Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Er-375-2005.pdf
PDF · 68.26 KB
Case nature
Area
Subarea
2Er/375/2005
Uznesenie
Okresný súd Spišská Nová Ves, v právnej veci exekúcie vedenej u súdneho exekútora JUDr. Michala Kešeľaka, Exekútorský úrad Spišská Nová Ves, Mlynská 2, pod č.k. EX 547/05, na návrh oprávneného Sociálna poisťovňa Bratislava, pobočka Spišská Nová Ves, Elektrárenská 10 proti povinnej T.. M. M., G.. XX.X.XXXX, K. A. XXX, o vymoženie pohľadávky 12. 069,27 € s prísl., takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e .
odôvodnenie:
Tunajší súd na žiadosť súdneho exekútora a na návrh oprávneného vydal dňa 7.11.2005 poverenie na výkon exekúcie pre súdneho exekútora JUDr. Michala Kešeľaka, na vymoženie uloženej povinnosti istiny 363.599,- Sk a trov exekúcie. Urobil tak na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Sociálnej poisťovne v Spišskej Novej Vsi, č.k. 700-3840067004-GC04/04 zo dňa 15.12.2004, 700-3810019304-GC04/04 zo dňa 19.11.2004, 7000-3810080105-GC04/05 zo dňa 8.8.2005.
Súdny exekútor súdu predložil návrh povinnej na zastavenie exekúcie, ktoré žiadala z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (nemajetnosť povinného).
Súd uznesením 2Er 375/2005-49 zo dňa 9.1.2014 návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol. Proti predmetnému uzneseniu podala odvolanie povinná.
Krajský súd uznesením 3CoE/47/2014-57 zo dňa 27.10.2014 zrušil uznesenie a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Súd v zmysle pokynov uznesenia krajského súdu vyzval súdneho exekútora, aby súdu oznámil trhovú hodnotu nehnuteľností, ktorých vlastníkom je povinná.
Oprávnený vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie uviedol, oprávnený je verejnoprávna inštitúcia spravujúca fondy sociálneho poistenia. K základným povinnostiam, ktoré jej ukladá zákon, patrí výber a vymáhanie pohľadávok. Z uvedeného dôvodu musia trvať na využití všetkých dostupných spôsobov vymoženia pohľadávky. Preto ponechali rozhodnutie na posúdenie súdu, či nemajetnosť povinnej je zo strany konajúceho exekútora dostatočne preukázaná.
Súdny exekútor na výzvu súdu vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie uviedol, že v danom prípade sa jedná o nehnuteľnosti, ktorých cena sa určuje znaleckým posudkom. Doposiaľ znalecký posudok vypracovaný nebol a ani v tomto štádiu by nebolo účelné pristúpiť k jeho vypracovaniu. Uviedol, že celkový podiel vlastníctva na LV 263, 1739, 2055, 1294 je vo výmere 762,563 m2 a podľa telefonickej informácie so starostom obce zistil, že cena takýchto pozemkov sa pohybujú vo výške 1,- € až- 1,50 € za m2. Takže cena nehnuteľnosti by v danom prípade bola najmenej 762,56 €, teda v danom prípade sa nedá konštatovať, že ide o cenu nepatrnú a skutočnú cenu nehnuteľností určí až dražba. Zároveň súdu predložil predmetné listy vlastníctva.
Podľa § 58 ods.1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, súd zastaví exekúciu na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Zastavením exekúcie (na návrh alebo aj bez návrhu) rozumieme procesný úkon (uznesenie) exekučného súdu smerujúci k trvalému upusteniu od vykonávania exekúcie, po zistení neprípustnosti exekúcie v dôsledku zákonom predvídaných hmotnoprávnych, príp. procesnoprávnych skutočností, ktoré nastali (zásadne) po vydaní exekučného titulu.
Zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, vyjadruje zámer zákonodarcu, podľa ktorého účelom exekúcie nie je len úhrada jej trov, ale uspokojenie pohľadávky oprávneného. V prípade zastavenia exekúcie pre nedostatok majetku je nevyhnutné uvažovať o celom majetku povinného, a nie iba o časti, ktorá sa v konkrétnom prípade exekuuje, a ukáže sa, že výťažok z nej nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Súd preskúmal návrh povinnej na zastavenie exekúcie a dospel k záveru, že povinná vlastní nehnuteľnosti v kat. území Jaklovce, pričom z predložených listov vlastníctva vyplýva, že celková výmera nehnuteľností v LV č. 263 - je pre parcely registra „C“ o výmere 301 339 m2 a jej podiel činí 264,190 m2, parcely registra „E“ v celkovej výmere 385 248 m2 a podiel povinnej je 314,743 m2, na LV 1739 - parcely registra „C“ celkom o výmere 104 058 m2 a podiel povinnej je 85,01 m2, register „E“ o výmere 885 382 m2 a jej podiel je 72,20 m2, na LV 2055 - parcely registra „C“ o výmere 2668 m2 a jej podiel je 2,17 m2, register „E“ o výmere 29 189 m2 a jej podiel je 23,84 m2, na LV 1294 - parcely registra „C“ celkom o výmere 509 m2 a jej podiel je 0,41 m2. Ide o zastavené plochy a nádvoria, ostatné plochy, trvalé trávne porasty, lesné pozemky a ostatné plochy rôznej výmery ako aj nachádzajúce sa v rôznych častiach katastrálneho územia.
S poukazom na uvedené skutočnosti súd exekúciu zastavil vzhľadom k tomu, že má za to, že nemajetnosť povinnej je preukázaná a to i napriek tomu, že povinná je síce vlastníčkou uvedených nehnuteľností, avšak tieto nehnuteľnosti sú ťažko predateľné z dôvodu ich nízkej výmery ako aj preto, že netvoria súvislú plochy, ale nachádzajú sa v rôznych častiach katastrálneho územia.
Podľa § 200 ods. 5 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
O trovách exekúcie súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia, a to v prípade ak si účastníci náhradu trov exekúcie uplatnia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.