Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_16Co-35-2023.pdf
PDF · 137.3 KB
Case nature
Area
Subarea
16Co/35/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Mojša a sudcov JUDr. Ivice Hanuskovej a Mgr. Štefana Baláža, v spore žalobkyne: A. B. C. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom E. XXXX/X, F., t. č. bytom G. H. I. J. XX, K., L. M., právne zastúpená: JUDr. Jana Ftorková, advokátka, Advokátska kancelária so sídlom Vojtecha Spanyola 8343/1A, Žilina, IČO: 42 063 451 proti žalovanému: A. N. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom M. K. XXXX/XX, L. L., právne zastúpený: FALATH & PARTNERS s. r. o., so sídlom Pribinova 28, Bratislava, IČO: 56 136 048, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva po rozvode manželstva, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 7C/16/2012 zo dňa 24. 11. 2022, takto
rozhodol:
I. Z vecí, ktoré mali žalobkyňa a žalovaný v bezpodielovom spoluvlastníctve p a t r i a do výlučného vlastníctva žalobkyne:
- vklad na účte vedený vo N., O., č. ú.: XXXXXXXXXX/XXXX vo výške 20,93 Eur,
- vklad na účte vedený v P. L., č. ú.: XXX-XXXXXXX-XX vo výške 0,92 Eur,
- vklad na účte vedený v P. L., č. ú.: XXX-XXXXXXX-XX vo výške 838,20 Eur,
II. Do výlučného vlastníctva žalovaného p a t r i a:
- nehnuteľnosti kat. ú. J., Q. M., vedené na LV č. XXX, parcela C-KN č. XXX/XX záhrada o výmere 864 m2 v podiele 1/1,
- nehnuteľnosti vedené na LV č. XXX, kat. ú. J., okres Kolín, parcela C-KN č. XXX/XX ostatná plocha o výmere 2334 m2 v podiele X/XX - N. zostatkovej hodnote nehnuteľnosti 204.081,- Eur,
- vklad na účte vedený v ČSOB, č. ú.: 204712341/0300 vo výške 619,80 Eur,
III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie jej podielu sumu 98.699,60 Eur do troch mesiacov . IV. Žalobkyňa a žalovaný sú p o v i n n í zaplatiť súdny poplatok z vyporiadania BSM každý vo výške 3.083,- Eur na účet Okresného súdu Banská Bystrica, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
V. Žiadna strana sporu nemá nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie.
VI. Žiadna strana sporu nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1.1. Okresný súd napadnutým rozsudkom vyporiadal rozvodom zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu tak, že do výlučného vlastníctva žalobkyne prikázal vklad na účte vedenom vo N., O., č. ú.: XXXXXXXXXX/XXXX vo výške 20,93 Eur, vklad na účte vedený v P. L., č. ú.: 375-4308751-90 vo výške 0,92 Eur, vklad na účte vedený v P. L., č. ú.: 310-1954992-43 vo výške 838,20 Eur (výrok I.).
1.2. Do výlučného vlastníctva žalovaného okresný súd prikázal: nehnuteľnosti kat. ú. J., Q. M., vedené na LV č. XXX, parcela C-KN č. XXX/XX záhrada o výmere 864 m2 v podiele 1/1, nehnuteľnosti vedené na LV č. XXX, kat. ú. Přišimasy, okres Kolín, parcela C-KN č. XXX/XX ostatná plocha o výmere 2334 m2 v podiele X/XX - N. zostatkovej hodnote 204 081 Eur, vklad na účte vedenom v ČSOB, č. ú.: 204712341/0300 vo výške 619,80 Eur (výrok II.). 1.3. Okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie jej podielu 112 488,07 Eur, v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia (výrok III.).
2. Okresný súd vychádzal z toho, že manželstvo strán sporu, uzavreté dňa 28. 10. 2006 a zaniklo rozvodom manželstva 21. 05. 2009, dňom právoplatnosti rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica o rozvode manželstva sp. zn. 7C/32/2009. Z manželstva pochádza maloletá dcéra, nar. XX. XX. XXXX, ktorá bola rozvodovým rozsudkom zverená do osobnej starostlivosti žalobkyne a žalovanému otcovi bola uložená povinnosť platiť výživné.
3.1. Okresný súd predošlým rozsudkom zo dňa 15. 06. 2017 prikázal nehnuteľnosti v kat. úz. J., okres M., D. G., evidované na Liste vlastníctva č. XXX ako parc. KN-C č. 425/66, orná pôda vo výmere 864 m2, v podiele 1/1, parc. KN-C č. 425/53, ostatná plocha o výmere 1.601 m2 v podiele 1/12 a parc. KN- C č. 425/54, ostatná plocha o výmere 733 m2 v podiele 1/12, v zostatkovej hodnote 53.153,21 EUR, do výlučného vlastníctva žalovaného, ktorému tiež uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie jej podielu sumu 14.802,64 EUR v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia. 3.2. Na odvolanie žalobkyne Krajský súd Banská Bystrica uznesením sp. zn. 16Co/40/2018 z 29. 04. 2020 rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Odvolací súd uviedol, že okresný súd správne vychádzal zo zásady rovnosti podielov na spoločnom majetku, ale opomenul zohľadniť, že v rámci BSM bola na spoločný majetok spotrebovaná suma 16 866,14 Eur, ktorá bola žalobkyni vyplatená z jej dôchodkového sporenia, ktorú okresný súd v odôvodnení rozhodnutia správne považoval za výlučné peňažné prostriedky žalobkyne, vložené do kúpy spoločnej nehnuteľnosti. Obvyklou zložkou BSM sú len príjmy z pracovného pomeru a podnikania, prípadne vyplatené sociálne dávky, musí však ísť o príjmy, na ktoré vznikol nárok za trvania manželstva po vzniku BSM. Nárok vznikol v roku 2005 a 2006, čo svedčí pre výlučnú pohľadávku žalobkyne. V súvislosti s tvrdením žalobkyne, aké peňažné prostriedky použila na bežnú spotrebu, mal okresný súd urobiť záver o dôvodnosti výdavkov aj na základe toho, že žalobkyňa v L. pracovala aj počas predošlého spolužitia so žalovaným, ktorý tak mohol mať o jej výdavkoch na bežné potreby vedomosť, pričom treba zohľadniť, že pribudli výdavky spojené so starostlivosťou o maloleté dieťa v útlom veku s prihliadnutím na výkon rodičovských práv každej strany sporu. 3.3. Súd pri rozhodovaní o prikázaní nehnuteľnosti do vlastníctva niektorej strany prihliadne na výšku vyporiadacieho podielu, vyhodnotí a prihliadne na majetkové a príjmové pomery každej strany sporu, ich schopnosti vyplatiť uvedený záväzok, prípadne na ich vzájomnú dohodu ohľadne lehoty splnenia záväzku.
4. Medzi stranami nebolo sporné, že zo zaniknutého BSM patria do aktív tvoriacim masu BSM nehnuteľnosti kat. ú. Přišimasy, Česká republika, parcela C-KN č. XXX/XX na LV č. XXX a parcela č. XXX/XX o výmere 2334 m2, ostatná plocha vedená na LV č. XXX, ktoré boli nadobudnuté za trvania manželstva. V čase rozhodnutia súdu rozsudkom zo dňa 15. 06. 2017 bola zostatková hodnota predmetných nehnuteľností určená znaleckým posudkom vo výške 53 153,21 Eur. V priebehu konania sa strany sporu dohodli na zostatkovej hodnote predmetných nehnuteľností vo výške 204 081 Eur. Do BSM zároveň patria zostatky účtov na strane žalobkyne vo výške 860,05 Eur a na strane žalovaného vo výške 619,80 Eur.
5.1. Okresný súd vyporiadal BSM tak, že do výlučného vlastníctva žalobkyne prikázal zostatky na jej účtoch a do výlučného vlastníctva žalovaného prikázal zostatky na jeho účte a nehnuteľnosti kat. ú. Přišimasy, Česká republika v nespornej zostatkovej hodnote 204 081 Eur. V priebehu konania nevyšli najavo skutočnosti, ktoré by odôvodňovali odchýliť sa od zásady rovnosti podielov na spoločnom majetku. 5.2. Ani jedna strana sporu nemala záujem užívať predmetné nehnuteľnosti. Žalobkyňa žije v Belgicku, je vydatá a s manželom má úvery vo výške 957 000 Eur. Tvrdila, že nemá možnosť zabezpečiť si iné úverové prostriedky, z ktorých by žalovaného vyplatila. Žalovaný žije v Čechách, preto je reálnejšia možnosť ich využitia žalovaným, ktorý má bezprostredný kontakt na realitné kancelárie, pokiaľ by chcel, ako tvrdil, nehnuteľnosti predať. Ich predajom získa finančnú čiastku na výplatu žalobkyne.
6. Pokiaľ ide o vnosy (výdavky a príjmy) zo spoločného na oddelený majetok a z oddeleného majetku každého z manželov do spoločného, nebolo sporné, že žalobkyňa vložila zo svojho oddeleného majetku do BSM sumu 5 144,59 Eur a žalovaný vložil zo svojho oddeleného majetku do BSM sumu 244,64 Eur.
7.1. V konaní boli sporné výdavky a príjmy na započítateľné do peňažnej sumy určenej na vyrovnanie podielov. 7.2. Žalobkyňa žiadala započítať vo svoj prospech sumu 16 866,14 Eur, ktorá predstavuje príspevky na sociálne poistenie, ktoré jej boli vrátené po skončení práce v Rade EÚ a prevedené na jej účet dňa 20. 04. 2007, t. j. už v čase trvania manželstva. Odvolací súd tieto finančné prostriedky považoval za výlučné peňažné prostriedky žalobkyne, lebo nárok vznikol v roku 2005 a 2006, pred uzavretím manželstva. Preto zohľadnil v prospech žalobkyne polovicu uvedenej sumy 8 433,07 Eur, o ktorú sa zvyšuje suma, ktorú je povinný žalovaný zaplatiť na vyrovnanie podielov. 7.3. Sumu 829,85 Eur (25 000,- Sk) si žalobkyňa požičala od svojej matky na zakúpenie svadobných šiat pred vznikom BSM a tieto vrátila matke dňa 16. 11. 2006. Žalobkyňa preukázala, že sumu vrátila z finančných prostriedkov, ktoré mala na svojom účte v Belgicku pred uzavretím manželstva vo výške 1 307,52 Eur. 7.4. V neprospech žalobkyne boli započítané sumy 265,55 Eur (8 000,-- Sk) a 365,13 Eur (11 000,-- Sk), ktoré predstavujú sumy, ktoré zaplatila matka žalobkyne za žalobkyňu za byt v Žiline vo výlučnom vlastníctve žalobkyne. Túto sumu vrátila žalobkyňa matke dňa 11. 03. 2008 zo spoločných finančných prostriedkov. Uvedené sumy boli vynaložené na výlučný majetok žalobkyne. Byt bol v prenájme, užívali ho nájomcovia, ktorí platili nájom. Vo svojom vyjadrení zo dňa 27. 08. 2013 žalobkyňa uviedla, že príjem z prenájmu bol 273 000,-- Sk. S poukazom na rozhodnutie odvolacieho súdu sa príjem z prenájmu započítal do spoločnej spotreby. Nebolo preukázané, že žalobkyňa platila nedoplatky z ročného vyúčtovania skutočných nákladov priamo správcovi bytu, alebo že nedoplatky boli uhradené z prostriedkov patriacich do BSM, lebo ich uhradila matka žalobkyne. Žalobkyňa nespochybnila skutkové zistenia, že peňažné prostriedky v sume 265,55 Eur a v sume 365,13 Eur boli vynaložené na jej výlučný majetok a príjmy z prenájmu patrili do BSM. Ak sa peňažné prostriedky z nájmu bytu spotrebovali počas trvania manželstva potom sa počas trvania manželstva spotreboval aj majetok na úhradu bytu. Rozhodujúca je povaha záväzku, nie to, kto záväzok uhrádzal. Žalobkyňa nespochybnila, že uvedený záväzok sa viaže k bytu a nie k nájomnému vzťahu. 7.5.1. Žalovaný navrhol zahrnúť do masy BSM výbery ktoré uskutočnila žalobkyňa v hotovosti prostredníctvom platobnej karty a z účtu vo výške 27 576,94 Eur, pretože tieto finančné prostriedky použila žalobkyňa na svoj oddelený majetok. Žalobkyňa nesie dôkazné bremeno o tom, že ich použila na bežnú spotrebu alebo že ide o náklady spojené s užívaním a udržiavaním majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve. Žalovaný uviedol, že žalobkyňa vybrala v hotovosti v novembri 2008 sumu 4 000 Eur, v decembri 2008 sumu 5 000 Eur, v januári 2009 sumu 7 327,04 Eur, v marci 2009 sumu 7 194 Eur, v apríli 2009 sumu 3 985,90 Eur, v máji 2009 sumu 70 Eur spolu 27 576,94 Eur. Za uvedené obdobie uskutočnila ďalšie platby od novembra 2008 do mája 2009 vo výške 14 799,74 Eur a jej príjem za uvedené obdobie bol 21 814,54 Eur. 7.5.2.1. Žalobkyňa tvrdila, že manželské spolužitie bolo prerušené dňa 24. 09. 2008 a od tejto doby každý z manželov nakladal so svojimi finančnými prostriedkami. Žalobkyňa nevedela o tom, ako nakladal v tom čase žalovaný s finančnými prostriedkami na jeho účte a s ďalšími prostriedkami z jeho príjmu, pričom žalovaný rovnako nemal záujem obmedzovať žalobkyňu v nakladaní s finančnými prostriedkami, ktoré z podstatnej časti pochádzali z jej príjmu a nájmu bytu, ktorý patril do jej výlučného vlastníctva. Finančné prostriedky, na ktoré poukazuje žalovaný, boli za trvania manželstva spotrebované. Súviseli s jej sťahovaním z Prahy na Slovensko, k jej rodičom a s presťahovaním žalobkyne s maloletou dcérou do Belgicka za prítomnosti jej matky, ktorá zabezpečovala starostlivosť o dieťa v dojčenskom veku, ďalej s premiestnením nábytku do Belgicka, teda s návratom žalobkyne do práce v Belgicku a so zabezpečovaním bývania v Belgicku. V mesiaci november a december 2008 bol jej príjem rodičovský príspevok vo výške 1 556,63 Eur, poukázaný na jej účet v Belgicku dňa 12. 11. 2008 a v sume 1 364,09 Eur, poukázaný dňa 10. 12. 2008. Od januára 2009 sa žalobkyňa vrátila po materskej dovolenke do zamestnania v Belgicku a na ten istý účet jej bola poukazovaná mzda od januára do mája 2009 spolu vo výške 17 103,42 Eur. Spolu jej príjem za obdobie od novembra 2008 do mája 2009 bol vo výške 20 024,14 Eur. Od februára 2009 bývala žalobkyňa spolu s dcérou a svojou matkou na stálo v prenajatom byte. Spolu za uvedené obdobie po prerušení manželského spolužitia, boli výdavky žalobkyne 44 717,52 Eur, jej príjem bol 20 024,14 Eur, takže je vylúčené, aby finančné prostriedky použila na oddelený majetok.
7.5.2.2. Žalobkyňa bola v čase uzavretia manželstva zamestnankyňou Rady Európskej únie a jej mesačný príjem bol poukazovaný na jej účet vedený v ING Belgicko. Za obdobie od 01. 01. 2007 do 31. 10. 2007 ako nezamestnaná poberala podporu v nezamestnanosti osem mesiacov, ktorá jej bola poukazovaná spolu vo výške 271 700,17 Sk a 13 090,11 Eur. Od 01. 11. 2007 pracovala v Rade Európskej únie, mzda jej bola vyplácaná na účet v Belgicku, za obdobie november 2007 do apríla 2008 spolu vo výške 23 927,43 Eur, potom poberala dávky v materstve a rodičovský príspevok, opäť vyplácané na účet v Belgicku od 13. 05. 2008 do 10. 12. 2008 spolu v sume 22 935,25 Eur. Dňa 16. 10. 2008 jej bol vyplatený Sociálnou poisťovňou Bratislava rodičovský príspevok vo výške 4 560,-- Sk a suma 73,67 Eur ako doplatok materského príspevku zamestnávateľom. V januári 2009 sa vrátila po materskej dovolenke do zamestnania, mzda jej bola poukazovaná na účet v Belgicku a za obdobie od januára 2009 do mája 2009 vo výške 17 103,42 Eur. 7.5.3. Spornú sumu 27 576,94 Eur okresný súd nezapočítal v prospech žalovaného v rámci vyporiadania BSM, lebo mal za to, že uvedená suma bola spotrebovaná za trvania manželstva, v súvislosti s výdavkami na sťahovanie do Žiliny a do Belgicka za prácou, kde odcestovala spolu s maloletou dcérou a matkou, ktorá zabezpečovala starostlivosť o dieťa. Uvedené peňažné prostriedky žalobkyňa použila na zabezpečenie bývania v Belgicku, kde mala prácu na bežnú spotrebu domácnosti pre tri osoby. 7.6. Okresný súd nezaradil do BSM ani sumu 10 500 Eur, o ktorej žalovaný tvrdil, že predstavuje príjem žalobkyne z titulu usadenia sa v Belgicku, ktorý jej bol vyplatený zamestnávateľom a vznikol za trvania BSM s tým, že tieto peňažné prostriedky si žalobkyňa ponechala na svoj oddelený majetok a zakúpila si z nich motorové vozidlo. Manželstvo bolo právoplatne rozvedené dňa 21. 05. 2009 a predmetná suma bola žalobkyni vyplatená dňa 15. 07. 2009 vo výške 5 328,70 Eur. Motorové vozidlo si žalobkyňa zakúpila po rozvode manželstva v januári 2010 a nárok na ktorý žalovaný poukázal, vznikol žalobkyni dňa 19. 06. 2009, čo vyplýva z potvrdenia Rady EÚ zo dňa 31. 08. 2021.
8.1. Okresný súd vyporiadal BSM tak, že vychádzal zo zásady rovnosti podielov na spoločnom majetku a zároveň zohľadnil vnosy z výlučného majetku do spoločného majetku. V konaní neboli zistené vynaložené spoločné prostriedky na oddelený majetok žalobkyne alebo žalovaného. Hodnota majetku, prikázaná stranám sporu je 205 560,85 Eur. 8.2. Žalovanému bola prikázaná väčšia hodnota ako predstavuje jeho podiel, keďže podiel žalobkyne a žalobcu je pre každého 102 780,42 Eur, preto na vyrovnanie podielu má žalovaný povinnosť vyplatiť žalobkyni sumu 101 920,37 Eur (205 560,85 Eur : 2 = 102 780,42 Eur – 860,05 Eur = 101 920,37 Eur). 8.3. Žalobkyňa vynaložila z jej oddeleného majetku na spoločný majetok sumu 5 144,59 Eur z čoho polovica je 2 572,29 Eur a sumu 16 866,14 Eur, z čoho polovica je 8 433,07 Eur, ktoré sumy pri zásade rovnosti podielov okresný súd započítal spolu vo výške 11 005,36 Eur v prospech žalobkyne ako investície jedného manžela do spoločného majetku (101 920,37 Eur + 11 005,36 Eur). V prospech žalovaného bol zohľadnený vklad 244,64 Eur, čo v jednej polovici je suma 122,32 Eur, o ktorú sa znižuje výplata podielu v prospech žalobkyne. Súd ďalej zohľadnil, že zo spoločných finančných prostriedkov bola vyplatená suma na výlučný majetok žalobkyne spolu v sume 630,68 Eur ako záväzok, ktorý sa viaže k bytu vo výlučnom vlastníctve žalobkyne a polovicu z tejto sumy vo výške 315,34 Eur sa znižuje výplata podielu v prospech žalobkyne. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu na celkové vyporiadanie podielu v rámci BSM vo výške 112 488,07 Eur (101 920,37 Eur + 11 005,36 Eur – 437,66 Eur).
9. Okresný súd vec právne posúdil podľa § 150 Občianskeho zákonníka. Žiadnej strane nepriznal náhradu trov konania podľa zásady úspechu, nakoľko nebolo možné posúdiť väčší úspech žiadnej strany sporu. Žalobkyni a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť v jednej polovici súdny poplatok vo výške 3 % z hodnoty vyporiadaného majetku 205 560,85 Eur, čo je suma 6.166,50 Eur, z toho polovica 3.083,- Eur, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.
10.1. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný včas odvolanie zo dňa 23. 12. 2022, v ktorom namietal skutkové zistenia a právne posúdenie ako aj iné vady konania. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil tak, že do výlučného vlastníctva žalobkyne prikáže spolu s vkladmi na účtoch aj nehnuteľnosti v kat. úz. J., Q. M., do výlučného vlastníctva žalovaného navrhol prikázať vklad na účte v ČSOB a aby žalovanému na vyrovnanie podielu žalobkyňa doplatila sumu 123.107,58 Eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. 10.2. Pôvodne žalobkyňa navrhovala, aby súd nehnuteľnosti prikázal do jej výlučného vlastníctva. V priebehu konania svoj názor zmenila a žiadala, aby ich súd prikázal žalovanému z dôvodu, že má v Belgicku byt vo výlučnom vlastníctve a tiež rodinný dom so súčasným manželom v polovici, pričom
úvery má údajne vo výške 957.000,- EUR a nemá možnosť zabezpečiť si ďalšie úverové prostriedky, z ktorých by žalovaného vyplatila. Prvoinštančný súd toto tvrdenie, ktoré nebolo žiadnym hodnoverným dôkazom preukázané, prevzal a preto prikázal nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalovaného, hoci tento ich nikdy nechcel. Žalovaný namietal najmä to, že so svojim príjmom tiež nemá možnosť získania úverových prostriedkov, lebo ako uviedol, spláca hypotéku vo výške 4.400.000,- CZK, t. j. 181.705,55 EUR, vlastní len jeden byt, v ktorom aktuálne žije. Nedisponuje iným majetkom, ktorý by mohol speňažiť, aby mal na výplatu žalobkyni. Na druhej strane žalobkyňa disponuje rozsiahlym majetkom (vlastní byt v Žiline, byt v Bruseli a rodinný dom v Chastre) a oveľa vyšším príjmom, z ktorého by mohla žalovaného vyplatiť. Je vydatá a žalovaný je samoživiteľ. 10.3. Ďalej žalovaný v odvolaní namietal, že súd zohľadnil v prospech žalobkyne sumu 16.866,14 EUR, ktorá jej bola vyplatená z titulu dôchodkových práv za prácu v Belgicku za obdobie od 01.01.2005 do 31.12.2006 ako jej oddelený majetok, ktorý bol vložený do spoločného majetku. Nebolo v konaní presne zistené a ustálené, o aký charakter príjmu tu išlo, raz sa uvádza, že o peniaze zo sociálneho poistenia, inde že z dôchodkového sporenia. Obdobie, za ktoré bola suma žalobkyni vyplatená, sa prelína s obdobím existencie BSM a toto obdobie končí až v priebehu trvania BSM. Z tohto možno vyvodiť, že nárok vznikol až k poslednému dňu daného obdobia t.j. 31.12.2006. Nebolo sporné, že k vyplateniu žalobkyni došlo počas trvania BSM, dňa 20.04.2007. V prípade, že by súd alebo žalobkyňa zastávali názor, že by malo ísť o vec slúžiacu výlučne osobnej potrebe len jedného z manželov alebo výkonu jeho povolania, alebo že by malo byť povinnosťou žalobkyne si tieto peniaze uložiť do dôchodkového systému v Slovenskej republike či v Českej republike, ako sa to žalobkyňa snažila prezentovať, išlo by opäť len o nesprávne právne posúdenie veci. Svedčí o tom samotná skutočnosť, že tieto peniaze boli použité na kúpu nehnuteľností v Přišimasoch, ktoré patria do BSM a sú predmetom vyporiadavania. 10.4. Ak by bol pre začlenenie príjmu do BSM rozhodujúci okamih vzniku nároku, nie okamih jeho skutočného vyplatenia jednému z manželov, potom by mal súd na ťarchu žalobkyne zohľadniť polovicu zo sumy 10.500,- EUR (t. j. trojnásobok mesačného platu), vyplateného žalobkyni z titulu usadenia sa v Belgicku. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku ohľadom tejto sumy rozhodol tak, že údajne nárok vznikol žalobkyni dňa 19.06.2009 a manželstvo bolo právoplatne rozvedené dňa 21.05.2009. Svoj názor súd oprel o potvrdenie Rady EÚ predložené žalobkyňou, avšak toto potvrdenie sa nemôže vzťahovať k príspevku, ktorý žalobkyňa pri svojom výsluchu priznala. 10.5. Prvoinštančný súd nezohľadnil v neprospech žalobkyne ani neprimerane vysoké výbery hotovosti patriace do BSM z bankových účtov, ktoré žalobkyňa uskutočnila v období po prerušení manželského spolužitia v čase od novembra 2008 do mája 2009 vo výške 27.576,94 EUR. Za posledných sedem mesiacov pred rozvodom manželstva strán sporu, keď sa žalobkyňa zjavne rozhodla manželstvo ukončiť, okrem spotreby peňažných prostriedkov z bankových účtov formou platieb kartou či bezhotovostných prevodov (vo výške cca 15 000,- EUR) vybrala z účtov ďalšie vysoké sumy hotovosti v sume 27.576,94 EUR. Žalovaný v konaní opakovane žiadal, aby bola polovica týchto peňažných prostriedkov zohľadnená v neprospech žalobkyne. V predošlom rozsudku zo dňa 15.06.2017 okresný súd správne polovicu uvedenej sumy zohľadnil v neprospech žalobkyne a odvolací súd v zrušujúcom uznesení sp. zn. 16Co/40/2018 zo dňa 29.04.2020 uviedol, že je potrebné v tejto časti jednotlivé tvrdenia žalobkyne a ich hodnovernosť bližšie preskúmať a náležite odôvodniť. Bolo povinnosťou žalobkyne preukázať, že ich spotrebovala a že išlo o výdavky, ktoré musela vynaložiť na dosiahnutie príjmov v Belgicku. Toto dôkazné bremeno žalobkyňa v konaní neuniesla a súd prvej inštancie pochybil, ak predmetnú sumu nezohľadnil. Žalobkyňa sumu 27.576,94 EUR vybrala z bankového účtu nad rámec platieb kartou alebo prevodom z účtu v sume 14.799,74 EUR, teda mesačne spotrebúvala viac ako 6.000,- EUR (za tých 7 mesiacov, z ktorých skoro tri mesiace bola v Žiline a 4 mesiace v Bruseli, išlo celkovo o viac ako 42.000,- EUR). Pri pohľade na čiastkové výpisy z účtov, ktoré žalobkyňa predložila, lebo nikdy nepredložila celý výpis z bankových účtov, je zrejmé, že náklady ako strava a iné bežné výdavky, na ktoré údajne použila vybrané sumy v hotovosti, boli uhrádzané už platobnou kartou priamo z účtu. Ak tieto výdavky uhrádzala platbou kartou, potom je otázne, na čo spotrebovala uvedené značné výbery hotovosti. Žalovaný strávil určitý čas so žalobkyňou v Bruseli a mal prehľad o tamojších cenách. Na pojednávaní dňa 24.08.2021 žalobkyňa v súvislosti s nadobudnutím motorového vozidla krátko po rozvode manželstva uvádzala, že zo svojho príjmu v Bruseli, ktorý bol vo výške 3.500,- EUR netto mesačne, teda bola schopná mesačne ušetriť až 3.000,- EUR. Uvedené tvrdenie žalobkyne spochybňuje hodnovernosť jej tvrdení o tom, že len na bežnú spotrebu musela v posledných mesiacoch pred zánikom BSM spotrebúvať viac ako 6.000,- EUR. Žalovaný tiež namietal, že rodičia žalobkyne rekonštruovali rodinný dom v Žiline a mal vedomosť, že im s týmto pomáhala aj žalobkyňa. Preto sa žalovaný dôvodne domnieval, že časť vybraných súm mohla ísť práve na rekonštrukciu domu rodičov žalobkyne. Pokiaľ žalobkyňa nepreukázala, že by jej rodičia disponovali dostatočnými peňažnými prostriedkami na
rekonštrukciu ich rodinného domu, je zjavné, že sa na tom finančne podieľala práve žalobkyňa. Rodičia žalobkyne disponovali prístupom k bankovému účtu žalobkyne, mali k nemu platobnú kartu a preto v konaní opakovane navrhoval, aby si súd prvej inštancie vyžiadal kompletné výpisy z účtu žalobkyne. Keďže žalobkyňa nijako nepreukázala nadmernú spotrebu vybraných súm v celkovej výške 27.576,94 EUR a skutočnosti namietané žalovaným jasne spochybňujú alebo dokonca vyvracajú hodnovernosť tvrdení žalobkyne, mal prvoinštančný súd zohľadniť polovicu sumy výberov v neprospech žalobkyne. 10.6. Za obdobie od odlúčenia do rozvodu manželstva, ako aj po rozvode, žalovaný uhrádzal náklady spojené s vlastníctvom spoločných nehnuteľností v Přišimasoch, daň z nehnuteľností, náklady na údržbu, kosenie a podobne. Žalovaný sa teda neobmedzil len na platenie výživného. Na tomto mieste poukazujeme aj na to, že žalovaný sa zaviazal prispievať na výživu maloletej dcéry sumou 66,39 Eur. Žalobkyňa sa proti výške výživného odvolala a výživné bolo určené na sumu 100,- EUR mesačne, ktoré žalovaný platí dodnes. Suma výživného zohľadňovala zvýšené náklady žalovaného na cestovanie Praha – Brusel spojené s realizáciou styku s maloletou. 10.7. Žalovaný trvá na vykonaní ním navrhovaných dôkazov a toho dôvodu navrhol, aby odvolací súd nariadil pojednávanie. Po prvé, aby si súd vyžiadal od zamestnávateľa žalobkyne Rady Európskej únie výplatné pásky žalobkyne, vrátane zoznamu všetkých uhrádzaných príplatkov a bonusov k mzde, za obdobie trvania BSM, s uvedením dátumov ich vyplatenia a čísiel bankových účtov, na ktoré boli jednotlivé zložky mzdy a bonusy či príplatky žalobkyni vyplácané. Uvedeným dôkazom mohlo byť preukázané, aké príspevky žalobkyňa od zamestnávateľa dostávala, aká bola štruktúra mzdy, na aký účet jej bola vyplácaná a či žalobkyňa priznala všetky bankové účty. Po druhé, žalovaný žiada, aby si súd vyžiadal kompletný chronologický výpis z bankových účtov žalobkyne za obdobie trvania BSM: N. R. L., O. pre č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX, č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX, č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX a č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX a ďalej P. L. (zrejme belgický účet) č. ú. XXX-XXXXXXX-XX a č. ú. XXX- XXXXXXX-XX. 10.8.1. Vo vyjadrení zo dňa 05. 12. 2023 žalovaný navrhol, aby odvolací súd doplnil dokazovanie tým, že si vyžiada od zamestnávateľa žalobkyne informáciu, či, kedy a v akej výške bola žalobkyni vyplatená náhrada výdavkov, vzniknutých v súvislosti so sťahovaním, aby žalobkyňa alebo jej zamestnávateľ predložili výplatné pásky a výpisy, z ktorých bude zrejmé v akej výške poberala mzdu, vrátane všetkých príspevkov a náhrad a na aké účty boli predmetné príspevky a náhrady platené. Žalobkyňa tvrdila, že za sedem mesiacov spotrebovala 44 717,52 Eur na osobnú spotrebu. Z tých siedmich mesiacov viac ako dva mesiace žila v Žiline u rodičov, takže mala nižšie náklady, ako na bežný život v Prahe. Je nepravdepodobné, že by počas pobytu v Žiline bola schopná minúť na seba aj na maloletú dcéru viac ako 1000 Eur mesačne (čo bolo v tom čase takmer štvornásobok minimálnej mzdy). Po odrátaní viac ako dva mesiace žitia v Žiline, ostane suma 40 000 Eur na päť mesiacov žitia v Bruseli. Celková spotrebovaná suma, ktorú akceptoval aj okresný súd tak vychádza 8 000 Eur mesačne. Bez toho, aby žalobkyňa doložila akékoľvek dôkazy o tom, ako sa dá na bežnú spotrebu minúť takáto suma, okresný súd tvrdenia žalobkyne akceptoval. 10.8.2. Keď bola počas konania stanovená reálna hodnota nehnuteľností, tak žalobkyňa úplne otočila a mala záujem nechať sa vyplatiť, avšak v násobne vyššej sume ako sama ponúkala žalovanému. Okresný súd sa riadne nevysporiadal s týmto konaním žalobkyne v zlej viere a ani s diskrepanciou, že kým mal byť podiel na vyrovnanie nízky, tak žalobkyňa nemala problém nadobudnúť nehnuteľnosti a následne, keď sa zistilo, že cena nehnuteľností je dramaticky vyššia, tak prvoinštančný súd prihliadol na tvrdenia žalobkyne, že problémom je jej bývanie v Belgicku.
11. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. Trvá na svojich doterajších vyjadreniach. Všetky žalobkyňou vykonaná každodenné výdavky boli nevyhnutné na udržanie jej pracovného miesta v Bruseli a na zabezpečenie existencie rodiny, bývania pre tri osoby.
12. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle § 379 písm. c) a § 380 CSP a po zopakovaní dokazovania na pojednávaní (§ 385 ods. 1, ods. 2 CSP), rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil, pretože nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
13. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z
manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
14. Špecifikom konania bolo, že predmetom vyporiadania boli fakticky iba nehnuteľnosti (nadobudnuté ako stavebný pozemok), vnosy z oddeleného majetku do majetku v BSM a peňažné sumy tvoriace príjem žalobkyne, patriace do spoločného majetku, použité podľa žalovaného na jej oddelený majetok, resp. majetok rodičov, pričom žalobkyňa tvrdila, že boli použité na bežnú spotrebu domácnosti a udržanie zamestnania. 15.1.1. Na pojednávaní na odvolacom súde dňa 27. 06. 2024 žalovaný uviedol, že plánovali žiť v Prahe, kde žalobca doteraz pracuje a kde sa narodila ich dcéra. Pokiaľ bola žalobkyňa v tom čase nezamestnaná, tak vlastne využívala príjmy alebo sociálne dávky ešte z predošlého zamestnania. Žalobca namietal, aby ho protistrana vykresľovala ako chudáka, ktorý nedokázal zarobiť a že pokiaľ žalobkyňa mala vyššie príjmy, tak tie mohla aj spotrebovať. 15.1.2. Ďalej zopakoval, že suma 16.886,14 Eur, bola žalobkyni vyplatená v čase, keď už boli manželia, pričom podľa predpisov, ktoré pripojil do spisu, sa jedná o pracovnoprávny nárok, ktorý bol vyplatený za obdobie predošlého pôsobenia žalobkyne do decembra 2006, pričom manželmi boli od októbra 2006. Žalovaný je toho názoru, že sa jedná o odchodné, a teda pracovný nárok, ktorý mal byť zahrnutý do BSM. Navyše v tom čase, teda 31.12.2006 žalobkyňa skončila v Bruseli prácu na dobu určitú, a z toho dôvodu si ona v tom čase platila aj sociálne poistenie na Slovensku. Žalobkyňa nepreukázala, že v rámci BSM boli spotrebované výdavky v sume 27.576,94 Eur. Žalobkyňa bola zamestnaná v Bruseli trikrát, a to v čase bezprostredne pred uzavretím manželstva a dva mesiace po uzavretí manželstva, ako prekladateľka, potom tam pracovala ako asistentka od konca roku 2007. Potom došlo k rozpadu manželstva takým spôsobom, že odišla v septembri 2008 do Žilina a od januára 2009 znova pracovala v Bruseli. Žalovaný žil s žalobkyňou aj pre uzavretím manželstva a počas trvania manželstva mal prehľad o tom, aké boli výdavky žalobkyne v Bruseli a tieto aj podrobne spochybňoval. Poukazoval na to, že okresný súd nesprávne vyhodnotil tie skutkové zistenia, ktoré mali spočívať iba v tom, že žalobkyňa predložila svoju vlastnú tabuľku výdavkov, ktoré nijakým spôsobom objektívne nedokladovala, pričom sú vyššie ako výdavky, ktoré boli žalovanému známe v čase, keď ju navštevoval v Bruseli počas trvania manželstva. Žalovaný navrhol, aby sa doplnilo dokazovanie týkajúce sa skutočných príjmov žalobkyne počas jej pôsobenia v Bruseli za trvania manželstva, pretože má dôvod sa domnievať, že mala popri mzde aj osobitný príplatok na usídlenie, ďalej na domácnosť, na manžela, na sťahovanie, pretože o takýchto príplatkoch on počas trvania manželstva vedel. Spochybnil odôvodnenosť výdavkov žalobkyne, ktoré sa týkali jej dvojnásobného sťahovania (Žilina, Brusel), kde platby a ich zaúčtovanie nie je uvedené v časovej súvislosti, pričom nie je predpoklad, že by tieto platby uhrádzala sťahovacej spoločnosti cez niekoľko štátov v hotovosti. Ďalej spochybnil peňažné prostriedky na kúpu nového auta, ktoré síce nadobudla po rozvode manželstva, ale žalovaný si myslí, že okrem tohto výdavku aj tie, ktoré vyberala v hotovosti, išli v skutočnosti na rekonštrukciu domu manželkiných rodičov v Žiline. Žalobkyňa uviedla splácanie úveru vo výške milión Eur, čo nasvedčuje, že jej príjem je dostatočne vysoký a nie je problém s prikázaním nehnuteľností žalobkyni, ktorá si môže zabezpečiť prostredníctvom realitnej kancelárie predaj týchto nehnuteľností. Aj žalovaný síce vlastní byt v Prahe, ale tento byt spláca z úveru, ktorý spotrebuje väčšinu jeho príjmu. Bez ohľadu na to, komu budú nehnuteľnosti prikázané do výlučného vlastníctva, žalovaný navrhuje, aby bola l na výplatu peňažných prostriedkov druhého manžela určená lehota aspoň 60 dní, aby nebol zaťažený v súvislosti so zabezpečením peňažných prostriedkov na výplatu. 15.2. Žalobkyňa svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnila. Jej právna zástupkyňa navrhla rozsudok okresného súdu potvrdiť, pretože preukázala, že v sume 16.000 Eur nejde o príjem patriaci do BSM. Žalobkyňa predložila potvrdenia od svojho zamestnávateľa Rada Európskej únie, týkajúce sa jej príjmov, pričom na účet P. L. N. L. boli poukazované všetky príjmy z tohto zamestnania. Žalobkyňa sa domnieva, že preukázala zvýšené výdavky, ktoré súviseli so sťahovaním, ďalej na zamestnanie, na financovanie svojej matky v Belgicku, aby si žalobkyňa mohla v Belgicku hľadať primerané uplatnenie. Pokiaľ v tomto čase manželia dosahovali nejaké príjmy, tieto príjmy aj spotrebovali vzhľadom na to, že každý z nich bol rozhodnutý neobnoviť spolužitie. 16.1. Žalovaný v odvolaní namietal, že za spoločné prostriedky, nadobudnuté počas trvania manželstva treba považovať príjem žalobkyne, vyplatený jej zamestnávateľom v sume 16 866,14 Eur, pretože predstavuje príspevky na sociálne poistenie, ktoré jej boli vrátené po skončení práce v Rade EÚ. 16.2. Záver okresného súdu považuje odvolací súd za správny, pretože nárok na výplatu vznikol v období rokov 2005 a 2006, čo nasvedčuje, že išlo o výlučnú pohľadávku žalobkyne aj keď bola vyplácané po uzavretí manželstva aj za dva mesiace po uzavretí manželstva. Nebol rozhodujúci čas
výplaty, ale povaha vyplatených peňažných prostriedkov, odkladaných na sociálne zabezpečenie. Na tvrdenie žalovaného, že rozhodujúci je okamih, kedy bol príjem vyplatený a nie kedy na výplatu tohto príjmu vznikol nárok, okresný súd správne neprihliadol a ani odvolací súd nemal dôvod doplniť dokazovanie vyžiadaním dôkazov od vtedajšieho zamestnávateľa žalobkyne. Na tom nič nemení skutočnosť, že pri vyporiadaní BSM okresný súd vychádzal z rovnosti podielov oboch manželov na majetku, ktorý bol predmetom vyporiadania. Pohľadávka žalobkyne z dôchodkového sporenia nepochybne vznikla skôr ako vzniklo BSM, ide o peňažný majetok patriaci do jej výlučného vlastníctva, bez ohľadu na to, že sa manželia dohodli, že bude použitý na kúpu nehnuteľnosti.
17.1. Odvolanie žalovaného bolo čiastočne dôvodné pokiaľ namietal, že okresný súd nesprávne vyhodnotil, ako žalobkyňa preukázala vynaloženie sumy 27 576,94 Eur, pričom tieto finančné prostriedky, ktoré navrhol zahrnúť do masy BSM, použila žalobkyňa na svoj oddelený majetok. 17.2. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že za sedem mesiacov, po odchode zo spoločnej domácnosti do Žiliny a následne do Bruselu, spotrebovala 44 717,52 Eur na osobnú spotrebu a žalovaný sa domáhal, aby preukázala, ako spotrebovala 27 576,94 Eur, ktoré boli z uvedenej sumy vybraté účtu a bankomatovou kartou, potom aj podľa názoru odvolacieho súdu mala uvedené výdavky nielen identifikovať, ale aj preukázať. Už len samotný rozdiel v sume 17.140,58 EUR, zodpovedá za sedem mesiacov priemernej spotrebe na bežné výdavky v sume 2.448 Eur mesačne, ktorú možno rozumne predpokladať aj z toho dôvodu, že žalobkyňa počas tohto sporného obdobia žila a pracovala v prostrední, ktoré jej nebolo neznáme. Žalobkyňa tiež nevyvrátila tvrdenie, že jej rodičia disponovali prístupom k bankovému účtu žalobkyne. Žalobkyňa použitie spornej sumy 27 576,94 Eur na bežnú spotrebu, na sťahovanie a na udržanie zamestnania nepreukázala hodnovernými dôkazmi, naopak jej tvrdenia hodnoverne spochybnil žalovaný, preto odvolací súd polovicu z uvedenej sumy, vo výške 13.788,47 Eur započítal (odrátal) do sumy, ktorú je povinný na vyrovnanie podielov doplatiť žalobca žalobkyni a to sumu 98.699,60 Eur v lehote troch mesiacov (112 488,07-13.788,47=98.699,60). Ide o spoločný príjem, ktorý bol použití na oddelený majetok žalobkyne, na bývanie žalobkyne u jej rodičov v Žiline, na kúpu auta, cestovanie a ubytovanie v Bruseli.
18. Žalovaný navrhoval, aby boli nehnuteľnosti prikázané do výlučného vlastníctva žalobkyne, ale v tej súvislosti neuviedol žiadne presvedčivé tvrdenia. Uviedol, že je samoživiteľ, býva v Prahe, v Českej republike má príjem zo zamestnania, má dvojité občianstvo. Žalobkyňa už vlastní viacero nehnuteľností na Slovensku aj v Belgicku. Pokiaľ strany sporu nemali o nehnuteľnosť záujem, bolo účelnejšie prikázať ich žalovanému, ktorý z predaja môže uhradiť svoj záväzok na vyrovnanie podielov voči žalobkyni. Uvedenú skutočnosť odvolací súd zohľadnil tým, že na splnenie peňažnej voči žalobkyni stanovil žalovanému lehotu troch mesiacov.
19.1. Odvolací súd záverom uvádza, že rozsudok okresného súdu v podstate zmenil len v treťom výroku, ktorým rozhodol o výške peňažnej povinnosti žalobcu voči žalovanej na vyrovnanie podielov tak, od celkovej sumy, ktorú stanovil okresný súd, odpočítal sumu 13.788,47 Eur, čo odôvodnil v bode 17. 19.2. Výrok rozsudku odvolacieho súdu je odôvodnený tým, že posudzoval odvolanie žalovaného, ktoré sa týka celého predmetu konania. 20. Odvolací súd vzhľadom na to, že zmenil rozsudok vo veci samej, rozhodol aj o súvisiacich výrokoch o trovách konania a o povinnosti strán sporu zaplatiť súdny poplatok. 21. O nároku na náhradu trov konania súd rozhoduje v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP). Pokiaľ ide o trovy prvostupňového a odvolacieho konania, žiadna strana sporu nebola v konaní úspešná, preto niet nároku na náhradu trov podľa výsledku konania. 22. Pokiaľ ide o súdny poplatok, každá strana sporu je povinná zaplatiť sumu 3.083,- Eur, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku, pretože ide o poplatok vyčíslený z hodnoty sporu za celé konanie. Vzhľadom na to, že odvolací súd zmenil rozhodnutie okresného súdu, výrok o poplatkovej povinnosti v rozhodnutí okresného súdu bol nahradený výrokom odvolacieho súdu. 23. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).