Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Er-2467-2011.pdf
PDF · 82.57 KB
Case nature
Area
Subarea
4Er/2467/2011
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005 (predtým Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s.), proti povinnému t.č. neexistujúcemu právnemu subjektu AOLUS, s.r.o., so sídlom Podháj 53, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 36 782 327, na vymoženie pohľadávky vo výške 143,38 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Stachom Chladným, Exekútorský úrad Zvolen, so sídlom Stráž 223/3, 960 01 Zvolen, pod spis. zn. EX 3431/11, takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e .
Oprávnený je p o v i n n ý uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 42,32 Eur a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Pôvodný oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 143,38 Eur s príslušenstvom, a to na základe vykonateľného rozhodnutia - výkazu nedoplatkov Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s., pobočka Banská Bystrica, č.k. 1121577013 zo dňa 22.08.2011.
Poverením č. 5601 076169 * zo dňa 19.10.2011 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Stacha Chladného, Exekútorský úrad Zvolen, so sídlom Stráž 223/3, 960 01 Zvolen (predtým Hurbanova 14A, 974 01 Banská Bystrica), ktorý ju vedie pod spis. zn. EX 3431/11.
Podaním, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 23.07.2014, súdny exekútor podal podnet na zastavenie exekúcie v súlade s ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, z dôvodu, že povinný bol z obchodného registra ex offo vymazaný bez právneho nástupcu ku dňu 04.07.2014. Z aktuálneho výpisu z obchodného registra súd zistil, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 5Cbr/41/2012 - 56 zo dňa 02.01.2014, ktoré sa stalo právoplatným dňa 04.02.2014, bola obchodná spoločnosť AOLUS, s.r.o., so sídlom Podháj 53, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 36 782 327 zrušená bez likvidácie. Následne bola spoločnosť z obchodného registra dňom 04.07.2014 ex offo vymazaná.
Súd ďalej skúmal, z akého dôvodu došlo k zrušeniu povinnej spoločnosti a následne k jej výmazu z obchodného registra. Z pripojeného uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 5Cbr/41/2012 - 56 zo dňa 02.01.2014 súd zistil, že povinná spoločnosť bola zrušená bez likvidácie, nakoľko pri zisťovaní majetkových pomerov spoločnosti nebola zistená existencia majetku aby bol postačujúci na likvidáciu a spoločnosť si nesplnila povinnosť uložiť do zbierky listín účtovné závierky, pričom v takom prípade platí vyvrátiteľná právna domnienka, že spoločnosť nemá obchodný majetok a v konaní nebol preukázaný opak. Z uvedeného mal súd za preukázané, že majetok povinného pred výmazom z obchodného registra nepostačoval ani na úhradu trov exekúcie. V dôsledku uvedených skutočností nie je možné aplikovať ani
jeden zo spôsobov vykonávania exekúcie upravených v ust. § 63 ods. 1 a § 65 Exekučného poriadku, a to pre nemajetnosť povinného.
Podľa § 243b ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len "Exekučný poriadok") exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
Súd mal za preukázané, že exekučné konanie začalo dňom 07.10.2011, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie proti povinnému.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
V prípade, že povinný bol zrušený bez likvidácie z dôvodu, že nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, prichádza do úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a nie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku z dôvodu existencie iného dôvodu, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať. /viď. Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 M Cdo 15/2011 zo dňa 19. 01. 2012/.
Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení, súd exekúciu zastavil, nakoľko z obsahu exekučného spisu, mal v konaní preukázanú skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Súdny exekútor si uplatnil od oprávneného trovy exekúcie spolu vo výške 114,16 Eur /z toho odmena 33,19 Eur, hotové výdavky 61,94 Eur, 20 % DPH z celých trov, t.j. 19,03 Eur/.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 vety prvej Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Vzhľadom na dôvod zastavenia exekúcie, t.j. nemajetnosť povinného, je v danom prípade namieste aplikácia citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, a preto súd uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy exekúcie, avšak nie v takej výške, v akej si ich tento uplatnil.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len "vyhláška") ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
Úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou upravuje § 15 vyhlášky.
Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
Súdny exekútor postupoval v súlade s Exekučným poriadkom a vyhláškou, keď si vyúčtoval odmenu v minimálnej výške 33,19 Eur, nakoľko súdny exekútor preukázateľne vykonal minimálne jeden úkon, za ktorý mu patrí odmena a to získanie poverenia na vykonanie exekúcie.
Súdny exekútor si uplatnil náhradu hotových výdavkov vo výške 41,05 Eur, a to za "papier, obálku, tlač listiny" 4,93 Eur, poštovné 35,92 Eur a poplatky 0,20 Eur.
Po preštudovaní špecifikácie trov exekúcie predloženej súdnym exekútorom a obsahu exekučného spisu súd konštatuje, že neuznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov vo výške 4,93 Eur za "papier, obálku, tlač listiny". Súdny exekútor jednak nepreukázal ich jednoznačnú existenciu, príp. nespochybniteľnú výšku. Súdny exekútor výšku výdavku nepreukázal a nešpecifikoval, na základe čoho bola vypočítaná v danej výške. Pokiaľ exekútorovi nejaké materiálové náklady vzniknú, súd má za to, že tieto sú zahrnuté v odmene podľa § 14 vyhlášky v spojení s § 25 vyhlášky. Súd uvádza, že súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov, tieto však musia byť účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti a hodnoverným dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho exekútorského spisu náležite preukázané tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekúcie, a to v konkrétnej výške. Pokiaľ v exekútorskom spise takéto doklady obsiahnuté nie sú, nemôže ich súd v rámci náhrad priznať, pretože súdny exekútor ich vynaloženie v danej exekúcii žiadnym spôsobom nepreukázal. Ak by tieto položky trov súd len pasívne "prevzal" z vyúčtovania súdneho exekútora, bez potrebného zistenia a overenia, postupoval by v rozpore s platnou úpravou týkajúcou sa odmeňovania súdnych exekútorov. Súd priznal súdnemu exekútorovi len tie trovy, ktoré mu už reálne vznikli a boli reálne preukázané. Súd zároveň dodáva, že ak vyhláška v § 22 osobitne náklady na kancelársky papier, tlač a kopírovanie neuvádza, tak z toho jasne vyplýva, že úmyslom zákonodarcu bolo upraviť vyhláškou výšku odmeny za výkon exekučnej činnosti, v ktorej je zahrnutá aj náhrada za vykonané administratívne práce a náklady vzniknuté pri výkone administratívnych prác (§ 25 vyhlášky) a náhradu výdavkov v preukázateľnej výške; žiadne ďalšie výdavky osobitne nad rámec uvedeného (z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici 13CoE/7/2013-21 zo dňa 12. 02. 2013). V tomto smere súd poukazuje na právny názor vyslovený v rozhodnutiach Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17CoE/77/2010-44 zo dňa 26. 05. 2010, 17CoE/400/2011-49 zo dňa 21. 12. 2011, 13CoE/7/2013-21 zo dňa 12. 02. 2013, 15CoE/232/2011-40 zo dňa 13. 07. 2011, 17CoE/45/2012-74 zo dňa 30. 03. 2012.
Súdny exekútor si uplatnil náhradu hotových výdavkov za poštovné vo výške 35,92 Eur. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za poštovné vo výške 29,00 Eur za doručovanie, kde potvrdením o doručení bola doručenka súdneho exekútora, a teda nešlo o doručovanie prostredníctvom Slovenskej pošty, ale súdnym exekútorom osobne do podateľní jednotlivých inštitúcií. Ďalej súd priznal súdnemu exekútorovi len alikvotnú časť poštovného za doručovanie Príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke do bánk Slovenská sporiteľňa, a.s. vo výške 0,16 Eur (1,40 Eur : 9) a Dexia banka Slovensko, a.s. (Prima banka Slovensko, a.s.) vo výške 0,16 Eur (1,40 Eur : 9), a taktiež za doručovanie Exekučného príkazu - prikázaním pohľadávky z účtu v banke do bánk Slovenská sporiteľňa, a.s. vo výške 0,13 Eur (1,40 Eur : 11) a Dexia banka Slovensko, a.s. (Prima banka Slovensko, a.s.) vo výške 0,13 Eur (1,40 Eur : 11), nakoľko súdny exekútor v týchto prípadoch doručoval v jednej obálke súčasne viac písomností týkajúcich sa rôznych exekúcií. Poštovné za doručovanie Upovedomenia o začatí exekúcie povinnému priznal súd súdnemu exekútorovi v plnej výške, teda 1,30 Eur.
Súd posudzoval aj účelnosť a preukázateľnosť trov exekúcie, a preto nepriznal súdnemu exekútorovi už vyčíslené budúce náklady ako hotové výdavky - poštovné a výdavky na papier, obálku a tlač listín, ktoré vzniknú v súvislosti z odblokovaním majetku povinného, splnením oznamovacej povinnosti a ukončením exekúcie vo výške 20,89 Eur. Súd má za to, že po zastavení exekúcie súdny exekútor vykonáva, už len administratívne úkony, za ktoré náhrada je už zahrnutá v odmene súdneho exekútora. A preto priznal súdnemu exekútorovi len tie trovy, ktoré reálne vznikli a boli reálne preukázané.
Po vykonaných úpravách súd z uplatnených trov uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi v súlade s vyhláškou a Exekučným poriadkom sumu 42,32 Eur /z toho odmena 33,19 Eur, náhrada hotových výdavkov 2,08 Eur (poštovné 1,88 Eur, poplatky 0,20 Eur), 20 % DPH z celých trov (35,27 Eur), t.j. 7,05 Eur/. Z ustanovenia § 169 ods. 1 vety druhej zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len "OSP") vyplýva, že ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§ 171 ods. 3), uvedie dôvody, pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.
Z dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu vyplýva, že účelom novelizácie tohto zákonného ustanovenia bolo docieliť čo najskoršie rozhodnutie vo veci samej a tým dosiahnuť oveľa rýchlejšiu ochranu porušených subjektívnych práv. Keďže v danom prípade bola exekúcia zastavená (proces konania už nebeží), niet žiadneho dôvodu preto, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd Banská Bystrica písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. (§ 374 ods. 4 OSP).
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.