Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2P-48-2015.pdf
PDF · 90.08 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-2P/48/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske, v konaní pred sudcom Mgr. Michalom Vigašom, vo veci starostlivosti o maloletého H. J., W.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Partizánskom, dieťa rodičov: matky F. J., W.. XX.XX.XXXX, bytom toho času Krízové stredisko Orchidea, n.o. Bošany, Škultétyho 246/9 a otca H. V., W.. XX.XX.XXXX, F. C. XXX, o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
Súd z v e r u j e maloletého H. J., W.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti a výchovy matky. Obaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
Otec maloletého je p o v i n n ý s účinnosťou od 09.09.2015 prispievať na výživu maloletého H. J., W.. XX.XX.XXXX sumou 65,-€ mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
Styk otca s maloletým dieťaťom sa n e u p r a v u j e.
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 20.04.2015 doplneným na pojednávaní dňa 09.09.2015 sa matka maloletého domáha úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému tak, že navrhuje zveriť maloletého H. do starostlivosti matky. Navrhla určiť výšku vyživovacej povinnosti otca k maloletému vo výške 40,-€ mesačne s účinnosťou odo dňa rozhodnutia súdu. Na pojednávaní dňa 09.09.2015 uviedla, že nežiada úpravu styku otca s maloletým rozhodnutím súdu. V návrhu uviedla, že otec sa o maloleté dieťa nestará a nejaví o syna záujem. Maloletý je vážne chorý, trpí nadobličkovou chorobou, lieky pre syna sú nákladné. Okrem syna matka vychováva aj dvojročnú dcéru. matka navrhla schváliť dohodu rodičov v navrhnutom znení.
Otec maloletého na pojednávaní uviedol, že s návrhom v celom rozsahu súhlasí.
Kolízny opatrovník odporučil schváliť dohodu rodičov.
Súd vykonal pojednávanie za prítomnosti matky, otca maloletého a kolízneho opatrovníka, oboznámil podstatný obsah spisu listiny preukazujúce majetkové pomery príjmy a výdavky rodičov, oboznámil správu o šetrení pomerov v rodine maloletého a zistil nasledovný skutkový stav.
Z rodného listu maloletého súd zistil, že maloletý H. je dieťaťom H. V. a F. J..
Z odpovede na lustráciu v Sociálnej poisťovni na č.l. 5,6 vyplýva, že rodičia maloletého nie sú evidovaný ako zamestnaní.
Podľa odpovede na lustráciu v registri obyvateľov č.l. 12-13, matka maloletého má vyživovaciu povinnosť aj k toho času dvojročnej dcére H.. Otec maloletého má len jednu vyživovaciu povinnosť - k maloletému H..
Podľa správy ÚPSVaR Partizánske č.l. 16-23 je matka maloletého poberateľkou rodičovského príspevku v sume 203,20-€ a prídavkov na dve deti spolu v sume 47,04-€. Otec maloletého bol naposledy v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 22.10.2014 do 1.1.2015, kedy bol vyradený pre nedostavovanie na úrad. Otec maloletého nepoberá žiadne dávky ani príspevky.
Podľa správy obce Rybany č.l. 24, býva otec maloletého v dome po svojich rodičoch spolu s bratom. V obci na verejnoprospešných prácach nepracuje. Podľa správy mesta Partizánske z 30.06.20015 na č.l. 26 v tom čase rodičia bývali spolu s maloletými deťmi H. E. H. v prenájme v rodinnom dome v Rybanoch. Otec maloletého bol nezamestnaný, privyrábal si brigádne ako pomocný elektrikár.
Podľa správy o šetrení pomerov v rodne na č.l. 40 z 28.08.2015, matka maloletého opustila spoločnú domácnosť, ktorú zdieľala s H. V.. V súčasnosti býva v Krízovom stredisku Orchidea n.o. v Bošanoch, kde má k dispozícii jednu izbu, primerane zariadenú, kde uhrádza nájom v sume 134,64-€ mesačne a poplatok za obed v sume 0,80-€ na osobu a deň. Otec maloletého predložil poštový poukaz a príjmový pokladničný doklad o zaplatení výživného na maloletého odovzdaného matke maloletého dňa 2.6.2015 v sume 135,-€ a dňa 7.9.2015 v sume 60,-€ (č.l. 41). Podľa matkou predloženej prepúšťacej správy z pediatrie Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou Banská Bystrica č.l. 42-43 z 09.03.2015 bol maloletý H. hospitalizovaný od 12.02.2015 do 09.03.2015 najmä pre chorobu nadobličiek, s tým že bola naplánovaná endokrinologická kontrola a sledovanie v nefrologickej ambulancii.
Matka maloletého na pojednávaní uviedla, že v súčasnosti býva v Krízovom stredisku Orchidea n.o. Bošany, kde uhrádza nájom v sume 134,64 € mesačne, poplatok za obed v sume 0,80 € na osobu a deň. Má vyživovaciu povinnosť k mal. H. a k H.. K mal. H. nebolo otcovstvo určené. Nie je vlastníčkou nehnuteľností ani hnuteľných vecí vyššej hodnoty. S otcom maloletého nezdieľa spoločnú domácnosť už asi mesiac, odkedy býva v krízovom stredisku. Predtým bývali spoločne v prenajatom byte v Čereňanoch a predtým u rodičov. Celkovo žili v spoločnej domácnosti asi rok a pol. Na lieky maloletého vynakladá sumu cca 45 € mesačne. Maloletý má zdravotné problémy - chorobu nadobličiek, bol aj hospitalizovaný viackrát v súvislosti s jeho ochorením. S nákladmi na domácnosť a výživu detí matke pomáhajú rodičia a stará matka. Od narodenia maloletého doposiaľ jej otec prispel na výživu maloletého sumou 195 €. Maloletý H. je plienkovaný, kojený už nie je, je na umelej strave. Maloletá H. má rovnako zdravotné problémy, máva epileptické záchvaty. Na jej zdravotnú starostlivosť rovnako vynakladá náklady no menšie ako u H..
Otec maloletého na pojednávaní uviedol, že od opustenia spoločnej domácnosti v mesiaci júl 2015 býva na adrese trvalého pobytu C. XXX. Ide o dom po jeho rodičoch, v ktorom v súčasnosti býva s bratom, jeho priateľkou a jej dvoma deťmi. Brat je zamestnaný. Pracuje v Bánovciach nad Bebravou, jeho príjem je okolo 500-600 €. Okrem mal. H. nemá inú vyživovaciu povinnosť. Naposledy bol trvalo zamestnaný v spoločnosti Gabor, s.r.o. v roku 2007. Potom bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, pracoval po brigádach a podobne. Dokáže zarobiť tak 300 € do mesiaca. Bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie, lebo sa nedostavil na kontakt v čase, ktorý bol uvedený v evidencii ÚPSVR Bánovce nad Bebravou, mal však v kontaktnej karte iný dátum. Povinnosť kontaktu bola v tom čase jedenkrát do mesiaca. Mal a stále má príjem nepravidelný, niekedy dokázal zarobiť do mesiaca viac ako 300 €, niekedy bol bez príjmu. Posledné dva týždne nebol nikde zamestnaný. Oficiálne nepracuje, má bratranca a známych, ktorí mu dohodia robotu, ide o nepravidelný príjem. Za 6 mesiacov vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie má nedoplatok vyše 400 € na zdravotnom poistení. Má viacero nezaplatených úverov, celkovo v sume asi 9 000, z 5-6 uzatvorených zmlúv. Vedie sa voči nemu viacero exekučných konaní, pre nezaplatené úvery v nebankových spoločnostiach. Riadne zamestnaný nie je aj z dôvodu, že po odrátaní výdavkov na exekúcie by nemal na svoju obživu ani na výživné pre dieťa. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd
môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že je predmetom vzájomnej dohody rodičov, ako aj návrhom kolízneho opatrovníka, aby bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matke, pričom aj súd je toho názoru, že na zabezpečenie riadnej starostlivosti o maloleté dieťa je najvhodnejšie jeho zverenie do osobnej starostlivosti matke, ktorá sa o dieťa od narodenia osobne stará a je trvale v kontakte s dieťaťom. Pretože nie je nijako preukázané, že by v otázke zastupovať a spravovať majetok maloletej mali byť jednému z rodičov práva obmedzené, súd rozhodol tak, že toto právo majú obidvaja rodičia.
Súd styk otca s maloletým neupravil, pretože úpravu styku účastníci nežiadali, v tejto otázke nie je medzi rodičmi žiadna nezhoda.
Súd nemal za to, že je v záujme maloletého schváliť dohodu rodičov vzťahujúcu sa aj k výške výživného navrhnutého v sume 40,-€ mesačne. Otec maloletého je dlhodobo formálne nezamestnaným, naposledy bol vyradený z evidencie nezamestnaných pre neplnenie si povinnosti dostavovať sa na úrad. Nebolo preukázané, že by otcovi riadne sa zamestnať bránili akékoľvek vážne dôvody, ako napríklad zdravotný stav. Naopak otec maloletého pripustil, že dôvodom toho, že si hľadá prácu len neoficiálne, brigádnicky či dočasne, je to, že je úverovo zaťažený, úvery nespláca ba sú voči nemu vedené exekučné konania. Takto v prípade riadneho zamestnania by boli vykonávané zrážky zo mzdy, a tak by nedosiahol ani príjem ako je schopný dosiahnuť v súčasnosti. Pripustil, že brigádnicky či iným spôsobom vie mesačne nadobudnúť príjem cca 300,-€, hoci tento príjem je nepravidelný. Dlhodobá nezamestnanosť a udržiavanie stavu, keď nemá formálne žiadny príjem je situáciou navodenou a dlhodobo udržiavanou z vôle otca dieťaťa. Tento stav nemožno vykladať v neprospech maloletého dieťaťa, ale práve v neprospech otca dieťaťa, ktorý hoci reálne vykázaný príjem nemá, tento by mohol mať, pokiaľ by sa riadne zamestnanie snažil získať. Matka maloletého, ktorá vykonáva starostlivosť o maloleté dieťa musí bez ohľadu na toto vypočítavé správanie otca vynakladať prostriedky na výživu dieťaťa. Bolo preukázané, že maloletý H. má zdravotné problémy, matka má zvýšené náklady v súvislosti s jeho zdravotnou starostlivosťou. Maloletý je plienkovaný, už nie je kojený, čo tiež zvyšuje náklady na jeho výživu. Matka je poberateľkou rodičovského príspevku a prídavkov na deti, jej sociálna situácia ju prinútila riešiť otázku bývania v krízovom stredisku. Otec má len jednu vyživovaciu povinnosť, hradí len náklady na svoje živobytie, pričom býva v rodičovskom dome, kde náklady nie je povinný hradiť sám, lebo býva spolu so zamestnaným bratom a jeho rodinou. Súd tak určil výživné otca v sume zodpovedajúcej sume, ktorú by otec maloletého mal byť schopný uhrádzať,
zohľadňujúc jeho reálne možnosti nadobudnúť určitý príjem, teda výživné v sume 65,-€ mesačne, čo je primeraná suma výživného pri predpokladanom príjme na úrovni 300,-€ mesačne, ktorý zrejme dlhodobo bol schopný dosiahnuť. Takáto výška výživného zodpovedá majetkovým pomerom rodičov a ich životnej úrovni, ktorej by sa životná úroveň dieťaťa mala rovnať, hoci je zrejmé, že súčasná životná úroveň a sociálna situácia rodičov nie je dobrá.
Súd zročné výživné neurčil, pretože bolo preukázané, že otec matke prispieval na výživu maloletého a spoločnú domácnosť opustil len pred mesiacom.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, a to písomne v troch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá veta O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., t.j. 1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov 2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania 3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený 4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie 5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný 6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom 7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát 8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav 9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali 10. bol odvolacím súdom schválený zmier b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej 3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., 4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).