Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoCsp/16/2022

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Halmešovej a členiek senátu JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Marty Polyákovej, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: I. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. S. č. XXXX/X, L., N. republika, občan ČR, o zaplatenie 1.828,70 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Levice č. k. -63 zo dňa 2. marca 2022, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Odvolací súd žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á -v a.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vyhlásil, že nemá právomoc konať vo veci a zastavil konanie vedené na Okresnom súde Levice pod sp. zn. a zároveň nepriznal žalovanému nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenie , , , , (ďalej ako „“), čl. 18 ods. 2, čl. 24, čl. 26 ods. 1, čl. 28 ods. 1, čl. 66 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a rady EÚ č. 1215/2012 z 12.12.2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodný veciach (ďalej ako „nariadenie Brusel I bis“).

2. Súd prvej inštancie lustráciou v Registri obyvateľov SR zistil, že žalovaný mal na území Slovenskej republiky registrovaný trvalý pobyt od 12.12.2014 do 12.12.2019 ako občan Európskeho hospodárskeho priestoru, pričom ďalšia registrácia žalovaného v Slovenskej republike nie je evidovaná. Uvedené súd prvej inštancie zistil od Oddelenia cudzineckej polície PZ Nové Zámky a zároveň bola súdu prvej inštancie oznámená adresa žalovaného v domovskej krajine A. S., L., N. republika. Keďže ide o spor s cudzím prvkom, súd prvej inštancie skúmal, či má právomoc vo veci konať. Poukázal na to, že jedná sa o nárok žalobcu zo spotrebiteľskej zmluvy, keďže žalovaný dňa 07.03.2016 s právnym predchodcom žalobcu (Tatra banka, a.s.) uzatvoril Zmluvu o spotrebiteľskom úvere - Zmluvu o vydaní súkromných kreditných kariet č. XX-XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu peňažné prostriedky žalovanému., teda jedná sa o spotrebiteľských vzťah, na ktorý sa použijú ustanovenia spotrebiteľského práva. Dôvodil, že pre určenie, či má právomoc konať súd prvej inštancie, je rozhodujúce zistenie, kde má žalovaný (spotrebiteľ) bydlisko (čl. 18 ods. 2 nariadenia Brusel I bis), pričom pod pojmom bydlisko je potrebné rozumieť miesto faktického pobytu fyzickej osoby spojené s jej úmyslom sa na tomto mieste trvalo zdržiavať. Konštatoval, že žalovaný sa na adrese svojho trvalého pobytu v Slovenskej republike nezdržiava, pričom miesto jeho terajšieho pobytu (bydliska) je v Českej republike. Uviedol, že žalobca mal teda žalovaného žalovať na súde v Českej republike. Súd prvej inštancie zároveň skúmal aj naplnenie výlučnej právomoci podľa čl. 24 nariadenia Brusel I bis, kde dospel k záveru, že nie je daná výlučná právomoc. V závere rozhodol o nároku na náhradu trov konania tak, že nakoľko zastavenie konania procesne zavinil žalobca, vznikol žalovanému nárok na náhradu trov

konania, avšak žalovanému preukázateľne žiadne trovy konania nevznikli, preto mu súd prvej inštancie náhradu trov konania nepriznal.

3. Uvedené uznesenie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca. Dôvodil, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Konštatoval, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru, že bydliskom žalovaného je adresa A. S., L., N. republika. Vytkol súdu prvej inštancie, že nie je zrejmé, z akého zdroja uvedenú informáciu získal a nie je zrejmá ani konkrétna adresa, na ktorej by mal mať žalovaný bydlisko. Mal za to, že súd prvej inštancie pri ustálení bydliska žalovaného nepostupoval starostlivo a dôsledne a neuviedol preukázateľne, z akého zdroja čerpal pri určení adresy bydliska žalovaného, neskúmal akékoľvek pracovné, sociálne, alebo rodinné väzby žalovaného a preto napadnuté rozhodnutie považuje za nepreskúmateľné, zmätočné a arbitrárne. Žalobca uviedol, že žalovaný je občanom Slovenskej republiky, ktorý sa na území Slovenskej republiky narodil, žil, vytváral rodinné či priateľské vzťahy, roky pracoval a v neposlednom rade i uzatvoril Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, z ktorej nárok je predmetom tohto konania. Ďalej dôvodil, že pod pojmom bydlisko treba rozumieť miesto faktického pobytu fyzickej osoby v spojení s jej úmyslom sa tu trvale zdržiavať a vytvárať centrum svojho života z dlhodobého hľadiska a preto pre správne posúdenie právomoci súdu Slovenskej republiky je potrebné jednoznačne a bez pochybností zo strany súdu vyriešiť otázku skutočného bydliska žalovaného. V závere navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a zároveň si vyčíslil aj trovy odvolacieho konania.

4. Žalovaný sa k odvolaniu písomne nevyjadril.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ) prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa ustanovenia potvrdiť ako rozhodnutie (vo výroku) vecne správne.

6. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 07.02.2022 doručil žalobca súdu prvej inštancie návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorým žiadal žalovaného o zaplatenie sumy 1.828,70 eura. Dňa 07.03.2016 uzatvoril právny predchodca žalobcu (Tatra banka, a.s.) so žalovaným Zmluvu o spotrebiteľskom úvere - Zmluva o vydaní súkromných kreditných kariet pre č. zmluvy XX-XXXXXXXXXX. V dôsledku neplnenia zmluvných povinností žalovaným, banka vypovedala zmluvu so žalovaným. Následne vzniknutú pohľadávku postúpila Tatra banka, a.s., Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 09.11.2021 na súčasného žalobcu. Súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením.

7. Podľa čl. 18 ods. 1 nariadenia Brusel I bis, vo veciach týkajúcich sa zmluvy uzavretej spotrebiteľom na účely, ktoré nie je možné považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania, sa právomoc určí podľa tohto oddielu, pričom nie sú dotknuté ustanovenia článku 6 a článku 7 bodu 5, ak ide: a) o zmluvu o predaji tovaru na splátky; b) o zmluvu o úvere splatnom v splátkach alebo zmluvu o akejkoľvek inej forme úveru, ktorým sa má financovať predaj tovaru, alebo c) vo všetkých ostatných prípadoch o zmluvu uzavretú s účastníkom, ktorý obchoduje alebo podniká v členskom štáte bydliska spotrebiteľa alebo akýmkoľvek spôsobom smeruje takéto činnosti do tohto členského štátu alebo do viacerých štátov vrátane tohto členského štátu, a zmluva spadá do rozsahu týchto činností.

8. Podľa čl. 18 ods. 2 nariadenia Brusel I bis, druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.

9. Odvolací súd konštatuje, že v konaní je nesporné, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným je spotrebiteľský vzťah, v ktorom žalobca vystupuje ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ. Keďže žalovaný (spotrebiteľ) je štátny občan Českej republiky, vystupuje v tomto konaní cudzí prvok. S ohľadom na prítomnosť cudzieho prvku, je potrebné pri skúmaní právomoci vychádzať z nariadenia Brusel I bis, kde je v čl. 18 ods. 2 uvedené, že spotrebiteľa možno žalovať len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko. Nevyhnutné pre posúdenie právomoci je teda určenie bydliska žalovaného.

Pojem bydlisko nemá svoju legálnu definíciu, preto sa vychádza z ustálenej a zaužívanej praxe, podľa ktorej je pri určovaní bydliska potrebné vychádzať z faktického pobytu osoby v súvislosti s jej úmyslom sa na takomto mieste zdržiavať a vytvárať si tu určité rodinné, finančné alebo pracovné zázemie.

10. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa dostatočne zaoberal zistením bydliska žalovaného, keď na jeho žiadosť o poskytnutie informácií k osobe IF. odpovedalo Oddelenie cudzineckej polície PZ Nové Zámky s tým, že uvedený cudzinec je na území Slovenskej republiky registrovaný ako občan Európskeho hospodárskeho priestoru s právom na trvalý pobyt od 12.12.2014 do 12.12.2019 na adrese L. B. XXX, pričom ďalšia registrácia nie je evidovaná. Zároveň bola zistená adresa v domovskej krajine žalovaného : L., A. S. XXXX/X, N. republika. Je pravdou, že súd prvej inštancie neuviedol úplnú adresu žalovaného v N. republike, avšak táto je z obsahu spisu (Odpoveď Oddelenia cudzineckej polície PZ Nové Zámky na č. l. 60 spisu) známa. Súd prvej inštancie využil okrem vyššie spomenutej žiadosti adresovanej Oddeleniu cudzineckej polície PZ Nové Zámky aj lustráciu v Registri obyvateľov (č. l. 57 spisu), z ktorého nevyplýva, že by mal žalovaný bydlisko na území Slovenskej republiky. Odvolací súd teda konštatuje, že súd prvej inštancie nemal dôvod sa zaoberať ďalším zisťovaním bydliska žalovaného, keď z oznámenia Oddelenia cudzineckej polície PZ Nové Zámky, že žalovaný ako cudzinec nemá na území Slovenskej republiky evidovaný ďalší pobyt s tým, že tento má ako občan Českej republiky evidovaný na jej území s uvedením konkrétneho bydliska. Zároveň ani žalobca či už v samotnom konaní pred súdom prvej inštancie a ani v odvolaní nepoukázal na konkrétne skutočnosti, ktoré by preukazovali, že žalovaný má iné bydlisko v Slovenskej republike, pričom žalobca už v samotnej žalobe uviedol v tom čase neaktuálnu adresu žalovaného - L. B. XXX, na ktorej mal platné povolenie na pobyt od 12.12.2014 do 11.12.2019. Je práve povinnosťou žalobcu náležite a dôsledne označiť osobu žalovaného, a to aj s uvedením jeho aktuálnej adresy.

11. Je potrebné tiež zdôrazniť, že žalobca vo svojom odvolaní poukazuje na to, že žalovaný je občanom Slovenskej republiky, ktorý sa tu narodil, žil a pracoval, a preto mal súd prvej inštancie dôsledne zisťovať miesto jeho aktuálneho pobytu. Toto tvrdenie žalobcu však nie správne, pretože z lustrácie v Registri obyvateľov, ako i Oddelenia cudzineckej polície PZ Nové Zámky vyplýva, že žalovaný je občan Českej republiky.

12. S ohľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie správne vyhlásil, že nemá právomoc konať vo veci a zastavil konanie a preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust. ako vecne správne potvrdil.

13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že žalovanému síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, avšak v odvolacom konaní žalovanému preukázateľne žiadne trovy nevznikli.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).