Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-23P/35/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého E. H., X.. X.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, na návrh matky J. Š., X.. XX.X.XXXX, trvale bývajúcej Y. F. X. N. K. Č.. XX, toho času bývajúcej Y. F. X. N. H. Č.. XX, za účasti otca A.. F. H., X.. X.XX.XXXX, trvale bývajúceho Y. F. X. N. K. Č.. XX, v konaní o zvýšenie výživného takto

rozhodol:

Návrh zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Matka maloletého E. doručila tunajšiemu súdu dňa 26.1.2015 návrh, ktorým žiadala o zvýšenie výživného zo strany otca na maloletého E. zo sumy 30 % životného minima na 80 € mesačne odo dňa podania návrhu, ktorý návrh odôvodňovala tým, že rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. zo dňa 26.1.2012 boli upravené rodičovské práva a povinností k maloletému pochádzajúcemu z družského pomeru rodičov, ktorým rozsudkom bola schválená rodičovská dohoda o zverení maloletého do jej starostlivosti a o určení výživného zo strany otca v minimálnej výške, keďže otec dieťaťa nemal príjem, ale študoval, rozsudok nadobudol právoplatnosť 17.2.2012, odvtedy došlo k zmene pomerov, otec dieťaťa ukončil vysokoškolské vzdelanie, zamestnal sa, nadobudol nehnuteľnosť, zmenili sa jeho finančné pomery, ona už v roku 2013, kedy sa prvýkrát zamestnala, podala takýto návrh na zvýšenie výživného, ale v dôsledku vidiny spoločného života vzala návrh späť, začali spolu ako rodina žiť v byte, ktorý kúpil otec dieťaťa X. K. Č.. XX a terajšia situácia je taká, že pre výčitky otca, že všetky náklady musí hradiť on, dochádza medzi nimi ku konfliktnému spolužitiu, v takejto nezhode ona nedokáže žiť, preto sa odsťahovala k svojej matke, pričom išlo len o dočasné riešenie kvôli synovi, ktorý na K. má vlastnú izbu a pýta sa domov, sa plánovala vrátiť, chcela ale, aby bolo súdom určené výživné nakoľko hoci s otcom dieťaťa budú žiť v spoločnej domácnosti otec sa na nákladoch na výchovu a starostlivosť o dieťa nijako nepodieľa, iba tak v minimálnej časti z donútenia z jej strany, jej príjem je minimálny, z ktorého uhrádza na elektrinu 17 € a hradí všetky náklady na stravu, oblečenie, ošatenie a na potreby syna, ktorý od septembra mal nastúpiť na základnú školu.

Otec vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 24.2.2015 s návrhom matky v celom rozsahu súhlasil.

Kolízny opatrovník vo svojej písomnej správe doručenej súdu dňa 17.3.2015 na základe skutočností zistených šetrením poukázal na to, že rodičia dieťaťa žijú v spoločnej domácnosti, spoločne sa starajú

a vychovávajú maloletého, preto návrh matky je nedôvodný, pričom uviedol, že ak by rozhodnutie súdu o zvýšení výživného na dieťa vo výške 80 € mesačne pomohlo prekonať matkou udávané konflikty v rodine a súd by nevidel spolunažívanie rodičov ako prekážku pre zvýšenie výživného, doporučil by návrhu matky aj vzhľadom na vyjadrenia rodičov vyhovieť.

V uvedenej písomnej správe kolízny opatrovník poukázal na to, že od rozhodnutia súdu vo veci úpravy rodičovských práv a povinností rozsudkom sp. zn. došlo k zmene pomerov na strane otca v tom, že tento sa zamestnal, v roku 2013 zakúpil nehnuteľnosť - 2-izbový byt X. K. N. Č.. XX Y. F.Š., čo urobil na žiadosť matky, aby žili všetci spoločne ako rodina a mali vlastné bývanie, v čase šetrení kolízneho opatrovníka rodičia žili spolu s maloletým v spoločnej domácnosti v byte otca, náklady na bývanie nájom a inkaso, ako aj splátky hypotekárneho úveru, hradil otec, matka zo svojho príjmu zabezpečovala stravu, hradila bežné výdavky na chod domácnosti a výdavky na syna; matka napriek skutočnosti, že s otcom dieťaťa žili v spoločnej domácnosti a spoločne zabezpečovali výchovu a starostlivosť o maloletého, podala predmetný návrh, na tomto trvala dôvodiac tým, že spolužitie s otcom dieťaťa býva občas konfliktné a zdrojom konfliktov sú aj financie, mala pocit, že zo strany otca dieťaťa je vyčítané, že on spláca všetky náklady súvisiace s bývaním a úverom, preto žiadala zvýšiť výživné na 80 €, ktoré by hradila otcovi ako príspevok na bývanie; matka bola zamestnankyňou spoločnosti Z., pracovala ako predavač - pokladník, kde pracovala na polovičný úväzok s príjmom cca 330 €, boli jej vyplácané rodinné prídavky na dieťa, otec s návrhom matky súhlasil, potvrdil, že žijú spolu ako rodina a napriek občasným konfliktom považuje ich spolužitie na dobré, matku označil za dobrú a starostlivú matku, vyjadril, že obaja sa snažia vytvoriť dieťaťu vhodné rodinné prostredie a pekné detstvo, proti zvýšeniu výživného, ak na ňom matka trvá, nemal výhrady, bol zamestnaný v spoločnosti V. V. s príjmom 400 € a odmenami; maloletý E. navštevoval materskú škôlku, prípravný ročník, od septembra 2015 mal nastúpiť do prvého ročníka základnej školy, výdavky na škôlku v sume cca 30 € hradila matka, v škôlke navštevoval krúžok anglického jazyka s polročnou úhradou 30 € a tanečný krúžok H. so štvrťročnou úhradou 18 €, mal potreby primerané veku a bol zdravý.

Súd vykonal dokazovanie vypočutím kolízneho opatrovníka, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. zo dňa 26.1.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.2.2012, súd schválil rodičovskú dohodu o zverení maloletého E. do osobnej starostlivosti matky a určení výživného zo strany otca na dieťa vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa.

Otec dieťaťa je toho času zamestnancom spoločnosti V. - V. R..K..S.. F., u ktorého zamestnávateľa, ako vyplýva z opisu jeho mzdových listov, dosahuje priemerný mesačný čistý príjem 407 €.

Matka maloletého je zamestnankyňou spoločnosti Z. R., Y..S..R.. L., u ktorého zamestnávateľa, ako vyplýva z opis jej mzdových listov, dosahuje priemerný mesačný čistý príjem 295,37€.

Súd vytýčil termín pojednávania vo veci na 9.9.2015, na ktoré pojednávanie rodičia boli riadne a včas predvolaní, žiaden z rodičov sa však na pojednávanie nedostavil, otec svoju neúčasť na pojednávaní súdu nijako nezdôvodnil, matka deň pred pojednávaním, 8.9.2015, doručila fotokópiu prednej strany potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti, z ktorého vyplýva, že sa mala stať práceneschopnou od 9.9.2015, doklad jej bol vystavený 8.9.2015, ktorý doklad neobsahoval s výnimkou označenia diagnózy (O. XX.X) žiadne ďalšie údaje, k uvedenému nedoručila žiaden ďalší doklad od lekára a na uvedenú fotokópiu dopísala rukou žiadosť o odročenie pojednávania o zvýšenie výživného na maloletého syna E. H. z dôvodu práceneschopnosti.

Uvedená žiadosť matky o odročenie pojednávanie nespĺňala náležitosti riadneho ospravedlnenia neprítomnosti účastníka na pojednávaní, ako to ustanovuje ustanovenie , v zmysle ktorého:

(1) Pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.

(2) Účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu, po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať. Návrh na odročenie pojednávania obsahuje najmä:

a) dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania,

b) deň, keď sa účastník o dôvode dozvedel,

c) ak je to možné, uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo telefónu, na ktoré súd bezodkladne oznámi, ako návrh posúdil.

(3) Ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania.

(4) Ak súd zistí, že existuje dôležitý dôvod na odročenie pojednávania, bez zbytočného odkladu informuje tých, ktorí boli predvolaní aleboupovedomení. Súd spravidla uvedie deň, keď sa bude konať nové pojednávanie. Dôvod na odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise.

(5) Na začiatku nového pojednávania súd oznámi obsah prednesov a vykonaných dôkazov.

(6) Ak sú splnené podmienky na odročenie pojednávania, môže súd na návrh všetkých účastníkov konania vyhlásiť rozsudok podľa§ 153d,

preto súd na toto podanie matky neprihliadal a prihliadnuť nemohol.

V súlade s ustanovením súd pojednával v neprítomnosti rodičov.

Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a vypočutím kolízneho opatrovníka, ktorý trval na podanom písomnom vyjadrení, ktoré doplnil tým, že rodičia dieťaťa naďalej žijú v spoločnej domácnosti, spoločne zabezpečujú výchovu dieťaťa, otec dieťaťa hodnotí ich spolužitie ako dobré a rodičia sa v zásade podieľajú na úhrade potrieb dieťaťa spoločne.

Podľa ust. § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa ust. § 24 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

(2) Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

(3) Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

(4) Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

(5) Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa ust. § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

(2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

(3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13)

(4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

(5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

(6) Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa ust. § 65 ods. 2 Zákona o rodine, súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

Podľa ust. § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

(2) Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa ust. § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

(2) Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.

(3) Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a návrh matky v celom rozsahu zamietol, keďže z vykonaných dôkazov jednoznačne vyplynulo, že matkou podaný návrh bol podaný nedôvodne. Ako vyplynulo zo šetrení kolízneho opatrovníka a ako to napokon jednoznačne vyplýva i zo samotného písomného návrhu vo veci podaného matkou po rozhodnutí súdu o predchádzajúcej úprave výkonu rodičovských práv a povinností sa pomery zmenili a rodičia dieťaťa obnovili ich spolužitie, ich spolužitie trvá doposiaľ, v rámci uvedeného spolužitia rodičia žijú v spoločnej domácnosti, v byte otca dieťaťa, spoločne zabezpečujú výchovu dieťaťa a ako vyplynulo z vykonaných dôkazov, spoločne zabezpečujú i jeho výživu. Zo samotného návrhu matky jednoznačne vyplýva, že otec dieťaťa hradí všetky náklady súvisiace s ich bývaním, čím pomernou časťou pripadajúcou na dieťa sa podieľa na úhrade potrieb maloletého a na základe, ako vyplýva aj z podania matky, vzájomnej dohody rodičov, finančné potreby ich rodiny zabezpečujú v zásade spoločne, keďže úhradu týchto nákladov ich rodiny si rozdelili tak, že v prevažnej miere otec výlučne hradí náklady na bývanie primerane, ako vyplýva aj zo šetrení kolízneho opatrovníka, sa podieľa aj na úhrade ostatných nákladov a matka zo svojho príjmu uhrádza náklady predovšetkým týkajúce sa stravovania, oblečenia a podobne. Pri zohľadnení preukázaných čistých mesačných príjmov ako otca, tak aj matky, súd dospel k jednoznačnému záveru, že ich podieľanie sa na úhrade spoločných nákladov rodiny a teda i na úhrade potrieb samotného maloletého sú primerané, zodpovedajúce možnostiam a schopnostiam rodičov a sú primerané aj k odôvodneným potrebám dieťaťa, tak ako boli preukázané šetreniami kolízneho opatrovníka.

Matka samotná v ňou podanom návrhu vo veci poukazovala na dôvod ňou podaného návrhu nezrovnalosťami rodičov dieťaťa ako partnerov pri riešení otázok súvisiacich s financiami. Z prednesov rodičov u kolízneho opatrovníka nepochybne vyplynulo, že títo, ako už bolo konštatované, zabezpečujú spoločne výchovu a starostlivosť o maloletého syna po všetkých stránkach, existujú medzi nimi ako partnermi občas konflikty z dôvodu financií, matka samotná, ako dôvod návrhu na „zvýšenie“ výživného zo strany otca na dieťa v sume 80 € uviedla, že takto otcom jej vyplatené financie chce následne odovzdávať otcovi dieťaťa ako svoj príspevok na bývanie.

Ako vyplýva aj z citovaných zákonných ustanovení tým, že rodičia potom, čo rozsudok o úprave výkonu rodičovských práv a povinností nadobudol právoplatnosť, obnovili ich partnerské spolužitie a opätovne začali žiť spolu ako rodina, spoločne zabezpečovať výchovu a výživu maloletého syna čím rozhodnutie súdu zo dňa 26.1.2012 stratilo účinnosť, preto v danom prípade nie je možné rozhodovať o prípadnom zvýšení v tom čase stanoveného výživného.

Súd sa zaoberal aj skúmaním otázky, či v danom prípade nie je potrebný zásah súdu formou určenia výživného zo strany otca na maloletého, avšak vzhľadom na vykonané dokazovanie a zistený skutkový stav dospel k jednoznačnému záveru, že v danom prípade zásah súdu do pomerov účastníkov nie je potrebný, keďže otec si vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu plní riadne, tak ako je to uvedené vyššie, keďže sám hradí všetky náklady aj maloletého súvisiace s bývaním, ktoré náklady hradí i za matku dieťaťa, čím sa tieto jej odôvodnené náklady vlastne znižujú a primerane sa v rámci zostatku ním dosahovaného príjmu podieľa aj na úhrade ostatných nákladov ich rodiny, teda i samotného maloletého dieťaťa. To, že rodičia majú isté problémy pri riešení otázok financovania ich domácnosti a rodiny nie je dôvodom pre zásah súdu do pomerov účastníkov, súd len poznamenáva, že rozporné stanoviská rodičia musia riešiť vzájomnou komunikáciou, ak nedokážu tieto svoje rozdielne stanoviská a názory doriešiť sami, majú možnosť využitia odborného poradenstva.

V danom prípade neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali možnosť súdu zasahovať do pomerov účastníkov a rozhodovať o určovaní výživného zo strany otca na dieťa, keďže otec si vyživovaciu povinnosť voči maloletému v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami plní riadne, čo v konečnom dôsledku vyplýva i zo samotného prednesu matky dieťaťa u kolízneho opatrovníka, ktorá výživné zo strany otca žiadala určiť súdom z dôvodu, aby následne takto otcom uhradené „výživné“ otcovi spätne vrátila ako svoj príspevok na náklady na bývanie.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd návrh matky v celom rozsahu zamietol.

Pre úplnosť súd dodáva, že upustil od vykonania dôkazu vypočutím rodičov, keďže na základe vykonaného dokazovania dospel k jednoznačnému záveru, že skutkový stav bol zistený dostatočne pre posúdenie dôvodnosti matkou podaného návrhu a pre posúdenie potreby zásahu do pomerov rodičov a maloletého rozhodnutím súdu.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v troch písomných vyhotoveniach ( ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že po:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( ).