Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_16C-17-2022.pdf
PDF · 82.85 KB
No categories available
16C/17/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice, sudkyňou Mgr. Máriou Černákovou, v spore žalobcu: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, proti žalovanej: T. P., F.. XX.XX.XXXX, T. U. XXX, XXX XX U., o zaplatenie 63,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 63,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 63,- eur od 10.07.2020 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi sa voči žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou na tunajší súd dňa 04.04.2022 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 63,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 63,- eur od 10.07.2020 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalovanej bola dňa 09.06.2020 vystavená faktúra č. 6060078714 vo výške 63,- eur, splatná do 09.07.2020 a to za stravu zabezpečenú počas nariadenej izolácie v karanténnom zariadení NS Bratislava za obdobie od 06.04.2020 - 12.04.2020. Keďže žalovaná pohľadávku štátu v lehote splatnosti faktúry neuhradila, žalobca zaslal žalovanej výzvu na úhradu pohľadávok po lehote splatnosti - strava počas karantény zo dňa 19.10.2020, ktorou vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy do 30 dní od vystavenia tejto výzvy. Následne žalobca zaslal žalovanej výzvu na úhradu pohľadávky štátu vo výške 63,- eur zo dňa 24.02.2022, ktorou vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy do 10 dní od doručenia tejto výzvy. Uvedená doporučená listová zásielka bola žalovanou prevzatá dňa 07.03.2022. Argumentoval ďalej, že keďže žalovaná nezaplatila žalobcovi dlžnú sumu v lehote splatnosti, dostala sa do omeškania s plnením peňažného dlhu, čím jej zároveň vznikla povinnosť zaplatiť aj zákonný úrok z omeškania, ktorý je v súlade s § 121 ods. 3, § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákona v spojení s § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka vo výške 5,00 % ročne, a to zo sumy 63,- eur od 10.07.2020 do zaplatenia. Poukázal ďalej na § 58 ods. 2 Zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého náklady, ktoré vzniknú pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu verejného zdravia, uhrádza ten, kto je povinný tieto povinnosti plniť, pričom tiež argumentoval, že uloženie povinnosti podľa § 58 ods. 2 Zákona č. 355/2007 Z. z. znášať náklady, ktoré vzniknú pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu verejného zdravia osobe, ktorá je povinná tieto povinnosti plniť, je podľa Ústavného súdu SR súlade ustanoveniami Ústavy SR (nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 4/2021). Zastal ďalej názor, že žalovaná by si potrebovala zabezpečiť stravu aj v prípade, ak by nebola umiestnená v karanténnom zariadení, a preto žalobca postupoval v súlade s príslušnými platnými
právnymi predpismi a stravu žalovanej zabezpečil. Poukázal tiež na skutočnosť, že vychádzajúc z platnej právnej úpravy je žalobca povinný využívať všetky právne prostriedky na ochranu majetku štátu v súlade so Zákonom č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov a nemožno opomenúť ani Zákon č. 374/2014 Z. z. o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý ukladá žalobcovi povinnosť využívať všetky právne prostriedky na vymoženie pohľadávky štátu a dbať, aby nedošlo k jej zániku alebo premlčaniu, zániku alebo premlčaniu práv na jej vymáhanie a k zníženiu pohľadávky štátu.
2. Okresný súd Levice vydal vo veci dňa 06.04.2022 platobný rozkaz sp. zn.: 16C/17/2022 - 16, ktorý sa však žalovanej nepodarilo doručiť do vlastných rúk, a preto ho súd uznesením sp. zn.: 16C/17/2022
- 51 zo dňa 07.09.2022 zrušil.
3. Súd žalovanej doručil žalobu spolu s jej prílohami do vlastných rúk dňa 12.09.2022 a zároveň ju v zmysle § 167 ods. 2 CSP vyzval, aby sa k nej vyjadrila. Žalovaná sa k žalobe písomne nevyjadrila, skutkové tvrdenia žalobcu nijakým spôsobom nepoprela.
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinami tvoriacimi obsah spisu a vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 177 ods. 2 CSP nakoľko mal za to, že v predmetnom spore ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje sumu 2.000,- eur. Súd tak rozsudok verejne vyhlásil podľa § 219 ods. 3 CSP dňa 28.10.2022.
5. Súd sa oboznámil so žalobou, faktúrou č. 6060078714 spolu s fotokópiou doručenky, Výzvou na úhradu pohľadávok po lehote splatnosti - strava počas karantény zo dňa 19.10.2020, Výzvou na úhradu pohľadávky štátu vo výške 63,- eur zo dňa 24.02.2022 spolu s fotokópiou doručenky a zistil tento skutkový a právny stav:
6. Žalobca faktúrou č. 6060078714 vyúčtoval žalovanej náklady za poskytnutú stravu počas nariadenej karantény v zariadení IVS Bratislava za obdobie od 06.04.2020 do 12.04.2020 v sume 63,- eur, s termínom splatnosti dňa 09.07.2020. Faktúru za žalovanú prevzala splnomocnená osoba v zmysle Poštových podmienok Slovenskej pošty a. s. dňa 15.06.2020. Žalovaná náklady za poskytnutú stravu v lehote splatnosti neuhradila, preto ju žalobca listom zo dňa 19.10.2020 s označením „Výzva na úhradu pohľadávok po lehote splatnosti - strava počas karantény“ vyzval k zaplateniu pohľadávky po lehote splatnosti a to v lehote 30 dní odo dňa doručenia výzvy. Žalobca listom zo dňa 24.02.2022 označeným ako „Výzva na úhradu pohľadávky štátu vo výške 63,- eur“ opätovne vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy a to v lehote 10 dní odo dňa doručenia výzvy, ktorú zásielku za žalovanú opäť prevzala osoba splnomocnená v zmysle Poštových podmienok Slovenskej pošty a. s. a to dňa 07.03.2022. Žalovaná žalobcom požadovanú sumu napriek uvedeným výzvam doposiaľ neuhradila.
7. Podľa § 488 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
8. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
9. Podľa § 58 ods. 2 Zákona č. 355/2007 Z. z. Zákon o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, náklady, ktoré vzniknú pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu verejného zdravia, uhrádza ten, kto je povinný tieto povinnosti plniť.
10. Podľa prvej vety § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
11. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
12. Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
13. Podľa § 232 ods. 3 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
14. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
15. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. § 58 ods. 2 Zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, umožňuje obmedziť vlastníctvo fyzickej osoby v rozsahu nákladov, ktoré vzniknú pri plnení povinností uložených fyzickej osobe v záujme ochrany verejného zdravia tým, že tieto náklady je fyzická osoba povinná znášať. Uloženie povinnosti podľa § 58 ods. 2 Zákona č. 355/2007 Z. z. znášať náklady, ktoré vzniknú pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu verejného zdravia, osobe, ktorá je povinná tieto povinnosti plniť, je podľa Ústavného súdu Slovenskej republiky v súlade s ustanoveniami Ústavy Slovenskej republiky (nález Ústavného súdu SR sp. zn.: PL. ÚS 4/2021).
16. V konaní napokon nebolo sporné, že žalobca poskytol žalovanej stravu počas nariadenej izolácie v karanténnom zariadení IVS Bratislava v období od 06.04.2020 do 12.04.2020, ktoré náklady žalovanej vyúčtoval faktúrou č. 6060078714 v celkovej výške 63,- eur. Keďže žalovaná v konaní netvrdila a nepreukázala, že by náhradu nákladov za poskytnutú stravu hoci aj čo i len z časti uhradila, zaviazal súd žalovanú na zaplatenie sumy vo výške 63,- eur.
17. Pretože žalovaná svoj peňažný záväzok riadne a včas nesplnila (a to do termínu splatnosti vystavenej faktúry, teda do 09.07.2020), dostala sa podľa prvej vety § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka do omeškania, v dôsledku čoho má žalobca právo požadovať od žalovanej popri plnení aj úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Vzhľadom na to, že základná úroková sadzba ECB platná ku dňu 10.07.2020 (kedy sa žalovaná dostala s plnením svojho peňažného záväzku do omeškania) bola 0,00 % p. a., žalobca má nárok na úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne z dlžnej sumy od 10.07.2020 do zaplatenia.
18. Lehotu na plnenie pre žalovanej určil súd podľa § 232 ods. 3 CSP.
19. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
20. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
21. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
22. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania potupoval súd podľa § 255 ods. 1 CSP, avšak žalobcovi, ktorý bol v konaní v plnom rozsahu úspešný, náhradu trov konania voči žalovanej nepriznal, nakoľko si žalobca žiadne trovy konania neuplatnil a z obsahu spisu vyplýva, že mu ani žiadne nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Levice.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.