Exekučného poriadku v platnom znení, ustanovenia § 61b ods. 3 a § 200 ods. 2 až 4 sa použijú na exekučné konania začaté po 31. máji 2014.
V danom prípade sa exekučné konanie začalo dňa 27.07.2009, súd teda pri svojom rozhodovaní postupoval podľa Exekučného poriadku v znení platnom do 31. októbra 2013 a v rozsahu citovaného ustanovenia § 243b ods. 3 Exekučného poriadku v platnom znení podľa Exekučného poriadku v platnom znení.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení platnom do 31. októbra 2013 (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Súd na základe zistenia, že povinný zomrel, skúmal, či sú v danom prípade splnené podmienky pre zastavenie predmetnej exekúcie. Z uznesenia Okresného súdu Košice I sp. zn. 13D/345/2011, Dnot 125/2011, zo dňa 02.04.2012, právoplatného dňa 27.04.2012, ktoré je založené v súdnom spise, súd zistil, že povinný dňa 31.07.2011 zomrel a súd konanie vo veci prejednania dedičstva po poručiteľovi (povinnom) predmetným uznesením pre nemajetnosť zastavil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení, spis. zn. 6 M Cdo 11/2011 zo dňa 29.02.2012, konštatoval, že v prípade smrti nemajetného povinného nemožno exekúciu vykonať nie preto, že povinný zomrel [smrť povinného bez ďalšieho nespôsobuje neprípustnosť exekúcie (§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku), a nie je dôvodom zastavenia exekúcie], ale preto, že tu nie je ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie.
Vzhľadom na uvedené má súd za preukázané, že povinný je nemajetný, a preto predmetnú exekúciu podľa citovaného ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena súdneho exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie (§196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutých trov exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takom prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
Podľa § 3 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len vyhláška) súdnemu exekútorovi patrí popri odmene náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri výkone exekučnej činnosti.
Podľa § 14 vyhlášky, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou
za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 €. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 €.
Podľa § 22 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Následne súd rozhodoval o trovách exekúcie, ktoré vznikli súdnemu exekútorovi. Súdny exekútor si vyčíslil trovy exekúcie vo výške 58,97 €, ktoré špecifikoval nasledovne: 1. odmena podľa § 14 vyhlášky ...................................................................................... 33,19 € 2. hotové výdavky podľa § 22 vyhlášky poštovné .......................................................................................................................... 15,95 € 3. DPH 20 % z priznaných trov exekúcie ......................................................................... 9,83 €
Súdny exekútor si vyúčtoval odmenu v súlade s citovaným § 14 vyhlášky, a preto mu súd priznal odmenu v uplatnenej minimálnej výške, t.j. 33,19 €.
Súdny exekútor si uplatnil vyššie špecifikovanú náhradu hotových výdavkov v podobe poštovného vo výške 15,95 €. Výšku týchto hotových výdavkov považuje súd za primeranú a účelne vynaloženú v súvislosti s vykonávaním predmetnej exekúcie, na základe čoho súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov v plnej výške.
Nakoľko súdny exekútor preukázal súdu, že je platiteľom DPH, súd mu priznal 20 % DPH z priznaných trov exekúcie vo výške 9,83 €.
Na základe vyššie uvedených skutočností súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v celkovej výške 58,97 €.
V zmysle citovaného ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku súd rozhodol, že povinnosť zaplatiť odmenu a hotové výdavky súdneho exekútora má oprávnený. Ak sa v priebehu exekúcie zistí, že povinný nemá ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie, je takéto zistenie dôvodom zastavenia exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku. Podľa právneho názoru Najvyššieho súdu, ktorý bol vyslovený uznesením sp. zn. 6 M Cdo 11/2011 dňa 29.02.2012, iný dôvod zastavenia exekúcie tu nie je ani v prípade, že absencia majetku postačujúceho aspoň na úhradu trov exekúcie sa zistí až po smrti zomrelého povinného. Z hľadiska ďalšieho postupu v exekúcii stále ide o nedostatok tých istých materiálnych hodnôt bez ohľadu na to, či povinný žije alebo už zomrel. V prípade smrti nemajetného povinného nemožno exekúciu vykonať nie preto, že povinný zomrel (smrť povinného bez ďalšieho nespôsobuje neprípustnosť exekúcie - § 37 ods. 2 Exekučného poriadku), ale preto, že tu nie je ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie. Záverom Najvyšší súd dodal, že ak došlo k zastaveniu konania o dedičstve z dôvodu, že poručiteľ nezanechal majetok, exekučný súdu zastaví exekúciu nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku), ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku). Ďalej uvádza, že v taktomto prípade znáša trovy exekúcie oprávnený, a to v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.
Z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku vyplýva, že ak dôjde k zastaveniu exekúcie z dôvodu, že ak povinný zomrel a jeho majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. Na náhradu trov exekúcie súd zaviazal v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku oprávneného, nakoľko v danom prípade je dôvodom zastavenia exekúcie nemajetnosť povinného.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Rožňava.
Podľa § 205 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.