Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_59P-139-2014.pdf
PDF · 101.89 KB
Case nature
Area
Subarea
59P/139/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou Q.. Ľ. N., vo veci starostlivosti o maloletého Q. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7/A, dieťa rodičov - matky V. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T.Á. XX, A. a otca Q. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. X, W., o úpravu styku, takto
rozhodol:
Otec j e o p r á v e n e n ý stretávať sa s malol. Q. každú prvú sobotu v kalendárnom mesiaci od 9.00 hod. do 19.00 hod.
Miestom odovzdania a prevzatia dieťaťa j e T. ulica č. XX, A..
Matka j e p o v i n n á v stanovenom čase odovzdať maloletého otcovi a riadne ho na stretnutie pripraviť.
Matka j e p o v i n n á pravidelne informovať otca vždy ku poslednému kalendárnemu dňu každého mesiaca, písomne prostredníctvom e-mailu na adresu Q..D..sk o zdravotnom stave maloletého Q., školských výsledkoch dieťaťa a o aktuálnych podstatných veciach týkajúcich sa maloletého.
Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na Okresný súd W. dňa XX.XX.XXXX, postúpeným tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX sa otec maloletého domáhal úpravy styku s dieťaťom tak, že otec bude oprávnený stretávať sa s dieťaťom každý párny víkend od soboty od 09:00 hod do nedele do 19:00 hod., každý párny rok počas Vianočných sviatkov od 24.12. od 09:00 hod. do 26.12 do
19:00 hod., každý nepárny rok počas Silvestra od 31.12. od 09:00 hod do Nového roku 01.01. do 19:00 hod., každý nepárny rok počas Veľkonočných sviatkov od Veľkého piatku od 09:00 hod. do Veľkonočného pondelka do 19:00 hod. s tým, že matka bude povinná v určenom čase pred bytom na adrese T. XX M. A. syna riadne pripraveného odovzdať otcovi a ten bude povinný v určenom čase na tom istom mieste dieťa odovzdať matke.
Svoj návrh odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu W. č.k. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatným dňa XX.XX.XXXX, bolo manželstvo rodičov rozvedené, maloletý bol na základe dohody zverený do osobnej starostlivosti matky, otec sa zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 200-eur mesačne, pričom styk upravovaný nebol. Otec podal návrh na úpravu styku z dôvodu, že matka mu neumožňuje stretnutia so synom, s ktorým sa stretol v deň vysvedčenia 27.06.2014 tak, že na neho počkal pred školou, potom sa s ním chcel stretnúť niekoľkokrát v dňoch 16.08.2014, 17.08.2014, 19.08.2014 a 22.08.2014, pričom prišiel na adresu trvalého bydliska, avšak nikto tam nebol. Otec ďalej uviedol, že pracuje v Nórsku a preto sa túžil so synom stretnúť pred jeho odchodom do zahraničia. Stretli sa dňa 26.08.2014, avšak nie na adrese jeho trvalého pobytu, ale za hranicami Slovenskej republiky v V. v obci T.. Matka ho však o súhlas, či môže s dieťaťom bývať mimo územia Slovenskej republiky nepožiadala a otec s tým ani nesúhlasí. Maloletý má trvalý pobyt na území SR v A., kde aj navštevuje základnú školu - 9.ročník. Otec synovi posiela pravidelne SMS-ky, myslí na neho, chce sa s ním stretávať a byť súčasťou jeho života, tráviť s ním voľný čas a nielen posielať výživné. Mali spolu veľmi dobrý vzťah a nechce aby bol narušený. Chce sa aktívne podieľať na jeho výchove a na formovaní jeho osobnosti.
Matka vo svojom vyjadrení k návrhu uviedla, že počas trvania manželstva ju ako i maloletého, otec psychicky i fyzicky týral, vyhadzoval ich na ulicu a preto dieťa odmieta styk s ním. Nemal s ním dobrý vzťah a jeho negatívne správanie zle vplýva na jeho ďalší vývin a výchovu. Otcovo psychické týranie pokračuje i naďalej formou podávania neopodstatnených trestných oznámení na matkiných blízkych, neohlásene navštevuje maloletého u ich doma alebo ho čaká pred školou. Otec sa vyjadril, že mu neprekáža, že syn bude bývať dočasne mimo SR v V., pričom v súčasnosti maloletého nekontaktuje, len mu napíše SMS, v ktorých často vyjadruje hanlivý a negatívny postoj voči matke. Maloletý má trvalý pobyt v A., kde navštevuje základnú školu a kde má i praktického lekára. Otec pracuje už 12 rokov v N. a počas celého obdobia sa matka sama starala o obe deti a i keď bol doma, netrávil čas s nimi a nechodili s nimi ani na dovolenky. Psychicky i fyzicky týral nielen matku so synom ale i zvieratá. Matka žiadala styk neupravovať, ale ponechať ho naďalej bez obmedzenia.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom matky, otca, maloletého Q. ako i kolízneho opatrovníka, oboznámil sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a to najmä rodným listom dieťaťa, spisovými materiálmi Okresného súdu W. sp.zn. XXP/XXX/XXXX, sp.zn. XXP/XXX/XXXX ako i ďalšími listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil tento skutkový stav:
Okresný súd W. Rozsudkom č.k. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX manželstvo rodičov maloletého rozviedol, ohľadne úpravy výkonu rodičovských práv a povinností rodičov na čas po rozvode manželstva schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej bol mal. Q. zverený od osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zároveň zastupovať a spravovať jeho majetok, otec sa zaviazal k povinnosti prispievať na výživu dieťaťa sumou 200-eur mesačne a styk bol určený bez obmedzenia.
Otec maloletého na pojednávaní uviedol, že s dieťaťom by sa chcel stretávať vždy keď sa bude nachádzať na B., aspoň každý druhý víkend od soboty od 09:00 hod do nedele do 17:00 hod. Od 15.12.2014 prestal pracovať v N., dostal výpoveď avšak keďže si na B. nevedel nájsť prácu, musel sa tam znova vrátiť. Svojím deťom by dal aj modré z neba, avšak v súčasnej dobe ich vzťah nie je dobrý. Deti sú na neho nahnevané za to, že povedal na ich matku, že vyjde najavo čo urobila. Otec syna videl naposledy 27.1.2015 pred školou, pričom bol arogantný a tvrdil mu, že sa s ním nechce stretávať, pretože neplatí bratovi výživné. Otec ďalej uviedol, že má záujem podieľať sa na starostlivosti a výchove syna, avšak v súčasnej dobe s ním maloletý odmieta komunikovať a na e-mail a SMS neodpovedá. Nie je pravdou, že by deti týral alebo by sa k nim inak nevhodne správal. Otec zároveň žiadal aby súd uložil matke informačnú povinnosť o mal. Q..
Z výpovede matky súd zistil, že syn nemal s otcom nikdy dobrý vzťah. Otec deti bil, týral ich, jeho rodina (matka, sestra), niekoľkokrát podali na neho trestné oznámenie. 12 rokov pracoval v N., takže celú starostlivosť o deti zabezpečovala ona. Pravý dôvod prečo sa deti s ním nechcú stretávať je, že ich šikanoval, bil a vyhadzoval na ulicu. Na T. L. Č.. XX býva momentálne jej sestra s matkou a ona býva spolu so synmi v T..
Kolízny opatrovník navrhol uložiť matke informačnú povinnosť a navrhol upraviť styk otca s dieťaťom.
Z výpovede maloletého súd zistil, že s otcom sa stretávať nechce, nakoľko s ním nemá dobrý vzťah a nikdy ani nemal. Otec ich klamal, využíval, fyzicky a psychicky týral aj brata, vyhadzoval ich z domu. Sľuboval im, že sa zmení ale nezmenil sa, vie sa len pretvarovať. Maloletý Jozef uviedol, že s ním zažil toľko zlých vecí, že nemá chuť mu dať ani šancu. Bol s ním v kontakte aspoň cez SMS, avšak prestal mu odpovedať, pretože robil také veci, ktoré sa mu nepáčili napr. chodil pred jeho školu a pod.. Klamal, že platí na brata výživné, čo nebola pravda. S matkou majú obaja bratia veľmi dobrý vzťah, mama sa o nich stará veľmi dobre.
Podľa §24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa §24 ods. 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa ustanovení Dohovoru o právach dieťaťa, najmä na ust. čl.8 ods.1 Dohovoru, dieťa má právo na zachovanie vzťahov so svojimi rodičmi ale aj právo na zachovanie svojej totožnosti a rodinných zväzkov v súlade so zákonom. Podľa čl.9 bod 3 cit. Dohovoru, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa.
Autoritatívne súdne rozhodnutie je jednou z možností ako upraviť stretávanie rodiča s dieťaťom. Je to subsidiárne riešenie pre všetky ostatné prípady, ak sa rodičia o styku s dieťaťom nedohodnú.
Úloha oboch rodičov je v živote maloletého dieťaťa nezastupiteľná a súd nemá za to, že by tomu bolo inak v predmetnej právnej veci. Po rozpade rodiny s maloletými deťmi nielen etika príbuzenských vzťahov, ale aj zákon zaväzuje deti k povinnosti svojich rodičov ctiť a rešpektovať, kým rodičovská zodpovednosť (za riadnu výchovu detí) je prikázaná obom rodičom; preto, pokiaľ nie sú zistené také skutočnosti, ktoré by viedli k pozastaveniu výkonu rodičovskej zodpovednosti, nie je dôvod na to, aby rodič, v ktorého priamej starostlivosti maloleté dieťa nie je, sa s dieťaťom nestretával resp. vo veľmi obmedzenom rozsahu. Súd v tejto súvislosti pripomína, že záujem maloletého dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri hľadaní konkrétneho najvhodnejšieho usporiadania vzťahov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom a tento záujem vyžaduje, aby sa na jeho výchove podieľali obaja rodičia, ktorí majú v živote maloletého dieťaťa bez pochybností nezastupiteľné postavenie (porov. nález Ústavného súdu Českej republiky vo veci II.ÚS 554/04). V tejto súvislosti Európsky súd pre ľudské práva zdôraznil, že povinnosť prijať opatrenia, ktoré umožnia kontakt rodiča s maloletým dieťaťom nie je absolútna. Porozumenie a spolupráca všetkých zúčastnených osôb vždy predstavuje dôležitý faktor. Povinnosť štátnych orgánov využiť všetky donucovacie prostriedky nemôže byť neobmedzená, keďže sa musí brať ohľad na záujmy dotknutých osôb, predovšetkým na záujem maloletého dieťaťa (porov. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Voleský vs. Česká republika). Je nežiaduce, aby sa rodič, ktorému maloleté dieťa nie je zverené do osobnej starostlivosti, dožadoval prijatia opatrení, ktoré by mohli poškodiť zdravie a rozvoj maloletého dieťaťa (porov. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Elsholz vs. Nemecko). Právo maloletého dieťaťa vyjadriť slobodne svoj názor vo veciach, ktoré sa ho týkajú, je jeho nepopierateľným právom (§ 100 ods. 3 O.s.p., 43 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine). V konečnom dôsledku však posúdenie záujmu dieťaťa prináleží súdu. Jeho úlohou je korigovať predstavy a názory maloletého dieťaťa o tom, čo je pre neho za danej situácie vhodné a čo nie (porov. uznesenie Ústavného súdu Českej republiky vo veci III. ÚS 707/04, IV. ÚS 288/04, III. ÚS 2150/07, I. ÚS 3082/10).Nemožno totiž pripustiť, aby bol v konaní zohľadnený výhradne názor maloletého dieťaťa bez zreteľa na všetky zistené skutočnosti a v súlade s takto vysloveným názorom, aby došlo k vyhláseniu autoritatívneho rozhodnutia súdu (porov. Uznesenie Ústavného súdu Českej republiky vo veci I. ÚS 268/02).
Mal. Q. styk s otcom odmieta dôvodiac, že toto rozhodnutie u neho vyvolalo to, že otec ich klamal, využíval, fyzicky a psychicky ich týral. Za tohto stavu, najmä s prihliadnutím na dôvody odmietania styku, súd venujúc názoru mal. Q. zvýšenú pozornosť poznamenáva, že jeho názor je potrebné korigovať, keďže súd je povinný sledovať jeho najlepší záujem (čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa).
Záujem mal. Q. na stretávaní sa s otcom súd vidí v potrebe udržiavania vzťahu medzi rodičom a maloletým dieťaťom, taktiež je potrebné si uvedomiť potrebu spolupôsobenia rodiča - otca na maloleté dieťa, pretože aj mužský prvok je schopný vhodným spôsobom napomáhať zdravému vývoju dieťaťa. Pôsobenie oboch rodičov na dieťa je najmä z hľadiska súčasného pubertálneho vývinového štádia dieťaťa nanajvýš vhodné. Ak má otec záujem sa s mal. Q. stýkať a jeho povahové vlastnosti neodôvodňujú predpoklad, že bude na maloleté dieťa negatívne vplývať a je schopný sa o maloleté dieťa počas doby styku postarať, je v záujme maloletého dieťaťa bez najmenších pochybností styk vykonať. Tento stav je pre maloleté dieťa tak prínosný po stránke emočnej, ako aj po stránke intelektuálnej (porov. uznesenie Ústavného súdu Českej republiky vo veci II. ÚS 295/06). Rodičovi, ktorý s dieťaťom trvale nežije musí byť umožnený pravidelný a čo najširší kontakt, pretože je to práve množstvo času, počas ktorého je možné realizovať aj neverbálne výchovné pôsobenie rodiča, tzv. výchovu prítomnosti či príkladom, ktorá je, ako je vo všeobecnosti známe, tou najúčinnejšou výchovnou metódou. Je nutné mať na zreteli, že akákoľvek deformácia vzťahu rodič - dieťa je v dôsledku odcudzenia v neskoršej dobe iba ťažko napraviteľná (porov. Nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 618/05).
Pri výkone styku rodiča s maloletým dieťaťom je nevyhnutné vziať na zreteľ zodpovednosť matky, aby v záujme mal. Q. na neho pozitívne vplývala a viedla ho k pozitívnemu vzťahu k otcovi. Dôležitá úloha otca v živote mal. Q. je nepopierateľná, preto je úlohou matky vhodne na mal. dieťa pôsobiť a zdôrazňovať mu dôležitosť stretávania sa s druhým rodičom.
Prípravou na styk otca s dieťaťom sa nerozumie len fyzická príprava matky, ktorá má zabezpečiť dieťaťu veci na oblečenie a podobne, ale aj určitá psychická pomoc a psychická príprava na stretávanie sa s druhým rodičom.
Po rozvode manželstva sú rodičia povinní naďalej sa snažiť o to, aby ich deti trpeli citovo čo najmenej stratou úplnej rodiny. Rodičia nesmú byť pri vytváraní nových životných vzťahov egoistickí mysliac si, že ak im je dieťa zverené do osobnej starostlivosti, druhý rodič stráca právo byť spoluprítomný pri ich výchove.
Ako vyplýva z obsahu spisu, nie je preukázané, že by otec mal. syna fyzicky napádal, psychicky ich týral a pod. Mal. Q. svoje správanie k otcovi odôvodňuje zlými zážitkami z detstva vo vzťahu k otcovi. Súd uvedené konania otca nechce nijako ospravedlňovať, avšak nie je žiaduce, aby takéto zážitky ovplyvnili vzťah medzi otcom a synom do takej miery, aby syn otca odmietal a fakticky vymazal z celého jeho života. Na druhej strane je to tiež práve otec, ktorého nevhodné správanie sa v minulosti odrazilo na postoji mal. Q. k nemu a determinuje ich vzťah doposiaľ. Všetky tieto skutočnosti v zhode spôsobili stav, ktorý sa nepriaznivo odráža na vývoji mal. Q..
Súd zastáva názor, že rodičovská vyspelosť, zodpovednosť a empatia vo vzťahu k chápaniu citových potrieb na rovnakej úrovni by zaručovala bezproblémový výkon styku a viedla by k obnoveniu narušených väzieb medzi mal. Q. a otcom. Záujem mal. dieťaťa, ktorý by mali obaja rodičia sledovať by naplnilo akékoľvek usporiadane roztrieštených vzťahov v rodine uvedomujúc si, že sú to práve rodičia, ktorí nesú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Právo dieťaťa na rovnocenný a rovnoprávny vzťah k obom rodičom môže byť porušené len vtedy, ak rodič ohrozuje život alebo zdravie dieťaťa, ináč je v rozpore s najlepším záujmom a právami dieťaťa.
Odmietavý postoj k styku mal. Q. s otcom by pomohol zmierniť zodpovednejší prístup oboch rodičov a snaha všetkých o dosiahnutie harmonického a láskyplného vzťahu postupným budovaním dôvery, a to nenásilným spôsobom. Optimálnou formou by bolo v predmetnej veci stretávanie sa otca s mal. Q. spontánne, a to styk založený na vzájomnej dohode oboch rodičov ako i po dohode s mal. Q., pričom forma realizácie styku by mala byť pre dieťa, nenásilná, atraktívna a v žiadnom prípade stresujúca. Uvedená forma styku by mala pozitívny vplyv na obnovení vzájomných vzťahov otca a mal. Jozefa. Súd je presvedčený, že aj vo veku dieťaťa 16 rokov existuje nádej, že dieťa môže prehodnotiť svoj odmietavý postoj, avšak tu je potrebná súčinnosť oboch rodičov a najmä citlivý prístup otca k obnoveniu veľmi vážne narušeného vzťahu rodič- dieťa. Mal. Q. sa už nachádza vo veku blízkom dospelosti, má vytvorené vlastné názory, postoje a je preto veľmi dôležité nájsť adekvátnu formu ako sa so synom znovu zblížiť a obnoviť vzájomné väzby a vzťah. Zohľadňujúc všetky vyššie uvedené skutočnosti, súd určil styk otca s mal. synom tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, t.j. aspoň v minimálnom rozsahu, pričom má za to, že takto bude obom- otcovi i dieťaťu- umožnený vzájomný kontakt a zároveň im bude daná možnosť znovuvybudovať vážne narušené rodinné vzťahy.
Pre riadnu ochranu záujmov dieťaťa je zásadne nevyhnutné, aby obaja rodičia mali vedomosť o jeho záležitostiach, pretože zatajenie viacerých druhov informácii môže mať pre dieťa veľmi nepriaznivé následky. Takáto rodičovská povinnosť nemôže byť podceňovaná a v prípade ak ju rodič neplní dobrovoľne, mala by mu byť súdom uložená, pokiaľ sa jej úpravy druhý rodič domáha. V prípade, ak je súdom uložená informačná povinnosť, v rozhodnutí je potrebné uviesť v akých intervaloch je povinný rodič podávať správy o dieťati, ktorých vecí sa informačná povinnosť týka a akým spôsobom má rodič správu podávať. Vzhľadom na vykonané dokazovanie, kedy bolo preukázané, že komunikácia medzi rodičmi je problematická, súd rozhodol tak, že matke uložil povinnosť informovať otca v rozsahu uvedenom vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a poukazujúc na citované zákonné ustanovenia, súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, trojmo na podpísanom súde.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.