Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_10C-222-2015.pdf
PDF · 126.72 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/222/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci navrhovateľa CEE COLLECT FUND 1 LTD, so sídlom Agiou Nikolaou 67-69, 1st floor, Flat/Office 103, Egkomi 2408, Nikózia, Cyprus, registračné č.: HE 308237, zast. BBH advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Gorkého 3, 811 01 Bratislava, IČO: 36 713 066 proti odporkyni E. Z., nar.XX.XX.XXXX, naposledy bytom T. XX, XXX XX X. R., t.č. na neznámom mieste, štátna občianka SR, zast. ustanovenou opatrovníčkou O. Z., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Banská Bystrica o zaplatenie 1081,74 € s prísl., takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
Súd odporkyni p r á v o na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Dňa 09.05.2013 bol na tunajší súd doručený návrh navrhovateľa zo dňa 07.05.2013, ktorým sa navrhovateľ domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu formou platobného rozkazu zaplatiť navrhovateľovi sumu 1081,74 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1081,74 € od 7.5.2013 do zaplatenia, a tiež zaplatiť trovy konania vo výške 64,50 € a trovy právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby v celkovej výške 166,13 €. Svoj návrh zdôvodnil tým, že dňa 7.9.2005 uzatvorila odporkyňa s VÚB a.s., IČO: 31 320 155 ako pôvodným veriteľom zmluvu o kreditnej karte ku kartovému účtu odporkyne č.522 389 001, pričom odporkyňa podpisom tejto zmluvy vyslovila súhlas s VOP na vydanie a používanie kreditných platobných kariet, ktoré tvoria jej neoddeliteľnú súčasť. Odporkyňa sa zmluvou zaviazala pôvodným veriteľom poskytnutý úver vrátiť späť, zaplatiť mu riadne úroky vo výške a za podmienok v zmluve dohodnutých. Odporkyňa na základe zmluvy čerpala úver realizovaním transakcií (bankové operácie) prostredníctvom kreditnej karty. V zmysle zmluvy pôvodný veriteľ všetky transakcie uskutočnené odporkyňou zúčtoval na ťarchu kartového účtu a to bezodkladne potom, čo obdržal informácie a podklady potrebné k takémuto zúčtovaniu. Prehľad čerpaní úveru odporkyňou navrhovateľ doložil prehľadom histórie na kartovom účte. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi pôvodným veriteľom a navrhovateľom ako novým veriteľom zo dňa l4.8.2012 došlo k postúpeniu pohľadávky pôvodného veriteľa voči odporkyni vrátane jej príslušenstva na navrhovateľa. Dňa 25.l0.2012 zaslal navrhovateľ odporkyni výzvu na zaplatenie, ktorou ju vyzval na úhradu dlžnej sumy. Navrhovateľ uviedol, že sa rozhodol uplatňovať svoj žalobný nárok len zo sumy pozostávajúcej z istiny vo výške 1081,74 € a zo základných úrokov z omeškania vyčíslených navrhovateľom v tomto podaní.
Dňa 6.9.2013 súd vyzval právneho zástupcu navrhovateľa aby za účelom preukázania aktívnej legitimácie zaslal prílohu k zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 14.8.2012, a tiež aby presne špecifikoval sumu uplatňovanú v návrhu z čoho táto pozostáva a akým spôsobom dospel k takej výške
pohľadávky, a tiež či táto suma zahŕňa nejaké príslušenstvo istiny t.j. úroky, úroky z omeškania a poplatky a akým spôsobom boli vypočítané. Dňa 23.9.2013 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie navrhovateľa zo dňa 18.9.2013, v ktorom uviedol, že suma 1081,74 € predstavuje výšku istiny pohľadávky. Zároveň súdu predložil Prehľad histórie transakcií na kartovom účte p.č. 3379394, v ktorom je zachytená platobná bilancia odporkyne v členení na príjmy a výdaje, pričom príjmy sú označené písmenom „ C“ stĺpec s názvom „ C/D“ a výdaje sú označené písm.“ D“, stĺpec s názvom „ C/D“. Zároveň navrhovateľ doplnil svoje podanie o tú časť prílohy k zmluve o postúpení pohľadávky zo dňa 14.8.2012, na ktorej má byť uvedená odporkyňa.
Na návrh vydal súd dňa 27.11.2013 platobný rozkaz sp.zn. 5Ro/152/13-61, ktorý však musel v zmysle ustanovenia § 173 ods. 2 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len „ O.s.p.“) uznesením č.k. 5Ro 152/2013-85 zo dňa 22.5.2015 v plnom rozsahu zrušiť, pretože sa ho odporkyni nepodarilo doručiť do vlastných rúk.
Podľa § 29 ods.2 O.s.p., pokiaľ neurobí iné opatrenia, môže súd ustanoviť opatrovníka aj účastníkovi, ktorého pobyt nie je známy, ktorému sa nepodarilo doručiť na známu adresu v cudzine, alebo ak je doručenie písomnosti v cudzine spojené s ťažko prekonateľnými prekážkami, ktorý je postihnutý duševnou poruchou, alebo ktorý nie je schopný zrozumiteľne sa vyjadrovať. Podľa § 29 ods.6 O.s.p. za opatrovníka súd ustanoví osobu pôsobiacu v rodinnom, pracovnom, kultúrnom, prípadne v inom prostredí, ktoré je účastníkovi blízke. Súd môže za opatrovníka ustanoviť aj obec. Súd nemôže ustanoviť za opatrovníka zamestnanca súdu, ktorý prejednáva vec; to neplatí vo veciach, v ktorých hodnota pohľadávky bez príslušenstva v čase začatia konania neprevyšuje l000 € ( ďalej len „ drobné spory“).
Uznesením č.k. 10C 222/2015-98 zo dňa 11.8.2015 ustanovil súd odporkyni opatrovníčku O. Z., T. tajomníčku N. T. P. P. podľa § 29 ods.2 a 6 O.s.p., nakoľko bolo zistené, že odporkyňa je na adrese uvedenej v žalobnom návrhu ako adresát neznáma, s tým, že následne z lustrácie vykonanej súdom v Registri obyvateľov SR súd zistil, že táto má od l5.l.2014 ako trvalý pobyt uvedené len obec T.. Lustráciou v registri Sociálnej poisťovne sa súdu nepodarilo zistiť žiadneho zamestnávateľa odporkyne prostredníctvom ktorého by jej súd mohol doručovať súdne zásielky. Zo správy obce T. súd zistil, že dotyčná je v obci vedená ako bezdomovkyňa, dlhodobo sa zdržuje v zahraničí, a nakoľko v ich obci menovaná adresu v zahraničí neposkytla o tejto nemajú vedomosť. Od rodinných príslušníkov odporkyne J. Z. a R. Z. súd zistil, že odporkyňa sa na adrese uvádzanej v žalobnom návrhu dlhodobo nezdržiava, jej adresa im nie je známa s tým, že už 7 rokov žije a pracuje v D.. Zároveň vyslovil nesúhlas s ustanovením za jej opatrovníka pre toto konanie. Zo správy Okresného riaditeľstva PZ vo Zvolene, OO PZ Krupina súd zistil, že vykonaným šetrením v obci T. bolo od R. Q., nar. X.K..XXXX zistené, že odporkyňa dlhodobo žije a pracuje vo L. P.V. na presne nezistenom mieste, pričom domov do obce T. nechodí a nie je s ňou v žiadnom kontakte. Keďže konkrétne miesto pobytu odporkyne sa súdu nepodarilo zistiť a žiadna z blízkych osôb odporkyne, resp. jej rodinných príslušníkov nesúhlasil s ustanovením za jej opatrovníka v tomto konaní, súd ustanovil za opatrovníka zamestnanca iného súdu.
Dňa 30.7.2015 súd vyzval právneho zástupcu navrhovateľa, aby v lehote l5 dní preukázali súdu, že boli splnené podmienky v zmysle § 92 ods.8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a zároveň aby v rovnakej lehote oznámili, či trvajú na podanom návrhu s poukazom na ustanovenie § 5b zákona č.250/2007 Z.z. v znení účinnom od 1.5.2014 , v zmysle ktorého súd v spotrebiteľských veciach prihliada ex offo k premlčaniu. Dňa l7.8.2015 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie navrhovateľa zo dňa l2.8.2015, v ktorom okrem iného uviedol, že k postúpeniu pohľadávky došlo dňa l4.8.2012 na základe zmluvy o postúpení pohľadávok na navrhovateľa ako nového veriteľa, pričom pôvodný veriteľ svojim oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 23.8.2012 bezodkladne informoval odporkyňu o postúpení pohľadávky. Navrhovateľovi bola postúpená pohľadávka v celkovej výške 1632,16 € pozostávajúca z istiny vo výške 1081,74 € , základných úrokov vo výške 297,28 € , úrokov z omeškania vo výške 2l4,71 € a poplatkov 38,43 €. Predložením zmluvy o postúpení pohľadávok vrátane všetkých s ňou súvisiacich príloh je dostatočne preukázaná aktívna legitimácia navrhovateľa v danom konaní. Odporkyňa bola pred podaním návrhu na súd mnohonásobne kontaktovaná jednak zo strany pôvodného veriteľa ako aj zo strany samotného navrhovateľa, naposledy prostredníctvom písomnej výzvy dňa 23.8.2012 a dňa 29.l0.2012. Navrhovateľ ozrejmil súdu, že úrok z omeškania si uplatnil odo dňa 7.5.2013 z dôvodu, že k danému dňu boli z jeho strany zavŕšené všetky interné procesy súvisiace s prípravou
dôkazov ako i samotnej pohľadávky pred podaním návrhu na súd a v súlade s dispozičným právom navrhovateľa, ako i z dôvodu hospodárnosti a efektívnosti. Taktiež navrhovateľ uviedol, že s odporkyňou uzatvoril zmluvu o úvere, ktorá sa riadi príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka, ktorý jediný komplexne upravuje tento typ zmluvy, keďže ide o tzv. absolútny obchod. Zároveň uviedli, že zmluva uzatvorená medzi navrhovateľom a odporkyňou obsahuje všetky náležitosti právnou úpravou v danom čase požadované pre daný typ spotrebiteľského úveru. V tento súvislosti poukázali na znenie § 269 ods.2 a § 26l ods.3 písm.d) Obchodného zákonníka ako i na rozhodnutia slovenských a českých súdov, resp. názory publikované v odbornej literatúre. Navrhovateľ zároveň uviedol, že svoj nárok odvodzuje z titulu zmluvy o kreditnej karte ku kartovému účtu č.522389001, ktorú uzatvoril dňa 7.9.2005, na základe žiadosti o vydanie kreditnej karty VÚB a.s. odporkyňa s právnym predchodcom navrhovateľa, na základe ktorej jej bol v rovnaký deň schválený a poskytnutý úverový rámec vo výške 36.000 Sk, s tým, že pôvodným veriteľom bol odporkyni schválený úverový limit v ňou požadovanej výške. Prijatím a schválením žiadosti zo strany VÚB a.s. sa táto žiadosť stála zmluvou o vydaní a používaní kreditnej karty uzatvorenou medzi držiteľom kreditnej karty a VÚB a.s. podľa § 269 ods.2 Obchodného zákonníka. Na základe odtlačku pečiatky a podpisu povereného zamestnanca banky k schváleniu žiadosti v tomto prípade došlo dňa 7.9.2005. Na kartovom účte odporkyne v priebehu zmluvného vzťahu bolo uskutočnené veľké množstvo finančných transakcií t.j. výberov, platieb u obchodníkov, čo znamená, že odporkyňa početne využívala možnosti kreditnou kartou ponúkané. Kreditná platobná karta predstavuje určitú formu úveru, ktorá umožňuje spotrebiteľovi realizovať transakcie do stanovenej výšky. Posledná kreditná platobná transakcia bola zrealizovaná dňa 27.8.2010 vo výške 45 €. Nakoľko odporkyňa využila možnosť čerpať úver v zmysle zmluvy o úvere, avšak navrhovateľovi do dnešného dňa nevrátila finančné prostriedky, ktorej jej navrhovateľ poskytol z titulu úveru riadne a včas, bol navrhovateľ nútený v zmysle VOP zmluvu o úvere dňa 30.4.2009 vypovedať. Dňa 30.4.2009 došlo k ukončeniu zmluvy o úvere, v dôsledku čoho sa stal celý záväzok odporkyne splatným. K ukončeniu zmluvy o úvere došlo dňa 30.4.2009 t.j. premlčacia doba začala plynúť odo dňa l.5.2009. Keďže odporkyňa poukázala na účet práv. predchodcu navrhovateľa po vyhlásení mimoriadnej splatnosti pohľadávky 4 splátky úveru a to dňa l.7.2010 sumu l20 €, 23.7.2010 sumu l00 €, 27.7.2010 sumu l20 € a dňa 27.8.2010 sumu 45 € považujú to za čiastočné plnenie záväzku odporkyne. V tejto súvislosti poukázali na ustanovenie § 407 ods.3 Obchodného zákonníka, ktoré spája s čiastočným plnením záväzku poskytnutým za takých okolností, že možno v konkrétnom prípade usudzovať nato, že jeho poskytnutím dlžník uznáva aj zvyšok záväzku, vznik vyvrátiteľnej domnienky trvania zvyšku záväzku v dobe jeho uznania, za predpokladu, že nešlo o záväzok premlčaný, v dôsledku čoho spočíva dôkazné bremeno ohľadom neexistencie záväzku na dlžníkovi. Zmyslom a účelom ustanovenia zákona o uznaní záväzku čiastočným plnením bolo zakotviť zásadu, že pokiaľ osoba bez ďalšieho čiastočne plní na svoj dlh, je jej úmyslom plniť na existujúci dlh, ak výslovne neuvedie, že čiastočným plnením dlh neuznáva. V tejto súvislosti poukázali na rozhodnutia NS ČR , ktoré citovali spolu s uvedením sp.zn. Taktiež poukázali na ustanovenie § 323 ods.2 Obchodného zákonníka a § 407 ods.1 Obchodného zákonníka, z čoho vyvodili, že deň tohto čiastočného plnenia považujú za dátum kedy došlo k prerušeniu premlčacej doby a od ktorého plynie nová premlčacia doba podľa § 397 Obchodného zákonníka, v dôsledku čoho majú zato, že premlčacia doba v danom prípade neuplynula.
Súd nariadil v predmetnej veci pojednávanie na deň 9.9.2015, pričom na pojednávanie sa nedostavil navrhovateľ, práv. zástupca navrhovateľa, odporkyňa ani ustanovená opatrovníčka odporkyne. Právny zástupca navrhovateľa aj ustanovená opatrovníčka odporkyne mali doručenie predvolania na toto pojednávanie vykázané riadne a včas. Ustanovená opatrovníčka odporkyne ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní prostredníctvom e-mailu dňa 19.8.2015 s tým, že navrhla rozhodnúť v jej neprítomnosti na základe zisteného skutkového stavu, vykonaného dokazovania, v zmysle príslušných právnych predpisov a z dôvodu opatrnosti žiadala žalobu zamietnuť. Právny zástupca navrhovateľa, resp. navrhovateľ ospravedlnili svoju neúčasť na tomto pojednávaní podaním zo dňa l2.8.2015, doručeným tunajšiemu súdu dňa l7.8.2015, z dôvodu hospodárnosti konania, keď žiadali, aby súd prejednal a rozhodol vec v ich neprítomnosti. Súd postupoval podľa § 101 ods.2 O.s.p., vec na tomto pojednávaní prejednal a rozhodol. Súd na tomto pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré vo fotokópiách navrhovateľ doložil k návrhu, resp. predložil v priebehu konania a to : Obchodné podmienky VÚB a.s. na vydanie a používanie kreditných platobných kariet pre fyzické osoby občanov z čl. 3-5, zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 14.8.2012 medzi VÚB a.s. a navrhovateľom z čl.6-22, oznámenie o začatí súdneho konania zo dňa 29.l0.2012 z čl.39, žiadosť o vydanie kreditnej platobnej karty VÚB a.s. z čl.40, platobnú históriu odporkyne z čl. 41-46, doklad zo dňa l2.6.2012 označený ako „ VÚB -Retail Non-Performing
Loans tender 2012 z čl. 59-60, výzvu k úhrade dlžnej sumy zo dňa 23.8.2012 z čl.118, oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 23.8.2012 z čl. 118 ( druhá strana), príloha č.2- zoznam postupovaných pohľadávok z čl. 120 vrátane poštovej doručenky z čl.121, pričom zistil tento skutkový stav. Zo žiadosti o vydanie kreditnej platobnej karty VÚB a.s. súd zistil, že bola doručená VÚB a.s. dňa 7.9.2005, sú tu uvedené osobné údaje odporkyne, typ karty flexi karta -nákupná karta, v kolónke žiadam o nižšiu pevnú mesačnú splátku vo výške ... Sk nie je uvedená žiadna suma, keď pri tomto je poznámka, že sa má vyplniť len v prípade ak požaduje nižšiu pevnú mesačnú splátku ako sa navrhuje v liste. Vo vzťahu k podmienkam poistenia je krížikom vyznačené, že súhlasí s komplexným súborom poistenia ( pre prípad straty zamestnania, pracovnej neschopnosti, invalidity a smrti). Odporkyňa ako držiteľ flexi karty vyhlásila, že bola oboznámená s Obchodnými podmienkami VÚB a.s. pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet a s Cenníkom VÚB a.s. a súhlasí s nimi. Na konci je uvedené, že prijatím a schválením žiadosti zo strany VÚB a.s. sa táto žiadosť stáva zmluvou o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty uzatvorenou medzi držiteľom kreditnej platobnej karty a VÚB a.s. podľa § 269 Obchodného zákonníka. Z Obchodných podmienok VÚB a.s. na vydanie a používanie kreditných platobných kariet pre fyzické osoby občanov súd okrem iného zistil, že uvedené zmluvné podmienky sú, pokiaľ je to v zmluve výslovne uvedené, súčasťou zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty, ktorá sa uzatvára medzi VÚB a.s. na jednej strane a držiteľom kreditnej platobnej karty na strane druhej. Z prehľadu histórie transakcií na kartovom účte 522389001 týkajúci sa odporkyne sú uvedené dátumy a časy jednotlivých úhrad ako i jednotlivých výberov, resp. iných platobných transakcií s uvedením ich výšky ako i mena a sídla obchodníka, prostredníctvom ktorého boli realizované a to od l2.9.2005 do 30.11.2011. Po 30.4.2009 boli realizované úhrady dňa 6.7.2010 l20 €, 27.7.2010 l00 €, 29.7.2010 l20 € a 27.8.2010 45 €. Z dokladu označeného ako VÚB -Retail Non-Performing Loans Tender 2012 súd zistil, že v tomto zozname sa ako dlžník odporkyňa neuvádza. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa l4.8.2012 súd zistil, že bola uzavretá medzi VÚB a.s. ako postupcom, IČO: 3l 320 155 a CEE COLLECT FUND 1 LTD, registračné č.HE 308237, ako postupníkom s tým, že podľa tejto zmluvy s platnosťou a účinnosťou odo dňa účinnosti podľa podmienok tejto zmluvy postupca postupuje pohľadávky postupníkovi a postupník sa stal novým veriteľom pohľadávok s tým, že pohľadávky sa postupujú spolu so všetkými právami a výhodami, ktoré sa k nim viažu alebo ktoré vznikajú vo vzťahu k pohľadávkam. Pritom pohľadávkami sa rozumejú všetky pohľadávky postupcu na riadne a včasné splnenie nesplatených záväzkov vyplývajúcich z klientskych zmlúv, ktorých bližšie identifikačné údaje sú uvedené v zozname pohľadávok. Podľa bodu 4.1. v ten istý deň ktorý postupník zaplatil celú čiastku kúpnej ceny, pričom každá platba kúpnej ceny sa považuje za zaplatenú dňom jej pripísania na účet, vystaví postupca postupníkovi potvrdenie. Ak postupník zaplatil celú čiastku kúpnej ceny v súlade s touto zmluvou a postupca nevystavil postupníkovi potvrdenie v ten istý deň, ktorý postupník zaplatil celú čiastku kúpnej ceny, má sa zato a platí, že postupca vystavil postupníkovi potvrdenie v ten istý deň, ktorý postupník zaplatil celú čiastku kúpnej ceny. V bode 1.l. je ako deň účinnosti uvedené deň v ktorý postupca podľa odseku 4.1. vystavil postupníkovi potvrdenie; alebo deň o ktorom sa podľa odseku 4 .1. má zato a platí, že postupca v takýto deň vystavil postupníkovi potvrdenie. Z dokladu VÚB -Retail Non -Performing Loans Tender 2012, príloha č.2-zoznam postupovaných pohľadávok súd zistil, že pod č.502 s VS : 1870449012 účet č. 522 389001 je ako dlžník uvedená E. Z., bytom T. XXX, XXX XX T. , dátum otvorenia kartového účtu 17.8.2005, dátum aktivácie kartového účtu 7.9.2005, poskytnutý objem 1194,98 €, celková výška pohľadávky 1632, 16 € , istina 1081,74 € , základný úrok 297,28 €, úrok z omeškania 214,71 € , poplatky 38,43 € , úroková sadzba 27% ročne. Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 23.8.2012 súd zistil, že ho adresovala VÚB a.s. odporkyni, v ktorom oznámili, že ku dňu 20.8.2012 postúpili pohľadávku z úverovej zmluvy vyplývajúcej z jej žiadosti o vydanie/aktiváciu kreditnej platobnej karty, spolu s príslušenstvom a právami akéhokoľvek zabezpečenia na navrhovateľa. Momentom doručenia tohto oznámenia je povinná svoje záväzky z predmetnej zmluvy plniť výhradne postupníkovi. Z výzvy k úhrade dlžnej sumy zo dňa 23.8.2012 súd zistil, že ho adresovala fy CEE COLLECT Slovakia s..r.o., IČO: 45 882 053 s tým, že táto je na základe mandátnej zmluvy zo dňa l4.8.2012 oprávnená navrhovateľom na správu a inkaso pohľadávok, v dôsledku čoho odporkyňu vyzvali k úhrade dlhu vyplývajúceho zo zmluvy pod VS: 1870449012, najneskôr do l2.9.2012 vo výške 1689,76 €. Z poštového podacieho hárka zo dňa 30.8.2012 súd zistil, že ako odosielateľ je tu uvedený navrhovateľ, ako jeden z adresátov pod por. č.736, podacie č.5210199 je uvedená odporkyňa. Z dokladu oznámenie o začatí súdneho konania ( posledná výzva na mimosúdne vyrovnanie) zo dňa 29.l0.2012 súd zistil, že ju adresovala fy CEE COLLECT Slovakia s.r.o., IČO: 45 882 053 odporkyni,
v ktorom oznámili, že v zast. ich mandanta CEE COLLECT FUND 1 LTD oznamujú, že ak nedôjde k úhrade do l5.11.2012 dlžnej sumy vo výške 1741,69 € budú vykonané všetky potrebné úkony smerujúce k začatiu súdneho konania voči nej.
Podľa § 26l ods.3 písm.d) Obchodného zákonníka sa touto časťou zákona spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy, okrem iného aj zo zmluvy o úvere. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 524 ods.1 Občianskeho zákonníka ( ďalej „ OZ“) veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. Podľa § 524 ods.2 OZ s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Podľa § 526 ods.1 OZ postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Podľa § 526 ods.2 OZ ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. Podľa § 92 ods.8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení účinnom do 31.8.2012, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočka zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou ( ďalej len „ postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo poučka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol l rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa § 387 ods.1 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom. Podľa § 388 ods.1 Obchodného zákonníka premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby. Podľa § 391 ods.1 Obchodného zákonníka pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné. Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, premlčacia doba je 4 roky. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od l.5.2014 orgán rozhodujúci o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Podľa § 2 písm.b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30.6.2006 sa na účely tohto zákona rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa § 2 písm.a) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30.6.2006 sa na účely tohto zákona rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme. Podľa § 3 ods.1 a 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30.6.2006 veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je
fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Podľa § 4 ods.1 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30.6.2006 zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Podľa § 4 ods.5 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30.6.2006 od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Podľa § 323 ods.1 Obchodného zákonníka, ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná. Podľa § 323 ods.2 Obchodného zákonníka za uznanie nepremlčaného záväzku sa považujú aj právne úkony uvedené v § 407 ods.2 a 3. Podľa § 407 ods.1 Obchodného zákonníka, ak dlžník písomne uzná svoj záväzok, plynie nová 4-ročná premlčacia doba od tohto uznania. Ak sa uznanie týka iba časti záväzku, plynie nová premlčacia doba ohľadne tejto časti. Podľa §407 ods.2 Obchodného zákonníka platenie úrokov sa považuje za uznanie záväzku ohľadne sumy, z ktorej sa úroky platia. Podľa § 407 ods.3 Obchodného zákonníka ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.
Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k názoru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný. Súd návrh zamietol z dôvodu, že navrhovateľ nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu v tomto konaní, t.j. súd nemal preukázané, že navrhovateľ je nositeľom hmotného práva, o ktoré v konaní ide. Súd totiž dospel k záveru, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, pokiaľ ide o splnenie zákonných podmienok vyžadovaných v zmysle vyššie citovaného § 92 ods.8 zákona o bankách, bez splnenia, ktorých nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu predmetnej pohľadávky na navrhovateľa. Totiž v zmysle tohto ustanovenia môže banka, ktorou v tomto prípade bola VÚB a.s. postúpiť svoju pohľadávku, ktorú má voči klientovi písomnou zmluvou inej osobe len ak napriek písomnej výzve banky je jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku, pričom toto právo banka nemôže uplatniť ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva. Súd vyzval navrhovateľa prostredníctvom jeho práv. zástupcu aby preukázal splnenie podmienok v zmysle § 92 ods.8 zákona o bankách ( výzva zo dňa 30.7.2015), avšak navrhovateľ sa k tejto otázke v podstate nijakým spôsobom nevyjadril. Vo vyjadrení zo dňa 12.8.2015 uviedol len, že odporkyňa bola pred podaním návrhu na súd mnohonásobne kontaktovaná tak zo strany pôvodného veriteľa ako i zo strany navrhovateľa, resp. zo strany spoločnosti, ktorá pre navrhovateľa zabezpečuje mimosúdne vymáhanie jeho pohľadávok s tým, že naposledy sa jednalo o písomné výzvy zo dňa 23.8.2012 a 29.l0.2012. Táto výzva, resp. toto oznámenie bolo doložené do súdneho spisu, avšak súd konštatuje, že sa jedná o doklady, ktoré mali byť spísané až po postúpení pohľadávky na navrhovateľa, keďže zmluva o postúpení pohľadávky bola uzavretá dňa l4.8.2012. Súd má zato, že zákon o bankách v tomto prípade má charakter lex specialis vo vzťahu k Občianskemu zákonníku ako lex generalis a preto v prípade, že nie je preukázané splnenie podmienok vyžadovaných ohľadne postúpenia pohľadávky podľa zákona o bankách je takéto postúpenie pohľadávky neplatné a súd k tomu musel prihliadnuť, keďže je povinný vždy skúmať, či je daná aktívna vecná legitimácia navrhovateľa v konaní. Zároveň súd poukazuje nato, že v konaní nebolo preukázané ani to, že právny predchodca navrhovateľa oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 23.8.2012 odporcovi oznámil toto postúpenie pohľadávky, keďže v tomto prípade nebol do spisu doložený doklad preukazujúci, že takéto oznámenie bolo odporkyni minimálne odoslané, a preto súd v tejto súvislosti bol povinný skúmať samotnú zmluvu o postúpení pohľadávky, keďže toto oznámenie nie je podľa názoru súdu možné považovať za relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky, keď súdu je známa ustálená judikatúra NS SR, ktorý napr. v rozhodnutí č.119/2003, sp.zn. 4Obo/210/01 konštatoval, že „ relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal aj existenciu a platnosť zmluvy o postúpení s tým, že dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne dovolávať neplatnosti o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie, to by sa mohlo len ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník“, a preto súd musel konštatovať, že nemal preukázanú ani aktívnu vecnú legitimáciu navrhovateľa v tomto konaní z dôvodu, že navrhovateľ
nepreukázal, že predmetná zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 14.8.2012 nadobudla účinnosť ( úhrada odplaty za postúpenie v celej výške), keď až dňom účinnosti tejto zmluvy malo dôjsť k postúpeniu predmetnej pohľadávky na navrhovateľa ako postupníka. Nakoľko súd zamietol návrh z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie, s poukazom na zásadu hospodárnosti konania, sa podrobnejšie nezaoberal vecou samou, avšak na okraj súd uvádza, že vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou bola uzavretá zmluva, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou -typovou, formulárovou). Jedná sa o zmluvu, ktorú uzatvára dodávateľ vo viacerých prípadoch voči vopred neurčitému počtu spotrebiteľov, ktorí obsah zmluvy ( poskytnutie finančných prostriedkov) podstatným spôsobom neovplyvňujú. Zmluvné podmienky sú vopred pripravené bez možnosti ich modifikácie. Odporkyňa má v danom vzťahu postavenie spotrebiteľa a navrhovateľ má postavenie dodávateľa, čiže sa jedná o tzv. spotrebiteľský úver a z tohto uhla pohľadu súd predmetnú zmluvu a celý právny vzťah medzi navrhovateľom a odporkyňou aj posudzoval. Taktiež súd vychádzal z toho, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou bola uzavretá úverová zmluva vo forme zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty, ktorá sa v zmysle príslušných ustanovení Obchodného zákonníka považuje za „ absolútny obchod“ t.j. na tento právny vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia 3.časti Obchodného zákonníka. Nakoľko v zmysle ustanovenia § 5b zákona č.250/2007 Z.z. v znení účinnom od l.5.2014 je súd povinný prihliadať na premlčanie nároku navrhovateľa uplatneného voči odporcovi ktorým je spotrebiteľ ex offo, bol súd povinný skúmať žalobný návrh aj po tejto stránke. Samotný navrhovateľ vo svojom vyjadrení zo dňa l2.8.2015 uviedol, že k ukončeniu zmluvy o úvere došlo dňa 30.4.2009, v dôsledku čoho sa stal celý záväzok odporkyne splatným, t.j. premlčacia doba začala plynúť odo dňa l.5.2009. Avšak podľa ich názoru premlčacia doba v danom prípade neuplynula z dôvodu, že po vyhlásení mimoriadnej splatnosti pohľadávky odporkyňa ešte uhradila 4 splátky úveru, čiže čiastočne plnila svoj záväzok a takéto plnenie má účinky uznania zvyšku dlhu, a preto podľa ich názoru odo dňa čiastočného plnenia došlo k prerušeniu premlčacej doby a od tohto dátumu plynie nová premlčacia doba podľa § 397 Obchodného zákonníka. S takýmto právnym názorom navrhovateľa sa však súd nestotožnil, nakoľko podľa § 407 ods.1 Obchodného zákonníka nová 4-ročná premlčacia doba začne plynúť len v prípade, ak dlžník písomne uzná svoj záväzok, k čomu v prípade odporkyne nedošlo. Vzhľadom k vyššie uvedenému súd dospel k záveru, že 4-ročná premlčacia doba začala plynúť dňa 1.5.2009 a táto potom uplynula dňa 1.5.2013, avšak návrh navrhovateľa na súde bol podaný až dňa 9.5.2013, tak ako to vyplýva z došlej pečiatky tunajšieho súdu. Nakoľko súd ustálil ,že nárok navrhovateľa uplatnený v súdenej veci je premlčaný, nemohol by súd potom premlčané právo navrhovateľovi priznať ani v prípade preukázania aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa v konaní a musel by návrh v celom rozsahu zamietnuť. Navyše súd poukazuje nato, že pokiaľ vychádzal z predpokladu, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou došlo k uzavretiu úverovej zmluvy vo forme zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty súd vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, pre ktoré návrh navrhovateľa zamietol, túto skutočnosť bližšie neskúmal, avšak z dokladov predložených navrhovateľom do súdneho spisu nemal jednoznačne preukázané uzavretie úverovej zmluvy -zmluvy o spotrebiteľskom úvere v písomnej forme, keďže z obsahu žiadosti o vydanie kreditnej platobnej karty VÚB a.s. vyplýva, že tomuto malo predchádzať doručenie listu zo dňa strany VÚB a.s. odporkyni a táto mala predmetnou žiadosťou prijať a schváliť návrh predmetnej zmluvy, avšak daný list nebol do súdneho spisu zo strany navrhovateľa predložený. Rovnako spornou ostáva otázka napr. dojednania výšky úroku v predmetnej zmluve, keďže v tejto žiadosti nie je výslovne uvedené, že jej neoddeliteľnou súčasťou majú byť VOP, resp. Cenník a v samotnej žiadosti o vydanie kreditnej platobnej karty VÚB a.s. takýto údaj ohľadne dojednania úroku absentuje.
Podľa § l42 ods.1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podľa § l51 ods.1 veta prvá O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Nakoľko súd návrh navrhovateľa zamietol, odporkyňa bola pri bránení svojho práva v celom rozsahu úspešná, a teda by jej vznikol aj nárok na náhradu trov konania. Nakoľko si však žiadne trovy konania neuplatnila a ani z obsahu súdneho spisu nevyplynulo, že by jej boli nejaké trovy vznikli, súd jej nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach ( § 204 ods.1 prvá veta O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j. 1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov 2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania 3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený 4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie 5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný 6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom 7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát 8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav 9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali 10. bol odvolacím súdom schválený zmier b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j. 1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej 3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., 4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.)