Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_5Co-340-2015.pdf
PDF · 87.47 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/340/2015
Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr. Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci navrhovateľa Prima banka Slovensko a.s. IČO: 31 575 951, so sídlom Žilina, Hodžova 11, proti odporkyni I. C., bytom C. XX, K., o zaplatenie 4.428,32 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 26. februára 2015, č.k. 3C/219/2014-53, jednohlasne, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
Odporkyni sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.621,57 eur s 8% úrokom z omeškania ročne definovaným podľa jednotlivých splátok a jednotlivých dní omeškania, pričom súd povolil odporkyni túto sumu splácať v splátkach po 50,- eur mesačne splatných vždy k 15. dňu v mesiaci s tým, že prvá splátka je zročná k 15. dňu v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozhodnutia pod stratou výhody splátok. Vo zvyšku návrh zamietol a zároveň určil, že zmluvná podmienka uvedená v čl. 1 Úver a Účel, bol 1.2 Úverovej zmluvy č. 10932 zo dňa 26.10.2012 uzavretej medzi navrhovateľom a odporkyňou v znení: „ Poplatok za správu Úverového účtu 1,99 eur mesačne“ je neprijateľná. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 497 Obchodného zákonníka a tiež § 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 1 veta prvá, § 53 ods. 5, 9 Občianskeho zákonníka a tiež § 1 ods. 2, § 2 písm. a/, b/ d/ zák.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a tiež ust. § 153 ods. 3, 4 a § 160 ods. 1 O.s.p.. Súd prvého stupňa mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že účastníci uzatvorili úverovú zmluvu dňa 26.10.2012, ktorá je spotrebiteľským úverom a zároveň spotrebiteľskou zmluvou. Navrhovateľ si v konaní uplatňuje zaplatenie istiny 3.837,92 eur a úroky z omeškania, sankčné poplatky vo výške 106,02 eur, úrok vo výške 15,9% ročne z nesplatenej istiny, poplatky za upomienky 60,- eur, úrok z omeškania 8% ročne a úroky od 06.03.2014 do zaplatenia z titulu, že navrhovateľ rozhodol o predčasnej splatnosti úveru, na základe čoho vyzval odporkyňu k predčasnému splateniu poskytnutého úveru v dôsledku porušenia zmluvných povinností. Podľa názoru súd navrhovateľ za danej situácie právo žiadať od odporkyne predčasné splatenie úveru momentálne nemá, pretože z obsahu spisu nevyplýva, že by takáto písomná výzva čo je jednostranný právny úkon bol protistrane doručený. Podľa § 45 ods. 1 OZ sa prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde. Samotné tvrdenie navrhovateľa, že odporkyňa bola listom vyzvaná na predčasné splatenie úveru nestačí a takéto tvrdenie je potrebné preukázať. Dátum doručenia výzvy ako okamihu splatnosti ročnej čiastky predpokladá i znenie bodu 2.8 v časti OP. V čase, keď navrhovateľ mal rozhodnúť o predčasnej splatnosti úveru bolo už účinné ust. § 53 ods. 8 OZ, ktorý stanovuje striktnejšie podmienky, za akých môže veriteľ žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre nesplatenie niektorej splátky, keďže sa jedná o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Jednoduché vyhlásenie, že došlo k porušeniu zmluvnej povinnosti splácať úver riadne a včas na základe
čoho navrhovateľ rozhodne o predčasnej splatnosti úveru nestačí. Preto súd dospel k záveru, že navrhovateľovi patrí právo na zaplatenie sumy vo výške 1.621,57 eur čo predstavuje rozdiel medzi sumou, ktorú mala odporkyňa od dňa uzatvorenia zmluvy do vyhlásenia rozsudku navrhovateľovi zaplatiť, teda 28 mesačných splátok za čas 19.11.2012 do 09.02.2015 po 108,94 eur mesačne, ktoré sú splatné a sumou, ktorú reálne navrhovateľovi uhradila, t.j. 1.428,75 eur.
Ďalej sa súd zaoberal poplatkom za správu úverového účtu, ktorý mala odporkyňa platiť vo výške 1,99 eur mesačne a dospel k záveru, že takéto dojednanie predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 OZ. Súd k takémuto záveru dospel na základe toho, že pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto je poskytované a vykonávané vo vlastnom záujme dodávateľa. To platí aj pri poplatku za vedenie úverového účtu, keď vedenie úverového účtu nepredstavuje samostatnú odplatnú službu banky klientovi, ale naopak slúži výhradne záujmom banky. Pri splácaní úveru banke slúži úverový účet v prvom rade účtovým, resp. zúčtovacím účelom banky s tým, že spotrebiteľ, ktorý si pravidelne plní svoju povinnosť splácať úver nie je na vedenie osobitného účtu bankou s cieľom mať o splácaní úveru prehľad odkázaný. Vzhľadom na uvedené súd potom v súlade s § 153 ods. 3, 4 O.s.p. vo výroku rozsudku určil, že dohoda o pravidelnom mesačnom platení poplatku je neprijateľná zmluvná podmienka a preto aj sumu vo výške 17,79 eur započítal na úhradu poplatku za vedenie účtu, súd započítal na uhradenie splátok úveru. Rovnako tak súd učinil aj v prípade platieb navrhovateľom započítaných na úhradu upomienok v celkovej výške 90,- eur s tým, že poplatky za upomienky vo výške 15,- eur sú výrazne neprimerané vo vzťahu k možným nákladom, ktoré by navrhovateľovi mohli vzniknúť v súvislosti s vyhotovovaním a zasielaním upomienok. Vzhľadom k tomu, že je odporkyňa s úhradou sumy 1.621,57 eur v omeškaní súd zároveň priznal navrhovateľovi dohodnutý úrok z omeškania. Súd tiež zamietol návrh v časti o zaplatenie sankčných poplatkov vo výške 106,02 eur, pretože navrhovateľ tieto žiadnym spôsobom žiadnym spôsobom nešpecifikoval a následne svoj nárok nepreukázal. Tiež návrh zamietol v časti o zaplatenie poplatkov za upomienky vo výške 60,- eur, pretože navrhovateľ nepreukázal, že odporkyni zaslal akékoľvek upomienky, tiež v časti o zaplatenie úrokov vo výške 15,9% ročne, kedy úrok je zahrnutý v splátkach úveru, pričom odporkyňa je naďalej povinná plniť v zmysle zmluvy, teda v dohodnutých splátkach ako aj o zaplatenie rozdielu 4.262,30 eur, čo je súčet nezaplatenej istiny 3.837,92 eur a nezaplatených úrokov 424,38 eur a priznanou sumou 1.621,57 eur. Súd povolil odporkyni vzhľadom na jej finančnú situáciu splácať priznanú sumu s príslušenstvom v splátkach po 50,- eur mesačne. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný. Na záver súd považoval uviesť, že počnúc splátkou splatnou dňa 09.03.2015 je odporkyňa povinná i naďalej riadne a včas plniť navrhovateľovi v zmysle úverovej zmluvy zo dňa 26.10.2012, avšak už bez povinnosti uhrádzať mesačný poplatok za správu úverového účtu. Proti tomuto rozhodnutiu podal včas odvolanie navrhovateľ a to proti výroku, ktorým bol jeho návrh zamietnutý, proti rozhodnutiu o trovách konania ako aj proti výroku rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bola určená neprijateľnosť zmluvnej podmienky. Čo sa týka rozhodnutia, ktorým súd návrh vo zvyšku zamietol mal za to, že súd prvého stupňa výzvou zo dňa 21.11.2014 vyzval navrhovateľa na doloženie platobnej histórie úveru špecifikovania z čoho pozostáva žalovaná suma a doloženie upozornenia pre odporcu v zmysle § 53 ods. 9 OZ a dôkazu o jeho prevzatí. Navrhovateľ doložil do spisu výzvu na predčasné splatenie úveru zo dňa 11.02.2014, na základe ktorej bol odporca vyzvaný na predčasné splatenie úveru a zároveň na predmetnú výzvu reagoval odpoveďou zo dňa 19.12.2014. Mal preto za to, že súd prvého stupňa nesprávne vec práve posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav a to tým, že uviedol, že výzva sa nedostala do dispozície odporcu. Právny úkon navrhovateľa bol perfektný z dôvodu, že odporca prevzal výzvu dňa 18.02.2014 o čom bola doručená súdu kópia doručenky. Zároveň namietal rozhodnutie súdu voči výroku o trovách konania, kedy podľa rozsudku bol úspešný vo výške 36,62%, avšak vzhľadom na tú skutočnosť, že preukázal, že výzva bola odporcovi doručená, mal za to, že mu patrí plná náhrada trov konania. Čo sa týka odvolania voči výroku o neprijateľnosti zmluvnej podmienky poukázal na ust. § 9 ods. 10 zák.č. 129/2010 Z.z. s tým, že zákonné ustanovenie sa v zmysle § 25b ods. 1 má po prvýkrát aplikovať na úhradu poplatkov za vedenie účtu splatnú po 09.06.2013. Vyššie cit. zákonným ustanovením bolo výslovne zakázané požadovať úhradu poplatku za úverový účet a preto je navrhovateľ toho názoru, že do účinnosti tohto zákonného ustanovenia bol oprávnený takýto poplatok od odporkyni požadovať a po tomto dátume, teda po 09.06.2013 si už nárok na poplatok neuplatňuje. Mal preto zato, že na toto zmluvné ustanovenie nie je možné aplikovať ust. § 53 ods. 1 OZ, pretože v prejednávanej veci nie je možné hovoriť o značnej nerovnováhe právach a povinnostiach zmluvných
strán. Žiadal preto v konečnom dôsledku, aby krajský súd ako súd odvolací napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výrokoch II., III., IV. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Odporkyňa sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila.
Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné v napadnutej zamietavej časti ako aj v časti určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky a následne v časti rozhodovania o náhrade trov konania ako vecne správny potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pričom podľa § 219 ods. 2 odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa stotožňuje.
Súd prvého stupňa svoje zamietavé rozhodnutie založil na tom skutkovom zistení, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno v tom smere, že doručil odporkyni výzvu o predčasnej splatnosti úveru tak, ako to predpokladajú obchodné podmienky v bode 2.8 v časti 2 týchto podmienok.
Faktom je z obsahu spisu vyplýva, že účastníci uzatvorili dňa 26.10.2012 úverovú zmluvu, kde zároveň navrhovateľ k návrhu doložil výzvu na predčasné splatenie úveru datovanú dňom 11.02.2014, avšak bez toho, aby súdu zároveň predložil aj doručenku o tom, že táto výzva bola skutočne odporkyni doručená.
Uznesením zo dňa 21.11.2014, doručeným navrhovateľovi dňa 27.11.2014 bol tento vyzvaný zo strany súdu, aby zaslal históriu úveru tak, aby bolo jasné aké sumy odporkyňa zaplatila a aká časť splátky bola použitá na istinu a aká časť na úhradu úrokov, prípadne poplatkov a zároveň žiadali od navrhovateľa, aby uviedol z čoho pozostáva žalovaná suma a doručili súdu upozornenie pre odporkyňu ako aj dôkaz o jeho prevzatí zo strany odporkyne v zmysle § 53 ods. 9 OZ, prípadne dôkaz o jeho podaní na poštovú prepravu. Na túto výzvu reagoval navrhovateľ podaním doručeným na súd 08.12.2014 a následne odpoveďou zo dňa 23.12.2014, avšak v predmetnej reakcii na výzvu súdu sa požadovaný dôkaz o doručení výzvy na predčasné splatenie úveru v danom doplnení nenachádza.
Následne bol navrhovateľ riadne poučený v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. o tom, že má povinnosť predložiť súdu dôkazy a skutočnosti, ktoré súvisia s vecou samotnou najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie s tým, že na dôkazy predložené neskôr súd neprihliada. Toto poučenie bolo navrhovateľovi doručené spolu s predvolaním na pojednávanie dňa 19.01.2015, pričom na toto reagoval navrhovateľ žiadosťou o ospravedlnenie z účasti na pojednávanie a návrhu na rozhodnutie v zmysle žaloby s tým, že na pojednávanie vytýčenom na 05.02.2015 sa navrhovateľ ospravedlnil a súhlasil s rozhodnutím bez účasti navrhovateľa.
Z ust. § 101 ods. 1 a § 120 ods. 1 O.s.p. vyplýva procesná povinnosť účastníka konania tvrdiť skutkové okolnosti, z ktorých odvodzuje svoje právo alebo povinnosti protistrany a procesná povinnosť označiť dôkazy, ktorými chce preukázať pravdivosť ním tvrdených skutočností. Ide o základné povinnosti účastníka sporového konania. Dôkazné bremeno sa chápe v spojitosti s procesnou zodpovednosťou účastníka konania za to, že v konaní nebolo preukázané jeho tvrdenia, táto zodpovednosť sa prejaví v jeho procesnom neúspechu. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu, aby rozhodol vo veci samej aj v prípadoch nepreukázania určitej skutočnosti, ktorá bola významná pre rozhodnutie podľa hmotného práva, čo je prejednávaný prípad.
Označenie dôkazov nie je iba procesnou povinnosťou účastníkov konania, ale ich procesných oprávnením. Uplatnenie tohto oprávnenia je časovo limitované. V zmysle § 120 ods. 4 (okrem výnimiek v ňom ustanovených, čo však nie je prejednávaný prípad) je súd povinný poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a O.s.p.) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada.
V prejednávanej veci bol navrhovateľ vyzvaný súdom prvého stupňa na doloženie dôkazu na preukázanie svojho tvrdenia, zároveň bol poučený v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. s tým, že na pojednávanie, na ktoré bol riadne predvolaný sa nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil a preto súd prvého stupňa v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. prejednal vec v jeho neprítomnosti.
Právo účastníka, aby jeho vec bola prejednaná verejne a v jeho prítomnosti zaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy SR nemožno chápať tak, že súd by nemohol konať a rozhodnúť vo veci bez prítomnosti účastníka, ale tak, že súd je povinný umožniť účastníkovi uplatnenie tohto práva. Cit. ust. § 101 ods. 2 O.s.p. umožňuje vec prejednať v neprítomnosti účastníka, ktorý i keď bol riadne predvolaný sa nestavil na pojednávanie a nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie. Súd potom môže vec prejednať aj v neprítomnosti riadne predvolaného účastníka, pričom prihliadne na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. Zároveň však treba zdôrazniť, že podstatou a zmyslom poučenia v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. je vytvorenie procesnej situácie, aby posledná možnosť splnenie povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti v konaní sa účastníkovi poskytla a teda ohraničila konania pred súdom prvého stupňa, aby táto možnosť pretrvala v odvolacom konaní jedine za predpokladu, že poučenie v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. nebolo zrealizované voči tomu, ktorému z účastníkov. Neobstojí preto odvolacia námietka zo strany navrhovateľa, že súdom požadovaný dôkaz doložil a preto na dôkaz doložený v odvolacom konaní a to konkrétne doručenku, ktorá mala preukazovať, že výzva na predčasnú splatnosť úveru bola odporkyni aj doručená už odvolací súd neprihliadal a zároveň ani prihliadnuť nemohol. Navrhovateľ napriek riadnemu poučeniu zo strany súdu prvého stupňa, napriek výzve, ktorá mu bola riadne doručená na doloženie tohto dôkazu, tento dôkaz súdu prvého stupňa nepredložil a preto v odvolacom konaní už na takýto dôkaz prihliadané byť nemohlo. Preto odvolaciu námietku ohľadom dodatočného doloženia príslušného dôkazu už odvolací súd zohľadňovať nemohol a ani nezohľadnil.
Keďže teda navrhovateľ v prejednávanej veci neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, žeby výzva na predčasnú splatnosť úveru bola aj odporkyni skutočne doručená, bol v celom rozsahu správny a korektný postup súdu prvého stupňa, ktorý zaviazal odporkyňu na tie splátky úveru, ktoré boli splatné do vyhlásenia rozsudku súdu prvého stupňa, teda 28 mesačných splátok za čas od 09.11.2012 do 09.02.2015 po 108,94 eur mesačne, teda spolu 1.621,57 eur.
Ďalej sa odvolací súd zaoberal odvolacou námietkou, v rámci ktorého namietal navrhovateľ výrok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým určil za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorou sa odporkyňa zaviazala platiť poplatok za správu úverového účtu 1,99 eur mesačne. V tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s vecne správnym a vyčerpávajúcim odôvodnením súdu prvého stupňa, na ktorý zároveň poukazuje. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že táto podmienka, na základe ktorej si navrhovateľ spoplatňoval vedenie účtu poplatkom 1,99 eur mesačne je neprijateľnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 1 OZ a z toho dôvodu je neplatnou v zmysle § 53 ods. 5 OZ. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd dodáva, že kritériu prijateľnosti podmienky a rovnovážnosti práva a povinnosti strán spotrebiteľského vzťahu nezodpovedá podmienka o poplatku, ktorý nemá pre spotrebiteľa preukázateľne žiadny prínos a za ktorý mu nedostáva žiadneho protiplnenia, ale takáto podmienka slúži výlučne záujmu zmluvného partnera spotrebiteľa na maximalizácie zisku spojeného s existenciou zmluvného vzťahu. Preto bolo zamietnutie žaloby v napadnutej časti rovnako ako aj určenie súdom prvého stupňa spochybnenej zmluvnej podmienky za neprijateľnú potrebné považovať za správne a namieste a bolo potrebné rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti ako vecne správny rovnako potvrdiť. Stanovenie takéhoto poplatku nezodpovedá žiadne skutočné protiplnenie banky a takýto poplatok slúži len pre banky výhradne záujmov a účtovným účelom podobne ako je to pri poplatkoch za upomienku. Preto bol v celom rozsahu správny a korektný postup súdu prvého stupňa, ktorý určil túto podmienku za neprijateľnú a to aj s prihliadnutím na rozhodnutie Vrchného Krajinského súdu Karlsruhe z 03.05.2011 obdobnej tzv. spotrebiteľskej veci vedenej pred týmto súdom pod sp.zn. 17U 192/10.
Čo sa týka zvyšnej časti, v ktorej bol návrh zamietnutý v tejto časti odvolanie podané zo strany navrhovateľa nebolo a tak preto v tejto časti je rozhodnutie súdu prvého stupňa právoplatné a rozhodovaním odvolacieho súdu nedotknuté.
Preto v konečnom dôsledku dospel odvolací súd k záveru, že je potrebné rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny v napadnutej zamietavej časti potvrdiť. Zároveň sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje aj s rozhodnutím súdu prvého stupňa tykajúcim sa náhrady trov konania, kedy tento správne aplikoval § 142 ods. 2 O.s.p..
O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p., kedy úspešnej odporkyni v odvolacom konaní ich náhrada priznaná nebola, nakoľko tejto preukázateľne v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli a zároveň si žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnila.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t