Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Rozsudok_6C-16-2022.pdf
PDF · 91.54 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/16/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Miriam Kohútovou, PhD. v spore žalobcu: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, proti žalovanému: E. Q., narodený XX.X.XXXX, trvale bytom Y., V. X/X, o zaplatenie 91,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 91,- eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 91,- eur od 17.07.2020 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou podanou dňa 11.5.2022 žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie 91,00 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 91,00 eur od 17.7.2020 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Žalobca v žalobe uviedol, že žalovanému bola dňa 16.6.2020 vystavená faktúra č. XXXXXXXXXX vo výške 91,00 eur, splatná do 16.7.2020 za stravu zabezpečenú počas nariadenej izolácie v karanténnom zariadení Študijné a kongresové stredisko UK Modra-Harmónia, za obdobie od 27.5.2020 do 03.06.2020. Keďže žalovaný pohľadávku štátu v lehote splatnosti faktúry neuhradil, bola žalovanému zaslaná výzva na úhradu pohľadávky štátu zo dňa 19.10.2020 na zaplatenie dlžnej sumy do 30 dní od vystavenia výzvy. Žalobca zaslal žalovanému výzvu na úhradu pohľadávky štátu zo dňa 17.1.2022, ktorou vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy do 10 dní od doručenia tejto výzvy. Keďže žalovaný nezaplatil žalobcovi dlžnú sumu v lehote splatnosti, dostal sa do omeškania s plnením peňažného dlhu, čím mu zároveň vznikla povinnosť zaplatiť aj zákonný úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne, a to zo sumy 91,00 eur od 17.7.2020 do zaplatenia. Žalobca si uplatnil nárok s odkazom na § 58 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, ktoré podľa žalobcu umožňuje obmedziť vlastníctvo fyzickej osoby v rozsahu nákladov, ktoré vzniknú pri plnení povinností uložených fyzickej osobe v záujme ochrany verejného zdravia tým, že tieto náklady je fyzická osoba povinná znášať. Uloženie povinnosti podľa tohto ustanovenia znášať náklady, ktoré vzniknú pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu verejného zdravia, osobe, ktorá je povinná tieto povinnosti plniť, je podľa Ústavného súdu SR v súlade s ustanoveniami Ústavy SR (nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 4/2021). Faktúra predstavuje plnenie v podobe paušálnych nákladov za stravu, ktorá bola žalovanému zabezpečená počas doby nariadenej izolácie v karanténnom zariadení. Žalobca zastáva názor, že žalovaný by si potreboval zabezpečiť stravu aj v prípade, ak by nebol umiestnený v karanténnom zariadení, a preto žalobca postupoval v súlade s príslušnými platnými právnymi predpismi a stravu žalovanému zabezpečil.
2. Žalobca v podaní zo dňa 19.10.2022 doplnil, že pre komplexný pohľad na danú vec uvádza, že vláda Slovenskej republiky vyhlásila podľa § 8 zákona NR SR č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov počnúc dňom 12.03.2020 od 06:00 hod. mimoriadnu situáciu. Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky ako príslušný orgán štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva podľa ustanovenia § 5 ods. 4 písm. h) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v rozhodnom čase z dôvodu vyhlásenia mimoriadnej situácie na území Slovenskej republiky nariadil podľa ustanovenia § 12 ods. 2 písm. f) a ustanovenia § 48 ods. 4 písm. n) zákona č. 355/2007 Z. z. opatrenie č. OLP/3992/2020 zo dňa 15.05.2020, podľa ktorého „Všetkým osobám, ktoré od 18. mája 2020 od 7.00 hod. vstúpia na územie Slovenskej republiky, sa nariaďuje izolácia v zariadeniach určených štátom na dobu nevyhnutnú na vykonanie laboratórnej diagnostiky ochorenia COVID-19 a následne po zistení negatívneho výsledku sa tejto osobe nariaďuje domáca izolácia v celkovej súhrnnej dobe 14 dní. Po dobu domácej izolácie podľa predchádzajúcej vety sa táto nariaďuje i osobám žijúcim s ňou v spoločnej domácnosti.“ Žalobca zdôraznil, že nariadenie izolácie formou jednotlivých opatrení nepatrí do pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Zákon č. 355/2007 Z.z. v ustanovení § 12 stanovuje opatrenia na predchádzanie ochoreniam a na to, aby sa dosiahol predpokladaný účinok nariadených opatrení, ustanovenie § 51 zákona č. 355/2007 Z. z. stanovuje povinnosť fyzickým osobám plniť nariadené opatrenia a podrobiť sa v súvislosti s predchádzaním prenosným ochoreniam lekárskym vyšetreniam a diagnostickým skúškam, ktoré nie sú spojené s nebezpečenstvom pre zdravie, preventívnemu podávaniu protilátok a iných prípravkov, povinnému očkovaniu, liečeniu prenosných ochorení, izolácii a karanténnym opatreniam, preto žalovaný absolvoval izoláciu v karanténnom zariadení. Fyzické osoby sú podľa § 51 zákona č. 355/2007 Z.z. povinné plniť opatrenia na predchádzanie ochoreniam, a preto žalovaný mal povinnosť absolvovať izoláciu v karanténnom zariadení a uhradiť náklady, ktoré mu pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu verejného zdravia vznikli. Fyzické osoby však neplatia všetky náklady, ktoré sú spojené s povinnou izoláciou, ale iba stanovenú paušálnu čiastku za stravu. Žalobca ďalej uviedol, že podľa písmena A6 uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 113 z 15. marca 2020 bolo ministerke vnútra SR uložené „vykonať opatrenia so zabezpečením povinnej karantény občanov SR, ktorí sa skupinovo vracajú z postihnutých oblastí do karanténnych zariadení určených Ministerstvom vnútra SR“. Príkazom Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR č. 2020/10989:3-A9001 zo dňa 30.4.2020 bola organizácia: UK v Bratislave určená ako subjekt hospodárskej mobilizácie podľa § 4ids, 1 písm d / zákona č. 179/2011 Z. z. o hospodárskej mobilizácii a o zmene a doplnení zákona č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu v znení neskorších na účel zriadenia karanténneho zariadenia podľa § 2 ods. 4 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 77/2020 Z. z. na vykonanie niektorých opatrení hospodárskej mobilizácie. Subjektu hospodárskej mobilizácie bolo uložené vykonať opatrenia hospodárskej mobilizácie podľa § 5 písm. b) zákona č. 179/2011 Z. z., a to organizácia výroby a organizácia služieb, v rámci vykonávania ktorého bol určený subjekt povinný zabezpečiť vo svojom zariadení ubytovanie a stravovanie fyzickým osobám, ktorým bola nariadená povinná izolácia v karanténnych zariadeniach. Určenému subjektu sa uhradia výdavky za vykonanie opatrenia hospodárskej mobilizácie. Konkrétnu úhradu oprávnených nákladov vykoná Ministerstvo vnútra SR v súlade s nariadením vlády č. 77/2020 Z.z.. V zmysle vyššie uvedeného Ministerstvo vnútra SR v súlade so zákonom č. 179/2011 Z.z. a nariadením vlády č. 77/2020 Z. z., uhradilo na základe faktúry č.XXXXXXXXXX vystavenej určeným subjektom náklady, ktoré určenému subjektu vznikli v súvislosti so stravou poskytnutou žalovanému. Ustanovenie § 58 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z. z., v zmysle ktorého náklady, ktoré vzniknú pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu verejného zdravia, uhrádza ten, kto je povinný tieto povinnosti plniť“, určuje okruh osôb, ktoré sú povinné uhrádzať náklady spojené s plnením povinností ustanovených zákonom č. 355/2007 Z.z.. Ustanovenie § 58 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z. z. však nerieši prípady, kedy náklady vzniknú subjektu, ktorý neuložil povinnosť podľa zákona č. 355/2007 Z.z. Žalobca preto vymáha od žalovaného paušálne náklady za stravu, keďže plnil za žalovaného to, čo mal podľa § 58 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z.z. plniť žalovaný sám. Nakoľko žalobca uhradil náklady spojené so stravou žalovaného počas nariadenej izolácie v karanténnom zariadení Študijné a kongresové stredisko UK Modra-Harmónia, za obdobie od 27.5.2020 do 03.06.2020, žalovanému bola dňa 16.6.2020 vystavená faktúra č. XXXXXXXXXX vo výške 91,00 eur, splatná do 16.7.2020. Žalobca na podporu svojich tvrdení poukázal aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky PL ÚS 4/2021-136 zo dňa 08.12.2021 publikovaným v Zbierke zákonov SR pod č. 551/2021 Z.z. s tým, že Ústavný súd Slovenskej republiky v bode 168. tohto nálezu konštatuje, že: „uloženie povinnosti podľa § 58 ods. 2 zákona o ochrane verejného zdravia znášať (bez náhrady) náklady, ktoré vzniknú pri plnení povinností ustanovených týmto
zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu verejného zdravia, osobe, ktorá je povinná tieto povinnosti plniť, je v súlade s čl. 20 ods. 1, 3, 4 a 5, čl. ods. 1 a čl. 13 ods. 4 ústavy i v spojení s čl. 1 dodatkového protokolu“.
3. Tunajší súd vo veci vydal platobný rozkaz pod č.k. 6C/16/2022-11 dňa 24.5.2022, ktorý sa nepodarilo doručiť žalovanému. Uznesením č.k. 6C/16/2022-36 zo dňa 30.08.2022 súd platobný rozkaz zrušil podľa § 266 ods. 3 CSP.
4. Žaloba a ďalšie písomnosti boli doručené žalovanému postupom podľa § 116 ods. 2,3 CSP. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
5. Žalobca ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a súhlasil s prejednaním a rozhodnutím veci bez jeho účasti. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, doručenie mal vykázané, svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil a nepožiadal o odročenie pojednávania. Súd pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti.
6. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinami: faktúrou č. XXXXXXXXXX, doručenkami, výzvou na úhradu zo dňa 11.3.2022, výzvou na úhradu zo dňa 17.1.2022, Príkazom Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR č. 2020/10989:3-A9001 zo dňa 30.4.2020, faktúrou č. XXXXXXXXXX, na základe čoho zistil tento skutkový stav:
7. Faktúrou č. XXXXXXXXXX žalobca ako dodávateľ fakturoval žalovanému ako odberateľovi sumu 91,00 eur za náklady za stravu počas nariadenej karantény v karanténnom zariadení Študijné a kongresové stredisko UK Modra-Harmónia, za obdobie od 27.5.2020 do 03.06.2020. Faktúra bola vystavená dňa 16.6.2020 a splatná do 16.7.2020.
8. Výzvou na úhradu pohľadávok po lehote splatnosti zo dňa 11.3.2022 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy 91,00 eur do 30 dní od vystavenia výzvy. Následne žalobca výzvou na úhradu pohľadávky štátu zo dňa 17.1.2022 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy 91,00 eur do 10 dní od doručenia výzvy. Výzva bola doručovaná žalovanému, ktorú si ju neprevzal v odbernej lehote. Zásielka bola vrátená žalobcovi dňa 24.1.2022. Svedčí o tom žalobcom predložená doručenka.
9. Príkazom Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR č. 2020/10989:3-A9001 zo dňa 30.4.2020 bolo zariadenie: Študijné a kongresové stredisko UK Modra-Harmónia určené ako subjekt hospodárskej mobilizácie podľa § 4 ods. 1 písm. d) druhého bodu zákona č. 179/2011 Z. z. o hospodárskej mobilizácii a o zmene a doplnení zákona č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu v znení neskorších na účel zriadenia karanténneho zariadenia podľa § 2 ods. 4 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 77/2020 Z.z. na vykonanie niektorých opatrení hospodárskej mobilizácie. V Príkaze sa uvádza, že konkrétnu úhradu oprávnených nákladov spojených s pobytom fyzických osôb, ktorým bola nariadená povinná karanténa, vykoná MV SR, pričom za oprávnené náklady budú považované (okrem iných) i stravovanie ubytovaných fyzických osôb vo výške 13,- eur za osobu/ deň.
10. Faktúrou č. XXXXXXXXXX vystavenou dodávateľom: UK Bratislava, Šafárikovo nám. 6 P.O.BOX 440, 814 99 Bratislava 1 - Ministerstvu vnútra SR ako odberateľovi dodávateľ fakturoval za vykonávanie opatrenia hospodárskej mobilizácie v prospech MV SR, na základe príkazu č. 2020/10989:3-A9001 zo dňa 30.4.2020 v Študijnom a kongresovom stredisku v Modre- Harmónia v termínoch od 27.5.2020 do 3.6.2020, za stravnú jednotku dennej stravy podľa Zoznamu stravníkov celkom sumu 1.505,50 eur (pri cene za MJ 13,00 eur s DPH.
11. Podľa § 12 ods. 2 písm. f) zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákona č. 355/2007 Z.z.“) opatrenia na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných ochorení sú: izolácia v domácom prostredí alebo v zdravotníckom zariadení, prípadne inom určenom zariadení, zvýšený zdravotný dozor, lekársky dohľad, karanténne opatrenia.
12. Podľa § 48 ods. 4 písm. n) zákona č. 355/2007 Z.z. Úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva pri ohrození verejného zdravia, ak v odseku 5 nie je ustanovené inak,
nariaďuje opatrenia, ktorými sú: nútená izolácia osôb chorých na prenosné ochorenie, ktoré odmietajú nariadené opatrenie podľa § 12 ods. 2 písm. f).
13. Podľa § 51 ods. 1 zákona č. 355/2007 Z.z. fyzické osoby sú povinné a) plniť opatrenia na predchádzanie ochoreniam podľa § 12 ods. 2 písm. a), d) až h) a opatrenia pri ohrození verejného zdravia podľa § 48 ods. 4 písm. a) až d), f) až i) a n) nariadené príslušným orgánom verejného zdravotníctva; to neplatí v prípade povinného očkovania, ak sú známe kontraindikácie, b) spolupracovať s úradom verejného zdravotníctva alebo regionálnym úradom verejného zdravotníctva pri plnení opatrení podľa písmena a), c) oznámiť neodkladne ošetrujúcemu lekárovi a úradu verejného zdravotníctva alebo regionálnemu úradu verejného zdravotníctva všetky okolnosti dôležité na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných ochorení a poskytovať informácie dôležité pre epidemiologické vyšetrenie a posudzovanie ochorení vo vzťahu k vykonávanej práci, d) podrobiť sa v súvislosti s predchádzaním prenosným ochoreniam lekárskym vyšetreniam a diagnostickým skúškam, ktoré nie sú spojené s nebezpečenstvom pre zdravie, preventívnemu podávaniu protilátok a iných prípravkov, povinnému očkovaniu, liečeniu prenosných ochorení, izolácii a karanténnym opatreniam.
14. Podľa § 58 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z.z. náklady, ktoré vzniknú pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu verejného zdravia, uhrádza ten, kto je povinný tieto povinnosti plniť.
15. Podľa § 454 Občianskeho zákonníka bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.
16. Po zhodnotení výsledkov dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná. Žalobca preukázal, že žalovaný bol osobou, ktorá bola povinná v období od 27.5.2020 do 3.6.2020 podrobiť sa karanténnym opatreniam súvisiacich s mimoriadnou situáciou a nariadenou izoláciou v zariadení určenom štátom na dobu nevyhnutnú na vykonanie laboratórnej diagnostiky COVID-19. Počas tejto izolácie bola žalovanému poskytnutá strava, za ktorú mal žalovaný príslušnému subjektu hospodárskej mobilizácie uhradiť náklady. Tieto náklady uhradil žalobca za žalovaného, hoci túto povinnosť má žalovaný s poukazom na § 58 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z.z.. Preto je žalobca oprávnený domáhať sa preplatenia týchto nákladov od žalovaného v žalovanej výške 91,- eur (7 dní krát 13,- eur denne). Stravná jednotka v takejto výške (13,- eur denne) zodpovedá cene za mernú jednotku fakturovanú príslušným subjektom hospodárskej mobilizácie žalobcovi faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 3.6.2020. Súd dodáva, že žalovaný pohľadávku žalobcu nijako nespochybnil, v spore bol pasívny.
17. O povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania súd rozhodol podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalovaný je v omeškaní so zaplatením žalovanej sumy od 17.7.2020 (odo dňa nasledujúceho po jej splatnosti) s poukazom na splatnosť faktúry vystavenej žalobcom žalovanému dňa 16.6.2020, a to dňa 16.7.2020. Priznaná výška úroku z omeškania zodpovedá § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., podľa ktorého výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t.j. tu od prvého dňa po splatnosti predmetnej faktúry. Základná úroková sadzba ECB bola v čase splatnosti žalovanej sumy vo výške 0,00%.
18. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojitosti s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalobca mal vo veci úspech v plnom rozsahu, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v plnom rozsahu, v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu, zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.