Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/47/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Renáty Gavalcovej a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: S. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí Trnava, dieťa rodičov: matka - O. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, otec - J. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. Z. X., Q. J. XXX, ČR, zastúpený advokátom: JUDr. Gabriel Stanislavský, AK so sídlom Hlavná 29, Trnava, o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 27. mája 2015, č. k. -72, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa zmenil rozsudok Okresného súdu Trnava č. -102 zo dňa 24.01.2012 tak, že vyživovaciu povinnosť otca na mal. S. D., nar. XX.XX.XXXX zvyšuje zo sumy 60,- eur mesačne na sumu 80,- eur mesačne s účinnosťou od 03.09.2014, ktoré výživné je otec povinný zaplatiť vždy do 15.dňa v mesiaci vopred, k rukám matky. Zročné výživné za obdobie od 03.09.2014 ku dňu 31.05.2015 v sume 90,- eur súd povoľuje otcovi splácať v splátkach po 5,- eur mesačne, spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 62 ods. 1,2,3, § 75 ods. 1,2, § 78 ods. 1,3 Zákona o rodine, keď vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že od poslednej úpravy výživného, t.j. od 24.2.2012 sa odôvodnené potreby u maloletého S. zvýšili, na strane mal. došlo k podstatnej zmene pomerov od septembra 2012, kedy mal. začal navštevovať 1. ročník základnej školy. Táto skutočnosť pri poslednej úprave výživného zohľadnená nebola, teda nebolo prihliadnuté na to, že s nástupom mal. na základnú školu s jeho odôvodnené potreby zvýšia. Matka žiadala výživné zvýšiť od 3.9.2014, kedy už bol mal. žiakom 2.triedy základnej školy a súd skonštatoval, že v tejto dobe už boli dané dôvody na zvýšenie výživného. V tejto súvislosti súd skonštatoval, že výživné je dôvodné zvýšiť aj z dôvodu, že matka má zvýšené náklady pri výchove mal. vzhľadom na skutočnosť, že mal. je hyperaktívny, ktorá skutočnosť bola potvrdená psychologickými vyšetreniami. V dôsledku doporučenia psychológov matka zmenila zamestnanie, v dôsledku ktorej skutočnosti dosahuje čistý mesačný príjem okolo 50 eur mesačne, keď táto suma spolu s rodinným prídavkom, ktorý poberá na maloletého, nemôže pokryť odôvodnené potreby maloletého. Na druhej strane súd skonštatoval, že otec mal. má ešte ďalšie dve vyživovacie povinnosti, avšak otec by pri riadnej pracovnej morálke mohol dosahovať čistý priemerný mesačný zárobok 495,62 eur (u zamestnávateľa D., S.) a jeho vlastným pričinením tento zárobok nedosahuje. Súd dospel k záveru, že z uvedeného zárobku by bol schopný plniť si vyživovaciu povinnosť voči

maloletému v sume 80 eur mesačne. Na predchádzajúci príjem u zamestnávateľa O., S. súd neprihliadol, lebo u tohto zamestnávateľa otec prestal pracovať z dôvodu zmeny bydliska. Súd dospel k záveru, že výživné v sume 80 eur je vzhľadom na dané skutočnosti a okolnosti primerané a zodpovedajúce súčasným odôvodneným potrebám maloletého ako aj súčasným možnostiam a schopnostiam otca i jeho majetkovým pomerom. Zročné výživné, ktoré otcovi vzniklo od 3.9.2014 ku dňu 31.5.2015 v sume 90 eur povolil súd otcovi splácať v splátkach po 5 eur mesačne spolu s bežným výživným, a to s vzhľadom na terajší príjem otca i počet jeho vyživovacích povinností. Pri určovaní výšky zročného výživného súd vychádzal zo skutočnosti, že otec na výživu mal. prispieva výživným v sume 70,- eur mesačne a nie sumou 60 eur mesačne ako to bolo naposledy určené v konaní tunajšieho súdu .

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, v ktorom uviedol, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Uviedol, že uvedené rozhodnutie je v hrubom rozpore so zárobkovými i majetkovými pomermi otca maloletého dieťaťa, ktorému v žiadnom prípade neumožňuje, aby zo svojho zárobku bol schopný zasielať k rukám matky maloletého súdom určenú finančnú čiastku. Prvostupňový súd vôbec nebral do úvahy, že okrem vyživovacej povinnosti na malol. S. má jeho otec aj ďalšie vyživovacie povinnosti, ktoré si riadne plní. Po spočítaní všetkých mesačných výdavkov na výživu maloletých detí by jeho príjem nepokrýval ani životné minimum. Na základe uvedeného preto žiada, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vrátil vec súdu na ďalšie konanie.

K odvolaniu otca zaslal písomné vyjadrenie kolízny opatrovník, v ktorom uviedol, že vzhľadom k tomu, že zvýšenie výživného je v záujem maloletého a náklady spojené so zabezpečovaním starostlivosti o maloletého sa značne zvýšili, vzrástli náklady na výživu, ošatenie a v súvislosti s návštevou základnej školy a preto odporúčajú rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdiť.

K odvolaniu otca zaslala písomné vyjadrenie matka maloletého, v ktorom uviedla, že s odvolaním otca nesúhlasí, nakoľko tak, ako uviedla vo svojom návrhu výdavky maloletého predstavujú mesačne sumu 250,- eur, v ktorom je zarátané ako denná strava, ošatenie, obuv, obedy a družina v škole, tak aj cestovné náklady do školského zariadenia a pod. Taktiež má maloletý diagnostikovanú impulzívnu hyperaktivitu, preto by mal navštevovať rôzne fyzické a záťažové krúžky, čo si však nemôže dovoliť, nakoľko otec neprispieva primeraným výživným k výdavkom maloletého. Maloletý má každoročné výdavky spojené so začiatkom školského roka, čo predstavuje sumu cca 400,- eur, na ktoré odporca taktiež neprispieva. Vzhľadom k nezodpovednému ukončeniu pracovných pomerov odporcu u zamestnávateľov nesúhlasí s jeho odvolaním, keďže maloletý má oveľa vyššie výdavky ako na ne prispieva otec a ten pri riadnej pracovnej morálke mohol dosahovať čistý mesačný zárobok, ktorý by pokryl jeho výdavky a vyživovacie povinnosti.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník konania ( a ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania ( ) postupom bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia , zverejnením termínu vyhlásenia rozhodnutia na úradnej tabuli súdu podľa ustanovenia a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. je návrh matky maloletého dieťaťa, ktorým sa domáha zvýšenia výživného otcovi na maloletého zo sumy 60,- eur na sumu 170,- eur mesačne, vždy do 10.dňa kalendárneho mesiaca.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na malol. S. zo sumy 60,- eur mesačne na sumu 80,- eur mesačne s účinnosťou od 03.09.2014, ktoré výživné je otec zaviazaný platiť vždy do 15.dňa kalendárneho mesiaca a k rukám matky vopred, ako aj výrok o nedoplatku na zročnom výživnom za obdobie od 03.09.2014 do 31.05.2015 v sume 90,- eur, ktoré súd povolil splácať otcovi v splátkach po 5,- eur mesačne, spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého stupňa obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom v podrobnostiach na je odkazuje ( ).

Pri rozhodovaní o zmene výživného je nevyhnutné previesť porovnanie okolností dôležitých pre určovanie výživného tak v dobe skoršieho ako i nového rozhodovania a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Je pritom potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo objektívne napríklad vývojom životných nákladov. V zmysle valorizačnej klauzuly obsiahnutej v § 78 ods. 3 už vývoj životných nákladov je objektívnou okolnosťou, ktorá sama osebe môže odôvodniť zmenu výšky výživného. Zmena výšky výživného je pritom možná najskôr od času, keď došlo k zmene pomerov.

Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.

Z obsahu spisu vyplýva, že výživné na maloletého S. bolo naposledy upravované rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 24. januára 2012, č. k. -102, ktorým rozsudkom bol otec zaviazaný platiť na malol. S. výživné vo výške 60,- eur mesačne, vždy do 15.dňa kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky. Pri určení tohto výživného súd vychádzal zo skutočnosti, že otec maloletého má príjem 14.126,- Kč, keď pracoval u zamestnávateľa S. S., L. Z. X. a matka mala príjem 377,- eur mesačne a otcovi pribudla vyživovacia povinnosť voči malol. B. D., nar. XX.XX.XXXX. V čase tohto konania malol. S. navštevoval materskú škôlku. Okrem malol. B. D. má otec ešte vyživovaciu povinnosť k malol. J. D., nar. XX.XX.XXXX, ktorý sa narodil z manželstva otca a A. D., ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trnava, v konaní vedenom pod sp. zn. s tým, že malol. J. bol zverený do výchovy matke a otec bol zaviazaný platiť na jeho výživu mesačne sumu 2.000,- Sk. Z prehľadov o zárobkoch a z potvrdení o zárobkoch otca súd zistil, že otec v období od 14.10.2013 do 10.12.2014 pracoval ako obrábač kovov u zamestnávateľa O.-M. S., kde dosahoval priemerný čistý mesačný zárobok vo výške 861,84 eur. Pracovný pomer v tejto spoločnosti bol ukončený podľa ust. § 49 Z.p. a to dohodou na návrh

otca. Otec od 08.01.2015 pracoval u zamestnávateľa D. S. s čistým mesačným príjmom 13.600,- Kč / 495,62 eur. S otcom bol pracovný pomer ukončený ku dňu 23.03.2015 v zmysle ust. v skúšobnej dobe pre hrubé porušenie pracovnej disciplíny. Od 01.04.2015 nastúpil otec pracovať k spol. L. S.., kde by mal dosahovať čistý mesačný zárobok okolo 336,- eur. Manželka otca - W. D. pracuje v spol. S.. S., ako skladník s čistým mesačným priemerným zárobkom 15.616,- Kč / 568,68 eur, z tohto manželstva pochádza mal. B. D. nar. X.XX.XXXX.. Z prehľadu o zárobkoch od zamestnávateľa matky a to spol. G-G. S.. vyplýva, že táto pracovala na dohodu o vykonaní práce od 02.06.2014 do 31.12.2014 a od 01.01.2015 do 12.02.2015, pričom jej čistý mesačný príjem predstavoval sumu 50,- eur mesačne. Malol. S. navštevoval v roku 2012 Základnú školu v A., avšak v súčasnej dobe navštevuje Základnú školu W. D. v J., keď zmenou základnej školy došlo k navýšeniu nákladov týkajúcich sa cestovania z A. do J. s tým, že je nútená z uvedeného dôvodu pracovať brigádnicky, aby mohla maloletého doviesť a priviesť zo školy. Malol. S. navštevuje Základnú školu v J. od 01.09.2013 a v súčasnej dobe je žiakom 2.ročníka. Spolu s maloletým žije v rodinnom dome svojich rodičov. Otec zasiela na výživu malol. S. výživné vo výške 70,- eur mesačne a nie 60,- eur mesačne ako bolo naposledy určené súdom. Otec maloletého si zakúpil starší rodinný dom a za tým účelom si zobral pôžičku, aby si doriešil bytovú otázku.

Na základe vyššie uvedeného dospel odvolací súd k názoru, že správny bol postup súdu prvého stupňa, keď porovnaním pomerov a okolností, z ktorých sa vychádzalo pri poslednej úprave výživného s pomermi a okolnosťami v čase nového rozhodovania o výživnom dospel k záveru, že došlo k podstatnej zmene pomerov a to najmä na strane matky, ktorá mala v čase posledného rozhodovania príjem vo výške 568,68 eur a v súčasnosti z dôvodu jej starostlivosti o mal. S. jej zárobok predstavuje sumu 50,- eur mesačne a taktiež, že k zmene pomerov došlo na strane maloletého dieťaťa, ktorý v čase ostatného rozhodovania súdu o výživnom navštevoval materskú škôlku a v súčasnosti je žiakom 2. roč. základnej školy a teda je o 3 roky starší, v dôsledku čoho sa podstatne úmerne veku zvýšili aj náklady spojené s jeho výživou a výchovou. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že od posledného rozhodnutia súdu o výške výživného jednoznačne došlo k podstatnej zmene pomerov práve na strane výživou odkázaného dieťaťa, ktorá sama o sebe odôvodňuje zmenu tohto rozhodnutia. Takto zmenené pomery, teda zníženie príjmu na strane matky a náraz odôvodnených potrieb dieťaťa opodstatňujú zvýšenie vyživovacej povinnosti otca. U otca maloletého dieťaťa je potrebné prihliadať na skutočnosť, že na jeho strane pribudla vyživovacia povinnosť k malol. B. D., nar. XX.XX.XXXX, avšak táto vyživovacia povinnosť už bola zohľadnená v čase rozhodovania súdu o predchádzajúcom výživnom a v danom prípade je potrebné brať do úvahy aj príjem jeho manželky - W. D., ktorý predstavuje sumu 568,68 eur mesačne. Aj keď otec vo svojom odvolaní namietal, že jeho príjem sa znížil a že má ešte ďalšie dve vyživovacie povinnosti k maloletým deťom, táto jeho odvolacia námietka nie je relevatná, nakoľko otec maloletého je povinný si plniť svoje pracovné povinnosti tak, aby nedochádzalo bez vážneho dôvodu k ukončeniu pracovného pomeru s ním a jeho prvoradou povinnosťou je si plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom tak, aby boli kryté minimálne ich základne potreby. Ďalej odvolací súd uvádza, že otec v súčasnosti spláca pôžičku, ktorú si vzal za účelom kúpy rodinného domu a riešenia si tak svojej bytovej otázky, avšak ani matka maloletého nemá túto bytovú otázku vyriešenú, nakoľko žije spolu s maloletým u svojich rodičov. Taktiež odvolací súd prihliadol na skutočnosť, že otec okrem platenia výživného, na maloletého ničím iným neprispieva, s maloletým sa nestretáva a taktiež sa žiadnym spôsobom nepodieľa na jeho zvýšených výdavkoch napr. pri nástupe do školy.

Ďalšie odvolacie argumenty otca odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR , , a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu matky zachádzajúcu podrobne do nadbytočných detailov, nespôsobilú ovplyvniť výšku výživného, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že za primerané zvýšenie výživného otca na maloleté dieťa treba považovať sumu 80,- eur mesačne, pretože takto určeným výživným sa u maloletého dieťaťa kryjú len jeho základné a bežné potreby.

Odvolací súd preto v časti určenia vyživovacej povinnosti otca voči mal. S. i v súvisiacej časti určenia nedoplatku na zročnom výživnom rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa potvrdil.

O práve na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. za použitia ust. tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu právo.

Uvedený rozsudok bol prijatý v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.