Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_1K-7-2015.pdf
PDF · 93.09 KB
Case nature
Area
Subarea
1K/7/2015
Uznesenie
Okresný súd Prešov v právnej veci navrhovateľa - veriteľa: INVEST-KAPITAL, a.s., so sídlom Hattalova 12/C, 831 03 Bratislava, IČO: 35 871 334, o návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka: B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX X. XXX, takto
rozhodol:
z a m i e t a návrh navrhovateľa: INVEST-KAPITAL, a.s., so sídlom Hattalova 12/C, 831 03 Bratislava, IČO: 35 871 334, na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka: B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX X. XXX,
v r a c i a navrhovateľovi preddavok na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu vo výške 663,88 eura zložený dňa 12.02.2015 na účet tunajšieho súdu pod D19 Preddavky na predbežného správcu - položka 12/2015 (číslo účtovného dokladu 33/02-15).
odôvodnenie:
Navrhovateľ podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 16.02.2015 navrhol, aby súd začal konkurzné konanie na majetok dlžníka.
V návrhu navrhovateľ - veriteľ uviedol, že voči dlžníkovi eviduje pohľadávku z právoplatného a vykonateľného Rozhodcovského rozsudku STÁLEHO ROZHODCOVSKÉHO SÚDU zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. sp.zn. AHC/1113/0005 zo dňa 07.11.2014, ktorý je prílohou návrhu veriteľa. Zároveň predložil písomnú výzvu pôvodného veriteľa zo dňa 23.05.2013 spolu s kópiou doručenky. Ako ďalšieho veriteľa dlžníka označil spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, a spoločnosť INVESTEND,s.r.o., so sídlom Hattalova 12/C, 831 03 Bratislava, IČO: 44 188 366, a na účet súdu uhradil preddavok vo výške 663,88 eura.
Návrh spolu s prílohami bol podaný v dvoch rovnopisoch. Návrh v podobe príloh o.i. obsahoval doklad o zaplatení preddavku na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu vo výške 663,88 EUR, rozhodcovský rozsudok sp. zn. AHC/1113/0005 zo dňa 07.11.2014 a výzvu zo dňa 23.05.2013 spolu s doručenkou.
Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR “), dlžník je v úpadku, ak je platobne neschopný alebo predlžený. Ak dlžník podá návrh na vyhlásenie konkurzu, rozumie sa tým, že je v úpadku.
Podľa ust. § 14 ods. 1 ZKR veta prvá, ak súd zistí, že návrh na vyhlásenie konkurzu spĺňa zákonom ustanovené náležitosti, najneskôr do 15 dní od doručenia návrhu rozhodne o začatí konkurzného konania.
Uznesením č.k. 1K/7/2015 -30 zo dňa 02.03.2015 zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 06.03.2015 súd začal konkurzné konanie voči dlžníkovi.
Následne súd uznesením č.k. 1K/7/2015 -33 zo dňa 09.03.2015 publikovaným v Obchodnom vestníku dňa 16.03.2015 uložil dlžníkovi povinnosť do 20 dní od doručenia predmetného uznesenia vyjadriť sa k návrhu na vyhlásenie konkurzu, osvedčil svoju platobnú schopnosť a predložil najmä zoznam všetkých svojich peňažných záväzkov, s ktorých plnením bol v deň začatia konkurzného konania 30 dní v omeškaní, zoznam všetkých svojich bankových účtov s prehľadom zostatkov v deň začatia konkurzného konania, informáciu o stave hotovosti v deň začatia konkurzného konania a v deň predloženia tejto informácie súdu, zoznam pohľadávok, pri ktorých možno s odbornou starostlivosťou predpokladať, že budú uhradené najneskôr do 30 dní od začatia konkurzného konania. Súd zároveň predvolal dlžníka a upovedomil veriteľov dlžníka o termíne pojednávania za účelom osvedčenia platobnej schopnosti dlžníka vytýčeného na deň 02.09.2015 o 11:00 hod. na Okresnom súde Prešov.
Na pojednávaní konanom dňa 17.06.2015 navrhovateľ svoju neúčasť elektronický ospravedlnil. Právny zástupca dlžníka sa domáhal práva ochrany spotrebiteľa v zmysle Smernice rady 93/13, kde podľa článku 6 ods. 1, členské štáty majú zabezpečiť, aby neprijateľné podmienky neboli pre spotrebiteľov záväzné. Preto je potrebné vnímať takéto ustanovenie v tom zmysle, že by sa nemalo obchádzať exekučné konanie konaním konkurzným konaním len preto, že by nebol veriteľ úspešný v exekučným konanom konaní na základe rozhodcovského rozsudku. Ďalej poukázal na to, že rozhodcovská doložka, na základe ktorej bol presvedčený rozhodcovský súd, že má založenú svoju právomoc na rozhodnutie, nebola uzatvorená platne podľa zákona, pretože podľa § 4 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní musí byť rozhodcovská doložka uvedená v listine, ktorá je podpísaná oboma zmluvnými stranami, čo v danom prípade nebolo dodržané. To uvádza aj rozhodcovský súd vo svojom rozsudku na strane 10 ods. 2 a ods. 6, kde uviedol, že boli k zmluve pripojené všeobecné obchodné podmienky, v ktorých bola obsiahnutá rozhodcovská doložka. Takúto doložku nebolo možné odmietnuť, aj keď rozhodcovský súd bol iného názoru, avšak banka je povinná tak isto ako každý iný veriteľ postupovať s odbornou starostlivosťou a predloženú rozhodcovskú doložku bol povinný predložiť spôsobom takým, aby bolo možné sa s ňou oboznámiť a nie ju zakomponovať do obchodných podmienok, ktoré nespĺňajú ani dikciu zákona platného uzatvorenia rozhodcovskej doložky. Z tohto dôvodu ide o obchádzanie exekučného konania s tým, aby sa uspokojili nároky veriteľa, ktoré nie sú zákonné, pretože zmluva ako taká, tak isto nemá všetky zákonné náležitosti, ktoré podľa zákona o spotrebiteľských úveroch mať má. Navrhovateľ tak nepreukázal pohľadávku spôsobom stanoveným kogentnými ustanoveniami Zákona o konkurze a reštrukturalizácii.
Dňa 02.09.2015 o 11:00 hod. sa uskutočnilo pojednávanie. Navrhovateľ svoju neúčasť na pojednávaní mailom ospravedlnil s tým, že všetky relevantné doklady a dôkazy už súdu predložil. Následne súd skonštatoval, že navrhovateľ bol vyzvaný na predloženie Všeobecných obchodných podmienok a Všeobecných zmluvných podmienok, ktoré však súdu nepredložil.
Podľa ust. § 12 ods. 2 ZKR , ak návrh na vyhlásenie konkurzu podáva veriteľ, v návrhu je povinný uviesť skutočnosti, z ktorých možno odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť dlžníka, ako aj označiť svoju pohľadávku 30 dní po lehote splatnosti a označiť ďalšieho veriteľa s pohľadávkou 30 dní po lehote splatnosti. K návrhu je veriteľ povinný pripojiť listiny, ktoré dokladajú jeho pohľadávku označenú v návrhu. Navrhovateľ pohľadávku doloží a) písomným uznaním dlžníka s úradne overeným podpisom dlžníka, b) vykonateľným rozhodnutím alebo iným podkladom, na základe ktorého možno nariadiť výkon rozhodnutia alebo vykonať exekúciu, c) potvrdením audítora, správcu alebo súdneho znalca, že navrhovateľ pohľadávku účtuje v účtovníctve v súlade s účtovnými predpismi, a v prípade, že ide o pohľadávku nadobudnutú prevodom alebo prechodom, aj potvrdením audítora, správcu alebo súdneho znalca, že pohľadávka účtovaná v účtovníctve navrhovateľa má doložený dôvod vzniku, ak podáva návrh voči právnickej osobe, d) potvrdením Ministerstva financií Slovenskej republiky o existencii pohľadávky štátu z príspevku poskytnutého dlžníkovi z prostriedkov Európskej únie,4a ) <. schváleného a účtovaného certifikačným orgánom,4b) <. alebo e) písomným vyhlásením s úradne osvedčenými podpismi najmenej piatich zamestnancov alebo bývalých zamestnancov dlžníka, ktorí nie sú jeho spriaznenými osobami, o nesplnení ich pohľadávky na mzde, odstupnom alebo odchodnom 30 dní po lehote splatnosti; navrhovateľom v tomto prípade môže
byť len zamestnanec alebo bývalý zamestnanec dlžníka, ktorý nie je osobou spriaznenou s dlžníkom, a ktorý je zastúpený odborovou organizáciou, aj keď nie je jej členom.
V zmysle ust. § 19 ods. 1 písm. a) ZKR , ak sa konkurzné konanie začalo na návrh veriteľa, súd do 5 dní od začatia konkurzného konania odošle dlžníkovi do vlastných rúk rovnopis návrhu spolu s uznesením, ktoré obsahuje najmä, výzvu, aby sa do 20 dní od jeho doručenia vyjadril k návrhu a osvedčil svoju platobnú schopnosť; najmä aby predložil, zoznam všetkých svojich peňažných záväzkov, s ktorých plnením bol v deň začatia konkurzného konania 30 dní v omeškaní, zoznam všetkých svojich bankových účtov s prehľadom zostatkov v deň začatia konkurzného konania, informáciu o stave hotovosti v deň začatia konkurzného konania a v deň predloženia tejto informácie súdu, zoznam pohľadávok, pri ktorých možno s odbornou starostlivosťou predpokladať, že budú uhradené najneskôr do 30 dní od začatia konkurzného konania, poučenie, že inak súd vyhlási na jeho majetok konkurz, poučenie o trestnoprávnych následkoch neplnenia si povinnosti v konkurze, určí termín pojednávania, na ktoré predvolá dlžníka a o ktorom upovedomí veriteľov označených v návrhu; predvolanie, ako aj upovedomenie súd doručí zverejnením v Obchodnom vestníku; dlžníkovi predvolanie doručí aj iným spôsobom; termín pojednávania súd určí tak, aby sa konalo najneskôr do 70 dní od začatia konkurzného konania, vyzve dlžníka na vyjadrenie, či súhlasí, aby súd rozhodol vo veci vyhlásenia konkurzu bez pojednávania; ak tak dlžník urobí, súd zruší termín pojednávania a rozhodne bez pojednávania; rovnako postupuje aj vtedy, ak sa má za to, že dlžník svoju platobnú schopnosť neosvedčil.
V zmysle ust. § 19 ods. 1 písm. b) , c) a d) ZKR , súd rozhodne vo veci vyhlásenia konkurzu do 7 dní od vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, alebo do 7 dní, odkedy dlžník súhlasil, aby sa rozhodlo bez pojednávania. Súd rozhodne o vyhlásení konkurzu vtedy, ak dlžník neosvedčil svoju platobnú schopnosť, inak rozhodne o zastavení konkurzného konania; pri rozhodovaní o vyhlásení konkurzu súd neprihliada na záväzky, pri ktorých dlžník osvedčil ich spornosť; ak sa dlžník v lehote podľa odseku 1 písm. a) bodu 1 nevyjadril, má sa za to, že svoju platobnú schopnosť neosvedčil, a súd má pred rozhodnutím o vyhlásení konkurzu pochybnosti o dlžníkovej majetnosti, bez zbytočného odkladu po tom, čo zistí, že tu nie sú dôvody na iné rozhodnutie ako vyhlásenie konkurzu, ustanoví dlžníkovi predbežného správcu; o návrhu v tomto prípade rozhodne v lehote podľa § 20 ods. 1 .
Súd následne posudzoval aktívnu vecnú legitimáciu navrhovateľa. Navrhovateľ môže podľa ust. § 12 ods. 2 ZKR podať návrh na vyhlásenie konkurzu len ak svoju pohľadávku doloží medzi iným vykonateľným rozhodnutím alebo iným podkladom, na základe ktorého možno nariadiť výkon rozhodnutia alebo vykonať exekúciu. Podľa názoru súdu, za vykonateľné rozhodnutie možno považovať len rozhodnutie, ktoré je vydané orgánom oprávneným na prejednanie veci. V prípade, ak je podkladom pre konkurzné konanie rozhodcovský rozsudok, na prejednanie veci musí byť daná právomoc rozhodcovského súdu. Tak, ako v exekučných konaniach aj v konkurznom konaní musí veriteľ, ktorý podáva návrh na vyhlásenie konkurzu doložiť svoju pohľadávku materiálne vykonateľným titulom, ktorý aj v konkurznom konaní podlieha preskúmaniu a posúdeniu tejto materiálnej vykonateľnosti súdom ex - offo. Aj súd je povinný z úradnej moci skúmať, či sú splnené formálne a materiálne predpoklady pre vedenie konkurzného konania („generálnej exekúcie“), t. j. skúmať či na prejednanie veci, výsledkom ktorého konania bol rozhodcovský rozsudok, bola daná právomoc rozhodcovského súdu. V posudzovanom prípade bola zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom navrhovateľa a dlžníkom, ktorá bola podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku, od ktorého navrhovateľ odvodzuje svoje oprávnenie podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Túto zmluvu považuje súd za zmluvu spotrebiteľskú. Súd poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-76/10, C-40/08 pri výklade smernice rady 93/13 EHS, na základe ktorého je povinný pred vydaním rozhodnutia o návrhu na vyhlásenie konkurzu skúmať rozhodcovskú doložku a zistiť, či táto nespĺňa znaky neprimeraných a teda nekalých podmienok, tým že vyvoláva nerovnaké postavenie medzi účastníkmi, a teda či nie je neplatná podľa § 53 ods. 5 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len Občiansky zákonník ) účinného od 1. januára 2008.
Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka , dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka , spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Zmluva uzatvorená medzi právnym predchodcom navrhovateľa a dlžníkom ako zmluva o úvere má povahu spotrebiteľskej zmluvy s poukazom na cit. ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka , Právny predchodca navrhovateľa konal pri uzatváraní zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, ktorá vyplýva aj z výpisu daného subjektu z Obchodného registra. Na druhej strane, dlžník v čase podpisu zmluvy nekonal v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 2 písm. a) zákona č. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len ZoSÚ) účinného v čase podpisu zmluvy o úvere, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
Podľa ust. § 2 písm. b) ZoSÚ účinného v čase podpisu zmluvy o úvere, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa ust. § 31 ods. 3 zákona č. 244/2005 Z. z. o rozhodcovskom konaní účinného do 31.12.2014, rozhodcovský súd rozhoduje v súlade so zmluvou uzatvorenou medzi účastníkmi rozhodcovského konania a vezme do úvahy obchodné zvyklosti vzťahujúce sa na spor, zásady poctivého obchodného styku a dobrých mravov.
Podľa ust. § 33 ods. 2 veta druhá a tretia zákona č. č. 244/2005 Z. z. o rozhodcovskom konaní účinného do 31.12.2014, nemožno prisúdiť, čo odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom a plnenie, ktoré je nemožné. Rovnako nemožno prisúdiť plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, najmä ak obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Rozhodcovský súd bol povinný v rozhodcovskom rozsudku zohľadniť právnu úpravu, ktorá je preňho záväzná a zákonná úprava dáva súdu právo a povinnosť posúdiť, či plnenie, na ktoré rozhodcovský rozsudok zaväzuje je dovolené a či je v súlade s dobrými mravmi. Súd má za to, že nemožno považovať uložené plnenie za dovolené a v súlade s dobrými mravmi, ak je vydané v rozpore s právnou úpravou.
Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka "). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka , za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka , neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 13 ods. 1 tretia veta ZKR , ak súd návrh na vyhlásenie konkurzu odmietne alebo súd nezačne konkurzné konanie z iného dôvodu alebo navrhovateľ pred začatím konkurzného konania vezme návrh späť, preddavok sa vráti navrhovateľovi.
V danom prípade dlžník spochybňuje pohľadávku navrhovateľa, od ktorej tento odvodzoval svoje právo podať návrh na vyhlásenie konkurzu a dovoláva sa práva ochrany spotrebiteľa. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii nedefinuje, kedy je pohľadávka navrhovateľa sporná, resp. za akých podmienok dlžník osvedčí jej spornosť. Osvedčenie spornosti pohľadávky je preto potrebné posudzovať individuálne, s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu, kedy dlžníkom tvrdené dôvody spornosti
a teda neoprávnenosti pohľadávky môžu byť rôzne, V zásade je však možné podľa názoru súdu ustáliť a zadefinovať spornosť pohľadávky za takých okolností, kedy dlžník vznesie proti pohľadávke navrhovateľa, od ktorej tento odvodzuje svoje právo podať návrh na vyhlásenie konkurzu voči dlžníkovi, také námietky, ktoré nie sú zjavne samoúčelné a zjavne bezúspešné a ktoré preto svedčia o tom, že pohľadávka je spôsobilá byť predmetom sporu a teda dokazovania medzi účastníkmi. S týmto názorom konkurzného súdu sa stotožnil aj odvolací Krajský súd v Banskej Bystrici vo veci pod sp. zn, 43CoKR 19/2013 , na ktoré rozhodnutie konkurzný súd v tejto súvislosti poukazuje. Pohľadávka navrhovateľa takouto pohľadávkou je, t.j. pohľadávkou, ktorá je spôsobilá byť predmetom sporu.
Pre účely konkurzného konania je preto pohľadávka navrhovateľa sporná a nič na tom nemení ani skutočnosť, že je zatiaľ právoplatná a vykonateľná a môže byť na základe nej podaný návrh na vykonanie exekúcie. Podmienkou pre vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka a teda predmetom skúmania splnenia podmienok pre vyhlásenie konkurzu konkurzným súdom sú iné skutočnosti, než ktoré sú rozhodujúce pre vykonanie exekúcie na majetok dlžníka a preto aj v prípade judikovanej pohľadávky navrhovateľa rozhodcovským rozsudkom môže dlžník v konaní o návrhu na vyhlásenie konkurzu spochybniť existenciu - a teda osvedčiť spornosť takejto pohľadávky.
K samotnému oprávneniu súdu preskúmavať exekučný titul a k rozhodcovským rozsudkom, ktorými navrhovateľ preukazuje svoju pohľadávku súd poukazuje napr. na rozhodnutie dovolacieho súdu - Najvyšší súd SR - sp. zn. 5ECdo/314/2013 z 8. decembra 2014, zo 4. apríla 2013 sp. zn. 3 Cdo 224/2012 , zo 14. mája 2013 sp. zn. 3 Cdo 295/2012 , sp. zn. 3 Cdo 182/2012 , sp. zn. 3 Cdo 6/2013 , z 12. júna 2013 sp. zn. 3 ECdo 9/2013 , sp. zn. 3 ECdo 37/2013 , sp. zn. 3 ECdo 8/2013 , z 27. júna 2013 sp. zn. 3 Cdo 237/2012 , z 27. mája 2013 sp. zn. 3 Cdo 227/2012 , z 3. júla 2013 sp. zn. 3 ECdo 106/2013 a ďalšie v obdobných veciach navrhovateľa.
Najvyšší súd SR má nezastupiteľnú úlohu v zjednocovaní judikatúry, a preto v záujme predvídateľnosti rozhodnutí a jednotnosti rozhodovacej praxe, ktorými sa naplní princíp právnej istoty, ako jeden zo základných princípov princíp právneho štátu, vychádzal súd z judikatúry dovolacieho súdu.
Najvyšší súd SR ako dovolací súd opakovane konštatoval vo veciach exekučného konania navrhovateľa na základe rozhodcovských rozsudkov, že uzavretá rozhodcovská doložka je neprijateľná podmienka spotrebiteľskej zmluvy, čo zakladá jej neplatnosť. Neplatná rozhodcovská doložka nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu vydať označený rozhodcovský rozsudok, ktorý za daných podmienok nepredstavuje vykonateľný exekučný titul. Dovolací súd sa stotožnil aj s tými závermi exekučného súdu, ktoré konštatovali nevyváženosť dohodnutej rozhodcovskej doložky, pričom ich výklad bol v súlade so Smernicou rady 93/13/EHS. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy na spotrebiteľské veci má za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku.
Vychádzajúc z uvedených skutočností súd dospel k záveru, že dlžník relevantným spôsobom spochybnil pohľadávku navrhovateľa, od ktorej tento odvodzoval svoje právo podať návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka, osvedčil jej spornosť , v dôsledku čoho navrhovateľ nemá aktívnu legitimáciu na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu a preto súd jeho návrh zamietol.
Zároveň súd rozhodol o vrátení navrhovateľom zaplateného preddavku na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu podľa ustanovenia § 13 ods. 1 ZKR , ktorý v tomto konaní nebol použitý.
Podľa ust. § 196 ZKR , ak tento zákon neustanovuje inak, na začatie konkurzného konania, na konkurzné konanie, na začatie reštrukturalizačného konania, na reštrukturalizačné konanie a konanie o oddlžení (ďalej len "konanie podľa tohto zákona") sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku .
Podľa ust. § 199 ods. 1 ZKR , ak tento zákon neustanovuje inak, uznesenia a iné písomnosti súdu sa v konaniach podľa tohto zákona doručujú ich zverejnením v Obchodnom vestníku. Uznesenie, ktoré sa zverejňuje v Obchodnom vestníku, sa zverejňuje bez odôvodnenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Prešov na Krajský súd v Košiciach. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 204 ods. 1 O.s.p. ).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p. ).