Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/27/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a členiek senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a JUDr. Táne Rapčanovej, v právnej veci manžela/ otca: W. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. ul. XXX/XXX, X., právne zastúpený: JUDr. Lucia Lehmanová, advokátka so sídlom A. J. XX, Q. a manželky/matky: J. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX, právne zastúpená: AK JUDr. Gelatka, s.r.o., so sídlom Námestie SNP 17, Rajec, IČO: 46 633 154, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom: G. F., nar. XX.XX.XXXX a S. F., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom X. XXX, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina ako kolíznym opatrovníkom, na čas po rozvode, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. -172 z 08. októbra 2021, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu vo výroku o povinnosti otca prispievať na výživu na čas po rozvode maloletej S. F., nar. XX.XX.XXXX v sume 150,-eur mesačne, a to vždy do 10. dňa v mesiaci vopred k rukám matky p o t v r d z u j e.

Rozsudok okresného súdu vo výroku o povinnosti otca prispievať na výživu na čas po rozvode maloletej G. F., nar. XX.XX.XXXX v sume 150,-eur mesačne, m e n í tak, že otec je povinný prispievať na výživu na čas po rozvode maloletej G. F., nar. XX.XX.XXXX v sume 170,- eur mesačne, a to vždy do 10. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

Ostatné výroky rozsudku okresného súdu zostávajú nedotknuté.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozviedol manželstvo W. F. a J. F. uzavreté XX.XX.XXXX v N. W., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu N. W. vo zväzku X, ročník XXXX, str. XXX, por. č. X. Maloleté deti G. F., nar. XX.XX.XXXX a S. F., nar.XX.XX.XXXX (ďalej aj ako „maloleté“) zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky a určil, že obaja rodičia sú oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej G. sumou 150,- eur mesačne a maloletej S. sumou 150,- eur mesačne, a to vždy do 10. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Upravil styk otca s maloletými, a to tak, že tento je oprávnený stretávať sa s nimi každý druhý víkend v čase od soboty od 09.00 hod. do nedele do 18.00 hod., kedy maloleté deti prevezme v mieste bydliska matky a po skončení stretnutia ich odovzdá matke v mieste bydliska. Matke uložil povinnosť deti riadne a včas na styk pripraviť. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Na základe vykonaného dokazovania a po právnom posúdení návrhu na rozvod manželstva podľa , , až 3 o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len

„ZR“) dospel okresný súd k záveru, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne rozvrátené, že manželstvo už neplní svoj účel a nemožno očakávať ani obnovenie manželského spolužitia. S konaním o rozvod manželstva v zmysle (ďalej „“) je spojené aj konanie o úprave pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode, o tejto úprave rozhodoval okresný súd v zmysle , , , , , až 5, a ZR. Pri rozhodovaní o výške výživného porovnával možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov a prihliadol na odôvodnené potreby maloletých detí. Ustálil, že výdavky oboch maloletých sú porovnateľné, s výnimkou výdavkov na hygienu, ktoré sú u mal. G. vyššie vzhľadom na kožné problémy súvisiace z jej vekom (puberta) a zvýšených nákladov na školské potreby na začiatku školského roka, lebo od septembra 2021 začala študovať na strednej škole v Žiline, zároveň však zohľadnil, že obom maloletým budú vznikať výdavky pri zakupovaní školských pomôcok počas školského roka, pretože mal. S. je žiačkou 6. ročníka Základnej školy v N. W.. Okresný súd zobral do úvahy, že o vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom na čas do rozvodu bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. -141 z 10.09.2021, ktorým bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej sa otec zaviazal prispievať na výživu maloletých detí na každé sumou 120,- eur mesačne. Konštatoval, že oproti času predchádzajúceho rozhodnutia došlo k zmene pomerov u maloletých, G. navštevuje strednú školu, vyučovanie začalo prebiehať prezenčne, čím maloletým vznikli výdavky na cestovné, stravu v škole (obed, desiata, pitný režim a pod.). Na strane rodičov mal preukázané, že matka má čistý mesačný príjem cca 650,- eur, otec cca 1.300,- eur, ktorý tvorí mzda (cca 637 ,-eur) a náhrada cestovných nákladov - diéty (cca 714,61 eur), lebo otec je kamionista. Za príjem otca okresný súd považoval len polovicu sumy, ktorú dostáva ako náhradu cestovných nákladov, lebo zohľadnil, že časť z tejto sumy vynakladá na zabezpečovanie stravy počas pracovných ciest. Za ďalší príjem otca považoval invalidný dôchodok, ktorý poberá aktuálne vo výške 175,40 eur a dôchodok, ktorý poberá v Čechách, ten však nemal zdokladovaný, preto vychádzal z tvrdení otca, že celková suma dôchodku je 200,- eur. Odkazujúc na zaužívanú súdnu prax, podľa ktorej by výška výživného mala predstavovať 20 až 30 % čistého príjmu povinného rodiča s prihliadnutím na individuálne okolnosti každého prípadu, okresný súd určil vyživovaciu povinnosť otca vo výške 30 % z jeho čistého príjmu na maloleté deti, t.j. na každé po 150,- eur mesačne. Ďalej upravil na čas po rozvode aj styk maloletých detí s otcom s tým, že prihliadal na potrebu rozvíjania a prehlbovania vzťahu medzi rodičmi a deťmi. O trovách konania rozhodol tak, že podľa žiadnemu z účastníkov nárok na ich náhradu nepriznal.

3. Proti tomuto rozsudku okresného súdu do výroku o povinnosti otca platiť výživné podala odvolanie matka. Žiadala, aby odvolací súd v tomto výroku rozsudok okresného súdu zmenil tak, že uloží otcovi povinnosť prispievať na výživu každej maloletej sumou 200,- eur mesačne, keďže však súd nie je viazaný návrhom na určenie výšky výživného, ak by dospel k záveru, že je to v záujme maloletých detí nech rozhodne o povinnosti otca platiť výživné na maloletú G. sumou 270,- eur mesačne a maloletú S. sumou 250,- eur mesačne. Matka namietala, že z vykonaného dokazovania bola preukázaná výška čistého mesačného príjmu otca v sume 1.700,- až 1.960,- eur, ktorý pozostáva z invalidného dôchodku, mzdy a cestovných náhrad. Pripustila, že cestovné náhrady nemožno považovať za príjem v celej výške, avšak z výsluchu otca vyplynulo, že mesačne na stravu vrátane zahraničia minie približne 350,- eur, nakoľko si so sebou z domu bráva zásoby tepelne spracovaného jedla. Okresný súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z príjmu otca za obdobie od 10/2020 až 05/2021 a nezohľadnil aj jeho príjem za obdobie po máji 2021, pričom z jeho výsluchu vyplynulo, že práve v tomto období ho dosahoval vo výške cca 1.700,- eur mesačne. Závery súdu o výške čistého mesačného príjmu tak nezodpovedajú vykonanému dokazovaniu, lebo nezohľadňujú vyšší príjem otca od mája 2021. Okresný súd vychádzal z mesačného príjmu otca 1.000,- eur napriek tomu, že zistil jeho čistý mesačný príjem v sume 1.552,30 eur. V tejto časti je potom jeho rozhodnutie nepreskúmateľné. Ďalej poukázala na výšku výdavkov otca, ktoré prevyšujú jeho čistý mesačný príjem, majetkové pomery u otca sú tak neporovnateľne lepšie ako majetkové pomery jej osoby a detí, preto navrhla zmeniť rozsudok okresného súdu týkajúci sa výšky výživného s tým, že pokiaľ by sa malo vychádzať z toho, že výživné má tvoriť 30 % z príjmu rodiča tak išlo by o sumu 529,- eur, ktorú by mal otec ako výživné na obe maloleté deti uhradiť. Súdom stanovené výživné v celkovej výške 300,- eur nezodpovedá možnostiam a schopnostiam otca.

4. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol rozsudok okresného súdu ako vecne správny vo výroku o jeho povinnosti platiť výživné potvrdiť. Uviedol, že výška nákladov na odôvodnené potreby oboch maloletých detí je okolo 250,- eur mesačne. Matka na pojednávaní pred okresným súdom zámerne uviedla vyššiu sumu na ich hygienu aká v skutočnosti je vynakladaná, a to aby si tak cez vyššie výživné mohla uspokojovať svoje vlastné potreby. Označil za neprimerané a nepreukázané výdavky

vo výške 60,- eur mesačne na hygienu maloletej G. a 40,- eur na hygienu maloletej S.. Tieto sumy neboli podložené žiadnymi dôkazmi a nekorešpondujú ani s tvrdeniami matky o výške výdavkov na hygienu, ktoré uvádzala vo vyjadrení k návrhu na rozvod, kde uviedla, že výdavky pre všetky tri sú mesačne okolo 60,- eur. Ďalej uviedol, že jeho čistý mesačný príjem zo zamestnania predstavuje 637,- eur, na diéty tak dostáva v priemere 714,- eur mesačne, tak ako to uviedol súd v rozhodnutí, invalidný dôchodok má priznaný vo výške 175,- eur mesačne a cca 35,- eur mesačne dostáva dôchodok zo zahraničia. Pokiaľ ide o diéty tieto je možné započítať na príjem, avšak len za predpokladu, že táto zložka nebola spotrebovaná a môže sa zohľadniť len na určenie výživného za obdobie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu súdu. Ďalej uviedol, že priemerný čistý mesačný príjem matky je 959,27 eur, na stravnom od zamestnávateľa dostáva 80,- eur a na každé dieťa dostáva rodinné prídavky aktuálne vo výške 25,50 eur. Pokiaľ súd určil výživné vo výške 150,- eur mesačne na každé z detí, potom z ich odôvodnených potrieb 250,- eur mesačne vrátane navýšených nereálnych nákladov na hygienu suma výživného predstavuje 60 %, rodinné prídavky 10 % a matka sa tak musí podieľať finančnou čiastkou na výživnom len 30 % z celkových nákladov na jedno dieťa. Ďalej uviedol, že na čas do rozvodu bolo rozsudkom z 10.09.2021 určené výživné vo výške 120,- eur na každé dieťa a na návrh matky bola schválená rodičovská dohoda, pričom táto zohľadňovala aj fakt, že deti začali navštevovať školu a majú s tým spojené výdavky. Výpočty matky uvádzané v odvolaní označil za nesprávne a zámerne zavádzajúce. Na záver uviedol, že jeho príjem zo zamestnania je pohyblivý, matka v odvolaní poukazovala len na jednorazovo zvýšený príjem, ktorý dosiahol za posledný mesiac, čo bolo z dôvodu, že s kolegom dostali jednorazovú finančnú odmenu za ekonomiku jazdy a údržbu vozidla, ktorú dostal prvýkrát a výplata bola za mesiac s 5 týždňami, preto toto zistenie nie je smerodajné. Pokiaľ ide o jeho bývanie, býva v starom rodinnom dome, v ktorom je plne funkčná jedna dvojizbová bytová jednotka. Ďalšia bytová jednotka môže vzniknúť na povale, avšak bolo by nutné vynaložiť finančné prostriedky na jej dokončenie. Bývanie meniť nechce, pretože tým by bola zrušená aj možnosť stretávania sa s maloletými dcérami, ktoré sú za chvíľu v tínedžerskom veku a mali by problém stretávať sa s otcom v prípadne malom jednoizbovom byte.

5. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadril, ďalšie vyjadrenia účastníkov konania odvolaciemu súdu predložené neboli.

6. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok v intenciách a a bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) ho vo výroku o povinnosti otca platiť výživné na maloletú G. zmenil podľa a vo výroku o povinnosti otca platiť výživné na maloletú S. ako vecne správny potvrdil podľa . Ostatné výroky neboli odvolaním napadnuté, preto ostali nedotknuté.

7. Krajský súd vyhodnotil odvolanie matky ako čiastočne dôvodné. Po preskúmaní veci dospel k záveru, že okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil všetky podstatné skutočnosti potrebné pre rozhodnutie o vyživovacej povinnosti otca k maloletým dcéram na čas po rozvode manželstva, avšak dostatočne dôsledne neprihliadal na tieto zistenia vo vzťahu k určeniu vyživovacej povinnosti k staršej dcére G..

8. Okresný súd mal preukázané, že výdavky na maloletú S. sú nižšie ako výdavky na maloletú G., najmä pokiaľ ide o výdavky vzhľadom na kožné problémy maloletej G. súvisiace jej vekom (pubertou) a o výdavky na školu, G. sa stala od septembra 2021 študentkou strednej školy. Na základe takto zisteného stavu veci okresným súdom, je odvolací súd názoru, že nemožno určiť vyživovaciu povinnosť otca k maloletým v rovnakom rozsahu. Čo sa týka určenie výšky vyživovacej povinnosti otca k maloletej S., odvolací súd považoval závery okresného súdu o tom, že vzhľadom na zistené pomery povinného rodiča

- otca a potreby maloletej primerané výživné v sume 150,- eur mesačne, preto rozsudok okresného súdu, ktorým určil vyživovaciu povinnosť otca k maloletej S. na čas po rozvode touto sumou ako vecne správny potvrdil, s odôvodnením jeho rozhodnutia sa v celom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach naň poukazuje ( ).

9. Pokiaľ ide o určenie rozsahu vyživovacej povinnosti otca na maloletú G., tak ako už odvolací súd uviedol, náklady na úhradu potrieb mal. G. sú oproti mal. S. vyššie, preto dospel k záveru, že je dôvodné, aby otec prispieval na výživu maloletej G. vyššou sumou. Nadväzne, vychádzajúc z okresným súdom ustálených skutkových záverov/zistení dospel krajský súd k záveru, že všetkým rozoberaným a relevantným zákonným kritériám, t.j. odôvodneným potrebám maloletej v danom veku na jednej strane a schopnostiam a možnostiam výživou povinnej osoby na strane druhej, zodpovedá stanovenie výšky vyživovacej povinnosti v rozsahu 170,- eur mesačne na maloletú G.. Odvolací súd totiž výraznejšie

prihliadol na celkovú výšku nákladov maloletej G. v pomere k ostatným určujúcim okolnostiam, z ktorého hľadiska je celkové výživné 150,- eur mesačne určené okresným súdom podhodnotené.

10. Matka v odvolaní spochybňovala správnosť zistení okresného súdu o príjmoch otca, z ktorých vychádzal pri určení rozsahu jeho vyživovacej povinnosti. Odvolací súd sa s názorom súdu prvej inštancie ohľadom výšky príjmu otca, do ktorého nezarátal v celom rozsahu príjem z cestovných náhrad stotožnil. Cestovné náhrady majú primárne slúžiť na náhradu cestovných výdavkov, ktoré vzniknú pri plnení pracovných úloh a nemožno z tohto vyvodzovať čistý príjem povinného rodiča za účelom určenia vyživovacej povinnosti (viď Zbierka stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR č. 55/1992). Okresný súd dostatočne dôsledne vysvetlil, z akej výšky príjmu otca vychádzal pri určení jeho vyživovacej povinnosti a to čistého príjmu, ktorý dosahuje u svojho zamestnávateľa, z polovice sumy, ktorú dostáva ako cestovné náhrady a z invalidného dôchodku (viď bod 9. odôvodnenia a bod 10. odôvodnenia rozsudku okresného súdu), ktorá suma spolu predstavuje cca 1000,- eur možno dospieť k záveru, že príjem otca tak ako ho ustálil okresný súd, ako z neho vychádzal, je správny a zodpovedá vykonanému dokazovaniu. Okresný súd v podrobnostiach v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol všetky okolnosti, ktoré zohľadnil pri určení vyživovacej povinnosti, jeho rozhodnutie považoval odvolací súd za jasné a zrozumiteľné, spĺňajúce zákonné požiadavky kladené na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, vyplývajúce z . Vychádzajúc z týchto zistení odvolací súd preto rozsudok okresného súdu vo výroku o vyživovacej povinnosti voči maloletej G. zmenil tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

11. Vzhľadom na to, že krajský súd čiastočne zmenil rozsudok okresného súdu, rozhodoval o náhrade trov celého (prvoinštančného i odvolacieho) konania. V zmysle v spojení s vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. V súdenej veci nie sú totiž dané žiadne (zákonné alebo konkrétne skutkové) podmienky na iné - ako označenými zákonnými ustanoveniami predpokladané - rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania.

12. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) (, ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania ( C. m. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).