Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13CoP-15-2014.pdf
PDF · 83.63 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoP/15/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Škraba a členov JUDr. Petra Šama a JUDr. Romana Tótha, v právnej veci starostlivosti súdu o mal. Z. S., nar. XX.X.XXXX, bytom pri matke, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou, Nám. slobody 5, Vranov nad Topľou, dieťa rodičov - otca: Ing. S. S., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XXX, zastúpeného G. S., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XXX, a matky: Ing. O. S., nar. XX.X.XXXX, bytom L. XXX, zastúpenej advokátom JUDr. Milošom Kaščákom, Kalinčiakova 10, Vranov nad Topľou, o návrhu otca na zníženie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 29.5.2014 pod č. k. 9P/141/2013-78, jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti o znížení výživného na mal. Z. S., nar. XX.X.XXXX, a vo výroku o trovách konania.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Okresný súd Vranov nad Topľou vyššie označeným rozsudkom zmenil výrok rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 8P/254/2012 zo dňa 1.10.2012, a to tak, že znížil výživné na mal. Z. S., nar. XX.X.XXXX, zo sumy 250,- eur mesačne na sumu 180,- eur mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť k rukám matky maloletého, vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred, od 1.06.2014. V prevyšujúcej časti návrh otca o zníženie výživného zamietol. Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Vychádzal z návrhu otca, ktorým žiadal znížiť vyživovaciu povinnosť na mal. Z. S., nar. XX.X.XXXX, zo sumy 250,- eur mesačne na sumu 100,- eur mesačne, a to od mesiaca október 2013. Návrh zdôvodnil tým, že od 1.1.2013 jeho invalidný dôchodok predstavuje sumu 527,- eur mesačne a na základe pracovnej zmluvy u jeho terajšieho zamestnávateľa jeho príjem činí 143,- eur mesačne. Preto od predchádzajúcej úpravy výživného došlo k zníženiu jeho príjmu, zhoršil sa jeho zdravotný stav, v dôsledku čoho sa mu zvýšili výdavky na stravu, a to prísnym režimom dodržiavania diéty. Matka žiadala návrh otca v celom rozsahu zamietnuť. To isté žiadal aj kolízny opatrovník, keď uviedol, že zníženie výživného nie je v záujme maloletého dieťaťa.
Mal za preukázané, že od predchádzajúcej úpravy výživného u otca došlo k zníženiu jeho príjmu, ktorý dosahoval u predchádzajúceho zamestnávateľa, pričom mu bola daná výpoveď z dôvodu zrušenia funkcie. Opätovne sa však zamestnal, avšak jeho mesačný zárobok sa znížil z 340,- eur mesačne, a v súčasnosti odo nového zamestnávateľa jeho zárobok činí 143,- eur mesačne. Jeho celkový príjem predstavuje 670,- eur mesačne aj so zvýšeným invalidným dôchodkom na sumu 527,- eur, pričom pri predchádzajúcej úprave výživného predstavoval 856,- eur. Rodičia žiadne iné vyživovacie povinnosti
nemajú, ich manželstvo naďalej trvá. V spoločnej domácnosti nežijú. Matka je zamestnaná v I., dvakrát mesačne navštevuje svojho syna, ktorý býva v obci L. u jej rodičov.
Na základe vykonaného dokazovania, s použitím ustanovení § 62 ods. 1, 2, 4 a 5, § 75 ods. 1 a § 78 Zákona o rodine uzavrel, že návrh otca na zníženie výživného je čiastočne opodstatnený. Posledné výživné bolo stanovené dohodou rodičov o úprave práv a povinností k maloletému, pričom dohoda bola súdom schválená dňa 1.10.2012. Na výške výživného sa rodičia dohodli a s výškou mesačného výživného 250,- eur otec maloletého súhlasil. V čase rozhodovania súdu otec poberal dôchodok vo výške 516,- eur mesačne a vykonával prácu na dohodu, kde dosahoval príjem 340,- eur mesačne. Otcovi bola zo strany zamestnávateľa daná výpoveď z dôvodu zrušenia funkcie. Od 1.1.2013 sa mu zvýšil dôchodok na sumu 527,- eur, zamestnal sa u nového zamestnávateľa v chránenej dielni s pracovným časom 4 hodiny denne na dobu určitú od 6.2.2013 do 6.2.2015, kde dosahuje príjem 168,85 eur. Je naďalej vedený ako invalidný dôchodca, je rizikovým pacientom, zhoršil sa mu zdravotný stav, je naďalej vedený ako invalidný dôchodca s rizikom poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 80 %, a to od 1.10.2005. Bolo preukázané, že vyživovaciu povinnosť k maloletému si riadne plní v súdom stanovenej výške po 250,- eur mesačne. Pri plnení vyživovacej povinnosti, ako uviedla jeho matka na pojednávaní, ktorá ho zastupuje, mu finančne vypomáhajú jeho rodičia zo svojich dôchodkov.
Matka maloletého je zamestnaná v I., v 2-týždňových intervaloch navštevuje maloletého syna, pričom tento bol rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou zverený do jej osobnej starostlivosti. Vykonaným dokazovaním však bolo preukázané, že v prevažnej miere starostlivosť o maloletého zabezpečujú jej rodičia. Matka navštevuje syna dvakrát mesačne v obci L.. Z výpovede matky ako aj z predložených listinných dôkazov vyplýva, že maloletý a takisto aj matka majú zdravotné problémy a ich zdravotný stav si vyžaduje pravidelné kontroly. Matkin príjem činí priemerne 734,- eur. K tomuto príjmu poberá rodinné prídavky 23,- eur mesačne a výživné od otca vo výške 250,- eur, teda jej mesačný príjem je 1.007,- eur.
Na základe vyššie uvedených zistení súd prvého stupňa dospel k záveru, že návrh otca na zníženie výživného je čiastočne opodstatnený. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že otec je naďalej vedený ako invalid, poberá invalidný dôchodok, zároveň je zamestnaný v chránenej dielni, znížil sa mu príjem oproti predchádzajúcemu príjmu, ktorý dosahoval u zamestnávateľa, kde priemerne zarobil k dôchodku 340,- eur, teda znížil sa mu mesačný príjem v priemere o 197,- eur. Preto súd znížil výživné na maloletého zo sumy 250,- eur na sumu 180,- eur, pričom počiatok zníženia výživného určil od 1.6.2014 (dátum nasledujúceho mesiaca po vyhlásení rozsudku). V prevyšujúcej časti návrh otca o zníženie výživného zamietol. Zároveň poukázal na to, že nie je možné podľa ustanovení Zákona o rodine spotrebované a preplatené výživné upraviť spätne tak, ako to žiadal otec vo svojom návrhu, keď žiadal znížiť výživné od mesiaca október 2013.
O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa vo výroku o znížení výživného podal otec maloletého odvolanie, ktorým žiadal o zníženie výživného na 100,- eur mesačne. V odvolaní uviedol, že so synom sa stretol štyrikrát, poslednýkrát 25.11.2012. Od tohto dňa syna nevidel, v čom mu bráni jednak matka ako aj jej rodičia. Finančná situácia sa zhoršila aj v rodine jeho rodičov, jeho matka vážne ochorela, má nádor na mozgu, cysty v pečeni a chronickú pankreatitídu. Jeho otec prestal pracovať, a tak on osobne rodičom prispieva po 250,- eur mesačne na kompletný servis, stravu, ubytovanie, energie a pranie. Je rizikový pacient, o čom doložil potvrdenie o invalidite na 80 % miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Jeho príjem sa znížil o 197,- eur a výživné rozsudkom iba o 70,- eur. Pracovnú zmluvu v súčasnosti má na 4 hodiny denne v chránenej dielni, avšak iba do 5.2.2015 na 158,- eur. Svoje príjmy a výdaje čestne priznal súdu v prílohe zo dňa 11.3.2014. Taktiež potrebuje príjmy na obuv a ošatenie aspoň 200,- eur na rok, a nie ako jeho manželka. Matka na súde uviedla, že má bezlepkovú diétu, avšak nepriznala dotáciu, ktorou jej poisťovňa prispieva 70 - 100,- eur. Taktiež nebola úprimná pri nákladoch na cestovné. Jeden cestovný lístok z D. do I. stojí 25,- eur x 4 je 100,- eur a nie 150,- eur, ako priznala na súde. Na stravu vraj míňa 300,- eur (na východe toľko niekto ani nezarobí). Taktiež nepriznala stravné lístky v hodnote 3,50 eur na deň, čo mesačne činí 80,- eur. Suma 200,- eur na ošatenie je taktiež luxus,
na ktorý otec si ani náhodou nemôže dovoliť prispievať. Do práce cestuje každý deň, aj keď len na 4 hodiny, pričom na obed spotrebuje 5,- eur, pretože na stravné lístky nemá nárok.
Matka maloletého vo vyjadrení k odvolaniu otca zo dňa 20.8.2014 žiadala potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny.
Odvolací súd prejednal odvolanie otca podľa zásad uvedených v § 212 ods. 1, 2, 3 O.s.p. a dospel k záveru, že jeho odvolaniu nie je možné vyhovieť. Pokiaľ súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom znížil výživné na mal. Z. S., nar. XX.X.XXXX, zo sumy 250,- eur na sumu 180,- eur mesačne, v tejto súvislosti správne zistil skutkový stav a správne ho aj právne posúdil. Preto odvolací súd plne odkazuje na zdôvodnenie rozsudku okresným súdom v tejto časti (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolaniu otca odvolací súd dopĺňa:
Podľa § 78 ods. 1, 2 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.
V zmysle vyššie uvedeného ustanovenia nie je rozhodujúce, či ide o plnenie vyživovacej povinnosti určenej súdom alebo o plnenie dohody. V praxi nie je vylúčené, aby povinný plnil oprávnenému aj vyššiu sumu, než určí sumu rozhodnutie, resp. poskytoval iné vecné plnenia aj bez rozhodnutia súdu. Pokiaľ však má dôjsť k zmene alebo k zrušeniu dohody o výživnom alebo súdneho rozhodnutia, posudzujúceho na plnenie výživného do budúcnosti, potom zákon (tak O.s.p. ako aj Zákon o rodine) vyžaduje, aby bol podaný návrh na začatie konania. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť, je zmena pomerov. Zákon o rodine ani nevyžaduje tak, ako O.s.p., aby išlo o podstatnú zmenu. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozhodnutia. Nestačí len úvaha súdu o tom, že doterajšie výživné je neprimerané. Zmena výšky výživného alebo jeho úplné zrušenie je možné najneskôr od času, keď došlo k zmene pomerov.
Po prejednaní odvolacia otca odvolací súd je nútený konštatovať, že súd prvého stupňa splnil svoju zákonnú povinnosť, keď ohľadom zisťovania zmeny pomerov porovnal pomery rodičov existujúce v čase pôvodne stanoveného výživného s pomermi v čase vydania napadnutého rozsudku. V tejto súvislosti správne konštatoval, že návrh otca na zníženie výživného je čiastočne opodstatnený. Vykonaným dokazovaním bolo jasne preukázané, že otec je naďalej vedený ako invalid, poberá invalidný dôchodok vo vyššie uvedenej výške, pričom zároveň je zamestnaný v chránenej dielni, znížil sa mu príjem oproti predchádzajúcemu príjmu, ktorý dosahoval u pôvodného zamestnávateľa, u ktorého priemerne zarobil k dôchodku 340,- eur. Takto sa mu v súčasnosti znížil mesačný príjem o 197,- eur. Okresný súd už pri svojom rozhodovaní akceptoval skutočnosť, že je vedený ako invalidný dôchodca s rizikom poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 80 % od 1.10.2005, i keď to isté otec uvádza v podanom odvolaní.
Matka maloletého na odvolacom pojednávaní uviedla, že aj keď sa jeho otec nezúčastňoval pojednávaní pred súdom prvého stupňa, naposledy stanovené výživné vo výške 250,- eur mesačne platil. Zároveň uviedla, že aj keď napadnutý rozsudok doposiaľ nie je právoplatný, z dôvodu jeho vykonateľnosti otec platí na maloletého po 180,- eur mesačne. Ďalej uviedla, že ona sama poberá príjem v priemere 734,- eur mesačne, k tomu rodinné prídavky 23,- eur a súčasne stanovené výživné vo výške 180,- eur. Taktiež nie je pravdou, že otca dotujú jeho rodičia, pretože sám v odvolaní uvádza opak, že vlastne on dotuje svojich rodičov.
Z uvedených dôvodov, na základe dostatočného zistenia zmeny pomerov u otca maloletého ako povinného, preto správne rozhodol súd prvého stupňa, ak naposledy stanovené výživné znížil zo sumy 250,- eur na sumu 180,- eur mesačne, a to od 1. dňa mesiaca nasledujúceho po vyhlásení rozsudku okresným súdom.
Pre úplnosť odvolací súd dopĺňa, že pokiaľ otec maloletého sa v terajších podaniach počas odvolacieho konania dožaduje aj určenia úpravy styku s maloletým, v tejto súvislosti bola jeho zástupkyňa odvolacím súdom poučená o tom, že tak otec môže žiadať osobitne podaným návrhom.
Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti o znížení výživného na mal. Z. S., nar. XX.X.XXXX, a vo výroku o trovách konania ako vecne správny (§ 219 ods. 1 O.s.p.).
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., pretože v danom prípade ide o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.