Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_15Co-117-2015.pdf
PDF · 69.08 KB
Case nature
Area
Subarea
15Co/117/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. v právnej veci navrhovateľa Z. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X, XXX XX S., proti odporkyni W. A., nar. X.X.XXXX, bytom D. X, XXX XX S., zastúpenej spoločnosťou Advokátska kancelária Hagara-Hagarová, s.r.o., Daniela Dlabača 35, 010 01 Žilina, o rozvod manželstva, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. 15C 97/2014-31 zo dňa 16.1.2015 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo účastníkov uzavreté dňa XX.XX.XXXX v S. a zapísané v knihe manželstiev bývalého Mestského národného výboru v S. vo zväzku X, ročník XXXX, na str. XX pod poradovým číslom XXX. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Vychádzal zo skutkového zistenia, že účastníci uzavreli manželstvo dňa X.XX.XXXX a z tohto pochádzajú štyria synovia, ktorí sú v súčasnosti už plnoletí. Účastníci viac ako dva roky spolu intímne nežijú a od roku 2013 nevedú ani spoločnú domácnosť, teda spoločne nehospodária, nekomunikujú spolu, majú oddelené bývanie, teda každý z manželov obýva v byte samostatne vlastnú izbu a samostatne si zabezpečujú aj vlastné životné potreby. Mal za to, že vzťahy medzi účastníkmi sú vážne rozvrátené, pričom navrhovateľ má pomer aj s inou osobou. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že manželia majú rozdielne pohľady na spolužitie a napĺňanie jeho potrieb. Ako príčinu rozvratu manželstva súd prvého stupňa uviedol rozdielnosť pováh, záujmov a názorov manželov a podporne aj pomer navrhovateľa s inou ženou. Dospel k záveru, že nemožno očakávať, a to napriek jednostrannej deklarácii odporkyne, riadne obnovenie manželského spolužitia. Konštatoval, že nikoho nemožno nútiť zotrvať vo zväzku, ktorý neplní svoj účel a keďže od manželov nemožno očakávať obnovenie spolužitia, tak návrhu na rozvod manželstva vyhovel. Vec právne posúdil podľa § 23 ods. 1, 2, 3, § 1 ods. 1, 2, § 18 a Čl. 4 základných zásad Zákona o rodine.
O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 144 Občianskeho súdneho poriadku.
V zákonom stanovenej lehote podala proti rozsudku súdu prvého stupňa odvolanie odporkyňa. Namietala, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zistenia ak konštatoval, že nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Mala za to, že vykonaným dokazovaním toto nebolo preukázané. Vyslovila presvedčenie, že v jej manželstve s odporcom (správne navrhovateľom) je možné obnovenie manželského spolužitia z dôvodu, že je ochotná navrhovateľovi odpustiť a pokúsiť sa nielen o obnovenie spolužitia, ale aj o obnovenie
vzájomných citových väzieb. Zdôraznila, že s rozvodom manželstva v žiadnom prípade nesúhlasí. Navrhla napadnutý rozsudok zmeniť a návrh v celom rozsahu zamietnuť.
K odvolaniu odporkyne sa vyjadril navrhovateľ podaním zo dňa 13.4.2015. Navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť, a to aj z dôvodu, že jeho vzťah s odporkyňou sa od podania návrhu iba zhoršil, čo má negatívne dôsledky na jeho zdravotný stav. Z tohto dôvodu chodí na sedenia k psychológovi, tiež chodí na dychové cvičenia a relaxačné sedenia, na základe čoho sa jeho správanie voči odporkyni ukľudnilo, čo si ona zle vysvetľuje a namýšľa si, že sa spolužitie dá obnoviť. Zdôraznil, že nemá v úmysle spolužitie s odporkyňou obnoviť a terapiu podstupuje iba na ochranu svojho zdravia. Manželstvo považoval za trvalo rozvrátené s tým, že nespĺňalo a ani v budúcnosti nebude spĺňať účel uvedený v Zákone o rodine. Ako ďalší dôvod trvania na rozvode manželstva uviedol to, že jeho priateľka predala doterajší byt a kúpila nový, v ktorom plánujú vytvoriť si spoločnú domácnosť.
Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho predpisu (ďalej len O.s.p.) v znení neskorších predpisov, preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z §212 O.s.p. a zistil, že odvolanie odporkyne nie je dôvodné.
Súd prvého stupňa v predmetnej veci vykonal potrebné dokazovanie, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým zisteniam a vyvodil z nich aj správny právny záver. Bolo nepochybne preukázané, že manželstvo účastníkov je dlhodobo rozvrátené, čo vyvrcholilo v oddelené bývanie a hospodárenie. Vážne nezhody medzi manželmi pretrvávali ešte pred nadviazaním známosti navrhovateľa s inou ženou. Len samotné presvedčenie odporkyne o možnosti obnovenia manželského spolužitia je nepostačujúce pre jeho skutočnú realizáciu, keďže pre tak náročnú a dlhú cestu musí byť preukázaná snaha oboch manželov. Z vyjadrenia navrhovateľa však jednoznačne vyplýva, že k obnoveniu manželského spolužitia nemieni pristúpiť.
S poukazom na uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny v súlade s ust. § 219 ods. 1 O.s.p..
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s ustanovením § 144 O.s.p..
Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Prešov v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.