Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Cb-19-2015.pdf
PDF · 92.74 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RK-1Cb/19/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Ružomberok samosudcom JUDr. Ivanom ŠTEPITOM v obchodno-právnej veci navrhovateľa: Stanislav Lisý DOLLIS, s miestom podnikania Ondrašovecká 1, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 17938953, zast. JUDr. Milanom Trnovským, advokátom, so sídlom Ulica Ester Šimerovej Martinčekovej 4505/2, 031 01 Liptovský Mikuláš, proti odporcovi: ASPEN SK, s.r.o., so sídlom Plavisko 399/4, 034 01 Ružomberok, IČO: 45 705 976, zast. Advokátskou kanceláriou PM Lawyers, s.r.o., so sídlom Gaštanová 13, 811 04 Bratislava, v konaní o zaplatenie sumy 1.229,12 eur s príslušenstvom, na pojednávaní konanom dňa 09.09.2015 v Ružomberku, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Súd p r i z n á v a odporcovi náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku za podaný odpor vo výške 73,50 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 1.089,27eur, ktoré j e navrhovateľ p o v i n n ý zaplatiť na účet právneho zástupcu odporcu N BIC:P. do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 25.11.2014 navrhovateľ požiadal o vydanie platobného rozkazu pre zaplatenie sumy 1.229,12 eur. Po skutkovej stránke svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ v právnom postavení dodávateľa sa dohodol s odporcom v právnom postavení odberateľa na základe objednávky zo dňa 30.04.2014 na vykonaní stavebných prác, ktoré boli špecifikované a ocenené v cenovej ponuke zo dňa 30.01.2014 na nadstavbe penziónu ASPEN v Demänovskej doline č. 301 v termíne od 05.05.2014 do 31.07.2014. Navrhovateľ uviedol, že postupne fakturoval odporcovi faktúrou za vykonané práce a navrhovateľ tieto práce uhradil. Konštatoval, že nad rámec objednávky a cenovej ponuky vykonal navrhovateľ pre odporcu klampiarske a pokrývačské práce na penzióne ASPEN v Demänovskej doline, ktoré práce navrhovateľ odporcovi fakturoval faktúrou č. 385/2014 zo dňa 03.11.2014, ktorá bola splatná dňa 10.11.2014, ktorú odporca nezaplatil a navrhovateľovi faktúru ako bezpredmetnú vrátil. Navrhovateľ však konštatuje, že práce, ktoré vyfakturoval, aj skutočne vykonal, na základe čoho tento žalobný návrh podáva. Vzhľadom k tomu, že odporca dlžnú čiastku neuhradil, obrátil sa so svojím nárokom na súd.
Okresný súd v Liptovskom Mikuláši vydal dňa 04.12.2014 pod sp. zn. 4Rob/51/2014-17 platobný rozkaz, ktorým uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.229,12 euro s 8,05% úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy od 11.11.2014 do zaplatenia a nahradil mu trovy konania a trovy právneho zastúpenia. Proti platobnému rozkazu podal odporca včas odpor, v ktorom okrem spochybnenia žalobou uplatneného nároku namietol miestnu príslušnosť Okresného súdu Liptovský Mikuláš v zmysle § 105 ods. 1 OSP, s poukazom na ustanovenie § 85 ods. 4 OSP. Podaním odporu
došlo k zrušeniu platobného rozkazu, pričom následne Okresný súd Liptovský Mikuláš vzhľadom na vznesenú námietku miestnej nepríslušnosti vec postúpil Okresnému súdu Ružomberok, ktorý spis bol tunajšiemu súdu doručený dňa 30.01.2015.
Z dôvodu pretrvávajúcej práceneschopnosti navrhovateľa bol termín pojednávania nariadený na deň 29.06.2015. Navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu pred súdom uviedol, že svoj nárok opiera o podpísanú objednávku, súčasťou ktorej bola aj cenová ponuka. Pokiaľ sa týka prác na viac, o týchto prácach komunikoval navrhovateľ s konateľom odporcu Vozárom, ako aj v tom čase s určeným stavby vedúcim, pričom komunikácia medzi nimi bola vykonávaná v elektronickej podobe. Navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu výslovne uviedol, že komunikácia, čo sa týka prác na viac prebiehala medzi účastníkmi až po vystavení faktúry, ktorej zaplatenie sa navrhovateľ domáhal. Na vysvetlenie navrhovateľ uviedol, že vychádzal z objednávky, ako aj z doložky k cenovej ponuke, v zmysle ktorej cenová ponuka vychádzala z predbežných výhľadov a z predpokladaného rozsahu stavebných prác, ktoré môžu byť upravené podľa skutočného zamerania, všetky rokovania prebiehali ústne. Doposiaľ vykonané práce zo strany navrhovateľa odporcom neboli prevzaté, i napriek tomu navrhovateľ zotrval na svojom návrhu.
Odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že medzi účastníkmi došlo iba k uzavretiu zmluvy, ku ktorej uzavretiu došlo na základe objednávky z 30.04.2014 a predchádzajúcej cenovej ponuky z 30.01.2014. Predmet zmluvy o dielo bol teda dostatočne jasný a určitý, ako vykonať práce podľa cenovej ponuky z 30.04.2014. Pokiaľ aj v cenovej ponuke existuje doložka, bolo potrebné rokovanie medzi stranami a k potvrdeniu a k dohode o potrebe a rozsahu prác navyše, k tomu však nedošlo, a preto podľa odporcu nemožno od neho spravodlivo požadovať úhradu dlžnej sumy, ak navrhovateľ konal svojvoľne. V rámci vykonávania diela už predtým došlo k navýšeniu ceny o sumu 1.146,49 euro, ktorú sumu však odporca navrhovateľovi aj uhradil a podľa jeho názoru táto suma mala pokrývať aj prípadné práce na viac. Odporca nespochybnil, že niektoré práce podľa cenovej ponuky sa nedali určiť, avšak malo to byť predmetom ďalšej dohody, ktorú však v akejkoľvek podobe poprel. Odporcovi doposiaľ zhotoviteľ nepredložil stavebno-montážny denník a v konečnom dôsledku bolo preukázané, že nebol podpísaný odporcom, a preto odporca vyjadril názor, že tento bol vypracovaný dodatočne.
V konaní pred súdom vypočutý svedok I. uviedol, že k predmetu sporu sa on vyjadriť nevie, nakoľko on nie je osobou autorizovanou na vykonávanie stavebného dozoru. Z tohto dôvodu na stavbe funkciu stavebného dozoru nevykonával, pokiaľ aj prebiehala komunikácia medzi ním a druhými osobami, keď k obsahu sa vyjadril len v tom zmysle, že on koordinoval práce za spoločnosť, ktorú ako majster (technik) zastupoval. Jeho firma vykonávala stavebné, múracie práce, vyhotovenie omietok, s výnimkou výstavby strechy, vrátane krovu. Pokiaľ aj prebiehala komunikácia medzi ním a inými firmami, ktoré na stavbe pôsobili, išlo len o skoordinovanie práce, kedy v zmysle technologického postupu oni ukončia práce a môže tam nastúpiť iná firma na postavenie strechy.
Okrem výsluchu účastníkov súd sa oboznámil v rámci dokazovania s objednávkou, cenovou ponukou, s faktúrou č. 385/2014, s príjmovým pokladničným dokladom, s fotokópiou výpisu z účtu, s faktúrou 180/2014, 257/2014, s námietkami a s vykonanou kontrolou fakturácie faktúry, ako aj s ostatnou emailovou a inou komunikáciou medzi účastníkmi, pričom zistil a ustálil nasledovný skutkový a právny stav:
Podľa § 536 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci, alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.
Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, cena musí byť v zmluve dohodnutá, alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, iba že strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.
Podľa § 537 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady a na svoje nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu diela. Ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva niečo iné, môže zhotoviteľ vykonať dielo ešte pred dojednaným časom. Objednávateľ je povinný vykonané dielo prevziať.
Podľa § 537 ods. 3 Obchodného zákonníka, pri vykonávaní diela postupuje zhotoviteľ samostatne a nie je pri určení spôsob vykonania diela viazaný pokynmi objednávateľa, ibaže sa výslovne zaviazal plniť ich.
Podľa § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.
Podľa § 547 ods. 1, 2, 3 Obchodného zákonníka, na výšku ceny nemá vplyv, že cena bola určená na základe rozpočtu, ktorý je súčasťou zmluvy alebo ho objednávateľovi oznámil zhotoviteľ do uzavretia zmluvy. Ak však bola cena určená na základe rozpočtu, ohľadne ktorého zo zmluvy vyplýva, že sa nezaručuje jeho úplnosť, môže sa zhotoviteľ domáhať primerane o zvýšenie ceny, ak sa pri vykonávaní diela objaví potreba činností nezahrnutých do rozpočtu, pokiaľ tieto činnosti neboli predvídateľné v čase uzavretia zmluvy. Ak cena bola určená na základe rozpočtu, ktorý sa podľa zmluvy považuje za nezáväzný, môže sa zhotoviteľ domáhať, aby sa určilo zvýšenie ceny o sumu, o ktorú nevyhnutne prevýši náklady účelne vynaložené zhotoviteľom, náklady zahrnuté do rozpočtu.
Podľa § 547 ods. 6 Obchodného zákonníka, zhotoviteľovi zaniká nárok na určenie zvýšenia ceny podľa odsekov 2 a 3, ak neoznámi potrebu prekročenia rozpočtovanej sumy a výšku požadovaného zvýšenia ceny bez zbytočného odkladu potom, čo sa ukázalo, že je nevyhnutné prekročenie ceny, ktorá bola určená na základe rozpočtu.
Podľa § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka, zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom týmto zákonom.
Navrhovateľ dôvodil opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku vykonaním klampiarskych a pokrývačských prác na penzióne ASPEN v Demänovskej doline nad rámec objednávky a cenovej ponuky. Hodnotu týchto prác vyfakturoval faktúrou č. 385/2014 zo dňa 03.11.2014, ktorá bola splatná dňa 10.11.2014. Odporca za práce nezaplatil a faktúru žalobcovi ako bezpredmetnú vrátil. Z vyjadrení účastníkov a najmä z listinných dôkazov, ktoré boli súdu predložené, vyplýva, že firma DOLLIS dňa 30.01.2014 predložila cenovú ponuku na realizáciu klampiarskych a pokrývačských prác na akcii Demänovská dolina - nadstavba rekreačnej chaty v celkovom objeme 8.218,37 euro. Cenová ponuka vychádzala z predbežných výmerov a z predkladaného rozsahu stavebných prác, ktoré môžu byť upravené podľa skutočného zamerania. Na základe tejto cenovej ponuky spoločnosť ASPEN, s.r.o. dňa 30.04.2014 si u navrhovateľa objednala stavebné práce špecifikované a ocenené v cenovej ponuke z 30.01.2014. Faktúrou č. 125/2014, ktorá bola splatná dňa 03.06.2014 a bola vystavená na sumu 1.098,56 euro, navrhovateľ vyfakturoval odporcovi čiastočnú faktúru za vykonané práce, ktoré odporca dňa 29.05.2014 bezhotovostným prevodom na účet navrhovateľa uhradil. Následne došlo k vystaveniu ďalšej faktúry, a to č. 186/2014 splatnej dňa 11.07.2014, ktorá bola vystavená na sumu 8.266,30 euro, ktorá suma uvedená v tejto faktúre presahovala sumu uvedenú navrhovateľom v cenovej ponuke zo dňa 30.01.2014. Napriek rozdielu vo výške 1.146,49 euro medzi cenovou ponukou a celkovou fakturáciou vykonaných prác zo strany navrhovateľa, odporca faktúru dňa 02.07.2014 bez akýchkoľvek výhrad uhradil bezhotovostným prevodom. Ako vyplynulo z podaného odporu, dodatočne, kontrolou fakturácie a vykonaných prác odporca zistil vo faktúrach č. 125/2014 a 186/2014 nedostatky vo forme neoprávnenej navýšenej fakturácie v porovnaní s cenovou ponukou zo dňa 30.01.2014 a následnou objednávkou z 30.04.2014. Dňa 05.08.2014 následne navrhovateľ vystavil odporcovi ďalšiu faktúru č. 257/2014 znejúcu na sumu 1.400,86 euro vrátane DPH. Odporca túto po preskúmaní ako neodôvodnenú navrhovateľovi vrátil a takisto mu dňa 26.08.2014 emailom zaslal námietky voči fakturácii stavebných prác. Navrhovateľ dňa 28.08.2014 vystavil k tejto faktúre dobropis č. 303/2014. Následne medzi účastníkmi došlo ku komunikácii, v zmysle ktorej 11.09.2014 navrhovateľ zaslal odporcovi odpoveď na kontrolu fakturácie, v ktorej uviedol, že cenová ponuka predložená odporcovi neobsahovala dokončovacie práce a nadcennená bola len úvodná časť prác. Podľa navrhovateľa k navýšeniu ceny došlo aj na základe ústneho doobjednania prác zo strany odporcu. Podľa odporcu však takéto tvrdenie nezodpovedá skutočnosti, nakoľko k žiadnemu doobjednaniu prác nad rámec cenovej ponuky zo strany odporcu nedošlo a všetky stavebné práce, ktoré pre odporcu boli vykonané, boli navrhovateľovi v celom rozsahu aj zaplatené. Až dňa 03.11.2014 navrhovateľ opätovne odporcovi zaslal faktúru č. 385/2014, a
to vo výške 1.229,12 euro s oznámením, že v porovnaní s dobropisovanou faktúrou č. 247/2014 bola faktúra upravená a v určitých položkách navýšená a v určitých položkách ponížená. Odporca opätovne predmetnú faktúru navrhovateľovi vrátil ako bezdôvodnú, nakoľko tak, ako sám uviedol navrhovateľ vo svojej emailovej komunikácii z 25.09.2014, faktúra č. 257/2014 analogicky ani faktúra č. 385/2014 nebola vystavená za stavebné práce, ktoré obsahovala pôvodná cenová ponuka, ale ako odporca opätovne zdôraznil, žiadne stavebné, klampiarske, ani pokrývačské práce nad rámec cenovej ponuky zo dňa 30.01.2014 si u navrhovateľa neobjednal, tieto ani neboli vykonané a teda neexistuje právny nárok na zaplatenie takto deklarovaných prác.
Obsah týchto tvrdení, ako boli uvedené v odpore proti platobnému rozkazu, preukazuje aj pripojená emailová komunikácia medzi účastníkmi, ktorú odporca pripojil k odporu proti platobnému rozkazu.
Je nepochybné, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu zmluvy o dielo v zmysle § 536 a nasl. Obchodného zákonníka. Zmluva o dielo bola uzavretá na základe akceptácie objednávky zo dňa 30.04.2014, ktorej objednávke predchádzala cenová ponuka zo dňa 30.01.2014. Pokiaľ sa týka ceny za dielo, táto bola uvedená v cenovej ponuke, a to v rozsahu 8.218,37 euro.
Odporca nespochybnil práce vykonané v rámci zmluvy o dielo, avšak s tým, že už prípadné práce naviac boli zohľadnené vo faktúre č. 125/2014, ktorá bola splatná dňa 03.06.2014. Cena, ktorá sa odvíjala od cenovej ponuky, v konkrétnom prípade bola v celom rozsahu uhradená aj zaplatením faktúry č. 186/2014, splatnej dňa 11.07.2014 vo výške 8.266,30 euro (8.266,30 + 1.098,56 euro).
Navrhovateľ pred súdom výslovne vyhlásil, že práce naviac sa robili priebežne a ich vykonanie bolo oznámené odporcovi pri fakturácii, t.j. po vystavení faktúry, ktorej zaplatenia sa navrhovateľ domáhal.
V zmysle § 547 ods. 6 Obchodného zákonníka, je zrejmé, že nárok na určenie zvýšenia ceny zhotoviteľovi zanikol z dôvodu neoznámenia potreby prekročenia rozpočtovanej sumy a výšku požadovaného zvýšenia ceny, nakoľko takýto nárok neoznámil objednávateľovi bez zbytočného odkladu potom, čo sa ukázalo, že prekročenie ceny sa javí nevyhnutným. Súd opätovne podotýka, že cena bola určená na základe rozpočtu. Táto skutočnosť viedla potom súd k záveru o neopodstatnenosti žalobou uplatneného návrhu na začatie konania a ako taký ho súd zamietol.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 OSP, podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná plnú náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V konaní bol v celom rozsahu úspešný odporca, preto súd uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť mu trovy konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za podaný odpor vo výške 73,50 euro, ktorý bol vyčíslený podľa položky 1 písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý je prílohou zákona o súdnych poplatkoch. Súd priznal odporcovi aj náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 1.089,27 euro. Trovy právneho zastúpenia boli vyčíslené v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Odmena právneho zástupcu odporcu pozostáva z odmeny za 5 úkonov právnej pomoci (príprava a prevzatie zastúpenia, písomné podanie na súd - odpor proti platobnému rozkazu, 2x účasť na pojednávaní v dňoch 29.06.2015 a 09.09.2015, ako aj ďalšia porada s klientom dňa 07.09.2015), kedy tarifná odmena za jeden úkon právnej pomoci podľa § 9 citovanej vyhlášky predstavuje hodnotu 61,41 euro, t.j. 307,05 euro. K tarifnej odmene je potrebné pripočítať režijný paušál za jednotlivé úkony, a to za úkony poskytnuté v roku 2014 vo výške 8,04 euro a v roku 2015 vo výške 8,39 euro, t.j. celkovo 49,50 euro; ďalej si zástupcu odporcu uplatnil náhradu cestovných výdavkov v zmysle § 15a citovanej vyhlášky, a to pri účasti na dvoch pojednávaniach v celkovej výške 268,69 euro, náhrada za stratu času, čo predstavuje jednu šesťdesiatinu výpočtového základu za každú začatú polhodinu, t.j. vo výške 13,98 euro, a to za 24 polhodín pri ceste z Bratislavy do Ružomberka a späť v celkovej výške 402,62 euro. Celková odmena trov právneho zástupcu odporcu, teda predstavuje sumu 1.089,27 euro, ktoré je navrhovateľ povinný uhradiť na účet právneho zástupcu odporcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline, písomne,
v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 42 ods. 3 OSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 OSP
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 OSP), Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.