Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/461/2015

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľky: M. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom P. XXXX/XX, J., právne zastúpená JUDr. Katarínou Kováčovou, advokátkou so sídlom J., V. XX, proti odporcom: 1/ Z. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., A. P. XXXX/XX, 2/ B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. P. XXXX/XX, J., obaja právne zastúpení JUDr. Václavom Jaroščiakom, advokátom so sídlom v J., M. P. XX, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam a o zriadenie vecného bremena, na odvolanie navrhovateľky a odporcov v rade 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Žilina z 23. februára 2015, sp. zn. -649, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením okresný súd zamietol návrh navrhovateľky na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k. ú. J., zapísaných na LV č. XXXX a to k rodinnému domu súp. č. XXXX postaveného na KN-C parcele č. 4719/2 a k pozemku KN-C parcele č. 4719/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere 630 m2. Po zrušení predchádzajúceho rozsudku okresného súdu, vychádzajúc zo záväzného právneho záveru krajského súdu, že reálne rozdelenie veci nie je dobre možné, skúmal ďalšie podmienky pre vyporiadanie podielového spoluvlastníctva podľa veta druhá a tretia . Na základe doposiaľ vykonaného dokazovania mal preukázané, že navrhovateľka spoluvlastnícky podiel 3-ín k vyporiadávaným nehnuteľnostiam nadobudla darovacou zmluvou, ktorej vklad v katastri nehnuteľností bol povolený pod č. V 5098/97 (podiel 1-iny) a darovacou zmluvou, ktorej vklad bol povolený pod č. V 4255/05 (podiel 1-ice). Odporcovia v rade 1/, 2/ spoluvlastnícky podiel 1-iny nadobudli titulom kúpy č. RI 670/1980. Odporcovia v rade 1/, 2/ po realizácii kúpy spoluvlastníckeho podielu následne so súhlasom pôvodného podielového spoluvlastníka realizovali prístavbu a nadstavbu rodinného domu so vznikom novej bytovej jednotky, ktorú od roku 1984 do súčasnej doby užívajú. V danom prípade sa jedná o riešenie konfliktu dvoch práv, práva navrhovateľky ako väčšinového spoluvlastníka nehnuteľností a na druhej strane právo odporov v rade 1/ a 2/ na súkromie a obydlie. Spoluvlastník má právo na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vychádzajúc zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, pričom na druhej strane ide o záujem na zabezpečení bývania ako jednej zo základných sociálnych istôt, kedy obydlie možno definovať ako miesto, kde osoba býva. Strata obydlia je najextrémnejšou formou zásahu do práva na rešpektovanie obydlia a tieto dôvody sú významnou okolnosťou, ktorú je potrebné pri rozhodovaní brať do úvahy. Takéto okolnosti nastali aj na strane odporcov, keď vytvorenie bytovej jednotky nadstavbou a prístavbou k pôvodnému rodinnému domu vykonali so súhlasom pôvodných spoluvlastníkov nehnuteľností, v súčasnej dobe sú odkázaní na bývanie v samostatnej bytovej jednotke spornej nehnuteľnosti, na vytvorenie bytovej jednotky zložili nemalé finančné investície a uvedenú bytovú jednotku dlhodobo užívajú, vo vzťahu ku ktorej majú už vytvorené silné citové väzby. V neprospech navrhovateľky vyznieva, že táto má záujem iba o vyriešenie sporných užívacích vzťahov, pritom otázka zániku spoluvlastníctva nemá pre ňu prioritu vzhľadom na čas, keď vec neužíva a pri nadobudnutí svojho podielu mala vedomosť o spôsobe a rozsahu reálne

vymedzených častí pre užívanie odporcami. V konaní bola taktiež významná okolnosť, že už v roku 2005 prebiehali rokovania medzi pôvodnými podielovými spoluvlastníkmi (rodičmi navrhovateľky) a samotným odporcom v rade 1/, ktorý navrhoval spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva dohodou, avšak k vzájomnému dosiahnutiu dohody medzi nimi nedošlo. V čase rozhodovania súdu násilné správanie odporcu v rade 1/ ako podielového spoluvlastníka voči navrhovateľke ani jej matke preukázaný nebol. Negatívne správanie jedného z podielových spoluvlastníkov sa musí prejavovať objektívne, nestačí len subjektívny pocit. Navrhovateľka pokiaľ aj poukazovala na nedorozumenia a na značné narušenie spolužitia, tieto skutočnosti preukázané neboli. Navrhovateľka predložila oznámenia o priestupkoch proti občianskemu spolunažívaniu za obdobie rokov 2003 - 2006, pričom pretrvávajúci konflikt medzi spoluvlastníkmi od podania návrhu ani v súčasnosti nebol preukázaný. Na základe takto zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že v danom prípade v zmysle sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré nie je dôvodné zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo účastníkov za náhradu alebo predajom vecí a rozdelením výťažku. Zamietol aj návrh odporcov na zriadenie vecného bremena pozemku KN-C parcele č. 4719/10 o výmere 109 m2, ktorý je vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky, v prospech vlastníka bytu č. 2 a nebytového priestoru č. 1 v dome súp. č. XXXX, postavených na pozemkoch KN-C parcele č. 4719/11 o výmere 114 m2 - zastavané plochy, KN-C parcely č. 4719/12 o výmere 37 m2 a KN-C parcele č. 4719/13 o výmere 21 m2, zodpovedajúci práva prechodu pešo a pre jazdu autom a to vo vyznačenom rozsahu plochy 59,51 m2, ako je vyznačené v geometrickom pláne č. z 30.03.2012, overeného správou katastra Žilina dňa 20.04.2012 pod č. 519/2012. Zriadiť vecné bremeno je možné iba v zmysle podmienok uvedených v . Keďže v danom prípade návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva bol zamietnutý, nevznikli žiadne nové nehnuteľnosti, vo vzťahu ku ktorým by bolo dôvodné zriadiť vecné bremeno, preto návrh odporcov na zriadenie vecného bremena ako nedôvodný zamietol. O trovách konania rozhodol podľa . Keďže každá z procesných strán mala rovnaký úspech a neúspech v konaní, žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.

Proti rozsudku okresného súdu vo výroku, ktorým zamietol návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka. Uviedla, že okresný súd dôsledne neskúmal podmienky pre zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v zmysle veta druhá , a to prikázaním veci za primeranú náhradu jednému zo spoluvlastníkov. Skutkové zistenie okresného súdu nemá podklad vo vykonanom dokazovaní. Okresný súd dospel k záveru, že odporcovia s návrhom na prikázanie vlastníctva spornej nehnuteľnosti do jej výlučného vlastníctva nesúhlasili a podaný návrh považovali za šikanózny, ktorý by poškodzoval odporcov a bol by v rozpore so samotnou podstatou ústavného práva vlastniť majetok. Na pojednávaní konanom dňa 06.10.2014 o prikázanie rodinného domu a pozemku do výlučného vlastníctva prejavila záujem tak ona, ako aj samotný odporca v rade 1/, ktorý však poukazoval na doživotné právo bývania jej matky v dome. Odporca sa vyjadril aj k prípadnej výške výplatku z vyporiadania nehnuteľností podľa posudku znalca, okresný súd sa s touto časťou výpovede odporcu v rade 1/ nijako nevysporiadal a nevykonal žiadne dokazovanie. Hľadiskom pri úvahe súdu o tom, či súd prikáže vec jednému so spoluvlastníkov je aj solventnosť účastníka. V priebehu celého konania prejavovala záujem o prikázanie spoluvlastníckeho podielu odporcov do svojho výlučného vlastníctva, aj o možnosti a schopnosti vyplatiť odporcov v rade 1/, 2/ z vyporiadaného spoluvlastníckeho podielu. Ak aj odporca v rade 1/ potvrdil záujem o prikázanie jej spoluvlastníckeho podielu do jeho výlučného vlastníctva, mal zisťovať, či je u účastníkov splnené hľadisko solventnosti. Právny zástupca odporcov vo vyjadrení zo dňa 12.02.2015 uvádza, že odporcovia na vyplatenie primeranej náhrady spoluvlastníckych podielov nemajú finančné prostriedky. Pokiaľ by spoluvlastnícky podiel odporcov bol prikázaný do jej výlučného vlastníctva, je ochotná odporcom vyplatiť náhradu podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu zo všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti. Všeobecná hodnota nehnuteľnosti bola už určená Znaleckým posudkom č. 9/2010 zo dňa 18.07.2010 na sumu 239.000 Eur. Znamená to, že v prípade prikázania spoluvlastníckeho podielu odporcov do jej vlastníctva by odporcom patrila náhrada vo výške 59.750 Eur a v prípade prikázania jej spoluvlastníckeho podielu do výlučného vlastníctva odporcu, by jej patrila náhrada vo výške 179.250 Eur. Odporca v rade 1/ dňa 26.09.2013 na rokovaní požadoval za svoj spoluvlastnícky podiel sumu 150.000 Eur, kedy by odporca v rade 1/ prejavil záujem na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva tak, aby sa stala výlučnou vlastníčkou sporných nehnuteľností. Veľkosť spoluvlastníckych podielov je podľa veta druhá jedným, ale nie jediným a rozhodujúcim kritériom pre prikázanie veci niektorému zo spoluvlastníkov. Ďalším kritériom je aj účelné využitie veci. Pri obytnom dome súdy skúmajú bytovú potrebu spoluvlastníkov, prihliadajú na to, kto dosiaľ dom obýval, kto ho

udržiaval, opravoval, prípadne do neho investoval a ktorý je schopný naďalej sa starať o jeho údržbu. Právny zástupca odporcov vo vyjadrení z 12.02.2015 uviedol, že prikázanie predmetných nehnuteľností do jej výlučného vlastníctva nerieši možnosť bývania odporcových rodinných príslušníkov, ktorí sú odkázaní na bývanie v spornom rodinnom dome a nemajú inú možnosť zabezpečenia si bývania. Pokiaľ by však odporcom za ich spoluvlastnícky podiel bola vyplatená náhrada vo výške 59.750 Eur, jedná sa o sumu, ktorá umožňuje podľa miestnych podmienok obstaranie podobnej veci. Pokiaľ odporcovia sa vyjadrovali, že v prípade náhrady určenej podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu by jej výška zďaleka nepresahovala sumu, ktorá by mala zodpovedať odporcami vykonanému a financovanému zhodnoteniu nehnuteľností, v tejto súvislosti je dôležité poznamenať, že vyporiadanie podielového spoluvlastníctva možno vykonať aj v širšom zmysle na základe návrhu účastníka alebo vzájomného návrhu, ktorý však odporcovia nepodali. Odporca v rade 1/ okrem záujmu o bývanie neprejavuje žiadny iný záujem o nehnuteľnosti, najmä pokiaľ ide o starostlivosť o jeho údržbu, opravu a úpravy. Pokiaľ odporcovia v roku 1984 realizovali prístavbu a nadstavbu rodinného domu, na bytovej jednotke bez súhlasu spoluvlastníka vymenili len okná. Iné investície, opravy a úpravy domu vykonané odporcami okrem drobných úprav v roku 2014 (náter parapetu okna v zadnej časti prístavby, náter zárubne v zadnej časti prístavby) nie sú známe a odporcovia ani nemajú záujem sa dohodnúť na oprave domu, ktorá vyžaduje rozsiahlu rekonštrukciu (výmenu rozvodov vrátane pôvodných prípojok inžinierskych sietí do nehnuteľnosti, zateplenie domu, výmenu okien v pôvodnej časti domu, bleskozvod), čo si vyžiada rozsiahlejšie investície. Odporcovia navrhujú ponechať nezmenený spoluvlastnícky stav týkajúci sa užívania nehnuteľnosti, t. j. v konečnom dôsledku užívať 2/3-iny nehnuteľnosti a na úhradu ďalších nákladov spojených s užívaním, udržiavaním nehnuteľností a starostlivosti o ne prispieť maximálne do výšky spoluvlastníckeho podielu zapísaného v katastri nehnuteľností. Naproti tomu ona sama dlhodobo investuje do obnovy sporného domu a priľahlých pozemkov, na čo súd pri rozhodovaní neprihliadal. Ani účelné využitie veci nie je rozhodujúce pre rozhodnutie o tom, ktorému z účastníkov konania bude vec prikázaná do vlastníctva. Ide o súhrn viacerých skutočností relevantných v danej veci, pričom ak pre určenie nebude rozhodujúca výška podielov a účelné využitie veci, súd musí zdôvodniť, prečo tieto kritériá nie sú rozhodujúce. Pod násilným správaním sa spoluvlastníka má zákon na mysli nielen fyzické, ale aj psychické násilie (prípady výtržníctva, fyzické napádanie či hrubé urážanie spoluvlastníkov a podobne). V danom prípade ide len o násilie odporcu v rade 1/ voči nej. Z vyjadrení účastníkov na pojednávaní dňa 06.10.2014 jednoznačne vyplýva, že vzťahy nielen medzi nimi ako spoluvlastníkmi, ale aj medzi ich rodinnými príslušníkmi sú sporné, problematické a napäté. Dochádza k vzájomnému urážaniu, posmievaniu, prípadne aj k provokovaniu, a to aj v čase rozhodovania súdu. Z vyjadrení účastníkov vyplýva, že obaja spoluvlastníci sa snažia vyhýbať jeden druhému z obavy ďalšieho vyhrážania a urážania. Akákoľvek komunikácia medzi účastníkmi je bezpredmetná, končí sa hádkou alebo vyhrážaním. Takéto správanie má charakter psychického násilia, ktoré je neúnosné a nejde len o jej subjektívny pocit. Okresný súd tieto okolnosti dôsledne neskúmal a nesprávne posúdil vykonané dôkazy, na základe čoho dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam týkajúcich sa vzájomných vzťahov spoluvlastníkov. Okresný súd povýšil potrebu bývania odporcov v rade 1/, 2/, avšak bez zohľadnenia možnosti zabezpečiť si za náhradu iné bývania, konštatovanie o počiatočných investíciách súvisiacich s vybudovaním bytovej jednotky, ktorú odporcovia využívajú a vyhodnotením násilného správania sa spoluvlastníka. Okresný súd teda neskúmal všetky kritériá podstatné pre jeho rozhodnutie o možnosti prikázania veci jednému zo spoluvlastníkov, ani neuviedol, ktoré kritérium je z jeho hľadiska najpodstatnejšie. Okresný súd dôsledne neskúmal podmienky pre zamietnutie návrhu z dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle podmienok uvedených v . Existencia dôvodov musí byť natoľko závažná, aby bola nimi opodstatnená výnimočnosť takéhoto rozhodnutia. Musí ísť o skutočnosti takého významu a intenzity, že keby ich nebolo, súd by žalobe vyhovel. Odôvodnenie rozsudku okresného súdu neobsahuje žiadne porovnanie situácie, ktorá by pre odporcov vznikla vyhovením žalobe so situáciou, ktorá by pre odporcov vznikla v prípade jej zamietnutia. Okresný súd sa vôbec nezaoberal vyhodnotením odkázanosti odporcov na bývanie v spornej nehnuteľnosti, a to konkrétne odporcu v rade 1/, keďže odporkyňa v rade 2/ je od roku 2005 umiestnená v Domove sociálnych služieb a sporný dom neužíva a nie je ani predpoklad, že by ho v budúcnosti užívala. Jej rodičia pristúpili k možnosti vykonania prístavby a nadstavby svojho domu z dôvodov zabezpečenia bývania odporkyne v rade 2/ a jej rodiny s tým, že následne odporkyňa v rade 2/ doopatruje svojich rodičov v ich starobe, avšak vzhľadom na zmenu pomeru, ktorá následne nastala v podobe rozvrátenia manželstva odporcov, aj keď odporkyňa v rade 2/ ochorela a rodina jej neposkytla adekvátnu pomoc a opateru, rodičia jej darovali svoj spoluvlastnícky podiel, v dôsledku čoho sa v minulosti o obidvoch rodičov a v súčasnej dobe o svoju matku riadne stará v starobe. Odporca v rade 1/ a jeho rodina (s výnimkou odporkyne v rade 2/) aj napriek tomu, že svoje bytové pomery si v dome

uspokojujú, o jej matku sa nestarajú a nepomáhajú jej. Dcéra odporcov dokonca v roku 2003 napadla jej otca. Aj napriek tomu, že nie je odkázaná na bývanie v spornom dome a za situácie, ktorá by vznikla po zániku podielového spoluvlastníctva, by nemusela riešiť otázku svojho bývania, o nehnuteľnosť sa zaujíma, zveľaďuje okolie sporného domu, jej život sa viaže k týmto nehnuteľnostiam, kde žila od narodenia do doby, kým sa osamostatnila a tým, že svojim rodičom poskytovala, resp. poskytuje v predmetnom dome opateru, má k nemu silný citový vzťah. Zachovanie súčasných spoluvlastníckych vzťahov nijako nerieši narušené problematické vzťahy účastníkov konania a ich rodinných príslušníkov, keďže užívanie nehnuteľnosti medzi odporcami a medzi ňou a jej matkou je problematické a vznikajú nezhody. Naposledy došlo k nezhode dňa 30.05.2015 medzi dcérou odporcov a medzi ňou, keď dcéra odporcov jej začala nadávať a urážať ju. Okresný súd túto skutočnosť konfliktných vzťahov medzi spoluvlastníkmi vzhľadom na svoj záver, že v čase rozhodovania súdu nebolo preukázané násilné správanie odporcu v rade 1/ ako spoluvlastníka k nej ani jej matke, nijako nehodnotil. Tieto konflikty nie je možné riešiť v zmysle ust. . Zamietnutím návrhu z dôvodov hodných osobitného zreteľa nie je reálny predpoklad, že by v budúcnosti mohlo dôjsť k podstatnej zmene okolností konkrétneho prípadu tak, aby nemohol byť podaný prípadne nový návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Zachovanie spoluvlastníctva neodstraňuje nezhody o právach a povinnostiach a najmä nezhody vznikajúce pri užívaní nehnuteľnosti. Prikázaním veci je možné tieto nezhody odstrániť a účastníci konania by tak boli nútení obrátiť sa na súd. Za týchto okolností by v prípade úplného zistenia skutkových okolností bol zrejme správny záver, že nie sú dané dôvody osobitného zreteľa tak, aby mohol byť návrh zamietnutý a je možné nehnuteľnosť prikázať do výlučného vlastníctva niektorého z podielových spoluvlastníkov. Žiadala preto rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku, spolu so súvisiacim výrokom o trovách konania zrušiť a vec v rozsahu zrušenia vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.

Odporcovia vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhovateľky žiadali rozsudok okresného súdu v napadnutej časti ako správny potvrdiť. Uviedli, že okresný súd riadne zistil skutkový stav, ktorý správne vyhodnotil a na ktorý správne aplikoval aj právne predpisy. Tvrdenia navrhovateľky v podanom odvolaní hodnotia ako účelové, nepravdivé a zavádzajúce. Navrhovateľka v podanom odvolaní neprezentuje žiadne nové skutočnosti, ktoré by už neprodukovala v konaní prvého stupňa, ktoré by nemali byť predmetom posúdenia súdom prvého stupňa a ktoré by súčasne mohli viesť k zásadnej zmene prvostupňového rozhodnutia. Okresný súd sa dostatočným spôsobom vysporiadal so skutkovými zisteniami ohľadom aj druhého spôsobu vyporiadania spoluvlastníctva - prikázaním za náhradu jednému zo spoluvlastníkov, pričom sa zaoberal tak skutočnosťou účelného využitia veci, ako aj hľadiskom ďalšieho možného spolužitia účastníkov v jednom dome. Neopomenul ani skutočnosť navrhovateľkou namietaného (údajného) násilného správania sa odporcových rodinných príslušníkov voči jej osobe a jej rodinným príslušníkom, ktoré v konaní žiadnym relevantným spôsobom nepreukázala. Argumentácia navrhovateľky poukazujúc na citácie zo zápisníc bola okresným súdom riadne vyhodnotená a náležité odôvodnená. Pokiaľ navrhovateľka poukazuje na skúmanie podmienok solventnosti účastníkov vyplatiť primeranú náhradu za vyporiadaný spoluvlastnícky podiel, zákon obligatórne určuje, aby súd skúmal a prihliadal na 1. účelné využitie veci a 2. násilné správanie sa spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Keďže v danom prípade bola preukázaná účelnosť využitia veci na ich strane (potreba bývania pre nich a ďalších rodinných príslušníkov) a naopak neúčelnosť využitia veci na strane žalobkyne a vôbec nebol preukázaný prvok násilia z ich strany, nemal dôvod skúmať podmienku solventnosti účastníkov. Tieto súvislosti poukazujú na svoje majetkové pomery, keďže odporca v rade 1/ je dôchodca a dôchodok je jeho jediným pravidelným príjmom, odporkyňa v rade 2/ je dlhodobo a ťažko chorá, umiestnená v Domove sociálnych služieb. Možnosť zabezpečiť finančné prostriedky na vyplatenie primeranej náhrady ich dcérou a jej manželom je potrebné hodnotiť ako relevantnú. Predovšetkým je potrebné prihliadať na to, že účastníkmi konania sú oni ako odporcovia v rade 1/, 2/, ďalej že primeraná náhrada v zmysle podielov by nezodpovedala reálnej cene, resp. reálne vynaloženým financiám, ktoré na zhodnotenie nehnuteľnosti vynaložili a ďalej, že na nehnuteľnosti sa viaže aj vecné bremeno doživotného bývania matky navrhovateľky a odporkyne v rade 2/. V tejto súvislosti poukazujú aj na Komentár , Fekete: . Komentár, Epos, Bratislava 2007, str. 326 o dôvodoch hodných osobitného zreteľa, pre ktoré súd nezruší podielové spoluvlastníctvo účastníkov, ktoré dopadá aj na prejednávanú vec. Naďalej zastávajú názor, že realizovaná prístavba a nadstavba je samostatnou vecou aj právnom slova zmysle. Žiadali preto rozsudok okresného súdu v napadnutej časti ako správny potvrdiť.

Proti rozsudku okresného súdu vo výroku, ktorým zamietol návrh odporcov v rade 1/, 2/ na zriadenie vecného bremena - práva prechodu, podali v zákonnej lehote odporcovia v rade 1/ a 2/ odvolanie. Poukázali na skutočnosť, že predmetný návrh z 06.10.2014 doplnený podaním zo dňa 15.10.2014 je samostatným návrhom, ktorý je skutkovo i svojím právnym základom oddeliteľným od pôvodného konania o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vedeného na návrh navrhovateľky. Vzájomný návrh bol podaný v súlade s ust. . Podľa ich názoru je možné v konaní o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva aj o vzájomnom návrhu konať, keďže sa jedná o tých istých účastníkov a obidva návrhy vzájomne skutkovo súvisia. Podaný návrh nie je vzájomným návrhom na zriadenie vecného bremena, o ktorom by mal súd rozhodovať podľa pravidiel ust. . Žiadali preto rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zmeniť a ich žalobnému návrhu vyhovieť.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie podali včas účastníci konania proti rozsudku, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (, ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. , ktorý podľa v celom rozsahu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Skutkové zistenie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá ust. , pretože súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré nevyplynuli z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov alebo inak nevyšli v konaní najavo; súd opomenul rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli v konaní najavo. Skutkové zistenie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní v podstatnej časti, ak sa týka skutočností, ktoré boli významné pre posúdenie veci z hľadiska hmotného, prípadne i procesného práva.

stanovuje taxatívnym spôsobom možné spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva: a/ reálne rozdelenie veci, b/ prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za náhradu, c/ predaj veci a rozdelenie výťažku medzi spoluvlastníkov podľa ich podielov ( ). Pre zachovanie spoluvlastníctva zákon stanovuje kumulatívne splnenie dvoch podmienok: a/ existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa, b/ do úvahy prichádzajúce vyporiadanie spoluvlastníctva prikázaním veci za náhradu alebo nariadením predaja veci a rozdelenie výťažku podľa spoluvlastníckych podielov. Zákon kategóriu dôvodov hodných osobitného zreteľa žiadnym spôsobom nevymedzuje a naplnenie tohto pojmu obsahom ponecháva na súdnu prax. Stanovisko slovenskej judikatúry našlo vyústenie v zastrešujúcom rozhodnutí (R 100/1999), ktoré za dôvody hodné osobitného zreteľa považuje okolnosti prevažne subjektívneho charakteru tak na strane odporcu (najmä jeho zdravotný stav, vek a sociálnu situáciu, stav jeho odkázanosti na bývanie v spornej nehnuteľnosti, nedostatok možnosti uspokojiť svoje bytové potreby inde, osobné väzby na nehnuteľnosť) tak i na strane navrhovateľa (najmä pokiaľ mu ide len o vyriešenie užívacích vzťahov, pričom otázka zániku spoluvlastníctva pre neho nie je prioritná alebo má v úmysle vec predať). V prejednávanej veci krajský súd vyslovil záver, že vzhľadom na charakter predmetu konania, ktorým je vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k rodinnému domu, na ktorom bola realizovaná nadstavba, reálne rozdelenie veci nie je dobre možné (prvý spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva v zmysle Občianskeho zákonník). Ďalej krajský súd v dôvodoch uznesenia z 18.11.2013 sp. zn. -184 konštatoval, že je ďalej potrebné skúmať aj ďalšie spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, uvedené vyššie pod písmenami b/ a c/. V danom prípade vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci vyporiadanie podielového spoluvlastníctva predajom veci a rozdelením výťažku medzi spoluvlastníkov podľa ich podielov neprichádza do úvahy čo znamená, že je dôvodné skúmať podmienky pre vyporiadanie podielového spoluvlastníctva podľa písm. b/ prikázaním veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za náhradu alebo zamietnutie návrhu na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva podľa .

Krajský súd hodnotiac výsledky vykonaného dokazovania okresným súdom dospel k záveru, že okresný súd skutkové zistenia nevyhodnotil spôsobom uvedeným v , keďže sa nezaoberal všetkými tvrdenými skutočnosťami (navrhovateľkou), ktoré boli významné pre posúdenie, či v danom prípade nie sú dané dôvody pre zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva spôsobom uvedeným pod písm. b/ prikázaním veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za náhradu.

Prikázaním veci do vlastníctva niektorého zo spoluvlastníkov je podmienený naplnením predpokladov, ktoré je možné rozlíšiť na subjektívne a objektívne. Subjektívnymi predpokladmi a rozhodným hľadiskom pre prikázanie veci je záujem spoluvlastníka a jeho solventnosť. Ako vyplýva z odvolania navrhovateľky proti rozsudku okresného súdu (poukazujúc na obsah podaného návrhu, ako aj na vyjadrenia účastníkov v priebehu konania), táto trvale prejavuje záujem o nadobudnutie výlučného vlastníctva k vyporiadavaným nehnuteľnostiam s tým, že tieto chce do budúcna užívať a o ne sa riadne starať. Taktiež deklaroval, že už aj na základe vypracovaného znaleckého posudku bola stanovená všeobecná cena vyporiadavaných nehnuteľností, pričom vo vzťahu k spoluvlastníckemu podielu odporcov v rade 1/, 2/ je schopná vyplatiť náhradu za vyporiadaný spoluvlastnícky podiel. Okresný súd dôsledne nevypočul k týmto okolnostiam aj odporcu v rade 1/, ktorý sa vyjadril aj k možnosti prikázania nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva navrhovateľky (s určitou výškou výplaty náhrady za spoluvlastnícky podiel), prípade prikázaním aj do svojho výlučného vlastníctva, čo je podmienené tým, že na nehnuteľnosti viazne právo doživotného bývania v prospech matky navrhovateľky. Z dôvodov rozsudku okresného súdu nevyplýva, o aké zriadenie vecného bremena sa jedná, a ak sa jedná síce o osobné vecné bremeno práva doživotného bývania, aké povinnosti niektorého zo spoluvlastníkov z tohto vyplývajú.

Objektívnymi predpokladmi a hľadiskami rozhodnými pre prikázanie veci je účelné využitie veci a veľkosť spoluvlastníckych podielov. Vo vzťahu ku kritériu účelného využitia veci súdna prax vykladá, že sa jedná o právnu normu s relatívne neurčitou hypotézou. Kritérium účelného využitia veci bolo súdnou praxou aj bližšie konkretizovaný. U obytných domov sa skúma bytová potreba spoluvlastníkov, prihliada sa k tomu, kto dom doposiaľ obýval, kto ho udržiaval, opravoval, prípadne do neho investoval a kto je schopný starať sa i naďalej o jeho riadnu údržbu (R 54/1973). Pre rozhodnutie, komu nehnuteľnosť má byť prikázaná, nie je absolútne rozhodujúca ani výška podielov, ani účelné využitie veci, ale súhrn skutočností, ktoré sú v danej veci relevantné s tým, že súd môže prikázať nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva i tomu spoluvlastníkovi, ktorému nesvedčia kritéria výslovne v zákone uvedené, musí však riadne zdôrazniť, prečo kritéria výšky podielov účelného využitia veci nie sú v konkrétnom prípade rozhodujúce.

V tomto smere okresný súd dôsledne neskúmal intenzitu „nezhôd“ medzi účastníkmi konania (navrhovateľkou a odporcom v rade 1/ a jeho rodinnými príslušníkmi) vzhľadom na tvrdenia navrhovateľky v priebehu konania, ako aj v odvolaní proti rozsudku okresného súdu. Nemožno nezhody hodnotiť (ako v dôvodoch rozsudku uvádza okresný súd) len v kontexte napríklad preukázaných priestupkových konaní a podobne, ale aj v tom zmysle, ako účastníci spolu komunikujú navzájom, že sa vedia dohodnúť v spôsobe nakladania a užívania s domovou nehnuteľnosťou, napríklad pri vykonávaní údržby a opráv na rodinnom dome a podobne. Podľa tvrdenia navrhovateľky v odvolaní, k nezhodám vyššie uvedeného charakteru dochádza aj v súčasnej dobe. Nemožno návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zamietnuť pre nezhody medzi účastníkmi len na takom závere, že tieto spory by si mali riešiť postupom podľa . Len ak okresný súd na základe hodnotenia všetkých výsledkov vykonaného dokazovania (výpovede navrhovateľky a odporcu v rade 1/) dospeje k záveru, že nie sú dané podmienky pre zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva prikázaním veci do výlučného vlastníctva niektorých zo spoluvlastníkov, môžu byť dané predpoklady pre zachovanie podielového spoluvlastníctva podľa . Keďže okresný súd všetky tvrdené okolnosti navrhovateľkou pre posúdenie zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva na základe druhého spôsobu uvedeného v ust. - prikázaním veci za primeranú náhradu jednému zo spoluvlastníkov, nevyhodnocoval, rozsudok okresného súdu v naznačenom smere je nepreskúmateľný. Krajský súd preto rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Krajský súd zrušil rozsudok okresného súdu aj vo výroku, ktorým zamietol návrh odporcov na zriadenie vecného bremena k pozemku - KN parcele č. 4719/10, špecifikovaného v petite vzájomného návrhu. Z obsahu podaného odvolania odporcov proti rozsudku okresného súdu vyplýva, že odporcovia vzájomným návrhom z 06.10.2014, doplneného podaním z 15.10.2014 sa domáhajú zriadenia vecného bremena podľa ; nejedná sa o zriadenie vecného bremena pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva reálnym rozdelením veci, v zmysle ust. veta prvá . Aj podľa zaužívanej súdnej praxe (R 47/1991) v iných prípadoch, než ktoré sú upravené ust. , nemôže súd svojím rozsudkom zriadiť vecné bremeno, a to ani vtedy, keby z okolností prípadu sa javilo zriadenie vecného bremena nutným východiskom k jeho riešeniu. V danom prípade, pokiaľ sa odporcovia vzájomným návrhom ( ods.

1 ) domáhajú zriadenia vecného bremena v zmysle , ktorý svojim obsahom nesúvisí s podaným návrhom navrhovateľky na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva podľa Občianskeho zákonník, správny by bol taký postup okresného súdu, ktorý by vzájomný návrh odporcov na zriadenie vecného bremena vylúčil na samostatné konanie ( ). Pokiaľ okresný súd rozhodoval o vzájomnom návrhu odporcu na zriadenie vecného bremena v zmysle podmienok uvedených v veta prvá , rozsudok okresného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Z uvedených dôvodov v napadnutej časti krajský súd rozsudok okresného súdu podľa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Vzhľadom k tomu, že krajský súd rozsudok okresného súdu zrušil v celom rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, okresný súd rozhodne o doterajších trovách konania účastníkov v novom rozhodnutí ( ).

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.