Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_20C-151-2015.pdf
PDF · 72.49 KB
Case nature
Area
Subarea
20C/151/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Michalovce sudca JUDr. Milan Mitterpák v právnej veci žalobcu D. F., R..F.., C.: XXXXXXXX, U. X,XXX XX V., proti žalovanému V. U.O., O.. XX. X. XXXX, V. M. XXX/XX, XXX XX P. O. H., o zaplatenie 173,47 € s prísl. takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 173,47 EUR spolu s úrokom z omeškania ročne vo výške 5,25% ročne zo sumy 173,47 EUR od 9. 11. 2013 do zaplatenia a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy konania v sume 16,50 EUR na účet právneho zástupcu žalobcu do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou na tunajší súd dňa 1. 4. 2015 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť sumu 173,47 € s príslušenstvom z dôvodu neuhradených služieb vo výške 173,47 €. Žalobu odôvodnil tým, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá Zmluva o pripojení č. A7065826, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky, na základe ktorej žalobca vypožičal žalovanej 1 kus SIM karty, ktorej bolo priradené účastnícke telefónne číslo 477 680.
Žalobca vyzval žalovaného na uhradenie dlžnej sumy najneskôr do 28. 11. 2013 pokusom o pokonávku zo dňa 14. 11. 2013.
Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd prejednal vec v neprítomnosti žalobcu, právneho zástupcu žalobcu a žalovaného.
Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa § 43 ods. 5 písm. b) zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník, nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.
Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas neplnil je omeškanie.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu ma veriteľ právo požiadať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úroku z omeškania a poplatku z omeškanie ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonáva aj niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka ( v znení účinnom od 1.1.2009), výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu z omeškania s plnením peňažného dlhu.
Vykonaným dokazovaním, oboznámením sa s listinnými dôkazmi súd mal za to, že žalobca preukázal dôvodnosť v časti svojho nároku., listinnými dôkazmi, pripojenými zmluvami o pripojení bolo preukázané, že žalovaný uzatvoril so žalobcom zmluvy o pripojení, s tým, že riadne a včas nezaplatila cenu poskytnutých služieb vyfakturovaných v období od 07/2013 do 09/2013 vo výške 173,47 €. Za takejto dôkaznej situácie súd v zmysle výroku tohto rozsudku zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 173,47 €, nakoľko žalobca predloženými listinnými dôkazmi bez akýchkoľvek pochybnosti preukázal odôvodnenosť tohto svojho nároku v súvislosti s nezaplatením úhrad za poskytnuté služby. Zároveň súd rozhodol o priznaní úroku z omeškania žalobcovi odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorý žalovaná mala v zmysle pokusu o pokonávku na čl. 7 spisu uhradiť faktúry za poskytnuté elektronické komunikačné služby.
Zo skutkového vymedzenia nároku žalobcu na náhradu škody vyplýva, že tejto škody sa domáha vo výške rozdielu medzi predajnou cenou a akciovou cenou telefónu. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhrad škody je potrebné právne posudzovať podľa § 120 ods. 1 občianskeho zákonníka podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti podľa § 420 OZ je: 1. protiprávny úkon, 2. spôsobenie škody, 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou, 4. zavinenie.
S poukazom na skôr uvedené súd rozhodol v zmysle výroku tohto rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. s tým, že úspešnému žalobcovi priznal trovy konania vo výške zaplateného súdneho poplatku za návrh v sume 16,50 €.
Najvyšší súd SR vo veci sp. zn. 4Mcdo21/2009 uviedol, že súd rozhodujúci o priznaní náhrady trov konania je podľa § 142 ods.1 O.s.p. je povinný vždy skúmať účelnosť vynaložených trov konania uplatnených úspešným účastníkom konania v spore. Účelnosť je vlastnosť procesu v sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. Je preto potrebné rozlišovať medzi právom účastníka konania (fyzickej, právnickej osoby, štátneho orgánu) na právnu pomoc a nárokom na náhradu trov konania za poskytnutú právnu pomoc. Trovy konania potrebné na účelné vynaloženie alebo na ochranu práv sa však nemôžu posudzovať ako celok, aj keď účastník má právo na náhradu trov konania pretože každý úkon, alebo každé plnenie trov treba posudzovať samostatne.
Procesný súd v danej veci dospel k záveru, že jediným účelným nákladom, ktorý žalobcovi, ktorý mal v konaní čiastočný úspech, vznikol bolo zaplatenie súdneho poplatku vo výške 16,50 €.
Súd náhradu nákladov konania spojených so zastupovaním advokátom žalobcovi nepriznal, pretože sa nejednalo o náklady účelne vynaložené. Súd nijako nespochybňuje právo žalobcu na zastúpenie advokátom a v priebehu konania ho rešpektoval. Právo účastníka na zastúpenie advokátom na jednej strane a právo na náhradu nákladov konania s tým spojených na strane druhej sú práva, ktoré spolu síce úzko súvisia, avšak nie sú nerozlučne spojené. Merítkom účelnosti uvedený §142 ods.1 O.s.p. je nevyhnutné pomenovať všetky náklady, ktoré účastníkovi v priebehu konania vznikli a teda aj náklady vynaložené v súvislosti s jeho zastúpeným advokátom.
Súd náklady zastúpenia žalobcu, advokátom považoval za neúčelne po zistení, že sa jednalo o vec (ohľadne tzv. hmotného) typovo veľmi jednoducho po skutkovej i právnej stránke, pričom uplatňovanie týchto nárokov žalobcom dochádza vzorovou žalobou, v ktorej sa mení iba identifikačné údaje žalovanej strany, čísla vyúčtovacích faktúr a žalovaná suma. Vyplňovanie týchto žalôb je rutinnou činnosťou, nevyžadujúcou odborné znalosti. Ide o typovo jednu z najjednoduchších vecí, kde súd nemá poznatok, žeby takáto žaloba bola niekedy zamietnutá.
Žalobca a právny zástupca sú si vyššie uvedených okolností vedomí, a pretože aj keď súd vo veci nariadil pojednávanie, títo sa ho nikdy nezúčastňujú, vychádzajúc z toho, že súd sa pravdepodobnosťou hraničiacou rozhodne na základe predložených písomných podkladov v prospech žalobcu.
K rovnakému záveru k akému dospel súd aplikáciou § 142 ods.1 O.s.p. súd dospel aj za použitia § 150 ods. 2 O.s.p. podľa ktorého ak sú trovy konania drobných sporov neprimerané voči pohľadávke môže ich súd nepriznať alebo znížiť. Neprimeranosťou podľa súdu nemožno rozumieť iba zjavný nepomer medzi výškou uplatnenej drobnej pohľadávky a výškou trov konania, ale vôbec aj vznik trov konania, ktorý vznik vo vzťahu k jednoduchosti sporu je ako taký neprimeraný.
Súd zároveň poukazuje na nález Ústavného súdu Českej republiky sp.zn. I.Us988/2012 podľa ktorého typový spôsob uplatnenia pohľadávky je dôkazom toho, že účelom právneho zastúpenia nie je poskytovanie právnej pomoci ale parazitovanie na drobných pohľadávkach voči občanom, ktoré sú umelo navyšované do nezmyselnej výšky za účelom zabezpečenia ľahkého zárobku. Takéto správanie je zneužitím práva na zastúpenie advokátom, resp. dokonca procesnou šikanou, a preto takéto trovy konania nemožno priznať hoci bol účastník vo veci samej úspešný.
O trovách konania súd rozhodol aj s poukazom na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6Co 443/2014 zo dňa 29.5.2015.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, musí byť označené, proti ktorému rozhodnutiu súdu smeruje v akom rozsahu rozhodnutie súdu napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha a musí byť podpísané a datované.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.