Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4CoKR/16/2015

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľov - veriteľov: 1. I.V.A., s.r.o., D. XXXX/XX, D., W.: XX XXX XXX, 2. R. - W.. T., spol. s r.o., M. mieru XX/XXXX, C., o návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka: K. K., a.s. V. XX, G., W.: XX XXX XXX, o odvolaní veriteľa č. X proti uzneseniu Okresného súdu G. č.k. -66 zo dňa 22.6.2015, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením konkurzné konanie voči dlžníkovi K. K., a.s., so sídlom V. XX, G., W.: XX XXX XXX zastavil.

Toto rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami , , , (ďalej len ZoKR).

V dôvodoch uznesenia uviedol, že návrhom doručeným prvostupňovému súdu dňa XX.XX.XXXX sa navrhovateľ I.V.A. s.r.o., so sídlom D. XXXX/XX, XXX XX D., W.: XX XXX XXX, domáhal vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka K. K., a.s., so sídlom V. XX, XXX XX G., W.: XX XXX XXX (ďalej len „K. K.“) , z dôvodu, že mu dlžník neuhradil splatné záväzky vo výške XXX XXX,XX eura a XX XXX,XX A..

Ako ďalšieho veriteľa dlžníka navrhovateľ označil konkurznému súdu D. poisťovňu.

Okresný súd G. uznesením č.k. XK/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX publikovaným v Obchodnom vestníku dňa XX.XX.XXXX začal konkurzné konanie voči dlžníkovi.

Uznesením č.k. XK/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX publikovaným v Obchodnom vestníku dňa XX.XX.XXXX súd vyzval dlžníka, aby sa vyjadril k návrhu na vyhlásenie konkurzu a osvedčil svoju platobnú schopnosť.

Uznesením č.k. XK/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX publikovaným v Obchodnom vestníku dňa XX.XX.XXXX súd pripustil, aby do konania ako navrhovateľ pristúpil veriteľ R. - W.. T., spol. s r.o., so sídlom M. mieru XX/XXXX, XXX XX C. (ďalej len „R.“).

Podaním doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX dlžník oznámil, že návrh navrhovateľa (č.1) považuje za nedôvodný, nakoľko tieto pohľadávky neuznáva a v celom rozsahu ich popiera.

Na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX dlžník uviedol, že pohľadávky navrhovateľa č. 1 v celom rozsahu popiera a zároveň namietol aktívnu legitimáciu spoločnosti W. na podanie návrhu, nakoľko bolo spoločnosti oznámené postúpenie predmetných pohľadávok.

Vo vzťahu k veriteľovi D. dlžník uviedol, že pohľadávky v čase podania návrhu neboli ešte splatné a predložil potvrdenie D. z ktorého jednoznačne vyplýva, že spoločnosť K. K. nemá žiadne splatné pohľadávky.

Vo vzťahu k veriteľovi R. dlžník uviedol, že ich pohľadávky v celom rozsahu popiera, nakoľko medzi ním a spoločnosťou R. ešte prebieha reklamačné konanie, ktoré nebolo ukončené.

Svedok W.. B. ekonomický riaditeľ dlžníka uviedol, že spoločnosť je platobne schopná. Ďalej uviedol, že ich dodávatelia majú v zmluvách klauzuly o tom, že im bude uhradených tých XX % z kúpnej ceny až potom, čo bude uhradené spoločnosti K. K.. Čiže tieto dlžoby sú skôr účtovno-fakturačné, pretože nám už boli vyfakturované od našich dodávateľov sumy v plnej miere. Taktiež uviedol, že všetky záväzky sú riadne kryté majetkom. Uzavretý objem zmlúv k dnešnému dňu je zhruba XX miliónov eur a len samotný majetok spoločnosti K. K. v nehnuteľnostiach je X miliónov eur. Spoločnosť je tak platobne schopná.

Podľa citovaného ustanovenia predpokladom na zastavenie konkurzného konania je osvedčenie dlžníka o svojej platobnej schopnosti, pričom súd neprihliada na záväzky, pri ktorých dlžník osvedčil ich spornosť. Z toho vychádza, že veriteľovi zakladá postavenie účastníka konania len tá pohľadávka, na základe ktorej je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu, a ktorá vyvolá povinnosť súdu, po splnení ostatných podmienok, začať konkurzné konanie. Ak táto pohľadávka je sporná, odpadá preto dôvod, pre ktorý sa navrhlo začatie konkurzného konania. Súd je teda povinný bezodkladne konanie zastaviť. Zákon vyžaduje pri podávaní návrhu na vyhlásenie konkurzu pluralitu veriteľov a pluralitu pohľadávok. Teda ak dlžník do vyhlásenia konkurzu preukáže, že zaplatil všetky splatné pohľadávky veriteľov, ktorí sú účastníkmi konkurzného konania, alebo preukáže ich spornosť, súd je povinný bezodkladne konanie zastaviť.

Aktívne legitimovaným na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu je ten veriteľ, ktorý má nespornú pohľadávku voči dlžníkovi XX dní po lehote splatnosti, pričom musí byť zachovaná pluralita veriteľov. V prípade spornej pohľadávky veriteľa súd neprihliada na tieto pohľadávky, preto tieto nie sú spôsobilé založiť navrhovateľovi aktívnu legitimáciu na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu. Platobnú schopnosť má osvedčiť dlžník, pričom súd vychádza pri rozhodovaní z dôkazov predložených a označených dlžníkom a sám platobnú schopnosť, resp. neschopnosť aktívne nezisťuje. Dlžníkovi postačuje platobnú schopnosť iba osvedčiť, t.j. nemusí ju preukazovať, čo sa prejavuje napríklad tým, že pri posúdení dlžníkovej platobnej schopnosti súd vychádza zo zoznamov a informácii predložených dlžníkom, pričom ich skutkový základ bližšie neskúma. Ak ide o spornú pohľadávku označenú veriteľom v návrhu, postačuje dlžníkovi spornosť pohľadávky iba osvedčiť, aby súd na ňu neprihliadal, t.j. dlžník nemusí spornosť pohľadávky preukázať. Otázka preukázania alebo nepreukázania spornej pohľadávky musí byť vždy predmetom samotného sporového konania, pričom konkurzný súd nemôže viesť v rámci konkurzného konania dokazovanie ohľadom preukázania právneho základu pohľadávky, ktorej spornosť sa namieta (komentár k ZoKR I.. J. G., XXXX).

Podľa citovaného ustanovenia predpokladom na zastavenie konkurzného konania je zaplatenie splatných pohľadávok, ktorými veriteľ preukazuje oprávnenie podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Z toho vychádza, že veriteľovi zakladá postavenie účastníka konania len tá pohľadávka, na základe ktorej je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu, a ktorá vyvolá povinnosť súdu, po splnení ostatných podmienok, začať konkurzné konanie. Ak táto pohľadávka zanikne splnením, odpadá preto dôvod, pre ktorý sa navrhlo začatie konkurzného konania. Súd je teda povinný bezodkladne konanie zastaviť, ak dlžník zaplatil všetky splatné pohľadávky, ktoré veriteľ návrhom preukázal. Zákon vyžaduje pri podávaní návrhu na vyhlásenie konkurzu pluralitu veriteľov a pluralitu pohľadávok. Teda ak dlžník do vyhlásenia konkurzu preukáže, že zaplatil všetky splatné pohľadávky veriteľov, ktorí sú účastníkmi konkurzného konania, súd je povinný bezodkladne konanie zastaviť.

Z vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa za preukázané, že pohľadávky navrhovateľov - veriteľov sú sporné, o čom svedčia aj súdne konania na Okresnom súde G. pod sp.zn. XRob/XXX/ XXXX, XRob/XXX/XXXX, XRob/XXX/XXXX, XRob/XXX/XXXX a preto mal súd za preukázané, že dlžník osvedčil svoju platobnú schopnosť podľa .

Pohľadávka voči veriteľovi Sociálna poisťovňa, ako vyplýva z potvrdenia D. poisťovne, bola uhradená a dlžník voči tomuto veriteľovi neeviduje žiadne záväzky.

Súd prvého stupňa mal tak za to, že dlžník osvedčil svoju platobnú schopnosť podľa § 19 ods. 1 písm. c) ZoKR, keď preukázal, že zanikli jeho všetky splatné pohľadávky veriteľov, ktorí sú účastníkmi konkurzného konania, chyba pluralita veriteľov, a preto rozhodol o zastavení konkurzného konania podľa § 17 ods. 1 ZoKR.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa v zákonnej lehote podal odvolanie veriteľ č. 1 I.V.A., s.r.o., D. XXXX/ XX, D.. V písomných dôvodoch svojho odvolania uviedol, že konkurzný súd rozhodol o zastavení konania s poukazom na § 19 ods. 1 písm. c) ZoKR, pričom vychádzal zo skutočnosti, že dlžník osvedčil spornosť záväzkov, ktoré boli podkladom pre návrh na vyhlásenie konkurzu.

Odvolateľ má za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Prvostupňový súd na skutkový stav síce aplikoval správnu právnu normu, ale nesprávnym spôsobom. V žiadnom prípade nemožno na daný skutkový stav aplikovať právnu normu tak, že postačuje iba osvedčiť spornosť záväzku dlžníka, ktorý je uvedený v návrhu bez toho aby sa vo veci vykonávalo dokazovanie. Takýto postup prvostupňového súdu odporuje platnému právnemu stavu. Súd by mal vykonať dokazovanie potrebné na rozhodnutie o návrhu na vyhlásenie konkurzu s poukazom na Súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s potvrdením navrhovateľa, ktoré bolo overené audítorom. Z tohto dôkazu je zrejmé, že navrhovateľ riadne eviduje pohľadávky voči dlžníkom, ktoré sú uvedené v návrhu. Ďalej je zrejmé, že doposiaľ nedošlo k úhrade záväzkov dlžníka a nevedie sa vôbec žiadny súdny spor medzi jeho spoločnosťou a dlžníkom o zaplatenie. Súčasná právna úprava nevyžaduje, aby podkladom pre vyhlásenie konkurzu bol exekučný titul. Nepovažuje za správny postup konkurzného súdu, ak bez vykonania dôkazu považuje tvrdenie dlžníka o spornosti pohľadávky za postačujúce pre rozhodnutie. Ako dlžník tak aj veriteľ sú povinní viesť riadne účtovníctvo a evidovať pohľadávky a záväzky voči obchodným partnerom.

Súd prvého stupňa v odôvodnení uvádza konkrétne súdne konania, ktoré by mal navrhovateľ viesť s dlžníkom, ale navrhovateľovi takéto konania nie sú známe a neeviduje ich.

Odvolateľ trvá na tom, že jeho pohľadávky voči dlžníkovi nie sú sporné a prvostupňový súd mal z ich existencie vychádzať pri rozhodovaní podľa § 19 ZoKR.

Navrhol, aby odvolací súd s poukazom na napadnuté uznesenie zrušil a vo veci rozhodol tak, že na majetok dlžníka vyhlási konkurz, alebo vec vráti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie.

K odvolaniu veriteľa - odvolateľa sa vyjadril dlžník prostredníctvom svojho právneho zástupcu. V písomných dôvodoch svojho vyjadrenia uviedol, že nie je pravdou, že by prvostupňový súd nevykonal riadne dokazovanie. Naopak prvostupňový súd na pojednávaní, uskutočnenom dňa XX.X.XXXX, riadne a úplne vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, ako aj vypočutím dlžníka. Veriteľ č. 1 však svoje právo zúčastniť sa pojednávania nevyužil a bez ospravedlnenia sa tohto pojednávania nezúčastnil.

Rovnako nie je pravdou, že by prvostupňový súd nevykonal dostatočné dokazovanie vo vzťahu k údajnej pohľadávke veriteľa č. 1 voči dlžníkovi. Dlžník riadne preukázal spornosť tejto pohľadávky a to najmä z dôvodu jej zániku započítaním. Dlžník tiež namietal premlčanie tejto pohľadávky ako aj nedostatok aktívnej legitimácie veriteľa č. 1. S ohľadom na spornosť pohľadávky označenej veriteľom č. 1 dlžník inicioval aj konanie na Okresnom súde Humenné o určenie jej neexistencie. Konanie je na Okresnom

súde Humenné vedené pod sp. zn. XXCb/XXX/XXXX. Fotokópia návrhu, spolu s podacou pečiatkou Okresného súdu Humenné, je v spise založená na č.l. 22 až 25.

Dlžník opätovne poukazuje na konkurznú judikatúru, ktorá sa vyslovila v tom smere, že v štádiu do vyhlásenia konkurzu nie je účelom konkurzného konania zisťovať oprávnenosť pohľadávok veriteľov. Z týchto dôvodov nemôže konkurzný súd na dlžníkom spochybnené záväzky pri posudzovaní jeho platobnej neschopnosti prihliadať.

Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky (Rc) Rv II 101/31: „ak dlžník ..., ... nie je ochotný to urobiť (uhradiť splatné pohľadávky), napr. preto, že tieto pohľadávky neuznáva, vedie spor o ich výške alebo proti nim uplatňuje pohľadávky vlastné, nie sú splnené podmienky úpadku ...“.

K rovnakým záverom dospela aj rozhodovacia prax slovenských konkurzných súdov: „Ak dlžník svoje splatné záväzky neplní, napr. preto, že pohľadávky neuznáva, popiera ich existenciu alebo proti ním uplatňuje vlastné pohľadávky, ... podmienky úpadku nie sú splnené“ (X. X/XXXX, X M. XX/XXXX).

Z uvedeného vyplýva, že prvostupňový súd vykonal riadne dokazovanie ohľadom veriteľom č. 1 označenej pohľadávky. V rámci dokazovania dlžník jednoznačne osvedčil jej spornosť. Prvostupňový súd následne správne aplikoval ustanovenia § 19 ods. 1 písm. c) ZoKR a pri rozhodovaní o vyhlásení konkurzu neprihliadol na pohľadávku veriteľa č. 1 a ani na pohľadávku veriteľa č. 2, pretože dlžník osvedčil ich spornosť.

S poukazom na vyššie uvedené žiada dlžník odvolací súd, aby odvolanie veriteľa č. 1 ako nedôvodné zamietol a uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.

Odvolací súd prejednal odvolanie veriteľa č. 1 v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia , , bez nariadenia pojednávania podľa , pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej podľa , na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Správne a presvedčivé sú dôvody uvedené v uznesení súdu prvého stupňa, pokiaľ ide o zistenie skutkového stavu veci, ako aj o právne posúdenie. Skutkový stav sa nezmenil ani v priebehu odvolacieho konania a preto na zistenia uvedené v odôvodnení napadnutého uznesenia a na právne normy, ktoré použil súd prvého stupňa, odvolací súd poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje ( ) a dodáva.

Podľa záverov odvolacieho súdu po preštudovaní spisového materiálu a listinných dôkazov neboli zistené žiadne právne relevantné skutočnosti, ktoré by spochybňovali postup súdu prvého stupňa.

Správne postupoval súd prvého stupňa, pokiaľ o priebehu dokazovania sa nezaoberal so správou audítora tak, ako na to poukázal odvolateľ vo svojom odvolaní. Odvolací súd poukazuje na to, že dlžníkovi postačuje platobnú schopnosť iba osvedčiť, t.j. nemusí ju preukazovať a preto v prejednávanom prípade dlžník spornosť pohľadávky riadne osvedčil a preto súd prvého stupňa na to nemohol prihliadnuť. Otázka preukázania alebo nepreukázania spornej pohľadávky musí byť vždy predmetom samostatného sporového konania, pričom konkurzný súd nemôže viesť v rámci konkurzného konania dokazovanie ohľadom preukázania právneho základu pohľadávky, ktorej spornosť sa namieta.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie podľa ako vecne správne potvrdil.

Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.