Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14S/17/2014

Potvrdené rozhodnutím 4Sžo/235/2015
„Identifikačné číslo spisu: 2014200061 Dátum vydania rozhodnutia: 04.10.2016 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Zemková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:2014200061.1 UZNESENIE Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: Obec Tešedíkovo, Žihárecká 860, Tešedíkovo, IČO: 00 306 215, právne zastúpená: JUDr. Ivan Katona, LLM., advokát, so sídlom G. Czuczora 4, Nové Zámky, proti žalovanému: Vláda Slovenskej republiky, Úrad vlády Slovenskej republiky, Námestie slobody 1, Bratislava, právne zastúpený: JUDr. Michaela Tőrőková, advokátka, so sídlom Ul. 29. augusta č. 5, Bratislava, o žalobe na preskúmanie uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 612 zo dňa 16. októbra 2013 a súvisiaceho postupu, konajúc o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/17/2014-47 zo dňa 9. septembra 2015, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trnave č.k. 14S/17/2014-47 zo dňa 9. septembra 2015 p o t v r d z u j e . Žalobkyni právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a ."

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu: Obec Tešedíkovo, Žihárecká 860, Tešedíkovo, IČO: 00 306 215, právne zast.: Advokátska kancelária JUDr. Ivan Katona, LLM., so sídlom G. Czuczora 4, Nové Zámky, proti žalovanému: Vláda Slovenskej republiky, Úrad vlády Slovenskej republiky, Námestie slobody 1, Bratislava, právne zast.: JUDr. Michaela Tőrőková, advokátka, so sídlom AK ul. 29. augusta č. 5, Bratislava, o návrhu na preskúmanie Uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 612 zo dňa 16.10.2013 a súvisiaceho postupu, takto

rozhodol:

Súd konanie z a s t a v u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Žalobou došlou dňa 16.12.2013 vecne nepríslušnému NS SR sa žalobca domáhal zrušenia Uznesenia Vlády SR č. 612 zo dňa 16.10.2013 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie s odôvodnením, že napadnutým rozhodnutím vydaným v zmysle , ktoré považuje za rozhodnutie preskúmateľné podľa a nasl. , vláda Slovenskej republiky vyjadrila svoj nesúhlas k návrhu obce Tešedíkovo na zmenu názvu obce na názov Pered, bez ohľadu na to, že návrh bol podaný na základe výsledkov miestneho referenda, v ktorom sa občania vyjadrili za prinavrátenie pôvodného názvu obce, t.j. názvu obce Pered.

Odôvodnenie návrhu poukázalo na obsah predkladacej správy k napadnutému Uzneseniu Vlády SR, pričom považuje za irelevantný obsah z predloženého stanoviska Ministerstva vnútra, resp. príslušnej komisie a má za to, že žalobca bol ukrátený na svojich právach nesprávnym postupom správneho orgánu spočívajúcim v tom, že správny orgán vychádzal z nespoľahlivo zisteného stavu veci, žalobcovi nebola poskytnutá možnosť vyjadriť sa k stanovisku Ministerstva vnútra SR, hoci v zmysle ust. § 3 ods. 2 Správneho poriadku sú správne orgány povinné postupovať v úzkej súčinnosti s účastníkom konania. Nespoľahlivo zistený stav veci vidí v tom, že vláda Slovenskej republiky neskúmala, či žalobcom navrhovaný názov obce je súčasťou kodifikovanej podoby štátneho jazyka. Zároveň uviedol, že pri rozhodovaní o zmene názvu obce občania, obyvatelia obce Tešedíkovo realizovali svoje garantované práva zúčastňovať sa na správe veci verejných ( SR). Tým, že Vláda SR nevykonala všetky právom dovolené kroky k tomu, aby svojim rozhodnutím predišla zamietnutiu prejavenej ľudovej vôle negatívne zasiahla do už uvedených práv občanov zúčastňovať sa na správe veci verejných.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 15.04.2015 v prvom rade namietal, že z označenia žalovaného tak, ako je uvedené v žalobe nie je zrejmé, či žalobca žaluje vládu, Slovenskej republiky alebo Úrad vlády Slovenskej republiky. Ak by žaloval Úrad vlády Slovenskej republiky, vzniesol námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie. Vláda Slovenskej republiky a Úrad vlády Slovenskej republiky predstavujú dva rozdielne subjekty, pričom Úrad vlády nemôže vystupovať ani ako zástupca vlády

Slovenskej republiky, ktorú žalobca označil za žalovaného a už vôbec nie je v postavení osoby oprávnenej konať v mene vlády. V danom prípade bolo vzhľadom na osobitné postavenie vlády Slovenskej republiky, upravené výlučne SR, vydané rozhodnutie postupom v zmysle článku 119 písm. r) , pričom vláda rozhodovala v zmysle o zmene názvu obce. Žiaden zákon nepriznáva obciam právo domáhať sa zmeny názvu, ani neobsahuje úpravu postupu pre podanie takejto žiadosti. Zmenu názvu obce upravuje výlučne zákona o obecnom zriadení. Z týchto dôvodov žiadal konanie zastaviť.

Z obsahu súdneho a predloženého administratívneho spisu bola preukázaná Žiadosť o zmenu názvu obce Tešedíkovo zo dňa 15.10.2012, adresovaná Úradu vlády SR, prílohou ktorej bola zápisnica obecnej komisie pre miestne referendum, odborné stanovisko MV SR zo dňa 04.04.2012, stanovisko jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV a zápisnica z mimoriadneho zasadnutia Obecného zastupiteľstva obce Tešedíkovo. Na základe týchto skutočností, vzhľadom na výsledky miestneho referenda zo dňa 10.03.2012, ktorého sa zúčastnilo 64,47% oprávnených občanov a za zmenu názvu obce na názov obce Pered sa vyjadrilo 66,39% zúčastnených občanov, žiadal vypočutie hlasu občanov, ktorí vyjadrili záujem na zmene názvu na pôvodný historický názov.

Súčasťou spisu je Uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 612 zo dňa 16.10.2013 pod č. 25741/2013, ktorým vláda nesúhlasila so zmenou názvu Obce Tešedíkovo na Pered. Prílohou je predkladacia správa.

V prvom rade súd považoval za nevyhnutné vysporiadať sa s otázkou právomoci a príslušnosti na prejednanie veci v správnom súdnictve.

Podľa

(1) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

(2) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu").

Podľa

(1) Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

(2) Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

(3) Predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným.

Podľa článku 108 Vláda Slovenskej republiky je vrcholným orgánom výkonnej moci.

Podľa článku 119 písm. r) Vláda rozhoduje v zbore o ďalších otázkach, ak to ustanoví zákon.

Podľa o obecnom zriadení (1) Obec a jej časť má svoj názov. Názov obce a jej časti sa uvádza v štátnom jazyku. 1b) Označovanie obce v inom jazyku upravuje osobitný zákon. 1c)

(2) Názov obce určuje alebo mení vláda Slovenskej republiky (ďalej len "vláda") nariadením: názov obce možno zmeniť iba so súhlasom obce. Názvy častí obcí určuje a mení Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") na návrh obce.

Podľa (1) Občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov. Cudzinci s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky majú právo voliť a byť volení do orgánov samosprávy obcí a do orgánov samosprávy vyšších územných celkov.

(2) Voľby sa musia konať v lehotách nepresahujúcich pravidelné volebné obdobie ustanovené zákonom.

(3) Volebné právo je všeobecné, rovné a priame a vykonáva sa tajným hlasovaním. Podmienky výkonu volebného práva ustanoví zákon.

(4) Občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám.

Podľa o obecnom zriadení Obyvateľ obce sa zúčastňuje na samospráve obce. Má právo najmä a) voliť orgány samosprávy obce a byť zvolený do orgánu samosprávy obce, b) hlasovať o dôležitých otázkach života a rozvoja obce (miestne referendum), c) zúčastňovať sa na zhromaždeniach obyvateľov obce a vyjadrovať na nich svoj názor a zúčastňovať sa na zasadnutiach obecného zastupiteľstva, d) obracať sa so svojimi podnetmi a sťažnosťami na orgány obce, e) používať obvyklým spôsobom obecné zariadenia a ostatný majetok obce slúžiaci pre verejné účely, f) požadovať súčinnosť pri ochrane svojej osoby a rodiny a svojho majetku nachádzajúceho sa v obci, g) požadovať pomoc v čase náhlej núdze.

Podľa článku 46 (1) Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

(2) Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

Podľa Súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa alebo ak žaloba bola vzatá späť (). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.

Čo sa týka námietky pasívnej legitimácie podľa názoru krajského súdu táto nebola vznesená dôvodne z obsahu označenia účastníkov žalobného návrhu je evidentné, že žalobcovia nežalujú Úrad vlády, ale Vládu SR ako samostatný orgán v zmysle článku 108 SR.

Ďalšou otázkou bolo, či žalobou napadnuté Uznesenie Vlády SR podlieha súdnemu prieskumu podľa Druhej hlavy Piatej časti . Súd dospel k záveru, že uznesenie vlády nemôže podliehať súdnemu prieskumu v zmysle , nakoľko sa nejedná o rozhodnutie orgánu verejnej správy. Rozhodovanie vlády a výkon jej právomoci je politickým rozhodnutím v rámci ústavnej právomoci vyplývajúcej z článku 108 v spojení s ust. článku 119 SR. Názor žalobcu, že je pochybením ak vláda Slovenskej republiky, rozhodujúca ako orgán verejnej správy nepostupovala v zmysle procesnej úpravy Správneho poriadku, súd nepovažuje za dôvodný.

Je nepochybné, že v zmysle ust. o zmene názvu obce rozhoduje vláda, čo by vzhľadom na zákonný kontext eventuálne nasvedčovalo tomu, že sa jedná o rozhodovanie orgánu verejnej správy. Na druhej strane v zákone absentuje akákoľvek ďalšia úprava takéhoto rozhodovania. Ak však zákon nestanovuje podmienky pre začatie takéhoto konania ani jeho žiadne pravidlá, nestanovuje právnu možnosť obyvateľov, obce, alebo kohokoľvek iného iniciovať takého konania, nie je možné domáhať sa dodržiavania určitého procesného postupu. Naviac v tejto súvislosti je diskutabilné, či rozhodnutie o zmene názvu obce je vo svojich dôsledkoch rozhodnutím v oblasti verejnej správy, majúcim reálny vplyv na právne postavenie prípadných navrhovateľov.

Súd má za to, že ak umožňuje obyvateľom účasť na rozhodovaní o dôležitých otázkach života obce formou miestneho referenda, malo by sa jednať o otázky, rozhodovanie o ktorých patrí do kompetencie obce, resp. o otázky, kde existuje legitímny základ na to, aby sa obec v mene svojich občanov domáhala zosúladenia daného stavu so stavom požadovaným výsledkami miestneho referenda (napr. návrh na zmenu názvu častí obce v zmysle veta druhá). Súčasná právna úprava nepredpokladá možnosť obce iniciovať takéto konanie, preto sa javí logickejším záver, že rozhodnutie vlád Slovenskej republiky v zmysle zák. č je rozhodnutím politickým. Takémuto názoru nasvedčuje aj skutočnosť, že zákon pre prípad takéhoto politického rozhodovania a prípad „zhora„ iniciovanej zmeny názvu obce vyžaduje súhlas obce. Zo zákona teda vyplýva právo na nezmenenie súčasného názvu obce bez jej súhlasu, nie však právo domáhať sa na základe návrhu v správnom konaní zmeny názvu obce. Takémuto výkladu nasvedčuje aj skutočnosť, že prípadná zmena názvu obce nesie so sebou a vyvoláva napríklad aj finančné požiadavky v súvislosti so zavedením týmto vyvolaných zmien vo viacerých systémoch a zložkách nevyhnutných pre fungovanie štátu a štátom financovaných. Je teda na mieste považovať rozhodovanie o tejto otázke za súčasť politického rozhodovania vrcholného výkonného orgánu štátnej moci.

Obdobným spôsobom v otázke, či rozhodovanie vlády Slovenskej republiky podlieha súdnemu prieskumu v správnom súdnictve, rozhodoval aj Krajský súd v Bratislave v konaní č.k. -34, ktoré bolo potvrdené Uznesením NS SR zo dňa 01.07.2014. V tejto súvislosti sa príslušné súdy vysporadúvali aj s otázkou príslušnosti súdnych orgánov na preskúmanie takéhoto rozhodnutia a dospeli k záveru, že právna úprava síce vylučuje súdny prieskum rozhodnutia v rámci správneho súdnictva, avšak judikatúrou Ústavného súdu SR (-27 zo dňa 26.09.2013, zo dňa 21.06.2012) bola ustálená právomoc preskúmavať uznesenia vlády SR, prijímané vrcholným orgánom výkonnej moci podľa SR ako individuálne právne akty bez toho, aby tieto boli preskúmavané aj v rámci správneho súdnictva. Súd má za to, že tieto závery sú aplikovateľné aj na preskúmanie rozhodnutia vydaného podľa článku 119 písm. r) SR.

Vzhľadom na vyslovený záver, že napadnuté rozhodnutie Vlády SR nie je rozhodnutím orgánu verejnej správy podliehajúcim súdnemu prieskumu v zmysle Piatej časti , súd konanie podľa zastavil.

O trovách konania súd za analogického použitia ust. rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, nakoľko žalobca bol procesne neúspešný a procesne úspešnému žalovanému nebolo možné nárok na náhradu trov konania priznať, nakoľko rozhodovanie o trovách konania v rámci správneho súdnictva je na rozdiel od rozhodovania vo všeobecných občianskoprávnych sporoch riadené zásadou, že prípadná náhrada trov konania môže byť priznaná iba procesne úspešnému žalobcovi.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 ( v znení ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR prostredníctvom Krajského súdu v Trnave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.