Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21P/32/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Gizelou Pavelovou v právnej veci starostlivosti o maloletého C. V., W.. X.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, na návrh otca N. V., W.. X.X.XXXX, F. V., V.. R. Č.. XXX/X, zastúpeného JUDr. Helenou Knopovou, advokátkou AK, so sídlom Košice, Štúrova č. 20, za účasti matky Y. H., W.. XX.X.XXXX, F. V., Y. Č.. XX, zastúpenej JUDr. Jozefom Vaškom, advokátom AK, so sídlom Košice, Szakkayho č. 1, v konaní o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu takto

rozhodol:

Z v e r u j e maloletého C. V., W.. X.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorú u s t a n o v u j e za jeho majetkovú opatrovníčku.

Zo strany otca u r č u j e výživné pre maloletého C. V., W.. X.XX.XXXX od 24.2.2015 do budúcnosti vo výške 50,- EUR mesačne, ktoré je otec p o v i n n ý posielať matke maloletého vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.

Dlžné výživné, ktoré vzniklo jeho u r č e n í m od 24.2.2015 do 31.8.2015 vo výške 125,- EUR, súd p o v o ľ u j e otcovi splácať spolu s bežným výživným v 10,- eurových mesačných splátkach až do zaplatenia.

U p r a v u j e styk otca s maloletým tak, že otec je o p r á v n e n ý stretávať sa so synom v každom párnom týždni v mesiaci v utorok a vo štvrtok od 17,00 hod. do 19,00 hod.; v každom nepárnom týždni v pondelok a v stredu od 17,00 hod. do 19,00 hod. a v nedeľu od 13,00 hod. do 19,00 hod. počas jedného mesiaca od právoplatnosti rozsudku v prítomnosti matky maloletého.

Matka je p o v i n n á dieťa na stretnutie s otcom pripraviť a odovzdať mu ho pred svojím bytom, kde je otec p o v i n n ý dieťa po ukončení stretnutia vrátiť.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Otec maloletého dňa 24.2.2015 požiadal súd o úpravu práv a povinností k ich maloletému synovi C.. Navrhol zveriť ich syna do striedavej starostlivosti a výživné zo strany rodičov neurčovať.

Matka s návrhom otca nesúhlasila. Žiadala, aby maloletý bol zverený do jej osobnej starostlivosti a zo strany otca aby bolo pre maloletého určené výživné vo výške zodpovedajúcej jeho príjmom.

Kolízny opatrovník odporučil súdu dieťa zveriť matke a výživné zo strany otca určiť s prihliadnutím na potreby maloletého a na finančné možnosti a schopnosti otca.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania a pripojenými písomnými dôkazmi.

Z výpovede otca maloletého a zo spisu súd zistil, že maloletý sa narodil z družobného pomeru rodičov. Rodičia približne jeden rok nevedú spoločnú domácnosť ani spoločne nehospodária. Po rozpade vzťahu rodičov sa otec so synom stretával v rôznych intervaloch, ale aspoň jeden krát do týždňa, avšak vždy až po naliehaní na matku. Po podaní návrhu na striedavú starostlivosť sa so synom nestretával vôbec, nakoľko mu v tom matka bránila. Na základe uvedeného mal otec obavu o ďalší vývoj syna a tiež mal podozrenie, že matka dieťa nepriaznivo ovplyvňuje proti jeho osobe. Z toho dôvodu podal dňa 2.4.2015 návrh na nariadenie predbežného opatrenia. Uznesením č. -20 zo dňa 9.4.2015 súd jeho návrh zamietol po tom, čo zistil, že žiadna bezprostredná ujma maloletému dieťaťu nehrozí. Otec nepreukázal vážnu potrebu dočasnej právnej úpravy, nakoľko sám v podaní uviedol, že o úprave rodičovských práv a povinností dovtedy nebolo rozhodnuté. Maloletý sa síce nachádzal v starostlivosti svojej matky, avšak tento fakt otca nijako neobmedzoval v možnosti kontaktu so synom. Rodičovské práva a povinnosti otca ostali zachované a neboli nijako obmedzené.

Otec maloletého s matkou ich syna žil v spoločnej domácnosti 14 rokov, pomáhal jej starať sa o dieťa odmalička. Matka maloletého odmietala s ním žiť intímnym životom, odkedy sa narodil maloletý C.. Bol len starostlivý otec, ale nemal žiaden vzťah so svojou priateľkou. Tvrdil, že syn má k nemu veľmi dobrý vzťah. Po rozchode s jeho matkou viackrát maloletého navštívil v prítomnosti jeho matky, kedy sa s ním asi hodinu pohral. Stále telefonuje matke, keď si chce syna zobrať so sebou. Matka mu dávala syna aj bez toho, aby bola prítomná pri týchto stretnutiach, ale vždy sedela vonku v aute a nemal z toho dobrý pocit.

Dňa 3.7.2015 oznámil súdu písomne, že súhlasí s tým, aby ich dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti matky a on bude na výživu syna prispievať sumou 60,- EUR mesačne. Navrhol aby súd upravil jeho stretávanie sa so synom dva dni v každom týždni a každý druhý týždeň v sobotu, resp. v nedeľu.

Pracuje ako automechanik vo firme IVECO CAIS, s.r.o. a jeho priemerný čistý mesačný zárobok bol v tom čase 500,- EUR. Podľa pracovnej zmluvy otca bol jeho príjem vo výške 2,237 EUR/hod.. Jeho pracovný čas je od 7,30 hod. do 16,00 hod.. V súčasnosti je jeho príjem len okolo 300,- EUR, pretože im majiteľ znížil príjmy. Preto požadoval výživné určiť spočiatku len v nižšej sume okolo 30,- EUR - 40,- EUR mesačne.

Vo februári 2015 uzatvoril manželstvo s pani Y. V. a dňa XX.X.XXXX sa mu v manželstve narodilo ďalšie dieťa - dcéra T.Í.Z.. Manželka je s ňou na materskej dovolenke.

Bývajú vo veľkom 2-izbovom byte. Za nájom bytu platí 170,- EUR; spláca úver za byt vo výške 145,- EUR mesačne; za elektrickú energiu platí 27,- EUR a za plyn 13,- EUR. Na cigarety dáva 7,- EUR; alkoholické nápoje nepožíva a nehrá hazardné hry. Na mobilný telefón si dobíja kredit vo výške 7,- EUR, nie každý mesiac.

Styk so synom žiadal upraviť tak, aby s ním mohol tráviť čo najviac času. Tvrdil, že maloletý má dobrý vzťah aj k jeho manželke, boli spolu viackrát a dokážu sa spolu zahrať. Keď sa s nimi hrá, úplne sa zžije s rodinou otca, stalo sa, že nechcel ísť ani domov. U otca majú malého psa, C. sa s ním veľmi rád hráva. Chodil so synom k otcovým rodičom do Čermeľa do rodinného domu, dieťa bolo v jeho spoločnosti spokojné. Nikdy neplakal, keď bol s otcom sám, bez matky. Nechcel, aby jeho styk prebiehal za prítomnosti matky. Nemyslí si, že by to bolo potrebné. Naposledy bol so synom koncom augusta

na kúpalisku, bol tam so svojou manželkou a s bývalou partnerkou - matkou maloletého. Dieťa sa hralo, bolo spokojné a šťastné. Otec pripustil, že si v poslednom čase všimol, že C. sa skrýval za matku a že mu chvíľu trvalo, kým sa osmelil a prišiel ku nemu a k jeho manželke, ale on vie, že dieťa má takú povahu. Dúfa, že z toho dieťa vyrastie. Dohodol sa so svojou bývalou partnerkou, že spočiatku bude matka chodiť na tieto ich stretnutia a že postupne si bude so synom upevňovať väzby.

Matka maloletého uviedla, že pozná pomery u otca a netrvá na výške výživného vo výške 60,- EUR mesačne.

Z výpovede matky maloletého súd zistil, že nemala dobrý vzťah s otcom ich syna, pretože ju doma v byte zamykal a nepekne sa k nej správal. Aj po odchode z ich spoločnej domácnosti jej písal výhražné SMS správy. Tvrdila, že ich syn sa bojí ísť k otcovi. Otec maloletého si našiel svoju súčasnú manželku už počas ich vzťahu, striedavo sa zdržiaval aj u nej. Keď sa to dozvedela, odišla so synom od neho a rozhodla sa ich vzťah ukončiť. Žije u rodičov, ktorým neprispieva na náklady spojené s chodom domácnosti. Bývajú v 3-izbovom byte, kde má maloletý svoju samostatnú izbu.

Pracuje ako hlavná pokladníčka vo firme LABAŠ a jej priemerný čistý mesačný zárobok je 450,- EUR.

Maloletý C. má 5 rokov, chodí do materskej škôlky, za ktorú platí mesačne do 50,- EUR spolu so stravou. Dieťaťu zabezpečuje celodennú stravu, pravidelne mu kupuje oblečenie, obuv a hygienické potreby. Od narodenia má ich syn atopický exém a potrebuje rôzne krémy. Pol roka potom, čo opustila spoločnú domácnosť, otec začala posielať na výživu syna sumu 30,- EUR mesačne, ale naďalej si uplatňuje na dieťa aj daňový bonus mesačne vo výške 20,- EUR. Okrem toho dieťaťu nikdy nič nekúpi.

Kolízna opatrovníčka odporúčala, aby dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti matky a výživné určené podľa potrieb maloletého a schopností a možností jeho otca. Čo sa týka úpravy styku, navrhla, aby sa maloletý spočiatku stretával s otcom v prítomnosti matky. Je potrebné, aby dieťa postupne rodičia postupne privykali na to, že matka bude priebežne odchádzať od otca, potom sa vráti. Dieťa získa istotu, že mama je nablízku, ale matka musí tiež viesť dieťa k tomu, aby zostalo s otcom samé. Nie je možné, aby dlhšiu dobu bola matka na stretnutí syna s otcom, pretože otec má novú rodinu. Nebolo by to ani na prospech maloletého, ak by sa nedokázal zorientovať v týchto v ich vzájomných vzťahoch. Domnieva sa, že stretávanie sa s otcom je pre maloletého potrebné a verí, že vzhľadom k veku dieťaťa si maloletý na otca a na pobyt s ním zvykne aj bez matky.

Podľa ust. § 28 ods. 1 písm. a/, ods. 2 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností je najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa.

Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

Podľa ust. § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa ust. § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa ust. § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčí. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa ust. § 25 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom.

Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí , to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia.

Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

Na základe vykonaného dokazovania, zisteného skutkového stavu a s prihliadnutím k uvedeným ustanoveniam zákona zveril súd maloletého do osobnej starostlivosti matky, pretože ju aj v súčasnosti zabezpečuje na dobrej úrovni, čo potvrdila aj kolízna opatrovníčka, ktorá prešetrila pomery v rodine.

Zo strany otca určil súd výživné podľa jeho schopností a možností.

Súčasťou rodičovských práv a povinností je aj právo rodiča stretávať sa s maloletým dieťaťom, preto v danom prípade nie je preukázaná naliehavosť potreby úpravy práva stretávania. Rodičovské vzťahy k maloletému zostávajú zachované aj po ich rozchode. Maloleté dieťa má právo na výchovu a starostlivosť od oboch rodičov, aby zostal zachovaný mužský aj ženský vzor. Rodičia musia maloletému vytvoriť priestor na čo najrovnoprávnejší kontakt s nimi oboma, aby nedošlo k narušeniu rodinných väzieb. Je potrebné maloletému zvýrazňovať význam oboch rodičov v jeho živote a každý zásah musí smerovať k

tomu, aby rodičia u maloletého podporovali a budovali vedomosť o tom, že sú obaja v jeho živote dôležití a to aj prípade, ak by to dieťa samo odmietalo.

Súd vypočul manželku a starú matku maloletého z dôvodu, aby objasnili, ako sa správa dieťa, keď je u otca samé. Otcova manželka uviedla, že maloletý bol v ich rodine dva, alebo trikrát. Naposledy bol C. u nich v zime a jeho matka sedela vonku v aute. Bol u nich dve hodiny. Hrali sa rôzne hry na počítači, pozerali spolu rôzne knižky a malý sa „bláznil“ so svojím otcom. Musel odísť domov, pretože ho matka vonku čakala a telefonovala ku nim, aby už dieťa návštevu u otca ukončilo. Maloletý nechcel od nich odísť, robil všetko možné, aby nemusel ísť, ale otec ho odviedol matke do auta. Keď C. išiel ku nim, tak neplakal a neplakal ani keď od nich odchádzal. Spolu s manželom vybrali maloletého aj zo škôlky a boli spolu na nákupe v Carrefoure a tiež aj na prechádzke so psom. U starých rodičov maloletého

- u rodičov jej manžela ona s maloletým nikdy nebola.

Stará matka maloletého uviedla, že má dobrý vzťah k matke maloletého aj ku svojmu vnukovi. Matka ju s maloletým navštevovala dosť často spolu aj s otcom maloletého. Teraz už chodí ku nej so synom sama. Kým ešte rodičia maloletého žili v spoločnej domácnosti, chodil ku nej jej syn so synom aj sám. Vnuka naposledy videla na Veľkú noc. Je presvedčená, že otec má so synom veľmi pekný vzťah. Keď prídu ku nej všetci traja, C. sa hneď hodí otcovi na ruky a vôbec by sa nedalo povedať, že už spolu nežijú. Dieťa nikdy v prítomnosti otca neplakalo a aj keď boli sami bez matky, nevedel sa syn odtrhnúť od otca a nechcel dokonca ani odísť od starých rodičov. Uviedla tiež, že jej syn dokáže navariť, oprať a postarať sa v každom smere o maloletého, pretože dlhé roky zabezpečoval domácnosť sám v čase, keď bola matka maloletého v práci.

Vzhľadom k výpovediam rodičov, svedkýň a kolíznej opatrovníčky styk otca s maloletým súd upravil, tak, aby spočiatku bola pri ich stretnutiach prítomná aj matka maloletého.

Výrok o trovách konania vyplýva z ust. .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I do 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach ( ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Podľa ust. , ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

V zmysle ust. , odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.