Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Tos-159-2015.pdf
PDF · 63.74 KB
Case nature
Area
Subarea
3Tos/159/2015
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Tencera a sudcov JUDr. Daniely Šramelovej a JUDr. Kataríny Stanislavskej, v trestnej veci proti obžalovanému A. C., pre pokračujúci prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písm. a/ Trestného zákona a iné, o sťažnosti obžalovaného proti uzneseniu Okresného súdu v Trnave zo dňa 27.08.2015 sp.zn. 2T/35/2015, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 08.09.2015 takto
rozhodol:
Podľa § 193 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku sa sťažnosť obžalovaného A. C., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 79 odsek 3 Trestného poriadku zamietol žiadosť A. C. o prepustenie z väzby na slobodu. Zároveň podľa § 80 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku nenahradil u obžalovaného väzbu dohľadom probačného a mediačného úradníka na obžalovaným.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť obžalovaný, ktorou sa domáhal zrušenia napadnutého uznesenia a jeho prepustenia z väzby na slobodu. V dôvodoch písomne podanej sťažnosti poukázal na to, že vo väzbe strávil pomerne dlhú dobu v dôsledku čoho zvážil aj to, akým spôsobom sa chce do budúcna správať a aký život chce viesť pričom poukázal i na to, že vzhľadom na jeho vek už nie je schopný viesť rovnaký spôsob života ako doteraz, teda žiť túlavým spôsobom v prírode, čo si vyžaduje značné množstvo fyzických síl, ktoré vzhľadom na jeho vek mu už ubúdajú. Chce do budúcna si vybaviť osobné doklady a požiadať o umiestnenie v nejakom zariadení sociálneho charakteru a tiež by sa chcel ešte zaradiť do pracovného pomeru.
Krajský súd na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku, preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým mohol sťažovateľ podať sťažnosť, ako aj konanie, ktoré týmto predchádzalo, a tak dospel k záveru, že sťažnosť obžalovaného nie je dôvodná.
Podľa § 71 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvodné podozrenia, že tento skutok spáchal obvinený a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil.
Podľa § 79 odsek 3 Trestného poriadku, obvinený má právo kedykoľvek žiadať o prepustenie na slobodu. Ak v prípravnom konaní prokurátor takej žiadosti nevyhovie, predloží ju bez meškania so svojím stanoviskom a s návrhom na rozhodnutie sudcovi pre prípravné konanie, o čom upovedomí obvineného a jeho obhajcu. O takej žiadosti sa musí bez meškania rozhodnúť. Ak sa žiadosť zamietla, môže ju
obvinený, ak v nej neuvedie iné dôvody opakovať až po uplynutí 30 dní odo dňa, keď rozhodnutie o jeho predchádzajúcej žiadosti nadobudlo právoplatnosť.
Podľa § 80 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku ak je daný dôvod väzby podľa § 71 odsek 1 písm. a/ alebo c/, môže súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie ponechať obvineného na slobode alebo prepustiť ho na slobodu, ak s ohľadom na osobu obvineného a povahu prejednávaného prípadu možno účel väzby dosiahnuť dohľadom probačného a mediačného úradníka nad obvineným.
Vychádzajúc z vyššie uvedenej skutočnosti je nepochybné, že okresný súd pri rozhodovaní o ďalšom trvaní väzby obvineného postupoval v súlade s vyššie uvedenými ustanoveniami zákona.
V prvom rade je potrebné poukázať na to, že dôvody väzby tak ako boli ustálené v pôvodnom konaní v zmysle § 71 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku pretrvávajú v nezmenenej podobe naďalej, pričom súdy dôvody väzby vo svojich rozhodnutiach podrobne konkretizovali. V súvislosti s tým je potrebné poukázať na to, že obžalovaný bol doposiaľ 18-krát súdne trestaný z toho 13-krát práve pre majetkovú trestnú činnosť a ani predchádzajúce výkony trestu odňatia slobody nemali na obžalovaného dostatočný vplyv, keďže obžalovaný po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody pokračoval v páchaní majetkovej trestnej činnosti a svoj spôsob života nezmenil. Nepriaznivá finančná situácia obžalovaného a doterajší spôsob života obžalovaného odôvodňuje v dostatočnej miere predpoklad, že bude pokračovať v páchaní trestnej činnosti majetkovej povahy pričom na tieto skutočnosti nemení nič ani okolnosť, že obžalovaný v dôvodoch sťažnosti poukázal na to, že sa chce zmeniť, že sa chce zamestnať, že sa chce zapojiť do spoločenského života a chce viesť riadny život. Tieto okolnosti sú jednoznačne vyvrátené jeho predchádzajúcou trestnou minulosťou, ktorá v dostatočnej miere odôvodňuje dôvodnú obavu v tom, že v prípade jeho prepustenia z väzby na slobodu, by tento mohol pokračovať v takom spôsobe života ako doposiaľ, zabezpečovať si svoje prostriedky na obživu páchaním trestnej činnosti majetkovej povahy. Za takejto situácie preto krajský súd dospel k záveru, že dôvody väzby tak, ako boli ustálené v pôvodnom konaní, u obžalovaného pretrvávajú aj v súčasnom štádiu konania v nezmenenej podobe.
Rovnako správne postupoval okresný súd aj pokiaľ nenahradil väzbu obžalovaného dohľadom probačného a mediačného úradníka za súčasného uloženia primeraných povinností a obmedzení, nakoľko samotná osoba obžalovaného, tak ako už bolo vyššie uvedené, nedáva dostatočné záruky, že by tieto podmienky splnil a keďže prijatím tejto inštitúcie by nebol zabezpečený účel ktorým sa sleduje väzobné trestné stíhanie, okresný súd správne rozhodol, keď takúto možnosť nepripustil a nenariadil nad obžalovaným dohľad probačného a mediačného úradníka.
Nakoľko krajský súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu I. stupňového rozhodnutia, sťažnosť obžalovaného A. C. ako nedôvodnú v zmysle § 193 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.