Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_18CoE-266-2021.pdf
PDF · 87.63 KB
Case nature
Subarea
18CoE/266/2021
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Břouškovej a členov senátu JUDr. Borisa Tótha a JUDr. Marty Šašinkovej v exekučnej veci oprávneného: L. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXXX/X, XXX XX N., zastúpený: JUDr. Renáta Fardousová, advokátka so sídlom Hlavná č. 6, 927 01 Šaľa, proti povinnej: O. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. - S., N. L., A. N. S. C. XXX/XX, XXX XX N., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Rudolf Krutý, so sídlom exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, IČO: 37 929 810, pod sp. zn. EX 22163/12, pre vymoženie istiny 8.000,- Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, o odvolaní povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č.k. 39Er/2255/2012-67 zo dňa 15.01.2018, pomerom hlasov 3:0 takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave opravuje uznesenie Okresného súdu Bratislava II č.k. 39Er/2255/2012-67 zo dňa 15.01.2018 v časti dátumu jeho vydania tak, že správne má byť uvedené: „V Bratislave, dňa 15.01.2018“.
II. Krajský súd v Bratislave, odvolanie povinnej voči I. výroku uznesenia Okresného súdu Bratislava II, č. k. 39Er/2255/2012-67 zo dňa 15.01.2018 o odmietnutí námietok proti trovám exekúcie o d m i e t a.
III. Krajský súd v Bratislave, uznesenie Okresného súdu Bratislava II, č. k. 39Er/2255/2012-67 zo dňa 15.01.2018 v II. výroku o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie p o t v r d z u j e.
IV. Oprávnenému priznáva voči povinnému nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie (ďalej aj „exekučný súd“), konajúci osobou sudcu, A) námietky povinnej proti trovám exekúcie podľa § 201 ods. 2 zákona NRSR č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „EP“) odmietol ako oneskorene podané a B) zamietol návrh povinnej na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f), g) a h) EP, keďže povinnou uvádzané skutočnosti, o ktoré opierala svoj návrh na zastavenie exekúcie, ničím nepreukázala a exekučný súd tieto vyhodnotil ako nedôvodné.
2. Uznesenie v celom rozsahu napadla v zákonnej lehote odvolaním povinná namietajúc jeho nesprávnosť, nezákonnosť a rozpor s Ústavou. Napadnutému uzneseniu vytýkala nedostatok odôvodnenia a že toto vychádza z neprávneho právneho posúdenia veci. V odvolacej argumentácii zotrvala na dôvodoch podaných námietok a návrhu na zastavenie exekúcie. Mala za to, že okrem iného, je v jej prípade daný aj dôvod zastavenia exekúcie pre nemajetnosť, pretože jej majetok nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. Odvolateľka ďalej namietala materiálnu nevykonateľnosť exekučného titulu
- notárskej zápisnice. Túto považovala za nespôsobilú byť exekučným titulom na vykonanie exekúcie, keďže údaje uvádzané v nej sú podľa jej názoru v rozpore so skutočnosťou, pretože išlo o právny úkon, ktorý svojim obsahom a účelom odporuje zákonu, obchádza ho a prieči sa dobrým mravom a tento nemôže spôsobiť platné právne účinky. Uviedla, že jej vyhlásenie o uznaní dlhu v notárskej
zápisnici vzniklo súčasne s uzavretím zmluvy o pôžičke, v ktorej sa oprávnený dňa 13.01.2010 ešte len zaviazal povinnej poskytnúť peňažné prostriedky a teda vyhlásenie povinnej vzniklo ešte v čase, keď žiadny dlh neexistoval. Na základe vyššie uvedených skutočností žiadala, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, resp. aby napadnuté uznesenie zmenil a exekúciu zastavil.
3. Oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu, v písomnom vyjadrení k odvolaniu, navrhol napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť. Toto považoval za zákonné a teda v súlade s právnym poriadkom SR. K odvolacej argumentácii povinnej o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia uviedol, že exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať exekučný titul. Povinná vo svojom odvolaní namieta skutočnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu, tieto však už nemožno uplatniť, ich relevancia sa skončila spísaním a podpísaním notárskej zápisnice, ktorá sa stala podkladom na exekúciu. K povinnej uvádzanému dôvodu na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť ďalej uviedol, že jediný kto môže nestranne a nezávisle posúdiť majetnosť, resp. nemajetnosť povinnej, je sám súdny exekútor v rámci exekučnej činnosti a len výsledkom jeho činnosti je možné ustáliť nemajetnosť povinnej a túto skutočnosť považovať za dôvod na zastavenie exekúcie. Z poslednej správy súdneho exekútora zo dňa 26.05.2021, ktorú oprávnený ako dôkaz k vyjadreniu priložil, vyplýva, že povinná je poberateľkou dôchodkovej dávky- invalidného dôchodku a od 07.02.2021 je zamestnávateľom povinnej STRABAG Property and Facility Services s.r.o., zároveň je povinná vlastníčkou osobného motorového vozidla zn Škoda a viacerých nehnuteľností. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu potvrdil ako vecne správne.
4. Odvolanie podané oprávnenou osobou smeruje voči rozhodnutiu sudcu vydanému v exekučnom konaní (v právnom režime CSP), voči ktorému je v druhom výroku (o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie) odvolanie prípustné (§ 58 ods. 5 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.3.2017), zatiaľ čo voči prvému výroku (o odmietnutí námietok proti trovám exekúcie) napadnutého rozhodnutia odvolanie prípustné nie je (§201 ods. 2 Exekučného poriadku, v cit. znení).
5. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - CSP v spojení s § 470 CSP) preskúmal napadnuté uznesenie v rozsahu a v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že vo vzťahu k druhému výroku napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie nie sú splnené podmienky na jeho zmenu, ani na jeho zrušenie. Vo vzťahu k prvému výroku napadnutého uznesenia odvolací súd konštatuje všeobecnú neprípustnosť odvolania, ktorá v tejto časti bráni jeho vecnému prejednaniu.
6. Podľa § 243h Ex. poriadku, ak tento zákon v § 243i až § 243k Ex. poriadku neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.marca 2017 (ďalej len v platnom znení).
7. Povinná exekučnému titulu vytýka nedostatok materiálnej vykonateľnosti, ktorý vidí v jeho nezákonnosti pre nespôsobilosť notárskej zápisnice byť podkladom na vykonanie exekúcie a pre neexistenciu vymáhanej pohľadávky. Povinná ďalej poukazovala aj na svoju nemajetnosť a z nej plynúci ďalší dôvod pre zastavenie exekúcie. Odvolací súd sa v rozsahu odvolacích námietok povinnej preto zameral na riešenie otázky vykonateľnosti exekučného titulu predstavujúcej spornú a pre rozhodnutie o odvolaní podstatnú otázku odvolateľky ako aj posúdenie jej nemajetnosti.
8. Jedným z exekučných titulov predpokladaných zákonom v § 41 ods. 1 písm. c) EP je aj notárska zápisnica obsahujúca právny záväzok, v ktorej je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila, teda listina, ktorá bola prvoinštančnému súdu preložená ako exekučný titul.
9. Notárska zápisnica predstavuje mimosporový exekučný titul osvedčujúci exekvovateľnosť pohľadávky oprávneného na základe vyhlásenia povinného o uznaní dlhu a súhlase s vykonateľnosťou. Vzhľadom na nesporovosť dosiahnutia a právnu podstatu tohto exekučného titulu je z hľadiska podmienok jeho formálnej a materiálnej vykonateľnosti nutné vyžadovať od notárskej zápisnice rovnakú určitosť, jasnosť, presnosť uznávacieho prejavu a súhlasu s jej vykonateľnosťou, aké sú vyžadované aj od výroku súdneho rozhodnutia, (ktorý tento exekučný titul nahrádza).
10. Exekučný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté konanie zastaviť. Titulom podliehajúcim tomuto súdnemu prieskumu z hľadiska spôsobilosti byť podkladom na vykonanie exekúcie je aj notárska zápisnica.
11. Odvolací súd mal z predloženého spisu ako aj z vydaného rozhodnutia prvoinštančného súdu nesporne preukázané, že exekučné konanie v prejednávanej veci začalo dňa 25.09.2012 na podklade exekučného titulu, oprávneným predloženej notárskej zápisnice N 12/2010, Nz 693/2010, NCRls 704/2010, spísanej dňa 13.01.2010 na Notárskom úrade v Bratislave notárom JUDr. Ivanom Macákom, v ktorej povinná uznala dlh voči oprávnenému z titulu pôžičky v sume 8.000,- Eur. Právnym základom vzniku dlhu je teda peňažná pôžička vyplývajúca zo Zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 13.01.2010 podľa ust. § 657 a nasl. OZ.
12. Podľa § 657 ods. 1 OZ, v znení k 13.01.2010, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
13. Pôžička predstavuje reálny kontrakt. Pre vznik dlhu z pôžičky sa vyžaduje reálne odovzdanie peňazí dlžníkovi a vznik dlhu nemôže predchádzať momentu reálneho odovzdania peňazí. Odvolateľka túto skutočnosť namietala a tvrdila, že peniazmi v čase uznania dlhu nedisponovala.
14. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu mal nesporne preukázané, že oprávnený a povinná dňa 13.01.2010 uzavreli Zmluvu o pôžičke. Oprávnený poskytol dňa 13.01.2010 povinnej jednorázovo pôžičku v hotovosti v celkovej výške 8.000,- Eur, ktorá pôžička bola poskytnutá oprávneným k rukám povinnej pri podpise predmetnej zmluvy. Splatnosť pôžičky bola dohodnutá na 12.03.2010. Povinná následne v čl. II ods. 2 notárskej zápisnice vyhlásila, že uznáva svoj dlh vo výške 8.000,- Eur voči oprávnenému do dôvodu aj výšky a zaviazala sa oprávnenému zaplatiť svoj dlh najneskôr do 12.03.2010. Pre prípad nesplatenia dlhu oprávnenému v plnej výške, najneskôr ku dňu jeho splatnosti, t.j. najneskôr do 12.03.2010, povinná vyhlásila, že zaplatí oprávnenému úroky z omeškania vo výške 10 % ročne z dlžnej čiastky do dňa zaplatenia. Povinná výslovne súhlasila s vykonateľnosťou notárskej zápisnice ako exekučným titulom. Z uvedeného je zrejmé, že v čase uznania dlhu povinná poskytnutými finančnými prostriedkami už disponovala, tieto osobne prevzala od oprávneného, t.j., záväzkový vzťah v čase uznania dlhu už existoval. V tomto smere sa preto nemožno stotožniť s tvrdením odvolateľky o neexistencii záväzkového vzťahu. Naviac odvolaciemu súdu z obsahu spisu vyplýva, že počas exekučného konania sama povinná prevzatie pôžičky nespochybňovala, práve naopak, poukazovala na tú skutočnosť, že túto postupne oprávnenému splácala, ba aj ju už oprávnenému splatila.
15. Na základe uvedeného odvolací súd vyššie uvedenú argumentáciu odvolateľky hodnotí ako neopodstatnenú.
16. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovým zistením a právnym záverom exekučného súdu v tom, že exekučný titul, ktorým je notárska zápisnica N 12/2010, Nz 693/2010, NCRls 704/2010, spísaná dňa 13.01.2010 spĺňa všetky znaky riadneho a na exekúciu spôsobilého exekučného titulu.
17. Odvolací súd taktiež poukazuje na skutočnosť, že zo strany povinnej bolo poukazované na jej nemajetnosť, ktorú skutočnosť povinná žiadnym relevantným spôsobom súdu nepreukázala. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že šetrenie majetkových pomerov je v kompetencii súdneho exekútora, ktorý ako jediný môže dať spoľahlivú odpoveď, ktorá by bez pochybností potvrdila tvrdenie povinnej o jej nemajetnosti. Z písomného vyjadrenia súdneho exekútora založeného na č.l. 31 jednoznačne vyplýva, že povinná nespĺňa predpoklady na zastavenie exekúcie pre jej nemajetnosť v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. h) EP, sám súdny exekútor uvádza, že táto je poberateľkou dôchodkovej dávky. Ostatne nemajetnosť povinnej vyvracajú aj dôkazy predložené oprávneným, ktoré sú súčasťou jeho vyjadrenia k odvolaniu. Z týchto je zrejmé, že povinná okrem toho, že je poberateľkou dôchodku, je aj zamestnaná, vlastní motorové vozidlo zn. Š. (EČV N.) a je aj vlastníčkou niekoľkých nehnuteľností.
18. Vyššie uvádzanú argumentáciu odvolateľky nemôže odvolací súd za takýchto okolností vnímať inak, len ako snahu o účelové vyhýbanie sa plneniu zaväzujúcemu ju vykonateľnou notárskou zápisnicou, čo je nesporne v rozpore so zásadou právnej istoty.
19. Odvolací súd po preskúmaní vydaného rozhodnutia, ako aj oboznámiac sa s dôvodmi odvolania mal za to, že zo strany povinnej neboli preukázané relevantné dôvody na zastavenie exekúcie, nie je možné dospieť k záveru o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu ako takého a ani k záveru o splnení podmienok pre zastavenie exekúcie pre nemajetnosť. Vzhľadom na uvedené odvolací súd mal za to, že súd prvej inštancie, nakoľko tvrdenia povinnej neboli zákonným dôvodom na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) a h) Ex. poriadku vo veci správne rozhodol, keď návrh na zastavenie zamietol.
20. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Ex. poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
21. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Ex. poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
22. Odvolací súd poukazuje na to, že oprávnený disponujúci exekučným titulom legitímne očakáva poskytnutie súdnej ochrany smerujúcej k naplneniu účelu exekučného titulu v prípadoch, kedy povinný (dlžník) uloženú mu povinnosť nesplní dobrovoľne. Odopretie vykonania exekučného titulu jeho realizáciou v exekúcii musí byť založené na závažných, zákonom predpokladaných okolnostiach, vylučujúcich spôsobilosť rozhodnutia, alebo iného titulu upraveného § 41 EP, byť podkladom na vykonanie exekúcie. Existenciu týchto okolností musí súd vždy dôsledne skúmať a svoje rozhodnutie o ich existencii v súlade so zákonom riadne a presvedčivo odôvodniť. Exekučný súd sa týmito zásadami riadil, náležite a dostatočne zistil skutkový stav a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, že povinná neuviedla žiadny právne relevantný dôvod, pre ktorý by mala byť exekúcia zastavená.
23. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
24. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
25. Odvolací súd s poukazom na svoju vyššie uvedenú argumentáciu uvádza, že súd prvej inštancie existenciu vykonateľnosti exekučného titulu zistil do takej miery, aby bolo možné dospieť k záveru o jeho spôsobilosti byť podkladom na vykonanie exekúcie. So správnosťou záverov súdu prvej inštancie vyslovených v napadnutom uznesení sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Napadnuté uznesenie exekučného súdu v II. výroku plne rešpektuje požiadavku zákona a odvolací súd ho v zmysle cit. ust. zákona ako vecne správne potvrdil.
26. Podľa § 224 zák. č. 160/2015 Z. z. CSP, súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave súd vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania.
27. Po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, odvolací súd konštatuje, že došlo k chybe v písaní a to v uvádzaní dátumu vydania rozhodnutia. Odvolací súd má preukázané, že v napadnutom uznesení súdu prvej inštancie, došlo k zrejmej nesprávnosti v písaní spočívajúcej v nesprávnom uvedení dátumu vydania, kde súd prvej inštancie uvádza „15.01.2017“, pričom správne malo byť „15.01.2018.“
28. Na základe vyššie uvedených skutočností podľa § 224 CSP, odvolací súd v súlade so zásadou hospodárnosti a procesnej ekonómie, ktoré sú obsiahnuté v zákonnej požiadavke čl. 17 CSP, ktorá dáva odvolaciemu súdu možnosť rozhodnúť o oprave napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, rozhodol o jej oprave tak, ako je uvedené vo výrokovej časti.
29. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, tak že úspešnému oprávnenému odvolací súd priznal nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť v podpísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).