Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_14C-136-2015.pdf
PDF · 95.73 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/136/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci navrhovateľa: Quantum Credit, a. s., Tomášikova 23/C, Bratislava, IČO: 47 248 980, v konaní zastúpeného PERSPECTA Legal, s. r. o., so sídlom Tomášikova 23/C, Bratislava, IČO: 36 668 745, proti odporcovi: P. C., nar. XX.X.XXXX, bytom J. č. XX, o zaplatenie 497,37 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 128,42 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 29,18 € od 4.3.2012 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 29,18 € od 4.4.2012 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 66,56 € od 4.5.2012 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3,50 € od 4.6.2012 do zaplatenia, to všetko v mesačných splátkach po 30,- € splatných vždy do posledného kalendárneho dňa toho ktorého mesiaca počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku až do úplného vyrovnania s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a.
Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom na začatie konanie doručeným súdu dňa 24.2.2015 domáhal uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť mu sumu 497,37 € s príslušenstvom a náhradu trov konania. Návrh odôvodnil tým, že odporca neuhradil cenu za služby poskytnuté mu jeho právnym predchodcom, preto sa zaplatenia tejto sumy domáha súdnou cestou. Taktiež si uplatnil i príslušenstvo pohľadávky, a to úrok z omeškania z jednotlivých fakturovaných súm za poskytnuté služby až do zaplatenia ako aj zmluvnú pokutu a náhradu trov konania titulom zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom odporcu, oboznámením obsahu zmluvy o pripojení, oznámenia o postúpení pohľadávky, faktúr, vyjadrenia navrhovateľa, zmluvy o postúpení pohľadávok spolu s prílohou a ostatných ku spisu pripojených listín, prečítaním, a na základe takto vykonaného dokazovania ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:
Zmluvou po postúpení pohľadávok zo dňa 9.6.2014 došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania zo spoločnosti Slovak Telekom, a.s. na navrhovateľa. Postúpená bola pohľadávka voči odporcovi celkove vo výške 497,37 €.
Dňa 30.5.2011 uzatvoril odporca so spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytovanie služby „PODĽA SEBA 3 N“. Zároveň mu bol poskytnutý mobilný telefón zn. Sony Ericsson X8. V tento deň uzavreli účastníci zmluvy o pripojení i dodatok k tejto zmluve, na základe
ktorého bolo odporcovi poskytnuté telekomunikačné zariadenie uvedené v zmluve o pripojení (mobilný telefón) za kúpnu cenu 1,- €. Podľa bodu 2 dodatku k zmluve sa odporca zaviazal, že po dobu 24 mesiacov od dátumu uzavretia dodatku nepožiada o prenesenie čísla uvedeného v záhlaví dodatku od právneho predchodcu navrhovateľa. V prípade porušenia tohto dojednania zo strany užívateľa bol užívateľ povinný uhradiť prevádzkovateľovi zmluvnú pokutu uvedenú tabuľke č. 1 dodatku, t.j. vo výške 248,95 €. V bode 1 písm. d) predposledná a posledná veta dodatku sa odporca ako užívateľ zaviazal, že počas doby viazanosti (24 mesiacov od uzatvorenia zmluvy o pripojení a dodatku) bude využívať Službu wnw a nepožiada právneho predchodcu navrhovateľa o jej deaktiváciu alebo zrušenie a nedopustí alebo neumožní také konanie, na základe ktorého by právnemu predchodcovi navrhovateľa vzniklo právo deaktivovať službu alebo zrušiť zmluvu odstúpením alebo vypovedaním. Zmluvná pokuta bola v tomto ustanovení dodatku uvedená vo výške 120,- €.
Právny predchodca navrhovateľa následne v období mesiacov január až máj 2012 vyúčtoval odporcovi poplatky za poskytnuté služby a to nasledovne:
- faktúrou č. XXXXXXXXXX sumu vo výške XX,XX €, splatnou dňa X.X.XXXX,
- faktúrou č. XXXXXXXXXX sumu vo výške XX,XX €, splatnou dňa X.X.XXXX,
- faktúrou č. XXXXXXXXXX sumu vo výške XX,XX €, splatnou dňa X.X.XXXX,
- faktúrou č. XXXXXXXXXX sumu vo výške X,XX €, splatnou dňa X.X.XXXX, Vyúčtovanú sumu odporca v deň splatnosti jednotlivých faktúr neuhradil. Túto sumu neuhradil ani na výzvu navrhovateľa.
Dňa 15.2.2013 vystavil právny predchodca navrhovateľa odporcovi faktúru č. XXXXXXXXXX znejúcu na sumu XXX,XX € s dátumom splatnosti dňa X.X.XXXX. Predmetnou faktúrou boli vyúčtované zmluvné pokuty (a to titulom zmluvnej pokuty upravenej v bode 2 dodatku vo výške 248,95 € a titulom pokuty upravenej v bode 1 písm. d) dodatku vo výške 120,- €).
Odporca v priebehu konania uznal, že s právnym predchodcom navrhovateľa uzavrel zmluvu a dodatok a že mu neuhradil faktúry splatné v období od marca do júna 2012. Uviedol, že fakturované sumy neuhradil z dôvodu, že bol v tom čase nezamestnaný. S právnym predchodcom navrhovateľa však komunikoval, pretože s ním mal uzavretý aj iný zmluvný vzťah. Ohľadne dlhu, ktorý je predmetom tohto konania, ho však právny predchodca navrhovateľa neupozornila a teda sa s ním na zaplatení dlžnej sumy nedohodol. Doplnil, že na uzavretie zmluvy a dodatku si pamätá, zmluvu a dodatok si však v čase podpisu celé neprečítal. Zamestnanec právneho predchodcu navrhovateľa ho však v čase uzavretia zmluvy upovedomil o ustanovení ohľadne zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta však s ním individuálne dohodnutá nebola, výšku zmluvnej pokuty určil právny predchodca navrhovateľa. Na to, či s úpravou zmluvnej pokuty súhlasí sa ho v čase uzatvárania zmluvného vzťahu nikto nepýtal. Pokiaľ ide o úhradu dlžnej sumy požiadal súd o povolenie možnosti jej úhrady v mesačných splátkach po 30,- € s lehotou splatnosti po 12. dni v mesiaci. Doplnil, že je slobodný bez vyživovacej povinnosti Žije v spoločnej domácnosti s rodičmi a sestrou v rodinnom dome, ktorý je v jeho výlučnom vlastníctve. Inú nehnuteľnosť, osobné motorové vozidlo, prípadne inú hnuteľnú vec väčšej hodnoty nevlastní. Momentálne je zamestnaný na dohodu u zamestnávateľa Hotel korzo Nové Zámky, a.s. a to na obdobie od 25.6.2015 do 31.12.2015. Mesačne si dokáže na dohodu zarobiť sumu cca. 150,- €. Zo svojho príjmu čiastočne uhrádza náklady spojené s chodom domácnosti. Po úhrade týchto nákladov mu mesačne zostáva suma cca. 70,- €.
Ako vyplynulo z dohody zo dňa 23.6.2015 túto uzavrel odporca so spoločnosťou Y.,. V dohode bola dojednaná pracovná úloha: čašník, rozsah práce: 350 hodín a obdobie vykonania práce: od XX.X.XXXX do XX.XX.XXXX. Odmena za vykonanie práce bola dohodnutá vo výške 2,184 €/hod. Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z.z. účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní. Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvného vzťahu), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právnej vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 250/2007 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje výroby alebo používa služby pre osobnú potrebu, alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti a predávajúcim podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi ponúka, alebo predáva výrobky, alebo poskytuje služby.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvného vzťahu), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka(v znení účinnom v čase uzavretia zmluvného vzťahu), neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 544 ods. 3 Občianskeho zákonníka ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále).
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z..z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 120 ods. 3 O.s.p. ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že návrh na začatie konania v časti o zaplatenie sumy 128,42 € s príslušenstvom titulom vyúčtovanej sumy za poskytnuté služby bol uplatnený dôvodne, keď odporca dôvodnosť návrhu v tejto časti ani nenamietal. Preto súd návrhu v tejto časti vyhovel a odporcu zaviazal na zaplatenie tejto sumy spolu s uplatneným úrokom z omeškania, nakoľko tento bol zo strany navrhovateľa uplatnený vo výške vyplývajúcej z § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. Pokiaľ však ide o uplatnený nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 368,95 € s príslušenstvom, súd návrh v tejto časti vyhodnotil ako nedôvodný a tento zamietol. Navrhovateľ svoj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty odvodzuje od zmluvy o pripojení a jej dodatku. Zmluvu, ktorú odporca uzavrel s právnym predchodcom navrhovateľa je potrebné posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Zmluva o pripojení je svojím charakterom občianskoprávnou zmluvou napriek tomu, že v Občianskom zákonníku nie je výslovne upravená. Je nepochybné, že právny predchodca navrhovateľa pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ vzhľadom na predmet podnikania a odporca vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je v nerovnom postavení s dodávateľom vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb. Dodávateľ má zároveň možnosť jednostranne stanoviť zmluvné podmienky, keď používa formulárové zmluvy, čo bol aj tento prípad. Súd je toho názoru, že v spotrebiteľských veciach by už pri samotnom uzatváraní zmluvy nemal byť prísnejšie resp. výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ, pričom už samotná táto skutočnosť vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy, pretože dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinností. Významné je pritom posúdenie zmluvnej pokuty s ohľadom na povahu, obsah zmluvy v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute a posúdenie prijateľnosti alebo neprijateľnosti tohto zmluvného dojednania by nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti, ktoré nastanú po uzavretí zmluvy, teda ani následné správanie účastníkov zmluvy a v rámci neho i porušenie zmluvných dojednaní by nemali mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná zmluvná pokuta nie je neprimeranou sankciou za nesplnenie povinnosti. Ak ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá bude prijateľná v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Právny predchodca navrhovateľa pri zmluvnej pokute vôbec nerozlišuje situáciu, z akých dôvodov dôjde k nedodržaniu doby viazanosti, či k ukončeniu zmluvy dôjde napríklad mesiac pred uplynutím doby viazanosti alebo hneď v prvých mesiacoch po uzavretí zmluvy. Dojednania o zmluvnej pokute nie je možné v danom prípade označiť za individuálne, pretože spotrebiteľ nemá právo vyjadriť sa k výške zmluvnej pokuty, ktorá je priamo uvedená v zmluve. Ide o typovú zmluvu, ktorej obsah spotrebiteľ žiadnym významným spôsobom neovplyvňuje. Právny predchodca navrhovateľa ako dodávateľ zmluvnú pokutu s odporcom ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách, jej výška sa mení len v závislosti od poskytnutého mobilného telefónu. Odporca mal možnosť dodatok k zmluve prijať len ako celok alebo ako celok odmietnuť, preto nie je možné hovoriť o individuálne dojednanej zmluvnej podmienke. Súd nespochybňuje právo poskytovateľa služieb zabezpečiť splnenie povinnosti odberateľa služieb aj prostredníctvom zmluvnej pokuty, avšak nie takej, ktorá je rovnako vysoká bez ohľadu na všetky ostatné súvisiace okolnosti. Sankcia vždy musí zodpovedať závažnosti porušenej povinnosti a prihliadať aj na charakter, čas a rozsahu porušenej povinnosti, prípadne sa odvíjať od ujmy, ktorá porušením povinnosti vznikne. Pri takto naformulovanej zmluvnej pokute môže dodávateľ požadovať od spotrebiteľa zmluvnú pokutu vo výške uvedenej v dodatku k zmluve za každé porušenie zmluvnej povinnosti z čoho je zrejmé, že môže žiadať aj niekoľkonásobok uvedenej zmluvnej pokuty. Súd má za to, že takéto zmluvné dojednanie predstavuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov predmetného zmluvného vzťahu v neprospech spotrebiteľa.
Dojednania o zmluvnej pokute súd preto považoval za neprijateľné zmluvné podmienky, keď zo strany navrhovateľa nebolo v konaní ničím preukázané, že takéto zmluvné podmienky boli dojednané individuálne. Neprijateľná zmluvná podmienka je neplatná, na jej základe nevzniká dodávateľovi (v tomto prípade jeho právnemu nástupcovi) právo na zaplatenie zmluvnej pokuty. Dojednanie zmluvnej pokuty súd považoval za neprijateľnú podmienku jednoznačne poškodzujúcu spotrebiteľa predovšetkým i preto, že toto dojednanie nezohľadňuje celú dĺžku obdobia, po ktorú spotrebiteľ riadne plnil svoje povinnosti zo zmluvy ani iným hľadiskom neodstupňuje výšku zmluvnej pokuty (napr. výškou nedoplatku za poskytnuté služby), ale od odporcu, ako aj od ostatných spotrebiteľov v prípade porušenia zmluvných povinností v
období trvania viazanosti sa požaduje zaplatenie zmluvnej pokuty v plnej výške. Pri uzatváraní zmlúv bol medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom použitý štandardný formulár s vopred určenými podmienkami a obsahom, ktoré odporca ako spotrebiteľ nemohol nijako ovplyvniť, mohol ich len prijať, inak by s ním právny predchodca navrhovateľa ako dodávateľ zmluvný vzťah neuzavrel. Súd tiež poukazuje na to, že právny predchodca navrhovateľa ako dodávateľ používa nevýrazné malé písmo na predtlači zmluvy o pripojení ako aj dodatku, pričom ide o obsahovo rozsiahly text, s ktorým podľa názoru súdu nie je možné v čase uzavretia zmluvy sa podrobne oboznámiť.
Súd pri zohľadnení všetkých týchto skutočností dospel k záveru, že dojednania o zmluvnej pokute sú neprijateľné podmienky a preto podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a aj podľa § 39 Občianskeho zákonníka sú takéto zmluvné podmienky neplatné. Na základe neplatného zmluvného dojednania právnemu predchodcovi navrhovateľa a teda ani navrhovateľovi nevznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, preto súd návrh v časti uplatnenej zmluvnej pokuty i s príslušenstvom ako nedôvodný zamietol.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 2 O.s.p., keď pre čiastočný úspech oboch účastníkov konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.
Lehotu na plnenie súd určil v súlade s § 160 ods. 1 O.s.p. tak, že vyhovel žiadosti odporcu zaplatiť dlžnú sumu v mesačných splátkach po 30,- € s lehotou splatnosti do posledného kalendárneho dňa príslušného mesiaca pod následkom straty výhody splátok. Výšku určenej mesačnej splátky súd považoval za primeranú pomerom odporcu ako aj výške dlžnej sumy a dobe splatenia, pričom uloženie povinnosti zaplatenia dlžnej sumy v splátkach a ich výška s ohľadom na postavenie obchodnej spoločnosti navrhovateľa na finančnom trhu nijako neohrozí jeho ďalšie podnikateľské aktivity a ani vážne nezasiahne jeho majetkovú sféru.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.